Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/151/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti o maloletého M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, K., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, K. a M. I. , nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X, P. K. o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca M. I., nar. XX.X.XXXX na maloletého M. I., nar. XX.X.XXXX zo sumy 1 700,- Sk/56,42 Euro na sumu 100,- Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku.

II. Zročné výživné za obdobie od 23.5.2016 do 15.9.2017 vo výške 685,65 Euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom podaným na súd dňa 23.05.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca k maloletému M. I., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1 700 Sk/56,42 € na sumu 200,- € mesačne. V návrhu uviedla, že súd naposledy rozhodoval o výške výživného v roku 2006 od ktorej doby došlo k zmene pomerov, keď syn ukončil povinnú školskú dochádzku a nastupuje na stredoškolské štúdium. Z dôvodu rýchleho rastu syna sa zvyšujú aj náklady na jeho ošatenie, stravu, ako aj lekársku starostlivosť, keď syn od narodenia trpzrakovou vadou, je držiteľom preukazu ŤZP-S. Popri strednej škole chce navštevovať športový krúžok SHOWDOWN, v ktorom 2 27P/151/2016

dosahoval na základnej škole dobré výsledky, zúčastnil sa viacerých aj medzinárodných podujatí, kde sa umiesťoval na popredných miestach. Na tento šport je potrebná výstroj v hodnote 160 - 200 €. Navštevuje tiež šachový krúžok, zúčastnil sa aj v ňom viacerých medzinárodných súťaží.

2. Súd vec prejednal v neprítomnosti otca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a k návrhu matky sa ani nevyjadril. Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. M., oboznámil sa s obsahom rodného listu mal. dieťaťa, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.11.2006, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. XXP/ XX/XXXX-XX zo dňa 25.04.2013, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.03.2014 o priznaní nároku na náhradné výživné v sume 56,43€ pre oprávnenú osobu M. I., nar.

XX.XX.XXXX, pracovnej zmluvy otca dieťaťa, potvrdenia o príjme matky dieťaťa ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 23.11.2006, č.k. XC/XXX/XXXX-XX bolo manželstvo rodičov maloletého M. rozvedené. Obe deti narodené z manželstva, M. I., nar. XX.XX.XXXX a Z. I., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti matke. Súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal platiť na syna výživné vo výške 1 700 Sk/56,42 <https://maps.google.com/?q=1700+Sk/56,42&entry=gmail&source=g> €, na dcéru vo výške 1 300 Sk/43,15 € s tým, že styk otca s maloletým i deťmi sa bude realizovať každý piatok v párnom kalendárnom týždni, kedy si otec deti prevezme v byte matky a vráti ich nasledujúci nedeľu o 18.00 hod.

4. Z obsahu rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 10.03.2014 súd zistil, že maloletému M. I., nar. XX.XX.XXXX bol priznaný nárok na náhradné výživné v sume 56,43 €, ktoré sa vypláca k rukám jeho matky C. I..

5. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom mal maloletý M. 6 rokov, navštevoval prvý ročník základnej školy. V súčasnosti je žiakom Strednej odbornej školy obchodu a služieb A. B., A. X, K.. M. trpí zrakovým postihnutím - myopiou, divergentným konkomitantným strabizmom. Nosí okuliare so 14 dioptriami, je osobou zdravotne ťažko postihnutou, držiteľom preukazu ZŤP-S. Na základnej škole bol integrovaný, matka so synom navštevuje Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva z dôvodu ťažkostí v procese výučby. Z obsahu správy centra zo dňa 09.11.2016 bolo zistené, že jeho edukačné problémy vyplývajú z jeho zrakového oslabenia, bolo doporučené aby bol M. vzdelávaný v školskej integrácii a aby bol evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

6. Matka býva so svojim synom na A. F..Č.. X Z. K., čo bolo preukázané písomne uzavretou nájomnou zmluvou, podľa ktorej výška nájmu je 420 € mesačne. Matka dieťaťa má zdravotné problémy. Z obsahu lekárskej správy kardiologičky MUDr. C. V. súd zistil, že trpí kardiologickým ochorením, alergiami, epilepsiou, stredne ťažkou gastritídou a hypertenziou, z dôvodu alergie na mlieko varí osobitne pre seba a osobitne pre M., s čím sú zvýšené výdaje. Pre nedostatok finančných prostriedkov syn nechodí v škole na obedy. Okrem príjmu z pracovného pomeru u zamestnávateľa - Q. L. A..P..U.. vo výške 220 € mesačne si príležitostne privyrába komparzom. Mesačne si takto 3 27P/151/2016

prilepší o 60 €. Okrem M. iné vyživovacie povinnosti nemá, manželstvo neuzavrela, druha nemá. Rodičia jej zomreli, pomáhajú jej kamarátky a známy, napríklad tak, že jej dajú šatstvo, ktoré vyradili. Mesačné výdaje matka vyčíslila nasledovne: nájom 420 €, UPC 29,75 €, mobil 12 €, strava 150 €.

7. Z obsahu rozsudku Okresného súdu nové Zámky č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 25.04.2013 súd zistil, že ďalšie dieťa účastníkov konania - mal. Z. I., nar. XX.XX.XXXX bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti manželom B. K. Q. T. K.. Otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. Z. sumou 100 € mesačne a matka sumou 75 € mesačne.

8. Z obsahu lustrácie otca dieťaťa cez Register obyvateľov SR súd zistil, že okrem maloletého M. Q. Z., má vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom: C. I., G.. XX.XX.XXXX, O. I., G.. XX.XX.XXXX Q. C. B. I., G.. XX.XX.XXXX. Naposledy pracoval v obchodnej spoločnosti Q. A.. A. P..U.., so sídlom P. K. XXX, kde dosahoval príjem 405 € mesačne + 200 € pohyblivé prémie. Jeho pracovný pomer u zamestnávateľa skončil zo strany zamestnávateľa ku dňu 28.06.2016 podľa § 72 Zákonníka práce (skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe). V súčasnej dobe Sociálna poisťovňa neeviduje žiadneho zamestnávateľa otca dieťaťa, tento nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, nemocenského poistenia, úrazového poistenia ani poistenia v nezamestnanosti.

9. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladenejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých 4 27P/151/2016

životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

11. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 121 C.m.p. tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa táto skutočnosť odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).

12. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania súd návrhu na zvýšenie výživného v časti vyhovel a vo zvyšnej časti ho zamietol ako nedôvodný. Súd pri určovaní výšky

výživného vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, prihliadal na ich nevyhnutné výdavky. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného po úplnom dokazovaní porovnával okolností, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom, a ktoré sa následne zmenili.

13. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že od poslednej úpravy výživného, t.j. od roku 2006 sa pomery na strane maloletého M. výrazným spôsobom zmenili, keď jeho výživa a opatera si vyžadujú vyššie náklady ako tomu bolo pred 11 rokmi.

5

27P/151/2016

Otec sa v čase poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č.k. XC/XXX/ XXXX-XX zo dňa 23.11.2006 zaviazal povinnosťou platiť na svojho syna výživné vo výške 1 700 Sk mesačne/56,42 € a na svoju dcéru Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 1 300 Sk/43,15 € mesačne. V čase pôvodného rozhodovania mal M. 6 rokov. V súčasnosti navštevuje strednú školu, má 17 rokov a výdaje vzhľadom na jeho vek, ako aj nárast cien v spoločnosti vzrástli. Nakoľko súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará a vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť, pomery na strane dieťaťa sa zmenili a to tým spôsobom, že M. začal študovať na strednej škole s čím súvisia aj zvýšené náklady, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1 700 Sk/56,42 € na sumu 100 €, ktorou sumou prispieva aj na výživu svojej dcéry Z. a s ktorej výškou súhlasil na pojednávaní vedenom pred Okresným súdom Nové zámky dňa 25.04.2013, kde sa voči rozsudku vzdal odvolania. Súd má za to, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletého M., prihliadnuc pritom na možnosti, schopnosti ako i majetkové pomery oboch rodičov s tým, že uvedené výživné odzrkadľuje životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to výškou príjmu, mesačných nákladov, vlastníctvom nehnuteľností, hnuteľných vecí väčšej hodnoty, či položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov ako napr. dovolenky, účty za mobilný telefón atď. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca svoju vyživovaciu povinnosť doteraz pravidelne neplnil, matka musela požiadať o náhradné výživné, nepodieľa sa ani na jeho výchove svojou osobnou starostlivosťou. Napriek tomu, že lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že v súčasnosti otec nie je zamestnaný a nie poberateľom žiadnych sociálnych dávok, neznamená to, že súd nemôže zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť. Naposledy bol otec zamestnaný v obchodnej spoločnosti Q. A.. A. P..U.., kde dosahoval príjem 405 € + 200 € pohyblivá zložka mzdy, je v produktívnom veku a ako otec je zodpovedný za svoje deti, je povinný podieľať sa na ich starostlivosti a výžive. Vzhľadom na to, že posledne bolo výživné stanovené v roku 2006 vo výške 56,42 € bolo namieste po 11 rokoch zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu, ktorá zodpovedá potrebám 17 ročného chlapca, s prihliadnutím na výšku posledného príjmu otca a jeho ďalšie 4 vyživovacie povinnosti. Súdu nedá nespomenúť aj skutočnosť, že matka je rovnako ako otec povinná finančne sa podieľať na starostlivosti o svojho syna. Ak matka deklaruje príjem 220 € z pracovného pomeru a 60 € z komparzov otázne zostáva, ako môže matka z tohto príjmu hradiť nájomné za byt vo výške 420 €. Súd má za to, že matka má vyššie príjmy ako uviedla pred súdom, keď je schopná platiť nájomné vo výške, ktorá prevyšuje jej mesačné príjmy. Z uvedeného dôvodu súd zvýšil otcovi výživné na sumu 100 € mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky ako nedôvodný zamietol.

14. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od 23.05.2016 čím mu vzniklo zročné výživné celkovo vo výške 685,65 €, čo predstavuje rozdiel zvýšeného výživného o 44,- € mesačne odo dňa podania návrhu na súd do 15.09.2017 (15 mesiacov a 23 dní).

15. Nakoľko Civilný mimosporový poriadok účinný od 01.07.2016 nepripúšťa uložiť povinnému zročné výživné v splátkach, ale možno ho uložiť zaplatiť v dlhšej lehote, súd zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.