Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cpr/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcu: T. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. U. XX, právne zastúpený: Mgr. Adrián Bobko - advokát, Námestie sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, proti žalovanému: J. O., U..G..C.., XXX XX B. P. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 2.152,42 Eur s príslušenstvom, dňa 14.09.2017 takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.152,42 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania od 26.10.2015 do zaplatenia, v lehote 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.06.2016 domáhal zaplatenia sumy 2.152,42 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu nevyplatenia mzdy z jeho pracovného pomeru, ktorý trval 28 dní a v ktorom odrobil celkovo 336 hodín (pri hodinovej výške mzdy 2,656 Eur má ísť o sumu 892,42 Eur) ako aj z dôvodu nevyplatenia stravného za výkon práce v zahraničí na zahraničnej pracovnej ceste v sume 45,- Eur za deň, čo pri 28 odpracovaných dňoch predstavuje sumu 1.260,- Eur. Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami § 13 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“ a § 1 Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 401/2002 Z. z. o sadzbe stravného pri zahraničných pracovných cestách (ďalej len „opatrenie“). Právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 2.152,42 Eur žiadal priznať od 26.10.2015 do zaplatenia.

2. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk použitím fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ku dňu 30.09.2016. K žalobe sa žalovaný písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal vo veci 14.09.2017 pojednávanie, na ktoré predvolal obidve strany sporu a pri splnení podmienky doručenia predvolaní najmenej 5 dní predo dňom konania pojednávania vyplývajúcej z § 178 ods. 2 súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a konanie nežiadal ani odročiť z dôležitých dôvodov. Vo veci vykonal dokazovanie žalobou na č.l. 1-2 spisu, prílohami žaloby - pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom na č.l. 4-7 spisu, okamžitým skončením pracovného pomeru vydaným žalovaným na č.l. 8, potvrdením o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania založených na č.l. 9 spisu a výsluchom žalobcu.

4. Z predloženej pracovnej zmluvy pripojenej k žalobe vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený pracovnoprávny vzťah, v ktorom bol žalobca v postavení zamestnanca a žalovaný

v postavení zamestnávateľa. Napriek formálnym nedostatkom pracovnej zmluvy (v zmluve nie je uvedený deň nástupu do práce, dátum uzavretia zmluva a podobne), z predloženej zmluvy vyplýva, že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú, pričom mzda bola dohodnutá v sume 425,- Eur za mesiac. Výplatný termín bol dohodnutý na 25. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Z bodu 3. uvedenej zmluvy vyplýva, že za miesto výkonu práce bolo dohodnuté mesto Bardejov, ale súčasne aj miesta výkonu stavebného diela u klientov zamestnávateľa. Z bodu 7. tejto zmluvy ďalej vyplýva, že zamestnanec súhlasil s vyslaním na zahraničné pracovné cesty, ako aj s prácou nadčas v zákonom stanovenom rozsahu, s prácou v sobotu aj v nedeľu ako aj s prácou počas sviatkov.

5. Z listiny vystavenej žalovaným, označenej ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68“ z 21.10.2015 vyplýva, že žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer k 21.10.2015 podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. V uvedenej listine zároveň žalovaný uvádza, že pracovný pomer medzi ním a žalobcom vznikol 24.09.2015. Z pripojeného potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte dôb zamestnania z 03.03.2016 vystaveného žalovaným vyplýva, že ku dňu skončenia pracovného pomeru sa zamestnancovi do doby zamestnania započítalo 28 dní.

6. Výsluchom žalobcu vykonanom na nariadenom pojednávaní bolo zistené, že pracovný pomer medzi stranami sporu bol uzavretý za účelom výkonu murárskych prác, pričom žalobca bol na prácu vyslaný do Nemecka, konkrétne do mesta Regensburg. V pracovnej zmluve síce bola uvedená minimálna mzda, avšak podľa ústnej dohody mal byť ako zamestnanec platený podľa skutočného množstva vykonanej práce, čiže za 1 m2. Počas výkonu tejto práce ochorel a to bol dôvod jeho odchodu z miesta výkonu práce, na ktorý bol vyslaný. Od zamestnávateľa mu bolo vyplatených 500,- Eur ako záloha, ale žiadna výplatná páska mu nebola zaslaná. Záloha mu bola poukázaná len s poznámkou záloha, bez toho, aby bolo bližšie určené, či ide o zálohu na mzdu, alebo na náklady pracovnej cesty. Na zahraničnú pracovnú cestu vycestoval na vlastné náklady. Cestovný príkaz na výkon práce mimo miesta výkonu práce v Bardejove mu nebol vydaný a žalovaný nevykonal ani žiadne jeho vyúčtovanie.

7. Podľa § 17 ods. 2 koniec vety a ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

8. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

9. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo porušil závažne pracovnú disciplínu.

10. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

11. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

12. Podľa § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25% jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35% jeho priemerného zárobku.

13. Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

14. Podľa § 13 ods. 1 zákona o cestovných náhradách patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene.

15. Podľa § 13 ods. 2 zákona o cestovných náhradách základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

16. Podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

17. Podľa § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa tohto zákona a uspokojiť nároky zamestnanca, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli predložené písomné doklady.

18. Podľa § 1 opatrenia je základná sadzba stravného v eurách pri zahraničnej pracovnej ceste do Nemecka 45 Eur.

19. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády“) je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Na základe skutočností zistených z vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení označených právnych predpisov súd právne uzatvára, že v konaní nebola existencia pracovného pomeru medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom sporná, keďže skutkové tvrdenia žalobcu potvrdzovali aj ním predložené listinné dôkazy vystavené samotným žalovaným. Žiada sa poznamenať, že neplatnosť uzavretia pracovného pomeru ani jeho skončenia nebola v konaní zo strany žalobcu namietaná. V konaní ani neboli navrhnuté žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali dĺžku trvania tohto pracovného pomeru, ako aj skutočnosť, že na výkon práce bol žalobca vyslaný žalovaným do mesta Regensburg v Spolkovej republike Nemecko, kde vykonával robotnícke, konkrétne murárske práce. Možno považovať za preukázané, že za vykonanú prácu mal žalobca právo na vyplatenie mzdy, avšak v konaní nebolo preukázané, že by tak žalovaný urobil. Nesplnil si ani základnú povinnosť, t.j. mzdu za vykonanú prácu zamestnancovi vyúčtovať a vyplatiť a ani nadväzujúcu povinnosť vyplatiť zamestnancovi ďalšie nároky z tohto pracovného pomeru (cestovné náhrady). Pre procesnú nečinnosť žalovaného, ktorý žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nespochybnil a ktorých dôvodnosť okrem iného podľa názoru súdu potvrdzuje aj spontánna výpoveď žalobcu na pojednávaní súd dospel k záveru, že žalovaný vykonával dohodnutú prácu počas celých 28 dní trvania pracovného pomeru a to v rozsahu 12 hodín denne, teda nielen dohodnutých 40 hodín týždenne ako aj prostredníctvom nadčasov nad rámec dohodnutého pracovného času, ale aj počas dní pracovného pokoja. Bolo v konaní preukázané, že možnosť nariadenia takejto práce nad rámec týždenného pracovného času zamestnávateľ mohol prikázať v zmysle bodu 7. uzavretej pracovnej zmluvy. Preto uplatnený nárok na vyplatenie mzdy v sume zodpovedajúcej odpracovaným 336 hodinám súd vzhľadom na nespochybnenie žalobcom predloženej argumentácie a ním produkovaných skutkových tvrdení, ktorých dôvodnosť čiastočne osvedčovali aj pripojené listinné dôkazy súd uznal za dôvodný.

23. Rovnako považoval súd za dôvodný aj nárok na zaplatenie stravného počas trvania pracovnej cesty v zahraničí, ktorý v zmysle § 13 zákona o cestovných náhradách zodpovedá sume ustanovenej

§ 1 opatrenia (45,- Eur na deň), čo pri nároku na stravné za 28 dní zodpovedá sume 1.260,- Eur. Do priznaného nároku súd nezapočítal sumu 500,- Eur, ktorá bola žalobcovi poskytnutá žalovaným, keďže v konaní nebolo preukázané, že táto suma bola poskytnutá ako záloha mzdy, alebo stravného, nárok na ktoré bolo predmetom tejto žaloby. Zamestnancovi totiž okrem týchto nárokov prislúchajú z dôvodu jeho pracovnej cesty v zahraničí aj nároky na náhradu cestovného a ostatných cestovných výdavkov a preto bolo v zmysle § 36 ods. 8 zákona o cestovných náhradách zodpovednosťou žalovaného po preukázaní úhrady skutočných cestovných výdavkov žalobcu tieto náklady s poskytnutou zálohou zúčtovať a vykonať celkové vyúčtovanie pracovnej cesty. Ako však bolo v konaní zistené, bol to žalovaný, ktorý si nesplnil svoje formálne povinnosti vystavenia takých elementárnych pracovných dokladov, ako je cestovný príkaz na zahraničnú pracovnú cestu a jeho vyúčtovanie.

24. Vo vzťahu k priznanému nároku žalobcu tak súd aplikujúc § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády vyhovel aj pokiaľ ide o priznanie úrokov z omeškania v uplatnenej výške, keďže tá bola s ohľadom na výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v čase vzniku nároku na úroky z omeškania (0,05 %) vyúčtovaná v intenciách objektívne platného práva.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Výrok o trovách konania tak vychádza zo záveru, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.