Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_31Cob-79-2017.pdf
PDF · 131.4 KB
Case nature
Subarea
31Cob/79/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci navrhovateľky: PRVÁUMÝVACIA Piešťany s.r.o., IČO 50 227 262, so sídlom Trenčianska Turná č. 2508, proti odporkyni: ALFA REAL s.r.o., IČO 48 182 214, so sídlom Vrbovská cesta 123, Piešťany, zastúpená JUDr. Juraj Jurovský, advokát, Vajanského 1955/58, 821 01 Piešťany, IČO: 33 496 668, o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.04.2017 č.k. 4Cb/31/2017-25, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
II. Odvolací súd priznáva odporkyni voči navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 27.03.2017 domáhala nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľky na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve odporkyne evidovaných na LV č. XXXX a to na pozemkoch - parc. č. 4508/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 5569 m2, parc. č. 4508/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 4200 m2, parc. č. 4508/4, zastavané plochy a nádvoria o výmere 329 m2, parc. č. 4508/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2 a stavbe so súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parc. č. 4508/3, všetko v kat. úz. L., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľky titulom zmluvnej pokuty vo výške 300.000,- eur zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2016. Navrhovateľka návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že dňa 07.04.2016 uzavrela s odporkyňou Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len "Zmluva"), ktorou odporkyňa ako prenajímateľ prenechala navrhovateľke ako nájomcovi do užívania časť nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Piešťany, za účelom zriadenia a prevádzkovania samoobslužnej bezdotykovej autoumývarne s prevádzkovou dobou 24 hodín. Nájomné bolo medzi účastníkmi Zmluvy dohodnuté na 40,- eur za 1 m2 a rok bez DPH za 450,- m2 prenajatých pozemkov, teda 18 000,- eur bez DPH ročne a splatnosť nájomného bola dojednaná v mesačných platbách vo výške 1 500,- eur bez DPH. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v súlade s bodom 5.1 Zmluvy sa prenajímateľ zaviazal odovzdať nájomcovi nebytové priestory v stave spôsobilom na obvyklé užívanie na základe písomnej výzvy nájomcu na odovzdanie predmetu nájmu. Odporkyňa ako prenajímateľ na opakované výzvy navrhovateľky nereagovala a predmet nájmu v zmysle bodu 5.1 Zmluvy neodovzdala. Navrhovateľka uviedla, že podľa bodu 5.16 Zmluvy sa prenajímateľ zaviazal poskytovať nájomcovi bez zbytočného odkladu nevyhnutnú súčinnosť pri riešení a zabezpečení nájomcom požadovaných úkonov smerujúcich k vydaniu územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, ako aj ďalších úkonov súvisiacich s vydaním týchto rozhodnutí. Prenajímateľ podpisom zmluvy vyjadril súhlasné stanovisko nájomcovi s umiestnením stavby napĺňajúcej dohodnutý účel nájmu podľa Zmluvy, odporkyňa potrebnú súčinnosť navrhovateľke neposkytla. Poukázala tiež na bod 4.7 Zmluvy, ak ktorákoľvek zmluvná strana uplatní výpoveď podľa tejto Zmluvy, je oprávnená požadovať od druhej
zmluvnej strany zmluvnú pokutu ako peňažnú sankciu. Zmluvná pokuta bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 300 000,- eur, zmluvná strana, ktorá je zaťažená povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu je povinná túto zmluvnú pokutu zaplatiť do 15 dní odo dňa uplynutia výpovednej doby bez predchádzajúcej písomnej výzvy na jej zaplatenie na účet druhej zmluvnej strany. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa ako prenajímateľ svojvoľne jednostranne upravila v texte Zmluvy časť bodu 4.7 Zmluvy upravujúcej splatnosť nároku bez toho, aby k tomu navrhovateľka dala svoj písomný súhlas. Navrhovateľka zastáva názor, že už doručením výpovede odporkyni vznikol navrhovateľke nárok na zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- eur. Navrhovateľka odôvodnila potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia s odkazom na ustanovenia § 343, § 344, § 324 ods. 3 C.s.p. a s poukazom na tú skutočnosť, že ešte pred samotným uplynutím výpovednej doby sa odporkyňa pokúsila previesť svoj nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. L., pričom poukázala na inzerát č. 70364923, uverejnený na webovom sídle: A., v časti reality a na LV č. XXXX v kat. úz. L. je pod V č. 221/2017 vyznačená plomba a podľa navrhovateľky je jednoznačné, že odporkyňa uskutočňuje úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku, čím bezprostredne ohrozuje exekúciu peňažnej pohľadávky navrhovateľky. Tiež poukázala na to, že podľa údajov z katastrálneho portálu odporkyňa nedisponuje iným majetkom, ktorý by v prípade exekúcie mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľky a navrhovateľka zastáva názor, že exekúcia jej pohľadávky je úkonmi odporkyne ohrozená, a preto sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnom majetok odporkyne. Podľa navrhovateľky prípadné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nijako neobmedzí odporkyňu v jej prevádzkovej činnosti, ani iné dispozičné oprávnenie odporkyne ako vlastníka predmetných nehnuteľností a odporkyni nevzniknú nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe žiadne škody. Záverom navrhovateľka uviedla, že chce dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky na peňažné plnenie, pričom poukázala na rozhodnutie R 41/1995, a podľa navrhovateľky zriadenie záložného práva dostatočne zabezpečí prípadnú exekúciu pohľadávky navrhovateľky a prípadný prevod nehnuteľností nezmarí navrhovateľke možnosť výkonu záložného práva s ohľadom na vecno-právny charakter zabezpečenia, žiaden kupujúci nebude môcť tvrdiť, že nemal vedomosť o existencii navrhovateľkinej pohľadávky a záložného práva, následkom čoho bude navrhovateľka v prípadnom súdnom konaní o odporovateľnosť prevodu nehnuteľného majetku úspešná a súčasne, že žiaden kupujúci nebude môcť tvrdiť, že nemal vedomosť o existencii navrhovateľkinej pohľadávky, následkom čoho bude zjednodušená dôkazná situácia v prípadných trestných konaniach voči štatutárom odporcu a prípadný kupujúci sa nebude môcť dovolávať ochrany titulom svojej dobromyseľnosti.
2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 24.04.2017 č.k. 4Cb/31/2017-25 návrh navrhovateľky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 344, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 326 ods. 2, § 327, § 329 ods. 1, článok 3 ods. 1, 2 C.s.p., článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaných v zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zbierky (ďalej len dohovor), § 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 151b Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil návrh navrhovateľky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov a dospel k záveru, že návrhu nemožno vyhovieť. Súd prvej inštancie uviedol, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to predovšetkým podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, spôsobilý predmet záložného práva, existencia peňažnej pohľadávky, existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku (v tomto prípade o existencii peňažnej pohľadávky), ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Navrhovateľka sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojho peňažného nároku (nároku na zmluvnú pokutu vo výške 300 000,- eur titulom nedodržania zmluvných povinností druhou zmluvnou stranou - odporkyňou), o ktorom tvrdí, že vznikol a nositeľom povinnosti má byť odporkyňa, teda ako potenciálna povinná v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia jej nároku bude ohrozená. Navrhovateľka v súvislosti s osvedčením zákonom prezumovanej (predpokladanej) povinnosti subjektu, ktorý sa domáha súdnej ochrany nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva
na nehnuteľnosti, je potrebné vykladať ustanovenie § 343 ods. 1 CSP "...na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa" predovšetkým s poukazom na článok 6 ods. 1 Dohovoru, článok 20 ods. 1 Ústavy a postupom podľa článku 3 ods. 1 základných princípov C.s.p., keď sa nemožno dovolávať iného významu slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu, ktorého vlastným účelom je súdna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv. Preto súd prvej inštancie pri vyhodnotení, či navrhovateľka osvedčila alebo neosvedčila svoju tvrdenú peňažnú pohľadávku, vychádzal práve z výkladu, že je potrebné osvedčiť vierohodnosť tvrdeného nároku, peňažnej pohľadávky (nároku na zmluvnú pokutu) do takej miery, aby toto osvedčenie vytváralo pevný podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti) zásahom súdu do subjektívnych práv odporkyne. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že navrhovaná podoba zriadenia záložného práva musí byť primeraná, čo v danom prípade znamená vyčíslenie peňažnej pohľadávky (čo navrhovateľka splnila) a vyjadrenie hodnoty zálohu - a to aspoň približné vyčíslenie hodnoty nehnuteľností pre primeranosť zásahu do individuálnych práv dotknutého subjektu (čo navrhovateľka nesplnila). Súd prvej inštancie nemal ani len osvedčenú potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanej podobe a rozsahu preto, že navrhovateľka hodnoverne neosvedčila existenciu peňažnej pohľadávky, jej nárok na peňažné plnenie zo zmluvnej pokuty zostal len v rovine tvrdenia, čo nie je v žiadnom prípade podkladom pre rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, a preto súd prvej inštancie návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhnutej podobe ako nedôvodný zamietol. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia prekážku rozhodnutej veci. Navrhovateľka sa môže opätovne domáhať súdnej ochrany svojich porušených alebo ohrozených práv, ak hodnoverným spôsobom osvedčí všetky podstatné skutočnosti pre dôvodnosť svojho ohrozeného alebo porušeného práva.
Súd prvej inštancie nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania (ide o obdobnú situáciu ako pri odmietnutí podania - k tomu viď Civilný sporový poriadok, Komentár, autori doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a spol., Nakladateľstvo C. H. Beck, 2016, str. 934), nakoľko podľa obsahu spisu odporkyni trovy konania nevznikli.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala odvolací súd, aby zmenil napadnuté uznesenie a zriadil zabezpečovacie opatrenie v súlade s jej návrhom. Odvolateľka svoje odvolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že jej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty neosvedčila. Je nepochybné, že Zmluva zo dňa 07.04.2016, ktorou sa odporkyňa ako prenajímateľ zaviazala prenechať navrhovateľke ako nájomcovi do užívania časť nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie L. označených ako parcely za účelom zriadenia a prevádzkovania samoobslužnej bezdotykovej autoumývarne s prevádzkovou dobou 24 hodín, v článku 4.7 zakotvila právo zmluvných strán požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípade uplatnenia výpovede podľa tejto zmluvy. Už sama táto skutočnosť, že niektorá zo strán ukončila platnosť zmluvy výpoveďou v zmysle Zmluvy, má za následok vznik práva požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty od druhej zmluvnej strany. Ak navrhovateľka uviedla v návrhu, že Zmluvu zo dňa 07.04.2016 riadne vypovedala písomnou výpoveďou doručenou odporkyni, s ohľadom na povahu zmluvnej pokuty nebolo povinnosťou navrhovateľky osobitne a inak osvedčovať vznik jej práva na úhradu zmluvnej pokuty. Zmluva bola uzavretá v zmysle článku IV. bod 4.1 na dobu určitú a to 20 rokov. Teda na pomerne dlhú dobu a úmyslom zmluvných strán bolo založiť dlhodobý stabilný zmluvný vzťah, ktorý by prenajímateľovi garantoval dlhodobý príjem a nájomcovi vrátenie jeho investícii do samoobslužnej bezdotykovej umyvárne. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre obidve zmluvné strany. Výpoveď ako jeden zo spôsobov ukončenia Zmluvy bola pritom v zmysle bodu 4.2 v spojení s bodmi 4.4 a 4.6 zmluvy určená ako spôsob ukončenia zmluvy pre prípad porušenia zmluvy niektorou zo zmluvných strán. Právo zmluvu vypovedať zo strany nájomcu bolo zakotvené v bode 4.5 pre prípad porušenia zmluvy zo strany prenajímateľa a v spojení s ustanovením bodu 4.7 zmluvné strany pre tento prípad zároveň dojednali zmluvnú pokutu, ktorej výška sa odvíja od doby trvania zmluvy. Navrhovateľka riadnym spôsobom Zmluvu vypovedala výpoveďou zo dňa 01.12.2016 a to formou doporučeného listu odoslaného odporkyni 07.12.2016 uvedením výpovedného dôvodu a výpoveď riadne doručila odporkyni. Už sama táto skutočnosť postačuje na záver o tom, že vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia Zmluvy navrhovateľke vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Navrhovateľka nemala možnosť
ani povinnosť iným spôsobom preukazovať oprávnenosť jej nároku a pokiaľ súd prvej inštancie ustálil opačný záver, vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie nijako nešpecifikoval ako inak mala navrhovateľka svoj návrh osvedčiť a celkom odhliadol od Zmluvy a konštrukcie vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa článku IV. bod 4.7, ktorý je viazaný na ukončenie zmluvy výpoveďou pre porušenie zmluvy niektorou zo zmluvných strán. Zmluvná pokuta nie je viazaná na splnenie ďalších podmienok a pokiaľ navrhovateľka preukázala ukončenie zmluvy výpoveďou, svoj nárok dostatočne osvedčila. S ohľadom na povahu zabezpečovacieho opatrenia pritom nie je potrebné nárok preukázať, ale stačí len jeho osvedčenie, poukázanie na okolnosti, ktoré odôvodňujú záver o jej existencii. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka si nesplnila svoju povinnosť aspoň približne vyjadriť hodnotu zálohu pre primeranosť zálohu do individuálnych práv odporkyne. Avšak tento záver neoprel o žiadne ustanovenia právneho predpisu a teda je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov a odkazu na aplikovanú právnu normu, ktorú súd prvej inštancie v tejto súvislosti použil pri vyslovení tohto právneho záveru. Navrhovateľka jednoznačne osvedčila svoj nárok s odkazom na príslušné ustanovenia zmluvy. Čo sa týka absencie hodnoty zálohu, ktorý má zabezpečovať navrhovateľkinu pohľadávku, k tomu navrhovateľka uviedla, že C.s.p. neuvádza túto náležitosť ako podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie mohol na základe skutočnosti uvedených v návrhu záložné právo zriadiť bez toho, aby potreboval určiť hodnotu zálohu. Navyše neuviedol ustanovenia právneho predpisu, z ktorého by táto povinnosť vyplývala. Navrhovateľka opísala a doložila skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť požiadavky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, t.j. okolnosti vzbudzujúce obavy, že exekúcia bude ohrozená a to s poukazom na prebiehajúce vkladové konanie. Zápis vecného práva na list vlastníctva, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, z predaja ktorých by v prípade úspechu navrhovateľka vo veci samej mohla byť uspokojená. Navrhovateľka riadne odôvodnila skutočnosť, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia na majetku odporkyne nevznikne odporkyni žiadna ujma.
4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje návrh za nedôvodný, a preto žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa odporkyne pohľadávka navrhovateľky je vágna, navrhovateľka riadne a hodnoverne neosvedčila existenciu a právny dôvod jej nároku, takže nemôže byť splnená ani druhá podmienka na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že mohla byť obava z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľka v rozpore s C.s.p. uviedla klamlivo a neúplne rozhodujúce skutočnosti, ktorými zdôvodňovala svoj návrh sledujúc za každú cenu a to aj nepoctivým a ľstivým spôsobom dosiahnuť nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a tým poškodiť odporkyňu. Na základe týchto skutočností odporkyňa považuje konanie navrhovateľky za konanie v tejto veci „in fraudem legis“. Odporkyňa sa domnieva, že konaním navrhovateľky bolo zároveň naplnené ustanovenie článku 5 princípov C.s.p. V bodoch 2 a 3 návrhu navrhovateľka uviedla, že odporkyňa jej neposkytla súčinnosť a to aj tým, že jej neodovzdala predmet nájmu na základe uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.04.2016 a to ani na základe opakovanej výzvy. Aj keď odporkyňa uvedenú skutočnosť považuje za právne bezvýznamnú, považuje za potrebné uviesť, že na základe ústneho dohovoru medzi konateľmi navrhovateľky a odporkyne bolo stanovené, že odovzdanie predmetu nájmu sa uskutoční až po vydaní rozhodnutia príslušného stavebného úradu o umiestnení stavby autoumyvárne. Aj vzhľadom na takýto dohovor navrhovateľka neuhrádzala odporkyni riadne nájomné až do doby zániku nájomnej zmluvy, t.j. do 31.03.2017. Okrem týchto skutočností medzi navrhovateľkou a odporkyňou bola uzatvorená dňa 25.05.2016 zmluva o práve prechodu a prejazdu k pozemkom a práve realizácie stavby a pripojenia sa na rozvody a existujúce inžinierske siete, na základe ktorej navrhovateľka požiadala príslušný stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby autoumyvárne, takže nebolo znemožnené žiadnym spôsobom aby mohla konať v tejto veci ohľadom vydania územného rozhodnutia. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že nárok na zmluvnú pokutu vznikol už doručením výpovede odporkyni. Takéto tvrdenie je nelogické, právne neudržateľné, ak by jej takýto nárok mal vzniknúť aj bez splnenia akýchkoľvek podmienok na vypovedanie nájomnej zmluvy, takže by išlo o absolútny právny nárok bez povinnosti preukázať právny dôvod vypovedania nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti odporkyňa predložila odvolaciemu súdu nájomnú zmluvu a to odlišnú ako predložila navrhovateľka, keďže všetky zmeny urobené v nájomnej zmluve sú urobené tak odporkyňou ako prenajímateľom, ako aj navrhovateľkou ako nájomcom, vrátane ustanovenia článku 4.7, keď uvedené je dôkazom, že navrhovateľka konala kapciózne a predložila súdu kópiu nájomnej zmluvy, v ktorom pri zmenách jednotlivých článkov nie sú vyznačené potvrdenia aj navrhovateľkou, v nadväznosti na takúto predloženú listinu navrhovateľka
klamlivo a úmyselne uviedla, že citovaný článok upravila odporkyňa svojvoľne a jednostranne. Okrem obojstranného potvrdenia zmluvnými stranami pri vyznačených zmenách v ustanoveniach nájomnej zmluvy predloženej odporkyňou na rube každej strany nájomnej zmluvy je naviac potvrdenie tak odporkyne, ako aj navrhovateľky. Navrhovateľka si pred obojstranným podpísaním konečného znenia presadila, že opravy v texte nájomnej zmluvy urobia spoločne a potom nájomnú zmluvu podpíšu, čo sa napokon realizovalo. Odporkyňa namietala klamlivé tvrdenia navrhovateľky, že ešte pred uplynutím výpovednej doby sa pokúsila previesť svoj nehnuteľný majetok zapísaný na LV XXXX pre k.ú. L., čo mala navrhovateľka preukázať inzerátom pod číslom 70364923 uverejnenom na webovom sídle A. v časti reality. Odporkyňa nepredávala nehnuteľnosti, nepodala tak žiaden inzerát na ich predaj, kontaktné údaje ako aj emailová adresa nie sú údajmi odporkyne, inzerát tak bol podaný treťou osobou, čo odporkyňa preukazuje priloženým potvrdením firmy bazoš. Na základe týchto uvedených skutočností odporkyňa zvažuje podať podnet na trestné stíhanie na neznámeho páchateľa. Navrhovateľ uviedla, že na LV č. XXXX pre k.ú. L. je dokonca vyznačená plomba pod V č. 221/2017, z čoho vyplýva, že odporkyňa uskutočňuje úkony smerujúce k zmenšeniu svojho majetku, čím bezprostredne ohrozuje exekúciu peňažnej pohľadávky navrhovateľky. Odporkyňa k týmto tvrdeniam navrhovateľky uviedla, že plomba V 221/2017 sa týka zmluvného zriadenia vecného bremena tak ako je obsahom priloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. v časti C ťarchy. Teda z predmetnej plomby nevyplývajú tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa mala prevádzať svoje nehnuteľnosti a tak sa zbavovať svojho majetku. Na základe výzvy navrhovateľky zo dňa 03.04.2017 na zaplatenie zmluvnej pokuty adresovanej odporkyni bolo právnej zástupkyni navrhovateľky, ktorá v jej mene zaslala uvedenú výzvu, doručené dňa 27.04.2017 zamietané stanovisko odporkyne zo dňa 26.04.2017. Nárok navrhovateľky na zaplatenie zmluvnej pokuty negovala odporkyňa z právneho titulu absolútnej neplatnosti zmluvy z dôvodu nezrozumiteľnosti a neurčitosti tohto právneho úkonu v esenciálnej náležitosti a to v predmete nájmu článok II, bod 2.2, ktorý neobsahuje identifikáciu - geodetické zakreslenie časti pozemku, ktorá má byť predmetom nájmu a zároveň obsahom prílohy č. 1 k zmluve tak ako je uvedená v citovanom bode zmluvy. Takáto príloha nebola neoddeliteľnou ani žiadnou inou súčasťou uzatvorenej zmluvy. V súvislosti s právnymi účinkami dovolania sa neplatnosti zmluvy odporkyňa uviedla, že úplné znenie zmluvy k jej uzatvoreniu a obojstrannému podpísaniu so začlenením zmien a doplnkov do jej ustanovení vykonaných odporkyňou predložila samotná navrhovateľka. Odporkyňa uviedla, že bolo vydané rozhodnutie stavebným úradom Mesta Piešťany dňa 21.03.2017 pod spis. zn. 16375/48/2016 - Ty, odporkyni doručené 11.04.2017, ktorým bolo zastavené územné konanie vo veci návrhu navrhovateľky okrem iného z dôvodu, že navrhovateľka nepredložila k návrhu špecifikáciu „miesta osadenia stavby“ o umiestnení ktorej žiadala vydať rozhodnutie, ani príslušnú veľkosť zastavanej plochy. Odporkyňa má za to, že napadnuté uznesenie vychádza zo správneho právneho názoru z hľadiska neosvedčenia hodnovernosti nároku na zmluvnú pokutu a to v kontexte článku 2 ods. 1 ústavy a článku 6 ods. 1 dohovoru a článku 3 ods. 1 základných princípov C.s.p. a to reflektujúc aj doterajšiu ustálenú súdnu prax ( napr. primeranosť R 72/1996, čo navrhovateľke nie je celkom zrejmé tak ako vyplýva z obsahu jej odvolania a to aj je porovnávaním primeranosti hodnoty zálohu pri zriadení záložného práva na základe zmluvy). Odporkyňa považovala argumentácia navrhovateľky v návrhu s poukazom na judikát R 41/1995 bez právnej nadväznosti, nakoľko jeho zmyslom sú iné právne a skutkové okolnosti v súvislosti s nariadením predbežného opatrenia podľa vtedy účinných právnych predpisov O.s.p. Súd prvej inštancie správne odôvodnil svoje rozhodnutie a je možnosťou opätovnej súdnej ochrany navrhovateľky v prípade osvedčenia porušených alebo ohrozených práv, alebo v dôsledku zmeny skutkových okolností pre rozhodnutie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez ohľadu na predtým zamietnutý návrh na nariadenie takéhoto opatrenia, alebo aj inými prostriedkami súdnej ochrany. Odporkyňa uviedla, že o zneužití práva navrhovateľkou (článok 5 ods. 1 základných princípov C.s.p.) svedčí aj tá skutočnosť, že doteraz navrhovateľka vo veci samej nepodala na príslušný súd žalobu proti odporkyni o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 300.000 eur.
5. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý dostatočne, presvedčivo, objektívne odôvodnil svoje rozhodnutie, k čomu by v zásade postačovalo len konštatovať správnosť dôvodov rozhodnutia a odvolať sa na ne. Odvolací súd ani vzhľadom na odvolacie argumenty nemá dôvod odchýliť sa od právnych záverov súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, prečo navrhovateľka dostatočne neosvedčila dôvodnosť návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovateľkou navrhovaným zriadením neodkladného opatrenia, s ktorým právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd.
8. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, v priebehu konania a aj po jeho skončení. Súd spravidla zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti z návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh, a preto navrhovateľ zodpovedá za argumentačnú dostatočnosť a objektívnu presvedčivosť jeho návrhu. Dokazovanie má v konaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia povahu osvedčovania. Odvolateľka navyše ani neuviedla v odvolaní žiadne nové argumenty, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal, a preto odvolací súd nepovažoval za potrebné zopakovať odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa ako je vyššie uvedené v plnom rozsahu stotožnil, a teda považoval odvolanie za nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre zriadenie daného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko navrhovateľka neuviedla v návrhu žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce dôvodnosť návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana práve zriadením daného zabezpečovacieho opatrenia a ani ohrozenie exekúcie.
Z obsahu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že spolu s návrhom nebola podaná žaloba vo veci samej a to o zaplatenie zmluvnej pokuty, na zabezpečenie ktorej sa navrhovateľka domáhala zriadenia daného zabezpečovacieho opatrenia. Aj keď C.s.p. nespája zabezpečovacie opatrenie s vlastnosťou provizórnosti ako tomu bolo v prípade predbežného opatrenia podľa O.s.p., po nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej, pretože C.s.p. pripúšťa aj zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Spravidla ide o zdržovacie nároky, v rámci ktorých môže byť súdna ochrana navrhovateľovi efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia alebo zriadení zabezpečovacieho opatrenia. Z povahy veci zrejmé, že takéto rozhodnutia nepripadajú do úvahy v prípade určovacích výrokov, štandardných žalôb o zaplatenie sumy a podobne. Z uvedeného vyplýva, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nemá povahu podania vo veci samej, teda procesne nekonzumuje vec samú.
Navrhovateľ je povinný osvedčiť aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana zabezpečovacím opatrením. Súd nemôže zriadiť zabezpečovacie opatrenie, ak sa mu podľa predbežného právneho posúdenia javí nárok ako nedôvodný. Ochrana nedôvodného nároku pomocou zabezpečovacieho opatrenia by bola v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému by sa mala poskytnúť ochrana v zmysle ňou navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že Zmluvu zo dňa 07.04.2016 riadne vypovedala písomnou výpoveďou doručenou odporkyni, keď s ohľadom na povahu zmluvnej pokuty nebolo povinnosťou navrhovateľky osobitne a inak osvedčovať vznik jej práva na úhradu zmluvnej pokuty, pretože len samotným doručením výpovede odporkyni vznikol navrhovateľke nárok na zmluvnú pokutu vo výške 300.000,- eur bez splnenia ďalších podmienok, nakoľko v zmysle článku IV., bod 4.7 predmetnej Zmluvy, ak ktorákoľvek zmluvná strana uplatní výpoveď „podľa tejto zmluvy“ je oprávnená požadovať od druhej zmluvnej strany zmluvnú pokutu ako peňažnú sankciu, čo znamená, že musí ísť o výpoveď v súlade so Zmluvou, teda nemôže ísť o akúkoľvek svojvoľnú výpoveď bez splnenia podmienok na jej uplatnenie. Navrhovateľka v návrhu neosvedčila dôvodnosť predmetnej výpovede v súlade so Zmluvou. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka neosvedčila tvrdenie, že odporkyňa svojvoľne jednostranne upravila text Zmluvy v článku IV. bod 4.7. upravujúci splatnosť nároku bez toho, aby k tomu navrhovateľka dala svoj súhlas, nakoľko z kópie zmluvy predloženiu odporkyňou spolu s vyjadrením k odvolaniu vyplýva, že navrhovateľka odtlačkom pečiatky a podpisom potvrdila súhlas so zmenami na zmluve, keď navrhovateľka predložila súdu spolu s návrhom kópiu zmluvy, na ktorej chýbajú práve odtlačky pečiatky navrhovateľky spolu s podpisom, čím odôvodňovala nesúhlas so zmenami s obsahom zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že neboli osvedčené dôvody preukazujúce ohrozenie exekúcie, keď navrhovateľka na osvedčenie tvrdenia, že odporkyňa uskutočňuje úkony smerujúce k zmenšeniu majetku ohrozenia exekúcie, poukázala len na inzerát č. 70364923, pretože navrhovateľka v danom prípade neosvedčila, že odporkyňa sa zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, čím by malo dôjsť k zmenšeniu majetku odporkyne, keď navyše odporkyňa poprela uverejnenie predmetného inzerátu z jej strany, keď ani telefónne číslo ani emailová adresa autora tohto inzerátu sa nezhodujú s telefónnym číslom a mailovou adresou odporkyne. Rovnako neboli osvedčené tvrdenia navrhovateľka, že odporkyňa uskutočňuje kroky smerujúce k zmenšeniu svojho majetku, čo podľa navrhovateľky malo vyplývať aj z plomby vyznačenej na LV č. XXXX pre k.ú. L. v časti C - ťarchy, nakoľko podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. L. pri zápise plomby V 221/2017 je zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve vybudovania kanalizačnej prípojky - splaškovej kanalizácie z obslužnej kanalizácie cez pozemok parcela registra C č. 4508/1 v rozsahu označenom G 80/2017 v prospech každodobého vlastníka na pozemkoch parcela registra E č. 5162, 5163 a parcela registra C č. 4507/3, 4506/2, 4505/4, 4504/7, 4504/5 (LV 548) podľa zmluvy o vecnom bremene vklad V 221/2017 účinný 11.04.2017 - 1131/17, teda predmetná plomba nijako nesúvisí s údajnou snahou o prevedenie predmetných nehnuteľností odporkyne na tretiu osobu ako to tvrdila navrhovateľka v návrhu.
Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či zriadením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska
rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre zriadenie daného zabezpečovacieho opatrenia a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľka neuviedla v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne relevantné skutočnosti odôvodňujúce primeranosť zásahu do majetkových pomerov odporkyne nariadením daného zabezpečovacieho opatrenia, pretože bez označenia hodnoty predmetných nehnuteľností, na ktoré sa malo zriadiť sudcovské záložné právo, nebolo možné súdom posúdiť, či právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia odporkyňu ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), keď súd je povinný zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
9. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľky na zriadenie daného zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, keď odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky z objektívneho hľadiska nie je presvedčivý, a že nedošlo k osvedčeniu skutočnosti, ktorou je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danom prípade podmienené, pretože nebolo dostatočným spôsobom zo strany navrhovateľky osvedčené a to dôvodnosť návrhu, ktorému sa mala poskytnúť ochrana práve zriadením daného zabezpečovacieho opatrenia, ani že exekúcia bude ohrozená, ani primeranosť zásahu do majetkových pomerov odporkyne vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej navrhovateľka navrhla zriadiť dané zabezpečovacie opatrenie.
10. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že navrhovateľkou podaný návrh na zriadenie daného zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 396 ods. 1,2 C.s.p. a odporkyni ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom konaní priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej navrhovateľke. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).