Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-29-2020.pdf
PDF · 169.81 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/29/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX Y., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2020
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, Generálneho riaditeľa Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2020 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 08.08.2019, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina, žalobkyňa podala žiadosť o invalidný dôchodok s dátumom uplatnenia nároku 08.08.2019.
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 01. októbra 2019 (ďalej len ,,rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“ alebo ,,prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla tak, že podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni od 11. novembra 2017 priznáva invalidný dôchodok v sume 343,60 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni od 1. januára 2018 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 350,80 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293 dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyni od 1. januára 2019 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 360,- Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s konštatovaním, že žalobkyňa splnila v ňom uvedené podmienky a preto jej vznikol nárok na invalidný dôchodok 11. novembra 2017. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 8. augusta 2019. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyňa dosiahne dovŕšením 62 rokov a 76 dní 26. januára 2062. Dôchodkový vek bol ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 269/2016 Z.z. o úprave dôchodkového a referenčného veku na rok 2017. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyňa získala 16 147 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,2384 obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. dôchodková hodnota, ktorá sa platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2017 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2016, ktorá je 10,9930 Eur, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým radom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2016, t.j. 889,00 Eur a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým radom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2015, t.j. 861,00 Eur a zaokrúhlila ju na 4 desatinné miesta nahor. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11. novembru 2017 je 11,3505 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 Eur a indexu 1,03252032, zaokrúhlená na 4 desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 336,50 Eur mesačne. Je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,2384 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 336,50 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 7,10 Eur mesačne na sumu 343,60 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 1. januára 2018 o 7,20 Eur mesačne na 350,80 eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok v roku 2018 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 0,8% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2017, to znamená najmenej o 7,20 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyni je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 7,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 1. januára 2019 o 2,6%, čo je o 9,20 Eur mesačne na 360,- Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok v roku 2019 zvyšuje o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, teda o 2,6% mesačnej sumy dôchodku, najmenej však o pevnú sumu zvýšenia určenú ako 2% z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku vykázanej Sociálnou poisťovňou k 30. júnu 2018, to znamená najmenej o 7,40 Eur mesačne. Invalidný dôchodok žalobkyne je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 7,40 Eur mesačne. Dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 70 ods. 1 v spojení s § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia dňa 8. augusta 2019 a podľa posudku posudkového lekára Sociálneho poistenia žalobkyni invalidita vznikla od narodenia. Nakoľko sa obdobie dôchodkového poistenia zisťuje ku dňu vzniku invalidity, nárok na invalidný dôchodok žalobkyni podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol, pretože invalidita vznikla v období, kedy nemohla získať obdobie dôchodkového poistenia. Preto žalobkyni patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 a nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 nevznikol.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie (podanie zo dňa 29.10.2019) z dôvodu, že Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore so žiadosťou žalobkyne, svoje rozhodnutie vydala na základe nesprávneho posúdenia momentu vzniku jej invalidity a nevysporiadala sa so žalobkyňou uplatnenými nárokmi.
4. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 26.2.2020 podľa § 193 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z. prerušil konanie o odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2019 vo veci priznania invalidného dôchodku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 11. novembra 2019, ktorý zotrval na svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 8. augusta 2019 a keďže nevyhovel jej odvolaniu, kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Zdravotný stav účastníčky konania bol posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline dňa 19. februára 2020, pričom účastníčka konania je invalidná podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a zároveň je invalidná podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v čase, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Vzhľadom k tomu, že účastníčka konania je invalidná aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a aj podľa § 70 ods. 2 tohto zákona, je potrebné opätovne posúdiť nárok účastníčky konania na invalidný dôchodok, z ktorého dôvodu bolo prerušené odvolacie konanie.
5. Podľa úradného záznamu zo dňa 30.09.2019 sa tohto dňa dostavila na pobočku Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina žalobkyňa vo veci zistenia dátumu priznania invalidného dôchodku, ktorá uviedla, že žiadala o invalidný dôchodok od 15.02.2019 z dôvodu predloženého QT intervalu a náhlej srdcovej smrti, ktorá sa jej stala v uvedený deň. Voperovali jej defibrilátor. Sociálna poisťovňa jej priznala invalidný dôchodok z mladosti, i keď po dovŕšení 18. roku veku života o to nežiadala. Pred spísaním žiadosti o invalidný dôchodok si doplatila dňa 29.05.2019 dodatočné poistenie na dôchodkové poistenie na deň 01.09.2017, kedy bola študentom a očakáva prehodnotenie výpočtu invalidného dôchodku POMB, ktorý by sa mal vypočítať vo vyššej čiastke ako pri invalidnom dôchodku z mladosti. Na základe posúdenia invalidity A.. A. invalidita z mladosti žiada vyplácať invalidný dôchodok od 11.11.2017, ale nesúhlasí s posúdením invalidity z mladosti, nakoľko nemala vtedy také zdravotné problémy ako od 15.02.2019 s tým, že voči dátumu priznania invalidity z mladosti sa bude odvolávať.
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.8.2020 (ďalej len ,,rozhodnutie odvolacieho orgánu“ alebo ,,druhostupňové rozhodnutie“) o odvolaní žalobkyne vo veci priznania invalidného dôchodku rozhodol tak, že podľa § 70 ods. 1, § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa žalobkyni od 11. novembra 2017 priznáva invalidný dôchodok v sume 343,60 Eur mesačne, invalidný dôchodok sa podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 1. januára 2018 na sumu 350,80 mesačne a zároveň sa invalidný dôchodok zvyšuje podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2019 na sumu 360,00 Eur mesačne. V odôvodnení svojho rozhodnutia druhostupňový správny orgán poukázal na rozhodnutie vydané v prvoinštančnom konaní, odvolanie žalobkyne, pričom po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie v celom rozsahu dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 1. októbra 2019 je potrebné zmeniť. Druhostupňový správny orgán poukázal na ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s úpravou zákona č. 578/2004 Z.z. a konštatoval, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, a to na základe vyšetrenia účastníčky konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Ďalej v odôvodnení citoval ust. § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že na základe podaného odvolania zdravotný stav účastníčky konania bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina dňa 11. novembra 2019, ktorý odvolaniu nevyhovel a zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 19. februára 2020 so záverom, že účastníčka konania má geneticky potvrdený syndróm dlhého QT intervalu, LQTS1 mutácia KCNQ1, variant spôsobujúci ochorenie v spojení s LQTS2, mutácia KCNH2 trigerovaná emóciami, cvičením a vigoróznou aktivitou, hlavne plávaním. Pri mutácii KCNH2 je kardiálna príhoda trigerovaná cvičením a auditórnymi stimulmi hlavne počas spánku. Suspektná epilepsia účastníčky konania je liečená antiepileptickou liečbou, pravdepodobne nejde o epilepsiu, ale o prejav LQTS, synkopy pri rozrušení, anamnesticky je zdravotný stav po opakovaných synkopách s pozitívnou rodinnou anamnézou. V detstve bola sledovaná kardiológom, dňa 15. februára 2019 bola odvrátená náhla srdcová smrť, kardiopulmonálna resuscitácia pre komorovú fibriláciu. Dňa 25. februára 2019 bol účastníčke konania implantovaný komorový kardioverter - defibrilátor v sekundárnej prevencii náhlej kardiálnej smrti. Účastníčka konania má v zdravotných záznamoch dokumentovanú aj ľahkú duševnú zaostalosť, vývinovú poruchu pozornosti a aktivity. Na základe uvedených klinických funkčných vyšetrení účastníčky konania je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 70%, ktorá je zvýšená o 5% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75%. Invalidita účastníčky konania vznikla od narodenia, čo je jednoznačne potvrdené genetickým vyšetrením syndrómu dlhého QT intervalu. Zároveň je od detstva v sledovaní a liečbe kardiológa, anamnesticky sú dokumentované stavy po opakovaných synkopách. Určenie dátumu vzniku invalidity nemôže byť účelovo prispôsobené k obdobiu splnenia podmienok nároku na invalidných dôchodok, rovnako ani k obdobiu výhodnejšieho výpočtu
sumy invalidného dôchodku. Ďalej v rozhodnutí bolo uvedené, že pre posudzovanie zdravotného stavu účastníčky konania boli zohľadnené lekárske správy: kardiologické vyšetrenie, Národný ústav srdcových a cievnych chorôb Bratislava, detské kardiocentrum zo dňa 16. augusta 2013, prepúšťacia správa z Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb Banská Bystrica, hospitalizácia od 22. februára 2019 do 26. februára 2019, kardiologické vyšetrenie, Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline dňa 12. marca 2019, správa z psychologického a špeciálno-pedagogického vyšetrenia zo dňa 30. júna 2016 a vlastné vyšetrenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníčky konania posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline určil choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, poruchy srdcového rytmu, nepriaznivé formy komorových arytmií (napr. extrasystoly v salvách alebo predčasné počas T-vlny), nepriaznivé formy blokád Tawarovho ramienka, ktoré zaradil do kapitoly IX, oddielu A, položky 6, písmena d) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 70% (z percentuálneho rozpätia od 70% do 90%), ktorú zvýšil o 5% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. za ostatné zdravotné postihnutia, spolu 75%. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne zmenil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina (nesprávne uvedené Martin) nasledovne: Účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania nie je podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne 40%, ale je 75%, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa („v mladosti“). Účastníčka konania je súčasne invalidná podľa § 70 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75% od 11. novembra 2017. Z uvedeného záveru bol nárok na invalidný dôchodok opätovne posúdený tak, že: 1/ Invalidný dôchodok „z mladosti“. Vzhľadom k tomu, že účastníčka konania splnila podmienky v zmysle § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., vznikol jej nárok na invalidný dôchodok 11. novembra 2017. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 65a zákona č. 461/2003 Z.z. účastníčka konania dosiahne dovŕšením 62 rokov a 76 dní, dňa 26. januára 2062. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku účastníčka konania získala 16 147 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,2384 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota podľa § 64 ods. 6 v spojení s § 64 ods. 3 a § 226 ods. 1 písm. q)/ tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z., platná k 11. novembru 2017 je 11,3505 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 Eur a indexu 1,03252032, zaokrúhlená na 4 desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 336,50 Eur mesačne a je určená ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,2384 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 336,50 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 293dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 7,10 Eur mesačne na 343,60 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 1. januára 2018 o 7,20 Eur mesačne na 350,80 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. invalidný dôchodok je zvýšený o pevnú sumu zvýšenia o 7,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo predstavuje 2,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje od 1. januára 2019 o 2,6%, čo je o 9,20 Eur mesačne na 360,- Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. v roku 2019 je invalidný dôchodok zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, čo je o 9,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia o 7,40 Eur mesačne. 2/ Nárok na invalidný dôchodok účastníčky konania bol posúdený aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Druhostupňový správny orgán poukázal na ust. § 70 ods. 1, § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 11. novembrom 2017, účastníčka konania získala jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určenie jeho
sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Druhostupňový správny orgán poukázal na ust. 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že účastníčka konania ku dňu vzniku invalidity získala menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity účastníčka konania splnila aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 dňa 11. novembra 2017. Suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 roku, ktorý získal len obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok, je určená podľa § 73 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 338/2013 Z.z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 11. novembru 2017, žalobkyňa získala jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek dosiahne dovŕšením 62 rokov a 76 dní 26. januára 2062. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyňa získala 16 147 dní spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 148 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 44,2411 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11. novembru 2017 je 11,3505 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2016 10,9930 a indexu 1,03252032, zaokrúhlená na 4 desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 336,50 Eur mesačne, určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Osobný mzdový bod 0,67 x 44,2411 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 11,3505 = 336,50 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82, § 893dq a § 293dr ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z. zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 7,10 Eur mesačne na 343,60 Eur mesačne. Ďalej sa podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku zvyšuje od 1. januára 2018 o 7,20 Eur mesačne na 350,80 Eur mesačne. Podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. sa invalidný dôchodok zvyšuje najmenej o 7,20 Eur mesačne. Je zvýšený o pevnú zvýšenia o 7,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako suma zvýšenia o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 1. januára 2019 zvyšuje o 2,6%, čo je o 9,20 Eur mesačne, na 360,00 Eur mesačne. Invalidný dôchodok je zvýšený o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov o 9,20 Eur mesačne, pretože táto suma je vyššia ako pevná suma zvýšenia 7,40 Eur mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia je uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. 3/ Súbeh dvoch nárokov. Prvostupňový správny orgán poukázal na ust. § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že pretože suma invalidného dôchodku 360,- Eur mesačne, priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je rovnaká ako suma invalidného dôchodku 360,- Eur mesačne, priznaného podľa § 70 ods. 1 v súlade s § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., vypláca sa účastníčke konania naďalej invalidný dôchodok priznaný od 11. novembra 2017 v nezmenenej sume. Ďalej bolo uvedené, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71% do 100% nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. V zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. generálny riaditeľ ako odvolací orgán dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť.
Žalobné body
7. Žalobkyňa sa podanou žalobou, datovanou dňom 15.10.2020, domáhala zrušenia rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 20.08.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2019. Mala za to, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť i nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a z dôvodu, že sa nemala právo vyjadriť k posudku vypracovanému posudkovým lekárom žalovaného. Napadla správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného v prvom stupni. Žalobkyňa uviedla, že medzi ňou a žalovaným bola od začiatku sporná otázka momentu vzniku jej invalidity. Ide o individuálne určený okamih, ktorým sa osoba stane invalidnou, t.j. zmení sa z dovtedy úplne zdravej na invalidnú, alebo sa zmení z dovtedy zdravotne
postihnutej v miere, ktorá neznamená invaliditu na osobu invalidnú. Žalovaný v rozpore s vlastnými tvrdeniami uvádza vzájomne si odporujúce tvrdenia. V posudku z 19.02.2020 sa uvádza „je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 75%. Dátum vzniku invalidity: od narodenia. V rovnakom posudku žalovaný uvádza, že „je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 75%. Dátum vzniku invalidity: v čase nezaopatrenosti“. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že „účastníčka konania je invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ...,,invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa“. Zároveň v ďalšom odseku uvádza, že ... „účastníčka konania je súčasne invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 11. novembra 2017“. Podľa žalobkyne je nemožné, aby jedna a tá istá skutočnosť (vznik invalidity) nastala v rôznom čase. Podľa žalovaného je invalidná od narodenia a zároveň je invalidná od 11.11.2017, a zároveň je invalidná v čase nezaopatrenosti, ktorá naďalej trvá. Žalobkyňa žiadala o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože splnila podmienky pre vznik nároku na tento invalidný dôchodok. Ak mal žalovaný za to, že jej vznikli dva nároky na invalidný dôchodok a že došlo k súbehu nárokov podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., mal vo svojom rozhodnutí určiť, že sa jej invalidný dôchodok priznáva podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože o dôchodok žiadala podľa § 70 ods. 1 citovaného zákona a podmienky splnila. Naopak, žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ak neurčil, podľa ktorého nároku jej bude invalidný dôchodok vyplácať. Zákon č. 461/2003 Z.z. v ustanovení § 81 ods. 1 predpokladá, že pri súbehu nárokov sa musí rozhodnúť pre jeden z nich. Zákon predpokladá, že pre ten, podľa ktorého poistencovi vychádza vyšší invalidný dôchodok. Zákon síce nerieši prípad, že podľa oboch nárokov bude vypočítaná rovnaká suma invalidného dôchodku, to však nič nemení na tom, že žalovaný sa musí rozhodnúť len pre jeden z nich. Žalovaný jej ani nedal na výber a ani nepostupoval podľa návrhu žalobkyne. Žalovaný ignoroval návrh žalobkyne, aby sa jej dôchodok vyplácal podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., čím ju poškodil, pretože v budúcnosti nebude možné, že aby sa výška ňou prijímaného invalidného dôchodku zmenila, napríklad tým, že uhradí dobrovoľne nemocenské poistenie, teda že tento typ dôchodku sa môže v budúcnosti stať vyšším ako dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003.
8. K doručenej žalobe žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 4.12.2020 (č.l. 21 - 22 spisu). Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa bol odborný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 19. februára 2020, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 75% od narodenia žalobkyne. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline v odbornom posudku zo dňa 19. februára 2020 zároveň určil, že žalobkyňa je súčasne invalidná podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 75%, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa („v mladosti“). Posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že je invalidná tak, ak je vyššie uvedené. Žalobkyňa neuviedla konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola stanovaná posudkovými lekármi. Posudky posudkových lekárov organizačných zložiek žalovanej sú presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Subjektívne presvedčenie žalobkyne nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. K námietke žalobkyne týkajúcej sa určenia dátumu vzniku invalidity žalovaný uviedol, že sa k uvedenej námietke v odbornom posudku zo dňa 19. februára 2020 vyjadril posudkový lekár žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline, ktorý uviedol, že invalidita žalobkyne vznikla od narodenia, čo je jednoznačne potvrdené genetickým vyšetrením
syndrómu dlhého QT intervalu. Zároveň je od detstva v sledovaní a liečbe kardiológa, anamnesticky sú dokumentované stavy po opakovaných synkopách. Posudkový lekár žalovanej, ústredie so sídlom v Žiline zároveň uviedol, že určenie dátumu vzniku invalidity nemôže byť účelovo prispôsobené k obdobiu splnenia podmienok nároku na invalidný dôchodok, rovnako ani k obdobiu výhodnejšieho výpočtu sumy invalidného dôchodku. Skutkový stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Ak žalobkyňa predložila súdu aktuálne lekárske nálezy, ktoré žalovaná nemohla posúdiť v čase vydania rozhodnutia, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok. Žalovaný poukázal na ust. § 153 SSP s tým, že jeho postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Pridržiaval sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia. Navrhol podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.
9. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 11.12.2020 (č.l. 27 spisu) a následne výzvou zo dňa 19.08.2021, bolo žalobkyni doručené vyjadrenie žalovaného s tým, že sa k nemu môže v lehote 20 dní písomne vyjadriť, ak to považuje za potrebné, súčasne s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania (č.l. 42 spisu), ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila.
10. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 25.05.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
11. K procesnému postupu správneho súdu, ktorý prejednal vec bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/29/2020-45 zo dňa 22.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku správnym súdom bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku správnym súdom.
12. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, keďže v danej veci žalobkyňa nenavrhla vo veci nariadiť pojednávanie, pričom o tomto práve bola poučená správnym súdom (č.l. 41) a žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 4.12.2020 uviedol, že nežiada, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie, preto správny súd v zhrňujúcom závere k svojmu postupu uvádza, že mal splnené podmienky na to, aby vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku.
13. Správny súd primárne konštatuje, že mal splnené podmienky na konanie, medzi ktoré patrí aj včasnosť podanej žaloby žalobkyňou. Z pripojeného administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 08.09.2020 (pripojená doručenka) a žaloba bolo podaná na tunajšom súde osobne dňa 16.10.2020, t.j. žaloba žalobkyne bola podaná v lehote dvoch mesiacov za aplikácie ust. § 181 ods. 1 SSP.
14. Správny súd poukazuje na to, že žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale kompletne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná napadnuté rozhodnutie a je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
15. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 08.09.2020 (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“), t.j. dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia pri aplikácii § 135 ods. 1 SSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
16. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
17. Podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
18. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
19. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.
20. Podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z.z. (1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. (3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo
b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
21. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
22. Podľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
23. Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
24. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25. Podľa § 209 ods. 4 zákona 461/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
26. Pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa názoru správneho súdu bolo podstatné to, čo uviedla žalobkyňa v žalobe zo dňa 15.10.2020 v spojení s postupom, ktorý predchádzal rozhodnutiu žalovaného, preskúmania ktorého sa žalobkyňa domáhala v nadväznosti na námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní. V súlade s názorom žalobkyne o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je na úvod potrebné konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa základné požiadavky kladené naň, v záujme zrozumiteľnosti dôvodov prijatia rozhodnutia uvedeného v jeho výrokovej časti pre účastníka konania, ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Odôvodnenie tohto rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysvetľuje, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkou žalobkyne v odvolaní, že nežiadala o priznanie invalidného dôchodku z mladosti (od narodenia) podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ale žiada o priznanie invalidného dôchodku ako nezaopatrené dieťa podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. teda, že Sociálna poisťovňa postupovala v rozpore so žiadosťou žalobkyne. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že po dosiahnutí veku 18 rokov nežiadala o invalidný dôchodok, jej zdravotný stav bol až do 15.02.2019 stabilizovaný, bola v tom čase nezaopatreným dieťaťom vo veku cca 19,5 roka, pripravovala sa sústavne štúdiom na budúce povolanie, keď sa jej zdravotný stav náhle zhoršil a došlo k zástave srdca. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie síce ponúka ucelený systém výpočtu invalidného dôchodku, avšak bez väzby na odvolacie námietky je podľa správneho súdu nielen subjektívne nezrozumiteľné pre žalobkyňu, pričom táto nezrozumiteľnosť vyústila do podania správnej žaloby, v ktorej žalobkyňa zopakovala hlavnú námietku o priznaní invalidného dôchodku podľa zákonného ustanovenia proti jej vôli, ale je zmätočné aj objektívne. Správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobkyne, že žalovaný neurčil, podľa ktorého nároku sa jej bude vyplácať invalidný dôchodok, pretože vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vo veci priznania invalidného dôchodku rozhodol „podľa § 70 ods. 1, § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z.., avšak z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal za to, že žalobkyni vznikol nárok na invalidný dôchodok jednak podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (str. 4 odôvodnenia) a jednak aj podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (str. 5
odôvodnenia) a tento súbeh dvoch nárokov vyriešil žalovaný pri aplikácii § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v prospech jedného z nárokov, ktorý ale náležite nevymedzil v odôvodnení s uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale len s poukazom na „vyplácanie naďalej invalidného dôchodku priznaného od 11. novembra 2017 v nezmenenej sume“. Takto koncipovaný výrok napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na absenciu zodpovedania hlavnej námietky žalobkyne v odôvodnení spôsobuje objektívnu nezrozumiteľnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie nespĺňa elementárne požiadavky kladené na obsahové náležitosti individuálnych správnych aktov. Je potrebné uviesť, že žalovaný ani vo vyjadrení k žalobe neakcentoval žalobné body a vyjadril sa o subjektívnom presvedčení žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú žalobkyňa v správnej žalobe ani nenamietala.
27. Ďalším žalobným bodom bola námietka žalobkyne, že dátum vzniku invalidity je určený zmätočne s poukazom na rôzne závery v posudku, pričom namietala, že je nemožné, aby jedna a tá istá skutočnosť vzniku invalidity nastala v rôznom čase, keď podľa žalovaného je invalidná od narodenia a zároveň je invalidná v čase nezaopatrenosti, ktorá naďalej trvá. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako dôvodnú, predstavujúcu ďalší nezrozumiteľný prvok v napadnutom rozhodnutí. Posudok z 19.02.2020, z ktorého žalovaný vychádzal v napadnutom rozhodnutí, obsahuje rôzne verzie vzniku invalidity, v nadväznosti na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. stanovuje dva rôzne časové okamihy vzniku invalidity - „od narodenia“ (na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) a v „čase nezaopatrenosti“ (na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z), čo nie je v súlade s nárokmi kladenými na určenie dátumu vzniku invalidity.
28. K spornej otázke učenia vzniku invalidity sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutí sp. zn. 9 So/127/2009 zo dňa 27.01.2020, publikovanom ako R 108/2011: „Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ bol na základe posudku posudkového lekára uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 100% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom posudkový lekár v posudku z 23. decembra 2008 za rozhodujúce ochorenie určil apalický syndróm podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 9 písmeno d) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení vo výške 100% z rozsahu 80 až 100%. Dátum vzniku invalidity neurčil s ohľadom na skutočnosť, že invalidita u navrhovateľa vznikla v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom. Posudkový lekár ďalej v posudku uviedol, že dátum vzniku invalidity nemožno datovať na deň žiadosti o dôchodkovú dávku a ani na deň zaplatenia dôchodkového poistenia. Odvolací súd zastáva názor, že odporkyňa bola povinná pripojiť v preskúmavanej veci aj rozhodnutie pobočky N. zo 4. decembra 2008 a zisťovať posudkovým lekárom deň vzniku invalidity u navrhovateľa a následne rozhodnúť, či a kedy navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok ako poistencovi alebo ako nezaopatrenému dieťaťu. Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrebné, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba príslušný posudkový orgán a následne musí odporkyňa skúmať, či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a či jeho výška bola správne určená podľa § 73 ods. 2 alebo § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.“
29. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu alebo dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti, vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa ako aj určenie dátumu vzniku invalidity môže určiť na základe podkladov (odborných lekárskych nálezov) iba príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia.
30. Nejednoznačnosť v posudku ohľadom stanovenia dňa vzniku invalidity, tak ako ho dôvodne namietala žalobkyňa v správnej žalobe, nie je možné vztiahnuť len na nesprávny postup posudkového lekára, ktorý aj keď čiastočne nezrozumiteľne určil dátum vzniku invalidity na účely § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v čase nezaopatrenosti a zároveň určil tento dátum od narodenia, pretože v konečnom dôsledku je to žalovaný, ktorý sa musí vysporiadať s právnou stránkou posúdenia vzniku nároku na invalidný dôchodok. V tomto smere musí správny súd vytknúť žalovanému aj to, že posudkový lekár určil na účely § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dátum vzniku invalidity od narodenia, ale žalovaný
opakovane uviedol ako deň vzniku invalidity deň 11. november 2017 (str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).
31. Nad rámec žalobných bodov správny súd zistil, že žalobkyňa si dodatočne zaplatila dňa 25.09.2019 poistné za jeden deň 01.09.2017, spadajúc do obdobia pred dovŕšením 18 roku veku, túto skutočnosť žalobkyňa namietala v odvolaní majúc za to, že tým splnila podmienky dôchodkového poistenia podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom vysporiadanie sa touto námietkou nie je obsahom napadnutého rozhodnutia.
32. Napriek tomu, že z ustálenej judikatúry správnych súdov vyplýva, že nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov a v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť z povahy veci nie je možné sa vyjadrovať k právnym otázkam, je potrebné zdôrazniť, že správne súdy preskúmajú zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy a dbajú na spravodlivú a účinnú ochranu subjektívnych verejných práv fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, považoval správny súd za potrebné vyjadriť sa aj k širším súvislostiam prejednávanej veci.
33. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýval jej záujem na priznaní invalidného dôchodku pri aplikácii § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z dôvodu toho, aby si mohla doplatiť dôchodkové poistenie dodatočne za obdobie, počas ktorého sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom. Dôležité pre ňu bolo uznanie invalidity po 18 roku veku, dňom 15.02.2019, ako bolo vyššie uvedené, k tejto námietke sa žalovaný výslovne nevyjadril. Priznanie invalidného dôchodku z mladosti považovala za nevýhodné z dôvodu nemožnosti si doplatiť obdobia dôchodkové poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Uvedené žalobkyňa uviedla aj v žalobe, keď namietala, že ignorovaním jej vôle priznať dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ju žalovaný poškodil, pretože do budúcnosti nebude možné, aby sa výška jej invalidného dôchodku zmenila tým, že uhradí dobrovoľné poistné. Tento typ dôchodku má perspektívu v budúcnosti sa stať vyšším ako dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.
34. Poistenec podľa § 15 zákona č. 461/2003 Z.z. má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona č. 461/2003 Z.z.. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov.
35. Invalidný dôchodok fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, tzv. invalidný dôchodok z mladosti predstavuje atypickú dávku sociálneho poistenia. Ide o nepríspevkovú dôchodkovú dávku, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe z invalidného poistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. bez ohľadu na to, či táto osoba platila poistné na dôchodkové poistenie. Je to obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka, ktorú vypláca Sociálna poisťovňa. Pre vznik nároku na invalidný dôchodok z mladosti sa nevyžaduje splnenie podmienky získania potrebnej doby dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou pre priznanie tohto dôchodku je vznik invalidity v období, v ktorom je fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom, t. j. v období pred dosiahnutím plnoletosti a trvalý pobyt tejto fyzickej osoby je na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že invalidný dôchodca z mladosti nepracoval, nemal vymeriavacie základy, z ktorých by platil poistné na invalidné poistenie, zákon o sociálnom poistení stanovil spôsob určenia sumy invalidného dôchodku z mladosti, a to ako súčin troch hodnôt: osobného mzdového bodu, (ktorý je pre invalida z mladosti pevne stanovenou konštantou 0,67), pričom sa zohľadňuje aj percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, tak ako u ostatných poistencov, obdobia dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
36. Zákon č. 461/2003 Z.z. teda predpokladá dva spôsoby vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvý spôsob je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku) a druhým spôsobom je vznik nároku takej fyzickej osoby, ktorá sa stala invalidnou vo veku, keď bola
nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (tzv. invalidný dôchodca z mladosti). V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity.
37. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 25.06.2008, sp. zn. 4So/249/2007 uviedol, že: „Pre posúdenie, či fyzickej osobe vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona je rozhodujúci dátum vzniku invalidity... Vzhľadom na to, že invalidita navrhovateľky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vznikla ešte pred skončením povinnej školskej dochádzky, t. j. v období pred dovŕšením 16-teho roku veku, odporkyňa o priznaní invalidného dôchodku podľa § 70 ods.2 zákona v sume určenej podľa § 73 ods. 3 zákona rozhodla v súlade so zákonom.“ V právnej vete judikátu R 108/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že:,, Ak je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidný z mladosti, patrí mu invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 v spojení s § 72 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej vete judikátu R 64/2012 (rozsudok sp. zn. 4 So/54/2010 zo dňa 07.12.2010) uviedol: ,,Ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku je obdobie pred vznikom invalidity pred skončením povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu po tomto dni.“
38. Z vyššie uvedených rozhodnutí vyplýva, že žiadateľovi môže vzniknúť nárok na invalidný dôchodok ako poistencovi alebo ako nezaopatrenému dieťaťu, súbeh je v zásade vylúčený povahou veci. Určenie presného dňa vzniku invalidity má význam v tom smere, že zákon č. 461/2003 Z.z. nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Je potrebné uviesť, že sa jedná o úzku skupinu invalidov z mladosti, ktorí sa stali invalidnými po 16 roku veku s poukazom na § 15 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok. Určenie presného dňa vzniku invalidity patrí do kompetencie posudkových lekárov. Následne je Sociálna poisťovňa povinná skúmať, či poistné bolo zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Účasť na dôchodkovom poistení z titulu dobrovoľného dôchodkového poistenia ak nespadá do obdobia pred vznikom invalidity, neumožňuje zohľadniť túto dobu pre účely zisťovania priemerného osobného mzdového bodu pre výšku dôchodku podľa § 73 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Poistné zaplatené po vzniku invalidity neovplyvní výšku invalidného dôchodku. Uvedená skutočnosť znevýhodnenia invalidných dôchodcov z mladosti pri určení sumy ich invalidného dôchodku v porovnaní s klasickými invalidnými dôchodcami je zo strany komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím opakovane akcentovaná v správach o činnosti komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (za rok 2020, 2021), avšak úprava legislatívy s cieľom odstránenia tvrdosti zákona musí mať formu zákona, nie je možné ju ovplyvniť súdnym výkladom.
39. Rozhodnutie žalovaného, ktorý sa v jeho odôvodnení zrozumiteľne nevysporiadal s otázkou nároku žalobkyne na invalidný dôchodok v nadväznosti na zmätočne určený dátum vzniku invalidity majúcou pre rozhodnutie o invalidnom dôchodku zásadný význam, je preto nepreskúmateľným a bolo potrebné ho zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval správny súd za potrebné pre dosiahnutie účelu tohto konania žalobkyňou navrhované zrušenie prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 01. októbra 2019.
40. Po vrátení veci sa žalovaný pred opätovným rozhodnutím vo veci musí dôsledne vysporiadať s nárokom žalobkyne na invalidný dôchodok, dátumom vzniku invalidity v nadväznosti na žalobkyňou tvrdený dátum vzniku invalidity 15.02.2019, posúdením, či žalobkyňa má nárok na invalidný dôchodok ako poistenec, či povinne alebo dobrovoľne poistený alebo ako tzv. invalid z mladosti. V prípade, že žalovaný opätovne dospeje k záveru o súbehu dvoch nárokov, vysvetlí tento súbeh a jeho právny základ, a v prípade, že žalovaný bude tento súbeh odôvodňovať s poukazom na znenie ust. § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako právnym základom, aplikuje znenie publikované v Zbierke zákonov, keďže správny súd mal za to, že parafrázovanie tohto ustanovenia v napadnutom rozhodnutí nezodpovedá zneniu uverejnenému v Zbierke zákonov a táto okolnosť mohla spôsobiť aj významový posun a v konečnom dôsledku aj viesť k nepresnému právnemu základu posudzovania existencie súbehu dvoch nárokov.
Správny súd dáva žalovanému do pozornosti, že je potrebné sa zaoberať nielen doslovným znením predpisu, ale je potrebné vziať do úvahy, aký má predmetné ustanovenie účel a či vôbec táto právna norma, ako výsledok interpretácie právneho predpisu gramatickým aj účelovým výkladom, pokrýva situáciu súbehu dvoch nárokov podľa § 70 ods. 1 a § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak áno, žalovaný uvedie svoje právne úvahy.
41. O nároku na náhradu trov súdneho konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. Žalobkyňa bola v správnom súdnom konaní úspešná, a preto voči žalovanému jej bol priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatnými uznesením za aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.