Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-3-2016.pdf
PDF · 109.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14C/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Zuzanou Malovcovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. K., o zaplatenie 391,11 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 293,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 67,64 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 127,57 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 81,14 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 17,38 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,20 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.12.2015, doručenou súdu dňa 05.01.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 391,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 67,64 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 132,56 Eur od 26.03.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 105,93 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 37,18 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 47,80 Eur od 26.02.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 24.01.2013 so žalovaným Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX na základe ktorej poskytoval žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a Cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby žalovanému faktúrami s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 67,64 Eur splatnou dňa 25.02.2013, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 132,56 Eur splatnou dňa 25.03.2013, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 105,93 Eur splatnou dňa 25.04.2013, s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 37,18 Eur splatnou dňa 25.05.2013 a s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu 47,80 Eur splatnou dňa 25.02.2014. Žalobca uviedol, že pohľadávka vo výške 391,11 Eur nebola ku dňu podania žaloby žalovaným uhradená.
2. Platobným rozkazom, č.k. 14C/3/2016-78 zo dňa 30.06.2016 súd žalobe vyhovel.
3. Uznesením, č.k. 14C/3/2016-83 zo dňa 06.09.2016 súd platobný rozkaz podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre jeho nedoručiteľnosť žalovanému do vlastných rúk zrušil.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe ani na výzvu súdu nevyjadril.
5. Podľa § 297 druhá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
6. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Keďže súd mal za to, že v predmetnom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy vo výške 391,11 Eur, s poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 15.12.2015, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., cenníkom pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s., faktúrou č. 7401436471 splatnou dňa 25.02.2014, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.02.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.05.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2013, prehľadom poplatkov a prevádzky, podrobným mesačným výpisom pre telefónne číslo: XXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 01.12.2015, ako i s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 1238/B súd zistil, že na základe zmluvy o zlúčení uzatvorenej medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019 a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, sa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. s účinnosťou od 01.07.2010 stala univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá bola týmto dňom vymazaná z obchodného registra. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., podľa predmetu činnosti bola oprávnená zriaďovať a prevádzkovať verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť.
10. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 24.01.2013 v spojení s Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa o. i. zaviazal žalovanému aktivovať zvolený účastnícky program služieb NAJ 200 a žalovaný sa o. i. zaviazal podľa bodu 1. písm. b) dodatku riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, dodatkom, všeobecnými podmienkami a cenníkom. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb je v tabuľke č. 1 uvedená zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur. Podľa bodu 4. dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.
11. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému uplatnil faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.02.2013 cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.01.2013 - 07.02.2013 v sume 67,64 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.03.2013 si uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.02.2013
- 07.03.2013 v sume 127,57 Eur a upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2013 si uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.03.2013 - 07.04.2013 v sume 81,14 Eur, upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 Eur a poplatok za obmedzenie
služby - neplatenie v sume 16,50 Eur bez 20 % DPH, t.j. 19,80 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.05.2013 si uplatnil cenu poskytnutých služieb za obdobie 08.04.2013 - 07.05.2013 v sume 17,38 Eur a poplatok za prerušenie služby - neplatenie v sume 16,50 Eur bez 20 % DPH, t.j. 19,80 Eur a faktúrou č. 7401436471 splatnou dňa 25.02.2014 si uplatnil zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur.
12. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
13. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
16. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
19. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
20. V zmysle vyššie vykonaného dokazovania zmluvou o poskytovaní verejných služieb, dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb a vyššie citovanými faktúrami mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, keďže zmluvnými stranami bol na jednej strane právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a na druhej strane žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, keďže sa jednalo o štandardnú formulárovú zmluvu žalobcu. Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb v spojení s dodatkom k nej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému služby súvisiace s telekomunikačným zariadením podľa zvoleného programu služieb a tiež záväzok žalovaného uhradiť všetky svoje finančné záväzky za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Právny predchodca žalobcu si svoje záväzky riadne plnil. Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb neplnil. Súd preto žalovaného zaviazal na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v celkovej výške 293,73 Eur, t. j. ceny služieb vo výške 67,64 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 127,57 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, ceny služieb vo výške 81,14 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX a ceny služieb vo výške 17,38 Eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX.
21. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 16,50 Eur bez 20 % DPH, t.j. sumy 19,80 Eur vyúčtovanej v rámci faktúry č. 7303497344 titulom poplatku za obmedzenie služby
- neplatenie a sumy 16,50 Eur bez 20 % DPH, t.j. sumy 19,80 Eur vyúčtovanej v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX titulom poplatku za prerušenie služby - neplatenie. Súd má za to, že v tomto prípade nejde o poplatky, ktoré súvisia s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľom, o ktoré má spotrebiteľ záujem, ale o poplatky určené výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. S poukazom na uvedené, výška týchto poplatkov výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú. V tomto prípade uvedené poplatky sú spojené výlučne s činnosťou právneho predchodcu žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tieto mali pokrývať maximálne náklady spojené s takouto činnosťou. Navyše súd uvádza, že prerušenie služby znamená, že účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemal v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované právnym predchodcom žalobcu, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb mu nebude dodávať služby, dokonca, akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. Elektronická komunikačná služba spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie, najmä ale nielen dátovej komunikácie. Zaplatením poplatkov za prerušenie a obmedzenie služby žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, bol mu znemožnený, resp. obmedzený prístup k službám. V zmysle uvedeného súd žalobu v časti uplatneného nároku na poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur a na poplatok za prerušenie služby - neplatenie vo výške 19,80 Eur ako nedôvodnú spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom zamietol.
22. Nárokom tvoriacim žalovanú sumu bol aj nárok na zaplatenie sumy 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX a sumy 4,99 Eur za upomienku oneskorenej platby, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného mal potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov
za upomienky oneskorenej platby, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Avšak aj v prípade, že by sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienky za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienok. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval výšku poplatkov za upomienky za neprimeranú a v spojení s neunesením dôkazného bremena žalobu v časti o zaplatenie sumy 9,96 Eur (2 x 4,99 Eur) spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom zamietol.
23. Posledným žalobcom uplatneným nárokom, je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur, ktorú súd posudzoval jednak podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tabuľke č. 1 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013 je uvedená zmluvná pokuta vo výške 47,80 Eur. Podľa bodu 4. dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 24.01.2013 v spojení s dodatkom má charakter štandardnej zmluvy, ktorú dodávateľ používa v rovnakých prípadoch opakovane a ktorá obsahuje rovnaké štandardizované zmluvné podmienky, pričom do zmluvy sa dopisujú iba údaje individualizujúce konkrétneho spotrebiteľa, účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom tejto zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť jej obsah. Žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať a podrobiť sa tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo v danom prípade individuálne dohodnuté, pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 Smernice 93/13/ EHS) je na žalobcovi, ktorý však individuálne dojednanie tejto zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto súd predmetnú zmluvnú podmienku v tabuľke č. 1 v spojení s bodom 4. dodatku nepovažoval za individuálne dojednanú. Podstatné je, že v tejto spotrebiteľskej zmluve bola zmluvná podmienka o zmluvnej pokute navrhnutá vopred dodávateľom a spotrebiteľ nemohol a nebol schopný ovplyvniť jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, prípadne dosiahnuť, aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, prípadne, aby nebola dojednaná vôbec. Navyše dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Predpokladá sa, že vzhľadom na poskytnuté zvýhodnené služby, musia byť tieto výhody zaplatené spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia, ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Ustanovenie o tejto zmluvnej pokute nijakým spôsobom nezohľadňuje, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a zmluvná pokuta predstavuje stále tú istú sumu, či by k porušeniu záväzku žalovaného došlo na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Vzhľadom na to je výška dojednanej sankcie za porušenie záväzku žalovaného neprimerane vysoká. S poukazom na uvedené, spôsobuje zmluvná podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a pre spotrebiteľa, teda žalovaného nie je záväzná. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80 Eur uplatnený faktúrou č. 7401436471 splatnou dňa 25.02.2014 zamietol spolu s k nej prislúchajúcim príslušenstvom.
24. Keďže v danom prípade spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, súd vo výroku rozhodnutia neurčil vyššie opísanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, napriek tomu, že jej neprijateľnosť konštatoval v odôvodnení rozsudku. Vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky by totiž malo význam len v prípade, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku koncipoval v uzatvorenej zmluve žalobca (ako dodávateľ), nakoľko zmyslom vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je zamedzenie jej aplikácie v ďalších zmluvách uzatváraných so
spotrebiteľmi. Žalobca však v tomto prípade vstúpil do vzťahu so spotrebiteľom (žalovaným) len ako postupník.
25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.05.2014, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie a na skutočnosť, že žalovaný neplnil včas a riadne záväzky vyplývajúce z dojednaného zmluvného vzťahu, dostal sa s plnením do omeškania. Žalovanému preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z dôvodne uplatnenej sumy 67,64 Eur vo výške 8,75 % ročne od 26.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 127,57 Eur vo výške 8,75 % ročne od 26.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 81,14 Eur vo výške 8,75 % ročne od 26.04.2013 do zaplatenia a zo sumy 17,38 Eur vo výške 8,5 % ročne od 26.05.2013 do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd žalovaného zaviazal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
31. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 391,11 Eur s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie sumy 293,73 Eur (75,10 % žalovanej sumy) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaného (24,90 % žalovanej sumy). Čistý úspech žalobcu preto predstavuje 50,20 % (75,10 % - 24,90 %). Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50,20 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).