Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-249-2015.pdf
PDF · 118.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/249/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., IČO: 36 668 745, Prievozská 4D, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanej: S. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, P., o zaplatenie sumy 133,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 78,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,19 eura od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 51,20 eura od 26.08.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.05.2015, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 133,17 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 3,19 eura od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 54,70 eura od 26.08.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 3,50 eura od 26.09.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 47,80 eura od 26.08.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovanou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s Dodatkom k Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej bola poskytnutá zľava na služby. Na základe tejto zm1uvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb Program Naj 200. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom a.s. plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval a umožnil mu ju v plnom rozsahu využívať. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry: č. 7204889893 so splatnosťou dňa 25.05.2012 na sumu 3,19 eura, č. 7206110307 so splatnosťou dňa 25.06.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7207172117 so splatnosťou dňa 25.07.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7208229899 so splatnosťou dňa 25.08.2012 na sumu 54,70 eura, č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012 na sumu 3,50 eura, č. 7308064333 so splatnosťou dňa 25.08.2013 na sumu 47,80 eura. Žalovaná porušila zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku
čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaná zaviazala, a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu. Vzhľadom na horeuvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby nárok na zmluvnú pokutu. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 09.06.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, žalovanej službu aktivoval, zabezpečil využívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúr. Keďže žalovaná zmluvu na program služieb porušila tým, že za poskytnuté služby neuhradila faktúry, vznikol Podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Žalobca má za to, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovanej by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje žalobca jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenie zmluvných dokumentov týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určuje povinnosti, po porušení ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Žalovaná bola pri podpise zmluvných dokumentov oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Žalobca poukazuje na text zmluvy, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že sa tam nachádza slovné spojenie „porušenie akejkoľvek povinnosti“, myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti z povinností následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach má žalobca za to, že ide o taxatívny výpočet povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno podľa žalobcu vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu (Podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaná) zmluvu porušila, preto Podniku vzniklo právo na fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok považuje žalobca za potrebné uviesť, že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie slobodnej vôle. Žalovaná si slobodne bez nátlaku vybrala poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sama si vybrala okruh služieb a napokon sama si zvolila aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že Podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany Podniku, na základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Ďalej žalobca uvádza, že nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovanou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania. Ako dôkazy žalobca označil a predložil Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.04.2012, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.04.2012, faktúry č. 7204889893, č. 7206110307, č. 7207172117, č. 7208229899, č. 7209293399, č. 7308064333, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2014.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 19.07.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, dôkazy neoznačila.
4. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)
5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa XX.XX.XXXX . Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb, program NAJ 200 a dňa XX.XX.XXXX Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote viazanosti 24 mesiacov, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností sa žalovaná v bode 4. dodatku zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 47,80 eura. Žalovaná nezaplatila cenu za poskytnuté služby za obdobie od 08.04.2012
- 07.08.2012 vyúčtované faktúrami č. 7204889893 so splatnosťou dňa 25.05.2012 na sumu 3,19 eura, č. 7206110307 so splatnosťou dňa 25.06.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7207172117 so splatnosťou dňa 25.07.2012 na sumu 11,99 eura, č. 7208229899 so splatnosťou dňa 25.08.2012 na sumu 51,20 eura (faktúra vystavená na sumu 54,70 eura, z čoho 3,50 eura za upomienku). Faktúrou č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej upomienku oneskorenej platby vo výške 3,50 eura. Okrem toho vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej upomienku oneskorenej platby vo výške 3,50 eura aj vo faktúre č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012. Faktúrou č. 7308064333 so splatnosťou dňa 25.08.2013 vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanej zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura. Dňa 09.06.2014 uzavreli Slovak Telekom, a.s. a žalobca Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanej. Žalovaná na faktúry nič neplnila.
9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011 Z.z.“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
13. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
20. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
23. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len z časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, z ktorej právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanej elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok žalobcu (ktorý je aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtovanej faktúrami č. 7204889893 (3,19 eura), č. 7206110307 (11,99 eura), č. 7207172117 (11,99 eura), č. 7208229899 (z nej 51,20 eura), t.j. celkom v sume 78,37 eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. vyhovel.
24. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úroku z omeškania 9% ročne pri faktúrach č. 7204889893 a č. 7206110307 a vo výške úroku z omeškania 8,75% ročne pri faktúrach č. 7207172117 a
č. 7208229899, nakoľko bol uplatnený v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 14.12.2011 do 10.07.2012 vo výške 1% (t.j. 1% + 8 = 9%) a v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75% (t.j. 0,75% + 8 = 8,75%).
25. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za dve upomienky oneskorenej platby v sume 2x 3,50 eura (faktúra č. 7209293399 so splatnosťou dňa 25.09.2012, faktúra č. 7208229899 so splatnosťou dňa 25.08.2012).
26. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2x 3,50 eura za zaslanie upomienok však súd nepovažoval za dôvodný, nakoľko žalobca nepreukázal, že by takýto poplatok z uvedeného dôvodu a v uvedenej výške bol medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnutý. Zároveň súdu nebolo preukázané ani len vystavenie upomienok a už vôbec nie ich doručenie žalovanej, a neboli preukázané skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by mohol vzniknúť nárok. Súdu nebol predložený žiaden cenník obsahujúci uvedený poplatok, pričom v prípade upomienky ani nie je možné hovoriť o službe poskytnutej žalovanej. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol žalobu v časti uplatňovaných poplatkov za upomienky vo výške 2x 3,50 eura. Keďže žalobcovi právo na ich zaplatenie nepriznal, nepriznal mu ani úrok z omeškania požadovaný z týchto súm ako príslušenstvo.
27. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura (faktúra č. 7308064333 so splatnosťou dňa 25.08.2013).
28. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eura, súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorého sa žalovaná v bode 4. dodatku zaviazala uhradiť v prípade porušenia niektorej z jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 47,80 eura, pričom uvedené dojednanie bolo v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1.“
29. Z ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.
30. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).
31. Niet pochybností o tom, že právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel k záveru, že zmluva o poskytovaní verejných služieb a dodatok k nej, uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v § 52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny predchodca žalobcu so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.
32. Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť riadne a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody, je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripraveným je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej pokuty, pričom právny predchodca žalobcu žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená, že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti. Je bez významu, či dodávateľ obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivuje a vyfakturuje zmluvnú pokutu, alebo nie (ako tvrdil žalobca v žalobe), nerovnováha pri dojednaní zmluvnej pokuty vyplýva už len zo skutočnosti, že dodávateľ má takú možnosť už na začiatku zmluvného vzťahu.
33. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute vo výške 47,80 eura je podstatné, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Znamená to, že právny predchodca žalobcu nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti, v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Navyše, pre prípad porušenia povinnosti dodávateľa nebola v prospech spotrebiteľa dojednaná žiadna zmluvná pokuta. Zároveň je treba konštatovať, že dojednanie o zmluvnej pokute je koncipované príliš široko, keď žalovaná je zmysle tohto ustanovenia povinná zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia záväzku účastníka „uvedeného v bode 1 písm. b) tohto Dodatku“, ktorú špecifikáciu povinností považuje súd za neurčitú. Napr. v bode 1. písm. b) dodatku sa veľmi všeobecne uvádza, že záväzkom účastníka je dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou, atď. ... , a preto nie je možné uvedenie povinností žalovanej, za porušenie ktorých je možné uložiť zmluvnú pokutu, považovať za dostatočne určité. Z uvedeného ustanovenia nie je možné urobiť záver, ako uvádza žalobca v žalobe, a síce, že by išlo o taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má dodávateľ právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu.
34. V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedená zmluvná pokuta jednostranne zaťažuje spotrebiteľa a je neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanom prípade je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné.
35. Súdu je z úradnej činnosti známe, že obdobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými rozhodnutiami všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to napríklad rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 11C/8/2014-33 zo dňa 04.12.2014, právoplatným dňa 08.01.2015, ďalej rozsudkom Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/104/2015 zo dňa 07.07.2015, rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/104/2012 zo dňa 03.09.2014.
36. Ak zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé, že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov z už uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad ustanovenia § 53a OZ je podľa názoru súdu v súlade s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými zákonnými korektívami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Nemožno opomenúť ani interpretačné pravidlá pre posudzovanie spotrebiteľských zmlúv podľa smernice Rady č. 93/13/EHS. Z uvedeného vyplýva, že uplatnenie nároku z predmetnej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, je v rozpore so zákonom a nemožno ho priznať. Súd tiež poukazuje na
skutočnosť, že žalobca v konaní predložil iba faktúru, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eura, pričom žiadnym dôkazom nepreukázal, že skutočne došlo k deaktivácii služby žalovanej.
37. Keďže žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z dojednania, ktoré bolo už v iných konaniach vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd predmetné dojednanie nevyhlásil znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje na predmetné rozsudky všeobecných súdov a dodáva, že uplatnenie už judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky (aj právnym nástupcom dodávateľa) je v rozpore s ustanovením § 53a ods. 1 OZ.
38. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo právnemu predchodcovi a následne ani žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnej pokuty vo výroku II. zamietol. Nakoľko žalobcovi nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohla sa žalovaná ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol žalobu aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.
39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o zaplatenie sumy 78,37 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3,19 eura od 26.05.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.06.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 11,99 eura od 26.07.2012 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 51,20 eura od 26.08.2012 do zaplatenia, a preto žalobe v tejto časti vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.
40. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)
41. Vzhľadom k výške istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovanú, určil súd žalovanej na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 133,17 eura s príslušenstvom priznaná suma 78,37 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 59% a hrubý úspech žalovanej 41%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 18% (59 - 41). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 18% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).