Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/188/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. S., L. XXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5C/65/2016-58 zo dňa 17. januára 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500115151, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 20. 05. 2015, v celom rozsahu a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2) Mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 20. 05. 2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500115151 a dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500115151 neobsahovala povinné náležitosti, jednak čo do označenia pohľadávky, výšky splátok, ako aj označenia zamestnávateľa žalobcu. Dohodnuté ujednania zabezpečovanej pohľadávky dohody o zrážkach zo mzdy súd vyhodnotil ako neurčité, a teda v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Dohoda neobsahovala presné vymedzenie pohľadávky, ale len odkaz, že dlh vznikne v sume 1.500,- eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, bola dojednaná prostredníctvom formulára v rámci uzatvárania zmluvy o revolvingovom úvere, svojím obsahom spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, žalobcu, čo mal súd preukázané výsluchom žalobcu, ako aj samotnou dohodou. Neurčité boli aj zmluvné dojednania dohody o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. V spotrebiteľských vzťahoch je súd povinný prihliadať na to, či pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú dodržané podmienky rovného postavenia vo vzťahu. Pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k využitiu silnejšieho postavenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, keď jednostranne zvýhodnil svoje postavenie vo vzťahu, lebo mal možnosť byť v zmysle tohto ujednania uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie je predčasné. Namietal neprípustnosť určovacej žaloby v tejto veci. Súd nesprávne vyhodnotil otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení, hoci ide o zákonnú procesnú

podmienku pre konanie ako také. Nie je správny právny záver súdu prvej inštancie, že Dohoda o zrážkach je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohoda neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava Dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by sa jednalo o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, nebolo dôvodné vysloviť neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy. Za nezákonný považuje záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa vôbec nezaoberal obsahom daného ustanovenia príslušnej právnej normy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážky zo mzdy

- § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia ako určuje zákon. Pokiaľ obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej základe je vždy určiteľná maximálna výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je určitý a ani nezrozumiteľný. Ustanovenie Dohody o zrážkach zo mzdy len určuje - pre špecifický prípad, ktorý je tam vymedzený - že zrážka zo mzdy môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške; súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon, lebo stále platí obmedzenie podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je stále zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale súčasne je s účinnosťou od 01.05.2014 aj osobitne regulovaný. Tvrdenie žalobcu o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou. Ak právna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.

4) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ namietal, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebol naliehavý právny záujem, s týmto názorom nebolo možné v danom prípade súhlasiť. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V danom prípade zhodne s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) mal odvolací súd za to, že naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8) Zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažoval ani odvolací súd predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy za individuálne dohodnutú. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie žalobca musel predmetnú dohodu podpísať, inak by nebol dostal úver. Skutočnosť, že žalovaný požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, nespôsobuje samo o sebe neplatnosť takéhoto úkonu. Žalobca, ako spotrebiteľ, bol donútený uzatvoriť predmetnú dohodu, ak chcel

dostať pôžičku, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravené možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o individuálnom dojednaní tejto dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie správne považoval dojednanie dohody o zrážke zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané.

9) Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeného v bode 20. rozsudku o posúdení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, z hľadiska posúdenia jej obsahových náležitostí, a to z hľadiska vymedzenia spôsobu zrážok zo mzdy, ktorým by bolo nespochybniteľné, v akom rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti zo mzdy žalobkyne vykonávať. „Dohodu“ účastníkov zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto môžu byť v následných zrážkach navýšené, odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle § 39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť by sama o sebe nespôsobila neplatnosť celej dohody o zrážkach zo mzdy (v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015), no vzhľadom na charakter predmetnej dohody ako neprijateľnej podmienky to na závere súdu prvej inštancie nič nemení. 10) Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil všetky okolnosti prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20. 05. 2015 a pokiaľ dospel k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalobca mal v odvolacom konaní úspech, mal by nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no keďže ostal v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu nevznikli, nepriznal mu odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .