Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46Pc-13-2021.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/13/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci navrhovateľky: B. X., A.. XX.X.XXXX, S. W.V. H. XXX, Š. E. X., Y. F. N. Q.: H. Č., A.. XX.X.XXXX, S. W. O. A. P., Š. E. X., B. F. Q. Č.: F. H. XXX, XXX XX X. A. Ú., Y. A. T.: D. XXX, X. A. J., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Povinný z výživného, H. Č., A.. XX.X.XXXX, j e p o v i n n ý platiť oprávnenej z výživného, B. X., A.. XX.X.XXXX, výživné vo výške 300,- EUR mesačne, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/211/2018 zo dňa 17.7.2019, právoplatný 20.8.2019, s účinnosťou od 1.9.2021, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, na ktorý sa výživné poskytuje, a to k rukám navrhovateľky.
II. Povinný z výživného je povinný zaplatiť navrhovateľke nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2021 do 25.5.2022 v celkovej sume 1.170,- Eur a to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/211/2018 zo dňa 17.7.2019, právoplatný dňa 20.8.2019.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.8.2021 domáhala voči povinnému z vyživovacej povinnosti, zvýšenia výživného zo sumy 170,- Eur mesačne na sumu 350,- Eur mesačne.
2. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/211/2018 zo dňa 17.7.2019, právoplatný dňa 20.8.2019, bola určená vyživovacia povinnosť povinného z výživného - otca navrhovateľky k navrhovateľke, ktorá bola v danom čase maloletá, a to vo výške 170,- Eur mesačne. Navrhovateľka ukončila stredoškolské štúdium maturitnou skúškou v máji 2021 a pokračuje v štúdiu na vysokej škole v Banskej Bystrici. Povinný z výživného neprispieva na výživné žiadnou čiastkou, všetky náklady uhrádza matka navrhovateľky, ktorej príjem je v priemere 800,- Eur v čistom. Otec - povinný z výživného neprejavuje o navrhovateľku žiaden záujem, naposledy sa stretli v roku 2014. O zvýšenie vyživovacej povinnosti požiadala s ohľadom na jej zvýšené výdavky súvisiace s vysokoškolským štúdiom, a to v sume 350,- Eur.
3. Súd návrh s prílohami a výzvou na predloženie a preukázanie majetkových pomerov - príjmov a výdavkov doručoval povinnému z výživného prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike, nakoľko z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina 30P/2211/2018 vyplýva, že povinný mal posledný
pobyt v Českej republike. Zároveň vykonal dožiadanie za účelom zistenia majetkových pomerov povinného. Okresný súd Trutnov doručil zásielku v zmysle príslušných ustanovení právneho poriadku dožiadaného štátu (č.l. 50). Zásielka bola v zmysle uvedeného doručená dňa 24.2.2022.
4. Povinný z výživného na výzvu súdu nereagoval, a to napriek tomu, že mu bola doručovaná prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republiky. V konaní ostal nečinný.
5. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 20.4.2022, na ktorom vec prejednal za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na výzvu súdu uviedla, že navrhovateľka študuje v dennej forme štúdia na vysokej škole, nemá žiaden príjem a má výdavky, ktoré súdu preukázala písomne. Zároveň zdôraznila, že za posledné obdobie výrazne narástli ceny tovarov a služieb a žiadala uvedené zohľadniť. Okrem toho zdôraznila, že otec - povinný z výživného od podania návrhu neuhradil žiadne výživné, pričom o zvýšenie výživného žiadala počnúc od podania návrhu, t.j. od 12.8.2021. Poukázala tiež na to, že náklady spojené s potrebami navrhovateľky uhrádza matka za pomoci rodiny a blízkych. Matka navrhovateľky bola v období od januára do marca práceneschopná, a tak poklesol v danom období aj jej príjem, ktorý je priemerne vo výške 800,- Eur mesačne v čistom. Súd splnomocnenú zástupkyňu poučil o tom, že bol zistený pobyt otca v Českej republiky, ktorý sa mal zdržiavať v Jazdiarni ALBA Galant, Dolní Dvůr, a tak súd vykonal opakovaný dopyt o dožiadanie listín a výzvy súdu za účelom preukázania majetkových pomerov. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil na 25.5.2022.
6. Na pojednávaní dňa 25.5.2022 súd vec prejednal a rozhodol za účasti splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky. Povinnému z výživného súdu doručoval predvolanie a výzvu na preukázanie majetkových pomerov opätovne prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike, pričom predvolanie neprevzal. Rovnako predvolanie ani výzvy súdu neprevzal na adrese: Jízdárna ALBA Galant (č.l. 63). V konaní ostal procesne nečinný.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom prítomnej splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky, oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/211/2018 a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
15. Súd mal v konaní za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/2211/2018 zo dňa 17.7.2019, právoplatný dňa 20.8.2019, bola naposledy určená vyživovacia povinnosť otca - povinného z výživného voči navrhovateľke, v danom čase maloletému dieťaťu. Súd určil výživné v sume 170,- Eur mesačne počnúc od 1.8.2018 splatné k 15-dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že v čase rozhodovania súdu bol povinný z výživného na neznámom mieste, avšak v rámci trestného konania vo veci zanedbania povinnej výživy otec uviedol adresu pre doručovanie a telefonický kontakt zhodný s tel. číslom uvedeným matkou. Súd rozsudkom rozhodol o zvýšení o zvýšení výživného a za adekvátnu považoval sumu 170,- Eur mesačne a zároveň rozhodol o výške nedoplatku na výživnom za rozhodné obdobie. Týmto rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Žilina vo veci sp. značka 21P/333/2015 zo dňa 09.03.2017, ktorým bolo rozhodnuté o zvýšení výživného na sumu 1.000,- Sk v prospech v danom čase maloletej navrhovateľky.
16. Z protokolu o výsluchu obvineného otca dňa 11.06.2018 vykonaného Políciou Českej republiky, územní odbor Trutnov (č.l. 173 pripojeného spisu OS ZA sp.zn. 30P/211/2018) súd zistil, že otec vie, že má platiť výživné 1 000,- Sk. Táto výška výživného mu bola určená súdom v Čadci v roku 2002. V roku 2012 odišiel otec od matky, no peniaze na dcéru jej dával, pretože sa zdržiaval na Slovensku. Potom odišiel pracovať do Českej republiky a od tejto doby na Slovensko nechodil. Peniaze na dcéru prestal posielať. Od roku 2012 sa s dcérou stretával až do roku 2015, kedy odišiel do Českej republiky. Ani v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku povinný z výživného nebol nikde nebol oficiálne zamestnaný, nebol evidovaný ako nezamestnaný. Ďalej zo zápisnice vyplynulo, že pracuje po brigádach, pričom jeho príjem sa pohybuje v rozmedzí 400 až 600,- Eur mesačne. Nemá žiadny majetok. Nebol vo výkone trestu, ani v nemocnici. Je zdravý a práceschopný. Povinný z výživného v rámci tohto výsluchu uviedol, že od roku 2015 neprispieval na výživu navrhovateľky, pričom inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. 4Pv 244/15/5511-46 zo dňa 11.2.2019 bolo konanie vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy zastavané z dôvodu, že otec - povinný z výživného, dlžné výživné uhradil, t.j. zanikla trestnosť činu.
17. Z vykonaných dožiadaní prostredníctvom príslušného súdu v Českej republike, súd zisťoval majetkové pomery otca a jeho sociálnu situáciu. Z odpovede Úradu práce ČR (č.l. 51) zo dňa 24.2.2022 bolo zistené, že v evidencii uchádzačov o zamestnanie na pracovisku Trutnov menovaný nebol nikdy neevidovaný. Zároveň nepoberal dávky v hmotnej núdzi a nebola mu vyplatená mimoriadna okamžitá pomoc (č.l. 52). Povinný z výživného nepoberá žiadne dávky štátnej sociálnej podpory (č.l. 53). Zo správy Okresnej správy sociálneho zabezpečení Trutnov zo dňa 10.3.2022 (č.l. 54) mal súd za preukázané, že osobu s údajmi povinného neevidujú. Z odpovede Mestského úradu Svoboda nad Úpou zo dňa 17.3.2022 mal súd za preukázané, že povinný z výživného sa aktuálne zdržiava na adrese Luční 211, Svoboda nad Úpou (č.l. 55). Rovnaká informácia vyplýva aj z oznámenia Polície Českej republiky zo dňa 19.3.2022 (č.l. 56), pričom navyše bolo oznámené, že pracuje na adrese: Dolní Dvůr, Dolní Lánov v Jizdárně ALBA Galant.
18. Z listín predložených navrhovateľkou vyplýva, že jej mesačné výdavky predstavujú v priemere 586,- Eur a pozostávajú z úhrad stravy (200,- Eur), nájomného (200,- Eur), hygienických potrieb 48,- Eur, oblečenia a obuvi v sume 97,- Eur, kreditu na telefón 6,- Eur. Mimoriadne ročné výdavky navrhovateľky predstavujú úhrady za učebnice a papierenský tovar v sume 44,- Eur, antigénové testy 80,- Eur, poplatky za prihlášky 70,- Eur a ISIC v sume 20,- Eur, t.j. spolu 211,- Eur. Navrhovateľka nemá za rozhodné obdobie žiaden príjem, čo vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 82). Podľa vyjadrenia matky navrhovateľky a potvrdenia z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 80) je príjem matky v priebehu 800,- Eur mesačne netto. Všetky náklady navrhovateľky v súčasnosti znáša matka. Z potvrdenia o návšteve školy (č.l. 37) vyplýva, že navrhovateľka je študentkou prvého ročníka bakalárskeho štúdiu v dennej forme v odbore psychológia na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, autorské honoráre, odmeny za zlepšovacie návrhy, vynálezy, z prednáškovej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, za účasť v kontrolných a iných orgánoch, v stavovských organizáciách, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských
subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností, dividendy, príjmy z tichého spoločenstva, dávky sociálneho zabezpečenia. Pokiaľ je povinný nezamestnaný, skúmajú sa dôvody takéhoto stavu, situácia na trhu práce, jeho aktivita smerujúca k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru a podobne.
20. V súdenej veci navrhovateľka preukázala výšku svojich príjmov a výdavkov a deklarovala zmenu svojich pomerov a odôvodnených potrieb. Nástupom na vysokoškolské štúdiu mimo miesta trvalého pobytu vznikli navrhovateľke mimoriadne výdavky na ubytovanie v sume 200,- Eur. že sa aktívne snažil získať zamestnanie. Okrem toho má navrhovateľka výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, ako sú školské pomôcky, učebnice, náklady spojené s cestovaním, pričom v priebehu jej mesačné výdavky predstavujú približne 600,- Eur. Zároveň má potreby dospelej ženy, s čím sú spojené výdavky na stravu, oblečenie, hygienu. Vyčíslené výdavky navrhovateľky súd považuje za primerané veku a okolnostiam.
21. Povinný z výživného súdne zásielky napriek opakovaným pokusom a snahe doručiť ich na rôzne adresy aj prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike, nepreberal. V konaní ostal nečinný a k návrhu sa nevyjadril. Z odpovede Polície ČR mal súd za ustálené, že v čase rozhodovania súdu, povinný z výživného pracuje na dohody (aktuálne v Jazdiarni ALBA Galant), no jeho príjem nie je známy. Podľa lustrácie v Registri obyvateľov má iba jedno dieťa (navrhovateľku), t.j. iná vyživovacia povinnosť súdu nie je známa. Z doterajších konaní týkajúcich sa vyživovacej povinnosti ako aj trestného konania vo veci zanedbania povinnej výživy má súd za preukázané, že dlhodobo nemá stále zamestnanie, pričom je zdravý a nebráni mu v tom dôvodná prekážka. Z oznámenia Polície ČR vyplýva, že aktuálne žije u priateľky a zdržiava sa väčšinu času v Jazdiarni. Povinný z výživného nie je v kontakte s navrhovateľkou, od roku 2014 neboli v osobnom kontakte, po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti v roku 2012 si iba sporadicky písali. Reálny záujem o navrhovateľku povinný z výživného neprejavuje. Od roku 2015 žije v Českej republike, odkedy prestal o navrhovateľku prejavovať reálny záujem a tiež prestal uhrádzať súdom určené výživné, pričom tejto povinnosti si je vedomý. Uvedené potvrdil na výsluchu v trestnej veci zanedbania povinnej výživy v roku 2018. Navrhovateľky neposiela výživné, darčeky, nekontaktuje ju.
22. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti a podobne.
23. V prejednávanej veci má súd za preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľky, majetkové pomery povinného súd preukázané nemá, nakoľko spôsobom svojho života sa vyhýba stálemu zamestnaniu a získaniu stáleho príjmu. Pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prípadne pri rozhodovaní o znížení výživného prihliada súd na to, aby rozsah odôvodnenosti potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času. Povinný z výživného je v produktívnom veku a nepreukázal súdu, z akých dôvodov nepracuje, resp. či pracuje a aký je jeho príjem. Súdnemu konaniu sa vyhýba. Je teda vecou otca, aby si našiel prácu ohodnotenú adekvátne jeho vzdelaniu tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť. Súd pri určení výživného vychádzal predovšetkým z majetkových pomerov na strane navrhovateľky a jej odôvodnených potrieb. Pri rozhodovaní o výške výživného súd prihliadol na skutočnosť, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť, nezaujíma sa o navrhovateľku - svoje jediné dieťa, pričom je to muž v produktívnom veku, zdravý a schopný pracovať. Zároveň súd nemal preukázané ani výdavky otca - povinného rodiča. Naopak, je preukázané, že navrhovateľka začala študovať na vysokej škole v dennej forme mimo miesta svojho trvalého pobytu, v Banskej Bystrici, s čím sú okrem
iného spojené aj zvýšené výdavky na bývanie a cestovanie. Navrhovateľka žiadala o zvýšenie výživného počnúc od podania návrhu, t.j. od 12.8.2021, pričom súd za dôvodný okamih na zvýšenie vyživovacej povinnosti považoval až moment nástupu na vysokoškolské štúdium, t.j. v septembri 2021, a tak zvýšené výživné súd priznal od 1.9.2021. Povinný z výživného nepreukázal výšku svojich príjmov a výdavkov. Je však zrejmé a preukázané, že od roku 2015 žije v Českej republike, kde pracuje formou brigád. Súd vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o zdravého muža v produktívnom veku, vychádzal zo skutočnosti, že v Českej republike je minimálna mzda v roku 2021 až 2022 v rozmedzí od 15.200,- Kč až 16.200,- Kč (dostupné na minimalnamzda.sk), t.j. 616,13 Eur až 656,67 Eur. Pri minimálnej snahe povinného z výživného by jeho príjem dosahoval uvedené rozmedzie. Súd je toho názoru, že obaja rodičia by sa mali podieľať na starostlivosť o nezaopatrené dieťa rovným dielom k pomeru svojich možností, schopností a príjmu. Súd preto pri priemerných výdavkoch navrhovateľky ako jediného dieťaťa svojich rodičov a s ohľadom na ich finančnú situáciu má za to, že sa majú podieľať na jej výdavkoch v jednej polovici. Súd majúc za to, že obaja rodičia sa majú podieľať na výžive svojho dieťaťa, s ohľadom na svoje majetkové pomery, ustálil, že povinný z výživného je povinný navrhovateľke mesačne uhrádzať výživné v sume 300,- Eur (t.j. v polovici z jej reálnych životných nákladov), a to počnúc od 1.9.2021, splatné k 15.dňu v mesiaci, za ktoré sa výživné poskytuje, k rukám navrhovateľky.
23. Naposledy bolo určené výživné na navrhovateľku vo výške 170,- eur mesačne. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2021 do 25.5.2022 vo výške 1.170,- eur (9 mesiacov x 130,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej, pričom v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP súd predĺžil otcovi lehotu na zaplatenie, na 30 dní.
24. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na sumu 350,- Eur mesačne (rozdiel medzi požadovaným a priznaným výživným je 50,- Eur mesačne) ako aj za obdobie počnúc od 12.8.2021, zamietol. Zároveň súd konštatuje, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina sp.zn. 30P/211/2018 zo dňa 17.7.2019, právoplatný dňa 20.8.2019.
25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 CMP O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania a v konaní nemal preukázaný vznik trov konania na strane žiadneho z účastníkov, pričom nárok v tomto zmysle si ani jeden z nich neuplatnil, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.