Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21T-18-2022.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom v trestnej veci proti obžalovanému O. O., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25. mája 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný,
O. O. L. Y. V. U. L. Č. G. V., narodený XX.XX.XXXX S. D., trvale bytom D., A. XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
dňa 27.02.2020 v čase približne o 19:25 hodne v Nitre, na ulici W. XX, S. N. Č.. XX neoprávnene prechovával fragment potravinovej fólie s obsahom sušeného konope (marihuany) s hmotnosťou 4369 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) 14,9 % hmotnostných, obsahujúce 651 mg THC, čo zodpovedá minimálne 22 (dvadsiatim dvom) obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,
t e d a :
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,
t ý m s p á c h a l :
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, v znení zák. č. 105/2022 Z.z. (ďalej v texte len so znením „Trestný zákon“).
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolností podľa 37 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon tohto trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á .
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 51 odsek 4 Trestného zákona obžalovanému u k l a d á počas probačného dohľadu povinnosti spočívajúce v príkaze strpieť nad sebou dohľad probačného a mediačného úradníka, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi príslušného súdu v termínoch a za podmienok ním stanovených, oznámiť súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno c) Trestného zákona obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré sú preukázateľne konzumentami omamných a psychotropných látok, počas probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze užívania omamných a psychotropných látok, počas probačného dohľadu.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona obžalovanému u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v priebehu probačného dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa psychologického poradenstva so zameraním na závislosti vznikajúce v spojitosti s užívaním omamných a psychotropných látok.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Nitre (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 29.03.2022 obžalobu sp.zn. 3Pv 631/20/4403, na O. O. (ďalej v texte tiež so znením „obžalovaný“ ) pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona.
Súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu obžalobou za vinu zistil, že jeho vyhlásenie obžalovaného korešponduje s vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní, teda bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a že skutok spáchal obžalovaný. Súd vyhlásenie obžalovaného po kladnom stanovisku prokurátora prijal a vykonal le dokazovanie týkajúce sa uloženia trestu obžalovanému.
Obžalovaný O. O. vyššie popísaným nepochybne úmyselným protiprávnym konaním v súlade s ustanovením § 15 písmeno a) Trestného zákona naplnil všetky obligatórne zákonné znaky zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, tak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi ich úmyselným protiprávnym konaním na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme ochraňovať iných pred ohrozovaním ich života a zdravia.
Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu naplnil nielen po stránke formálnej ale aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností predovšetkým však spôsobom konania a ich zištnou pohnútkou. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané zavinenie obžalovaného jednak na základe jeho samotného priznania zo spáchania skutku
na hlavnom pojednávaní, ktoré korešpondovalo s vyšetrovacími úkonmi - dôkazmi v prípravnom konaní, zadokumentovanými vo vyšetrovacom spise OR PZ v Nitre ČVS:ORP-1301/1-VYS-NR-2020.
Obžalovaný O. O. bol vykonaným dokazovaním jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností usvedčený zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona.
Skutkovú podstatu trestného činu charakterizuje objekt ako zákonom chránený záujem, (ochraňovať iných pred ohrozovaním ich života a zdravia) objektívna stránka, teda konanie obžalovaného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, následok takéhoto konania obžalovaným, príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom. Skutkovú podstatu trestného činu ďalej charakterizuje subjekt - ktorým je samotný obžalovaný a subjektívna stránka, ktorým je úmyselné konanie obžalovaného, teda jeho zavinenie.
Obžalovaný zákonné znaky zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona naplnil po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom zákonom súd nemal žiadne pochybnosti.
Trestnosť činu a trestná zodpovednosť obžalovaného je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu. Súd mal zavinenie obžalovaného za preukázané, predovšetkým jeho samotným vyhlásením, že je vinný zo spáchania skutku kladenému mu obžalobou za vinu. Obžalovaný zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 ) Trestného zákona naplnil tak po formálnej stránke ako aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností tým, že neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku - sušené konope s hmotnosťou 4369 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky tetrahydrokanabinolu (ďalej len „THC“) 14,9 % hmotnostných, obsahujúce 651 mg THC, čo zodpovedá minimálne 22 (dvadsiatim dvom) obvykle jednorazovým dávkam drogy.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa, potrestá sa odňatím slobody na tri až sedem rokov.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanému podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zistil, že obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Súd z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a z odpisu z registra trestov zistil, že obžalovaný sa nedopustil žiadneho priestupku a doposiaľ nebol súdne trestaný. Súd u obžalovaného zistil tri poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním činu viedol riadny život, podľa § 36 písmeno l), Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom, pred ktorým urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a priznal vinu
za spáchaný skutok v celom rozsahu. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu prihliadal na pomer poľahčujúcich okolností, ktoré prevažovali nad priťažujúcimi okolnosťami v pomere 3:0 a obžalovanému tak trest ukladal podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, tak, že trest ukladal v ustanovenej trestnej sadzbe, u ktorej znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu, takže trest ukladal v trestnej sadzbe 3 roky - 5 rokov a 8 mesiacov.
Súd obžalovanému v zmysle zásad pre ukladanie trestov uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby a jeho výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu, s poukazom na výraznú prevahu poľahčujúcich okolností, pričom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti, s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý pred spáchaním činu viedol riadny život. Súd na posilnenie účelu trestu, aby trest zabezpečil predovšetkým prevýchovu páchateľa obžalovanému uložil počas skúšobnej doby probačný dohľad a primerané obmedzenia spočívajúce v zákaze užívania omamných a psychotropných látok, ktorých užívanie obžalovaným je podľa názoru v kauzálnej súvislosti so spáchaním skutku obžalovaným ako aj výchovnú povinnosť podrobiť sa dohľadu psychoterapii alebo zúčastniť sa psychologického poradenstva so zameraním na závislosti vznikajúce v spojitosti s užívaním omamných a psychotropných látok a obmedzil obžalovanému stýkať sa s osobami, ktoré sú preukázateľne konzumentami omamných a psychotropných látok.
Účelom uloženého trestu obžalovanému je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným v tom, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Na jednej strane je nutné prihliadať na skutočnosť, že v prípade obžalovaného sa jedná o prvý „prešľap“ jeho správania sa v rozpore so zákonom, keď svojim konaním naplnil obligatórne znaky trestného činu, na druhej strane práve z hľadiska individuálnej prevencie je podľa názoru súdu nevyhnutné nad správaním sa obžalovaného po určitý čas vykonávať dohľad, ktorého rozhodujúcim účelom je preventívne eliminovať čo i len možnosť, aby sa obžalovaný opätovne dopustil spáchania trestného činu, naopak uloženým probačným dohľadom obmedzeniam i a povinnosťami zabezpečiť, aby obžalovaný viedol riadny život a nepáchal trestnú činnosť.
Obžalovaný bol pred spáchaním činu nezamestnaný a ako invalidný dôchodca je poberateľom invalidného dôchodku, teda na dôvažok, keďže obžalovaný je konzumentom drog je dôvodné predpokladať, že nemá dostatok finančných prostriedkov, na krytie svojich životných potrieb, ktoré môže získať z predaja drog, čo obžalovaného podľa názoru súdu motivuje k páchaniu drogovej trestnej činnosti. Súd obžalovanému trest uložil rešpektujúc vyššie popísané zásady pre ukladanie trestov tak, aby uloženie trestu obžalovanému bolo zmysluplné, aby viedlo k jeho náprave a k jeho výchove tak, aby sa zaradil do spoločnosti, nestýkal sa s osobami - konzumentmi drog a nepokračoval v páchaní trestnej činnosti.
Súd napriek tomu, že u obžalovaného prevyšovali poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi (neboli zistené žiadne) nevzhliadol žiadne dôvody uloženie iného napr. alternatívneho trestu alebo na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému podľa § 39 Trestného zákona pod vyššie uvedenú dolnú hranicu trestu, vzhľadom na okolnosti prípadu ako i vzhľadom na pomery obžalovaného mal súd za to, že použitie ustanovenej a následne upravenej trestnej sadzby nie je pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje podmienečný trest kratšieho trvania.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. V zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak úmyselným konaním obžalovaného ako aj možnosťou jeho nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)
Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti o vine a treste obžalovanej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.