Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7To-79-2017.pdf
PDF · 73.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/79/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. septembra 2017, v trestnej veci proti B. C., obžalovaného pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2017 sp.zn. 5T/28/2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného B. C..
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 7.6.2017 sp.zn. 5T/28/2016 bol obžalovaný B. C. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 24.10.2011 v C., G. F.. Y. G. Č.. X, v pobočke A. O.U. C., predložil na účel uplatnenia nároku na starobný dôchodok ako prílohu žiadosti opravný list dôchodkového poistenia za obdobie rokov 2002-2003 s upraveným vymeriavacím základom za rok 2002 z pôvodných 30.369,- Sk na 234.000,- Sk a za rok 2003 z pôvodných 61.548,- Sk na 312.000,- Sk, ako aj evidenčné listy dôchodkového poistenia za obdobie rokov 2004-2011 s deklarovaným nepravdivým osobným vymeriavacím základom v súvislosti s jeho zamestnaním v A. L. A..P..U.., R. X, C. v období od 01.04.2002 do 31.03.2011 napriek tomu, že v uvedenej spoločnosti bol iba formálne evidovaný ako zamestnanec - konateľ, spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť v zmysle predmetu svojej činnosti a on ako zamestnanec nepoberal žiadnu mzdu, čím v dôsledku priznania starobného dôchodku A. O., Ú. K. rozhodnutím zo dňa 18.11.2011 č. 490 331 2780 vo výške 751,80 Eur mesačne od 31.03.2011, jeho neoprávneným poberaním v nesprávnej výške spôsobil škodu 5.823,80 Eur.
Obžalovanému B. C. za to bol podľa § 221 ods.2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. súd obžalovanému B. C. výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr.zák. súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný B. C., ktoré prostredníctvom svojho obhajcu písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na skutkový stav veci, ako aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 15.3.2017 sp.zn. 7To/123/2016. Napriek opätovnému prejednaniu trestnej veci na podklade obžaloby okresného prokurátora pred súdom prvého stupňa podľa jeho názoru nebola vôbec preukázaná subjektívna stránka žalovaného konania, t.j. úmysel naplniť znaky žalovaného prečinu. Rovnako nebola naplnená ani objektívna stránka žalovaného prečinu, ktorá je obligatórnym znakom skutkovej podstaty trestného činu.
A. L., A..P..U.. nikdy nebola fiktívnou spoločnosťou a ani jeho pracovný pomer nebol fiktívny. Spoločnosť bola riadne zapísaná v obchodnom registri a bola aj evidovaná na daňovom úrade. Jediným zamestnancom tejto spoločnosti bol on, t.j. B. C. a mal riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu. Ako zamestnanec bol aj riadne evidovaný v sociálnej poisťovni.
A. L., A..P..U.. nemala obrat, nevykazovala zisk, preto nepredkladala výkazy a neodvádzala poistné. Z vyššie uvedeného ale nemožno automaticky vyvodzovať záver, že spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, a že bola fiktívna. V administratívnej rovine A. L., A..P..U.. bola činná a pokračovala v riešení projektu L. nevyhnutného na spustenie výroby. Mzda mu bola vyplácaná v súlade s pracovnou zmluvou a jej dodatkom, a to z peňažných prostriedkov, ktoré získal predajom strojov. Šlo o reálne vyplácanú mzdu a nielen o formálny tzv. papierový príjem. Údaje, ktoré uviedol sociálnej poisťovni, uvádzal v presvedčení, že sú pravdivé. V žiadnom prípade nie sú fiktívne a zodpovedajú skutočnosti v zmysle dodatku k pracovnej zmluve. Napokon tak konal v súlade s inštrukciou pracovníčky sociálnej poisťovne. Táto jeho obhajoba výsledkami vykonaného dokazovania podľa jeho názoru nebola ničím vyvrátená.
V ďalšom obžalovaný B. C. poukázal na výpovede svedkov, a to M. Š., A. O., M.. Q. N. Q. M.. Q. C. s tým, že ani ich výsluchmi nebola spochybnená jeho obhajoba o reálnom vyplácaní mzdy spoločnosťou L., A..P..U.. tak, ako to uviedol v opravnom liste k žiadosti o starobný dôchodok.
V trestnom práve platí princíp ultima ratio a v zmysle tohto princípu mali orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd konať. Priznanie starobného dôchodku sa nerobí na počkanie, ale sociálna poisťovňa v zmysle zákona o sociálnom poistení vydáva rozhodnutie, ktorému predchádza šetrenie za účelom zisťovania skutočného stavu veci. V zmysle uvedeného sociálna poisťovňa mala dodržať obvyklú mieru opatrnosti, čo nie je možné opomenúť z pohľadu trestno-právnej zodpovednosti, a to za účelom preukázania znaku, t.j. uvedenia do omylu ako súčasti objektívnej stránky žalovaného prečinu.
Obžalovaný B. C. ďalej uviedol, že ako fyzická osoba predložil žiadosť o starobný dôchodok a doklady mu boli vyhotovené jeho zamestnávateľom, teda A. L., A..P..U.., v ktorej bol štatutárnym zástupcom. Podľa jeho názoru ani táto skutočnosť nebola zákonným spôsobom posúdená, lebo jediným možným trestnoprávnym subjektom žalovaného prečinu, by mohol byť jeho zamestnávateľ.
S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a jeho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, resp. vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania obžalovaného B. C. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním napadnutého rozsudku, ako aj konania mu predchádzajúceho odvolací súd musí v prvom rade poukázať na vyslovený právny názor, uvedený v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.3.2017 sp.zn. 7To/123/2016. Týmto právnym názorom bol súd prvého stupňa viazaný a tento právny názor sa po opätovnom prejednaní trestnej veci obžalovaného B. C. súdom prvého stupňa prejavil v teraz napadnutom rozhodnutí.
Okresný súd nepochybil, pokiaľ na podklade výsledkov vykonaného dokazovania, a to v rozsahu, ako na to podrobne poukazuje v písomných dôvodoch napadnutého rozhodnutia, keď konanie obžalovaného B. C. právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.zák.
K námietkam obžalovaného B. C., že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané nielen objektívne naplnenie znakov žalovaného prečinu, ale ani subjektívna stránka žalovaného konania, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že jeho obhajoba neobstojí a je z právneho hľadiska irelevantná. Bol to sám obžalovaný B. C., ako trestne zodpovedný subjekt, ktorý nepochybne dňa 24.10.2011 v pobočke A. O. C., G. F.. Y. G. Č.. X Z. C.T. predložil za účelom uplatnenia nároku na starobný dôchodok ako prílohu žiadosti opravný list dôchodkového poistenia o svojom zárobku v rozhodnom období, a to tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Rovnako nepochybnou skutočnosťou je aj to, že opravný list o svojom príjme v rozhodnom období vyhotovil on sám, a to ako štatutárny zástupca A. L., A..P..U..
Neobstojí preto ani argument obžalovaného B. C., že tieto doklady vystavila A. L., A..P..U.., t.j. jeho zamestnávateľ. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jediným zamestnancom a zároveň štatutárnym orgánom tejto spoločnosti bol práve obžalovaný B. C., ktorý v mene tejto spoločnosti konal, pritom v teraz posudzovanom prípade vedome a úmyselne konal vo svoj prospech, keď opravným listom k žiadosti o dôchodok uviedol sociálnu poisťovňu do omylu. Neobstojí ani tvrdenie obžalovaného B. C., že mzdu v uvádzanej výške si vyplácal z peňazí, ktoré získal odpredajom strojov, nakoľko táto skutočnosť nebola podchytená v účtovníctve A. L., A..P..U.., a preto ním uvádzaný zdroj príjmu, nebol a ani nemohol byť mzdou, ktorá mu mala byť vyplácaná jeho zamestnávateľom.
Pokiaľ sa obžalovaný B. C. v odvolaní domáhal uplatnenia princípu ultima ratio, odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že práve vedomým a úmyselným konaním zo strany obžalovaného bola sociálna poisťovňa uvedená do omylu, a preto v žiadnom prípade nie je možné dávať za vinu štátu, a to konkrétne zamestnancom sociálnej poisťovne, že títo zjavne konali bez dodržania obvyklej miery opatrnosti. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a okrem už vyššie uvedeného ničím viac nedopĺňa.
Odvolací súd nezistil ani žiadne pochybenie súdu prvého stupňa, pokiaľ sa týka o výrok o uloženom treste, nakoľko obžalovanému B. C. bol uložený trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a vzhľadom na jeho osobu aj odvolací súd sa stotožnil s názorom, že na dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie bude postačovať, pokiaľ výkon trestu mu bude podmienečne odložený na dobu, ako ju stanovil súd prvého stupňa.
Odvolací súd zistil, že vo výroku písomne vyhotoveného rozsudku je nesprávne uvádzané ustanovenie § 59 ods.1 Tr.zák., hoci má byť uvedené ustanovenie § 50 ods.1 Tr.zák., ktorú pisársku chybu bude potrebné zákonným spôsobom napraviť, a to súdom prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie obžalovaného B. C. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.