Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/230/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobkyne: A. C., C.. XX. XX. XXXX, D. S. U. XX, XXX XX U., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.12.2016 domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 300,- eur spolu s trovami konania. Svoju žalobu odôvodila tým, že v konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 20C/94/2011 o ochranu spotrebiteľa bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná. Rozsudok v uvedenej veci sp.zn. 20C/94/2011 z 14.11.2013 bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave sp.zn. 3Co/132/2014 z 30.6.2016, v odôvodnení ktorého uviedol „ Rozhodcovskú doložku si navrhovateľka osobitne nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Navrhovateľka, ako súd už uviedol vyššie, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam zmluvy o revolvingovom úvere, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej doložky v danom prípade od „ možnosti“ výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie, jednostranný výber rozhodcu, ako aj náhradného rozhodcu, rozhodcu, ktorý rozhodcovský rozsudok preskúmava až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd takto upravenú rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá, a jej zmyslom je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii odporcom vopred určeným rozhodcom záväzného a právne vynútiteľného rozhodnutia, kde na úkor procesných práv druhej strany

- spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho riešenia sporu. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnému ku dňu uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere súd z pohľadu ustanovení § 53, 54

Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS posúdi ako neprijateľnú. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Erika Končoka zo dňa 7.3.2011 č. RK-81/11-EKje dôvodný, nakoľko napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.“ Žalobkyňa poukázala na § 3 ods. 5 a na § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa si ako spotrebiteľka uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 20C/94/2011 a z predmetného spisu žalobou, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 20C/94/2011 zo dňa 14.11.2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3Co/132/2014 zo dňa 30.6.2016, prednesom právneho zástupcu žalobcu, písomným podaním žalovaného zo dňa 31.7.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanej žalobe, po výzve súdu predniesla podstatný obsah žaloby. Pokiaľ ide o požadované primerané finančné zadosťučinenie, toto odôvodňuje tým, že žalobkyňa musela znášať stav právnej neistoty, musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a musela podať samostatnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, ktorý sa nestotožňuje s tým, že vznikla žalobkyni nejaká ujma, tu poukazuje na skutočnosť, že jediným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je porušenie práv spotrebiteľa vyplývajúcich jednak zo samotného zákona o ochrane spotrebiteľa, jednak z osobitných predpisov o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutie krajského súdu v Prešove spisovej značky 7Co/350/2015 zo dňa 31.3.2016.

5. Žalovaný v písomnom podaní uviedol, že žalobcovi žiadny nárok na ním uplatňované nevznikol a nevznikli a ani neboli preukázané skutočnosti, na základe ktorých by takýto nárok mohol uplatňovať. Žalobca v podanej žalobe tvrdí porušenie jeho spotrebiteľských práv. ktoré si musel brániť v pôvodnom konaní. Z podanej žaloby nevyplýva osvedčenie a preukázanie tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku, teda jeho rozhodnutie sa týkalo rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádza z predpokladu konkrétneho porušenia, ktoré namietal a uplatňoval spotrebiteľ a na základe tohto konkrétneho porušenia prijatý záver o porušení práva spotrebiteľa. Uvedeným rozsudkom všeobecného súdu žalobca argumentuje ako skutočnosťou, ktorá má preukazovať porušenie jeho práv. Z toho by potom malo logicky vyplývať, že skutočnosť, ktorá by mala byť príčinou porušenia práv žalobcu, je podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava II a tam uvedenej výrokovej časti a tiež citácie uvádzanej v žalobe (ako tvrdenie žalobcu) práve rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok žalovaný ani nevydal, a bol zrušený zákonom upraveným spôsobom. V rámci tohto postupu žalobca využil svoje zákonné oprávnenie. Zrušenie rozhodcovského rozsudku nebolo vydané na základe toho, že súd rozhodol o porušení práv žalobcu. Podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k porušeniu jeho práv uzavretím rozhodcovskej zmluvy číslo XXXXXXXXXX. Rozhodcovská doložka bola uzavretá dňa 28.06. 2006, čiže pred účinnosťou zákona č. 250/2007 Z.z. Ak teda žalobca spája svoje tvrdenie a nárok o uvedenú doložku a jej uzavretie, potom na takýto stav nie je možné použiť zákon č. 250/2007 Z.z. Ten nadobudol účinnosť dňa 01.07. 2007. Podľa uvedeného zákona preto uplatňovanie predmetného nárokuje protiprávne. Existenciu dôvodov, pre ktoré by sa malo poskytnúť finančné zadosťučinenie spochybňuje aj fakt, že k uplatňovaniu tejto požiadavky dochádza s výrazným časovým odstupom. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie, ktoré by podľa tvrdenia žalobcu malo byť satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv nedošlo v bezprostrednej časovej následnosti po vydaní uvedených rozhodnutí, ale s výrazným časovým odstupom. Žalobca ani v pôvodnom konaní netvrdil skutočnosti, ktoré by ho k podaniu žaloby oprávňovali. Vyššie uvedenými skutočnosťami deklaruje žalovaný to, že na strane žalobcu nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala dôvodnosť nároku na finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04).

Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku (dokonca v danom rozsahu) neexistuje žiadny skutočný a zákonný dôvod. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by mu bola spôsobená ujma. Relevantná právna úprava, na rozdiel od zákona č. 250/2007 Z.z.. vyžadovala spôsobenie škody. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov.

6. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II vedenom pod sp.zn. 20C/94/2011 vyplýva, že v predmetnom konaní bol rozsudkom zo dňa 14.11.2013 č.k. 20C/94/2011-97 zrušený rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Erika Končoka zo dňa 7.3.2011 č. RK-81/11-EK. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená dňa 28.06.2006 medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom je spotrebiteľskou zmluvou spravujúcou sa mimo iných aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001Z.Z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa nemala možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok zmluvy o revolvingovom úvere odporcu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka. Navrhovateľka teda mala možnosť len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu a VZP ako celok. Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Táto doložka je zároveň aj v rozpore s ustanoveniami a § 6, § 8, § 9 zákona o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má formu absolútnej neplatnosti.

7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 3Co/132/2014-150 zo dňa 30.6.2016 potvrdil vyššie uvedené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že Rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a nemala na výber rozhodnúť sa inak. Rozhodcovská doložka navyše splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, je napísaná malým písmom a je veľmi ťažko čitateľná. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o revolvingovom úvere je v priamom rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení. Keďže ale v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie, ktoré bolo zavedené až novelou účinnou od 1.1.2008, neobsahoval a v zmysle § 879j Občianskeho zákonníka vznik právnych vzťahov a nároky vzniknuté pred 1.1.2008 je potrebné posudzovať podľa doterajších predpisov, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky je potrebné vyvodiť s použitím § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku rozhodcu je dôvodná, nakoľko napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

8. Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá dňa 28.6.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od 1.4.2004).

9. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

10. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

13. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

14. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 28.6.2006 zmluvu o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalobkyni vo výške 3.984,07 eur.

18. Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 28.6.2006 uzatvorená medzi žalovaným a žalobkyňou je podľa povahy spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy je zrejmé, že veriteľ konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrela ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože zmluva o úvere bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive žalovaného a s pripraveným znením mu bola predložená na podpis ako aj obchodné podmienky, ktoré žalobkyňa nemala možnosť pred podpisom ani prečítať.

19. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou - typovou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

22. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa.

23. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

24. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 20C/94/2011 si žalobkyňa úspešne uplatnila ako spotrebiteľka svoje právo, keď sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Erika Končoka zo dňa 7.3.2011 č. RK-81/11-EK, z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, pričom súd jej žalobe vyhovel a vyslovil rozpor s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka resp. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za použitia jeho eurokonformného výkladu.

25. Žalobkyni jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť jej ujmu vo sfére jej rodinného, súkromného a spoločenského života. Možno prisvedčiť žalobkyni, že táto znášala stav právnej neistoty, nakoľko proti žalobkyni bol dňa 7.3.2011 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým táto bola zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 2043,13 eur spolu s ďalším príslušenstvom. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe neplatnej rozhodcovskej doložky a naviac v rozpore so všeobecnými predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, ako vyplynulo z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 20C/94/2011.

26. Žalobkyňa sa obávala sa o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, keď si žalovaný voči nej uplatňoval nároky z revolvingovej zmluvy, pričom v zmluve dojednaná rozhodcovská doložka bola neplatná. Žalobkyňa bola nedôvodne vystavená psychickému vypätiu zo strany žalovaného v nemalej miere najmä tým, že samotná žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv (konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 20C/94/2011). Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobkyne, je náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Závadný stav tak vo vzťahu k žalobkyni trval viac ako 5 rokov, až kým sa právoplatne neskončilo konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku iniciované žalobkyňou. Vychádzajúc z uvedeného porušenia práv žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity zásahu do práv spotrebiteľa, výšky sumy žalovaným požadovanej a prisúdenej rozhodcovským rozsudkom prostredníctvom neplatnej rozhodcovskej doložky, dĺžky trvania závadného stavu, nakoľko žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok doručený už 13.4.2011 a konania a objektívnej spôsobilosti tohto konania vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 300,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj určitou sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

27. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 20C/94/2011 svojich práv aktívne a úspešne domáhala podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom v uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté až dňa 2.9.2016.

28. V tomto smere sú nedôvodné námietky zo strany žalovaného, že k uplatňovaniu požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie dochádza s výrazným časovým odstupom. Žalobkyňa toto požadovala približne po troch mesiacoch po právoplatnom skončení konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to podaním žaloby na tunajší súd dňa 15.12.2016. K uplatňovaniu požiadavky na finančné zadosťučinenie došlo v bezprostrednej časovej následnosti po skončení konania, v ktorom bolo vyslovené porušenie práva žalobkyne ako spotrebiteľky, nie s výrazným časovým odstupom, ako to tvrdí žalovaný.

29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v prejednávanom prípade nie je možné použiť zákon č. 250/2007 Z.z., nakoľko tento nadobudol účinnosť dňa 01.07. 2007, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa ako spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva až právoplatným skončením konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré iniciovala, teda dňa 2.9.2016. Svojho nároku sa tak domáhala na základe zákonného ustanovenia (§3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa) platného a účinného v čase úspešného uplatnenia práva. Námietka použitia predpisu účinného v čase uzavretia zmluvy zo strany žalovaného je tak celkom nedôvodná, nakoľko moment uzavretia zmluvy nijako nesúvisí s vyslovením úspešného uplatnenia práva žalobkyňou, ako to má na mysli cit. ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.

30. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, prípadne ďalších predpisov na ochranu spotrebiteľa.

31. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne).

32. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie výslovne sankciou za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak určitý odstrašujúci a preventívny účinok na závadne konajúceho dodávateľa je v zadosťučinení obsiahnutý.

33. Súd ďalej v súvislosti s námietkami žalovaného zdôrazňuje, že spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ je oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako tomu žalobkyňa učinila aj v prejednávanom prípade.

34. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto jej patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.