Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cbi/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v spore žalobcu: R., so sídlom kancelárie C., XXX XX Dolný Kubín, K., správkyňa úpadcu: STAX, s.r.o., so sídlom Ul. Karvaša a Bláhovca 743, 038 61 Vrútky, IČO: 35 807 024, zastúpená: JUDr. Lenou Mišalovou, advokátkou, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Kúpeľňové štúdio Rača s.r.o., so sídlom Žitná 25, 831 06 Bratislava, IČO: 35 853 115, zastúpený: JUDr. Monikou Kovarčíkovou, advokátkou so sídlom Žitná 25, 831 06 Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015 zamieta.

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou doručenou súdu 17.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd určil neúčinnosť právnych úkonov voči veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013 na majetok úpadcu STAX, s.r.o., so sídlom ul. Karvaša a Bláhovca 743, 038 61 Vrútky, IČO: 35 807 024 (ďalej aj len „úpadca“), a to zmluvy o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009 uzatvorenej medzi žalovaným a úpadcom, vzájomného zápočtu pohľadávok z 01.10.2013 medzi žalovaným a úpadcom v rozsahu zápočtu pohľadávok vo výške XX.XXX € a poskytnutia plnenia v sume XX.XXX € z titulu faktúry č. 100021 vystavenej dňa 30.09.2010 splatnej 14.10.2010 na sumu 18.000 €, ktoré úpadca poskytol žalovanému. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosť žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 15.000 € a sumu 34.600 €, spolu 49.600 €.

2. V odôvodnení žaloby poukázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/35/2013 zverejnené v Obchodnom vestníku č. 7/2014 dňa 13.01.2014, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Úpadca uzavrel so žalovaným zmluvu o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009, ktorá zmluva a plnenie z nej je odporovateľným právnym úkonom. Dňa 30.09.2010 žalovaný vystavil úpadcovi faktúru č. 100021 na sumu 18.000 € splatnú 14.10.2010, ktorou fakturoval úpadcovi nájom na základe zmluvy o prenájme z 10.12.2009 za obdobie január až december 2010. Faktúra bola doručená úpadcovi a zaradená do knihy došlých faktúr 31.12.2011, t.j. viac ako rok po jej vyhotovení a splatnosti. Dňa 13.11.2012 žalovaný vystavil faktúru č. 120010 na sumu 3.600 € splatnú 31.12.2013 a faktúru č. 120013 (správne má byť uvedené 120016) vystavenú 27.12.2012 na sumu 24.000 € splatnú 10.01.2013 a faktúru č. 2013003 na sumu 4.000 € splatnú 30.04.2013, ktorou fakturoval úpadcovi prenájom kancelárskych priestorov na A. - sídlo spoločnosti STAX, s.r.o. za obdobie január až február 2013. Predmetné faktúry nie je možné identifikovať

v knihe došlých faktúr úpadcu, nakoľko v knihe došlých faktúr za rok 2012 sa faktúry na takéto sumy nenachádzajú a kniha došlých faktúr za rok 2013 nebola správkyni predložená, resp. nebola vedená. Podľa presvedčenia žalobcu, zmluva o nájme nebytových priestorov a úhrada jednotlivých faktúr na nájomnom za prenájom kancelárskych priestorov, v ktorých bolo sídlo úpadcu, je neúčinným právnym úkonom. Úpadca mal sídlo na G. v F. v priestoroch, ktoré mali byť predmetom nájomnej zmluvy a za ktoré sa fakturovalo nájomné v čase od jeho vzniku v roku 2001 do 27.02.2013. Priestory na A. v F. úpadca využíval len ako formálne sídlo a fakturačnú adresu. Prevádzka aj činnosť úpadcu boli realizované v T. a v T., kde mal obchodné a výrobné priestory. Výška dohodnutého nájomného za rok 2010 predstavovala mesačné nájomné 1.500 € s DPH, čo je za prenájom sídla kancelárie suma nad rámec primeranej ceny nájomného za prenájom kancelárií na daný účel v danom období a mieste. Výška dojednaného nájomného za rok 2013 za obdobie 2 mesiacov predstavuje 2.000 € mesačne s DPH, čo je rovnako neprimerané predmetu a účelu nájmu. Možnosť zriadiť sídlo firmy v F., vrátane doposielania pošty, faxových služieb poskytujú viaceré firmy, cena pohybujúcich sa úrovni 20 - 30 € mesačne. Časť faktúry č. 100021 vo výške 15.000 uhradil úpadca osobitne, čo je potvrdené na zápočte z 01.10.2013. Zostatok faktúry č. 100021 v sume 3.000, faktúry č. 120010, 120013 a 201300 v plnej výške, t.j. spolu 34.600 € uhradil úpadca formou zápočtu vzájomných pohľadávok z 01.10.2013. Žalobca má za to, že zmluva o nájme nebytových priestorov a plnenia z nej poskytované sú úkonmi bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca poskytol žalovanému plnenie, za ktoré nedostal ekvivalentné protiplnenie, resp. poskytol plnenie, ktorého cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe mal získať. Medzi úpadcom a žalovaným je vzťah spriaznených osôb v zmysle § 9 ZKR, nakoľko spoločník a konateľ úpadcu K. je spoločníkom a konateľom žalovaného. Žalobca podanou žalobou uplatňuje odporovateľnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov a zároveň odporovateľnosť jednotlivých plnení z nej poskytnutých v súlade s ust. § 57 v spojení s ust. § 58 a § 60 ZKR, nakoľko má za to, že ide o úkony bez primeraného protiplnenia a úkony ukracujúce.

3. K naplneniu všeobecných predpokladov odporovania právnemu úkonu podľa § 57 žalobca poukázal na plynutie lehoty na uplatnenie odporovacieho práva podľa § 57 ods. 2 do 13.01.2015. K ukráteniu veriteľa v zmysle § 57 ods. 4 žalobca uviedol, že v čase splatnosti fakturovaných plnení (október 2010 až apríl 2013) a v čase poskytnutia plnenia formou započítania vzájomných pohľadávok (október 2013) mal úpadca viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky boli prihlásené do konkurzu zistené a vzhľadom na hodnotu majetku spísaného v konkurznej podstate nie je predpoklad, že budú uspokojené. Konkrétne poukázal na prihlásené a zistené pohľadávky veriteľa K. zapísanú pod č. pohľadávky XX/X vo výške zistenej sumy 263.896,30 €, splatnú 10.03.2010 a veriteľa K. zapísanú pod č. pohľadávky XX/X vo výške zistenej sumy 355.320,10 € splatnú 10.03.2010. Ďalej žalobca poukázal na celkovú výšku prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu k 28.08.2014 627.944,49 €, hodnotu spísaného majetku v oddelenej podstate 116.000 € a hodnotu nesporného majetku spísaného vo všeobecnej podstate 83.002 €. Z predložených dokladov je pritom zrejmé, že prihlásené a zistené pohľadávky konkurzných veriteľov nebudú vzhľadom na hodnotu spísaného nesporného majetku konkurznej podstaty uspokojené v celom rozsahu a spísaný majetok nebude postačovať na uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov. Majetok úpadcu sa odporovaným právnym úkonom zmenšil o sumu 22.000 € a majetok, ktorý úpadcovi zostal nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených veriteľov. Ukrátenie veriteľa pritom znamená čo i len čiastočnú nemožnosť uspokojiť pohľadávku dlžníka. Pokiaľ by sa úkon dlžníka neuskutočnil, jeho aktíva by boli vyššie o sumu 22.000 € a tieto by mohli byť použité na uspokojenie pohľadávok veriteľov.

4. Vo vzťahu k splneniu osobitných predpokladov odporovateľnosti právnym úkonov bez primeraného protiplnenia podľa § 58 poukázal žalobca na neprimeranosť fakturovaného a uhradeného nájomného v danom čase a mieste vzhľadom na účel a spôsob užívania predmetu nájmu. Navrhol vykonať dokazovanie zistením obvyklej ceny nájomného za prenájom kancelárskych priestorov na účely zriadenia sídla právnickej osoby v okrese F.. Poukázal na vzťah spriaznených osôb medzi úpadcom a žalovaným v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) a b) z dôvodu postavenia K. v čase predmetných právnych úkonov ako spoločníka a konateľa úpadcu a zároveň žalovaného. Vzhľadom na uvedené personálne prepojenie sa úpadok dlžníka v čase úkonov predpokladá. S odkazom na § 58 ods. 3 ZKR, pri zohľadnení začatia konkurzného konania na majetok dlžníka uznesením z 23.12.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2014 dňa 02.01.2014 možno odporovať úkonom bez primeraného protiplnenia uskutočneným v čase od 02.01.2011 do vyhlásenia konkurzu. Právny úkon poskytnutia plnení a úkon vzájomného započítania pohľadávok boli pritom uskutočnené v októbri 2013.

5. K splneniu osobitných predpokladov odporovateľnosti ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 žalobca uviedol, že skutočnosť, že odporované úkony sú úkony ukracujúce, je preukázaná v rámci argumentácii k všeobecným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov. Plnenie, ktoré úpadca poskytol žalovanému v rozsahu 34.600 € nedostal úpadca ekvivalentnú protihodnotu a ani približne rovnocennú náhradu, nakoľko hodnota prijatého plnenia na strane úpadcu v zmysle hodnoty prenájmu kancelárie na účely zriadenia sídla spoločnosti predstavuje len zlomok z hodnoty plnenia, ktoré úpadca žalovanému poskytol. Vzhľadom na spriaznenosť konajúcich subjektov predpokladá sa úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Nakoľko ide o konanie prostredníctvom totožnej osoby, žalovaný ani nemôže vyvrátiť domnienku prezumovanú v § 60 ods. 2 ZKR. Konkurzné konanie na majetok dlžníka začalo uznesením z 23.12.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2014 dňa 02.01.2014 s odkazom na ust. § 60 ods. 3 ZKR, tak možno odporovať úkonom urobeným počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, t.j. od 02.01.2009.

6. Vo vzťahu k úkonu vzájomného zápočtu pohľadávok, žalobca zároveň namietol, že ide o zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR. Vzájomný zápočet pohľadávok uskutočnili úpadca a žalovaný 01.10.2013, t.j. mesiac a pol pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Na základe tohto právneho úkonu zanikli pohľadávky úpadcu voči žalovanému v celkovej hodnote 34.600 €, ktoré mohli byť majetkom konkurznej podstaty. Žalovaný bol zvýhodnený, nakoľko svoju pohľadávku z titulu neuhradeného nájomného nemusel uplatniť v konkurze prihláškou a dosiahol neodôvodnenú úhradu plnej výšky pohľadávok napriek tomu, že v čase zápočtu mali viacerí veritelia voči úpadcovi pohľadávky po splatnosti a ostatní veritelia budú uspokojovaní v zmysle rozvrhu výťažku len pomerne. Vzhľadom na spriaznenosť osôb medzi úpadcom a žalovaným by pohľadávka žalovaného voči úpadcovi bola v konkurze uspokojovaná len ako tzv. podriadená pohľadávka podľa § 95 ods. 3 ZKR, t.j. len z majetku všeobecnej podstaty, ktorý by sa zvýšil po uspokojení iných nezabezpečených pohľadávok. Žalovaný tak bol týmto právnym úkonom zvýhodnený, nakoľko dosiahol úplné uspokojenie svojich pohľadávok v čase úpadku dlžníka, kedy ostatní veritelia s pohľadávkami, dlhšiu dobu po splatnosti uspokojení neboli a v konkurze budú uspokojovaní len pomerne. Nakoľko ide o úkon medzi spriaznenými osobami, úpadok dlžníka v čase úkonu sa predpokladá a lehota troch rokov pred začatím konkurzného konania je splnená, nakoľko úkon bol uskutočnený necelé dva mesiace pred jeho začatím. Odporovaným právnym úkonom vzájomného zápočtu pohľadávok zanikli záväzky žalovaného voči úpadcovi v rozsahu 34.600 €, ktoré plnenie je žalovaný povinný vrátiť do dotknutej podstaty.

7. V prílohe žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 61132/L na obchodnú spoločnosť úpadcu (č.l. 11 spisu), výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 28337/B na žalovaného (č.l. 13 spisu), faktúru č. 10021 (č.l. 14 spisu), ktorou žalovaný vyúčtoval úpadcovi nájom na základe zmluvy o prenájme z 10.12.2009 za január až december 2010 v sume 18.000 €, faktúru č. 2013003 (č.l. 15 spisu), ktorou žalovaný vyúčtoval úpadcovi prenájom kancelárskych priestorov na A. - sídlo spol. STAX, s.r.o. za obdobie január až február 2013 v sume 4.000 €, zoznam došlých faktúr úpadcu (č.l. 16 spisu), listinu označenú ako vzájomný zápočet pohľadávok (č.l. 18 spisu), úradný záznam z 21.05.2014 spísaný správkyňou úpadcu (č.l. 19 spisu), výňatok z internetovej stránky O. (č.l. 20 spisu), výňatok z internetovej stránky O. (č.l. 21 spisu), aktualizovaný zoznam pohľadávok k 28.08.2014 v konkurznom konaní 1K/35/2013 úpadcu STAX, s.r.o. (č.l. 22 a nasledujúce spisu), výňatok z obchodného vestníka č. 170/2014 s dňom vydania 05.09.2014 (č.l. 25 spisu) so zverejneným oznamom o preradení súpisovej vložky majetku zo všeobecnej podstaty do oddelenej podstaty, výňatok z konečného zoznamu pohľadávok č. pohľadávky XX/X, veriteľ K. (č.l. 26 spisu), výňatok z konečného zoznamu pohľadávok č. pohľadávky XX/X, veriteľ K. (č.l. 28 spisu) a výňatky z Obchodných vestníkov č. 1/2014 s dňom vydania 02.januráa 2014, v ktorom bolo zverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania voči dlžníkovi STAX, s.r.o. a z Obchodného vestníka č. 7/2014 zo dňa 13.01.2014, v ktorom bolo zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.01.2015 (č.l. 35 spisu) žalobca rozšíril žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013, a to zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo 06.12.2010 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, zmluvy o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010 uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným a poskytnutia plnenia v sume 39.831,60 € z titulu faktúry č. 110018 z 28.12.2011 splatnej 04.12.2012 na sumu 39.831,60 €, ktoré úpadca poskytol

žalovanému dňa 09.02.2012. Zároveň sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť zo všeobecnej podstaty úpadcu plnenia vo výške 39.831,60 €.

9. Na odôvodnenie žaloby v jej rozšírenej časti poukázal na to, že dňa 09.02.2012 úpadca uhradil žalovanému sumu 39.831,60 €. Žalovaný oznámil, že ide o úhradu faktúry č. 110018 z 28.02.2011, splatnej 04.12.2012, ktorou žalovaný fakturoval úpadcovi nájomné z titulu zmluvy o podnájme nebytových priestorov zo 06.12.2010 za január až december 2011 v sume 31.680 € a odplatu za služby spojené s prenájmom kancelárií na A. v F. na základe zmluvy o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010 za január až december 2011 v sume 8.151,60 €. Faktúra č. 110018 sa v účtovníctve úpadcu nenachádza. Táto bola splatná približne rok po jej vystavení 04.12.2012, avšak zaplatená už 09.02.2012. Zmluva o podnájme nebytových priestorov zo 06.12.2010 a Zmluva o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010 sa v účtovníctve úpadcu nenachádzajú, pričom predmetom podnikania žalovaného nie sú čistiace a upratovacie služby. Dotknuté právne úkony považuje žalobca za ukracujúce právne úkony podľa § 60 a zároveň za právne úkony bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR. Predmetom podnájomnej zmluvy mali byť priestory na A. v F., ktoré predstavovali sídlo úpadcu od roku 2001 do 27.02.2013. Tieto priestory úpadca využíval len ako formálne sídlo a fakturačnú adresu. Podnájomné 2.640 € s DPH mesačne tak nepovažuje žalobca za primerané, pričom ide takmer o dvojnásobok oproti roku 2010. Na totožnej adrese a v totožných priestoroch mal sídlo aj žalovaný a bola tam prevádzka firmy K. - V.. Priestory tak využívali dva ďalšie subjekty na výkon reálnej prevádzkovej činnosti. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. vyplýva, že priestory, ktoré boli predmetom podnájmu, sú vo vlastníctve osôb blízkych K., ktorý podnájomnú zmluvu za obidva subjekty podpisoval. Suma 8.151,60 € ročne, resp. 566 € mesačne a poskytovanie upratovacích služieb 2x týždenne a 1x mesačne považuje žalobca za neadekvátne. Priemerná cena upratovacích služieb sa pritom pohybuje v sadzbe 5 € za hodinu. V ostatnom, pokiaľ ide o predpoklady odporovateľnosti dotknutých právnych úkonov, žalobca odkázal na odôvodnenie žaloby.

10. V prílohe podania, ktorým žalobca rozšíril žalobu doručeného súdu dňa 09.01.2015 žalobca predložil výpis z účtu úpadcu (č.l. 39 a nasledujúce spisu), v ktorom poukazoval na transakciu v sume 39.831,60 € dňa 09.02.2012, faktúru č. 10018 (č.l. 41 spisu), ktorou žalovaný vyúčtoval úpadcovi sumu 39.831,60 € za prenájom kancelárskych priestorov na A. v F. - sídlo spoločnosti STAX za január až december 2011 podľa zmluvy zo 06.12.2010 v sume 31.680 € a služby spojené s prenájmom kancelárií na A. - upratovanie za január až december 2011 podľa zmluvy z 13.12.2010 v sume 8.151,60 €, zmluvu o podnájme nebytového priestoru uzatvorenú medzi žalovaným ako nájomcom a úpadcom ako podnájomcom dňa 06.12.2010 (č.l. 42 a nasledujúce spisu), zmluvu o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb uzatvorenú 13.12.2010 medzi žalovaným ako poskytovateľom a úpadcom ako objednávateľom (č.l. 45 a nasledujúce spisu), výpis zo živnostenského registra Okresného úradu W.. živnostenského registra XXX-XXXX (č.l. 48 spisu) a výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. zo 07.01.2015 (č.l. 49 spisu).

11. Uznesením č.k. 26Cbi/61/2014-52 zo dňa 03.03.2015, právoplatným dňa 03.04.2015 súd pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu z 02.01.2015 doručeného súdu 09.01.2015.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 30.03.2015 uviedol, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na to, že na základe nájomných zmlúv uzatvorených medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, boli do užívania úpadcu poskytnuté administratívne, kancelárske a skladové priestory s príslušenstvom a parkovacie miesta. Úpadca ako nájomca predmet nájmu reálne využíval za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, najmä stretnutia s obchodnými partnermi, prezentáciu tovarov predávaných úpadcov v prenajatom showroome a vykonávanie administratívy úpadcu. Nejednalo sa tak len o tzv. virtuálne sídlo úpadcu na adrese A. v F.. Nájomné dojednané v nájomných zmluvách bolo v rozhodnom čase primerané kvalite a kvantite predmetu nájmu, účelu jeho využitia a lokalite umiestnenia. Vyjadril súhlas s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania ohľadom obvyklej výšky nájmu obdobných kancelárskych a skladových priestorov v danej lokalite a čase na účely vykonávania podnikateľskej činnosti v prenajatých priestoroch a vykonanie dokazovania ohľadom obvyklej výšky ceny služieb poskytovaných s nájmom. Nepovažoval za splnené podmienky odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 a žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného z 22.09.2016 uviedol, že žalovaný nepreukázal tvrdenia ohľadne využívania predmetu nájmu úpadcom ako nájomcom. Reálne sídlo úpadcu a prevádzka, vrátane hlavnej agendy s obchodnými priestormi, skladové priestory a výrobné priestory sa nachádzali v Prievidzi. Zotrval na podanej žalobe a navrhol vykonať dôkazy označené v písomnom podaní.

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 07.12.2016 zotrval na tom, že nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva. Pokiaľ žalobca odporuje úkonom označeným ako „poskytnutie plnenia“, nejde o právnej úkony, ale o faktické činnosti, ktorým v zmysle ust. § 57 nemožno odporovať. Zotrval na tom, že úpadca ako nájomca skutočne a plne využíval predmet nájmu za účelom vykonávania svojej podnikateľskej činnosti. Nehnuteľnosti mal v nájme, resp. podnájme vždy na dobu určitú príslušného kalendárneho roka, a to na základe zmluvy o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009 za rok 2010, zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 06.12.2010 za rok 2011, zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 10.12.2011 za rok 2012 a zmluvy o podnájme nebytového priestoru zo dňa 10.12.2012 na rok 2013. Poukázal na m2 administratívnych a skladových priestorov a počet parkovacích miest, ktoré mal za jednotlivé roky 2010 až 2013 úpadca na základe označených zmlúv v nájme resp. v podnájme. Úpadcom uhrádzané nájomné považoval za primerané kvalite a kvantite predmetu nájmu, účelu jeho využitia a lokalite umiestnenia. V súvislosti s primeranosťou výšky nájomného poukázal na zmluvu z 01.12.2010 uzatvorenú so spoločnosťou FENESTRA Sk, spol. s r.o., predmetom ktorej je nájom nehnuteľností v totožnej lokalite na A.. Žalovaný sa ďalej vyjadril k všeobecným podmienkach odporovateľnosti dotknutých právnych úkonov a k plneniu konkrétnych podmienok odporovateľnosti vo vzťahu k jednotlivým žalobou dotknutým právnym úkonom. Vyjadril názor, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k podmienke ukrátenia veriteľov, resp. nepreukázal podmienku ukrátenia veriteľov v čase vykonania dotknutých úkonov. Uviedol, že úpadca sa stal platobne neschopným koncom roka 2013 v súvislosti s exekúciou vedenou R. v prospech oprávneného K. V období od roku 2009 do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol úpadca v predĺžení a disponoval kladným vlastným imaním. Uzatvorením nájomných a podnájomných zmlúv sa K. ako jeden zo spoločníkov a konateľov úpadcu snažil rozšíriť jeho podnikateľskú pôsobnosť aj na bratislavský kraj. Hospodárskou kauzou realizovaných právnych úkonov bolo miestne rozšírenie podnikateľskej činnosti čo do prezentácie tovarov úpadcu (showroom) a interného administratívneho spracovávania zákaziek a s tým spojených evidenčných práv a prípravy pre fakturáciu. Výrobné priestory mali ostať v T. a v T.. V čase účinnosti právnych úkonov napadnutých žalobou nebol úpadca v úpadku, jeho majetok postačoval na krytie záväzkov a mal na účte dostatok finančných prostriedkov na plnenie splatných záväzkov. Nemožno preto tvrdiť, že došlo k ukráteniu veriteľov úmyselným konaním úpadcu spolu s vedomosťou druhej strany o tomto úmysle.

15. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil listinu označenú ako vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a výzva na zaplatenie adresovanú 21.08.2012 spoločnosťou Tatra banka, a.s. úpadcovi (č.l. 89 spisu), zmluvu o podnájme nebytových priestorov uzatvorenú medzi žalovaným ako nájomcom a podnájomcom FENESTRA Sk, spol. s r.o. dňa 01.12.2010 (č.l. 90 spisu), zmluvu o podnájme nebytového priestoru uzatvorenú medzi žalovaným ako nájomcom a úpadcom ako podnájomcom 10.12.2012 (č.l. 96 spisu), zmluvu o podnájme nebytového priestoru uzatvorenú 10.12.2011 medzi žalovaným ako nájomcom a úpadcom ako podnájomcom (č.l. 100 spisu), zmluvu o podnájme nebytového priestoru uzatvorenú 10.12.2009 medzi žalovaným ako nájomcom a úpadcom ako podnájomcom (č.l. 104 spisu), súvahu úpadcu k 31.12.2009 (č.l. 108 spisu), výkaz ziskov a strát úpadcu k 31.12.2009 (č.l. 116 spisu), súvahu úpadcu k 31.12.2010 (č.l. 120 spisu), výkaz ziskov a strát úpadcu k 31.12.2010 (č.l. 128 spisu), súvahu úpadcu k 31.12.2011 (č.l. 132 spisu), výkaz ziskov a strát úpadcu k 31.12.2011 (č.l. 140 spisu), súvahu úpadcu k 31.12.2012 (č.l. 144 spisu), výkaz ziskov a strát k 31.12.2012 (č.l. 152 spisu), súvahu úpadcu k 31.12.2013 (č.l. 156 spisu), poznámky k účtovnej závierke k 31.12.2013 (č.l. 164 spisu), výkaz ziskov a strát úpadcu k 31.12.2013 (č.l. 173 spisu).

16. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 právna zástupkyňa žalobcu v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a skutočnostiach v nej uvedených. K námietke žalovaného, že žalobca nepreukázal ukrátenie pohľadávok veriteľov ani neekvivalentnosť plnenia zdôraznila, že posledný namietaný úkon zápočtu vzájomných pohľadávok je z októbra 2013, pričom už v decembri 2013 dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Je tak zrejmé, že v októbri 2013 už jednoznačne bol v úpadku, resp. platobne neschopný. Pokiaľ ide o skoršie úkony a plnenia z obdobia rokov 2010, 2011 a 2012, žalobca má za to, že už aj samotný žalovaný predložením napr. rozhodnutia Tatra banky o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru sám potvrdil, že kondícia úpadcu bola nepriaznivá už v predchádzajúcich rokoch do tej miery, že možno konštatovať úpadok dlžníka. Uviedla, že žalobca predloží odborné vyjadrenie k ekonomickej situácii úpadcu pri jednotlivých žalovaných právnych úkonoch. Zároveň žiadala vykonať výsluch žalobkyne k otázke skutočného užívania priestorov v F.padcom a zotrvala na výsluchu svedkov K. a K., ktorí sa aj v súvisiacom trestnom konaní vyjadrovali k otázke fiktívnej fakturácie a užívania sídla spoločnosti v F.. Ďalej žiadala oboznámiť návrh na konkurz vo vzťahu k platobnej neschopnosti úpadcu k októbru 2013 a uviedla, že vo vzťahu k neekvivalentnosti poskytnutých plnení predloží žalobca taktiež odborné vyjadrenie. Ďalej uviedla, že odporovaná zmluva o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009 bola v konaní predložená žalovaným, pričom ide o zmluvu o podnájme nebytového priestoru z 10.12.2009. Pri označení tohto právneho úkonu v žalobe žalobca vychádzal z jeho označenia vo faktúre. Vo vzťahu k faktúram č. 120010 na sumu 3.600 € a 120013 na sumu 24.000 € navrhla, aby na ich predloženie súd vyzval žalovaného. Všetky faktúry, ktoré sú uvedené v zápočte pohľadávok, sa týkali dotknutých nebytových priestorov. Nevedela sa presne vyjadriť k identifikácii fakturovaného plnenia faktúrami 120010 a 120013, ktoré žalobca nemá k dispozícii. Vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to existencii odporovaných právnych úkonov dlžníka, navrhla, aby súd vyzval žalovaného na predloženie faktúr identifikovaných vo vzájomnom zápočte pohľadávok. Žalobca sa domnieva, že tieto faktúry boli vystavené dodatočne, nakoľko v účtovníctve úpadcu ani v knihe došlých faktúr sa nenachádzajú. Vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 poukázala na skutočnosti súvisiace s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a exekučným konaním s tým, že k tejto otázke žalobca predloží odborné vyjadrenia znalca k stavu ekonomiky žalovaného k jednotlivým dátumom odporovaných právnych úkonov. Na preukázanie podmienky ukrátenia veriteľov ďalej navrhla pripojiť návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol podaný v decembri 2013. Posledný odporovaný právny úkon je pritom z októbra 2013, t.j. z obdobia 2 mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, čo taktiež preukazuje, že v októbri 2013 bol dlžník v stave úpadku. Zároveň uviedla, že žalobca súdu preukáže aktuálny stav vo vzťahu k pohľadávkam veriteľov v konkurze na majetok úpadcu v nadväznosti na výsledok v konaní o určenie popretých pohľadávok.

17. Výzvou z 12.05.2017 súd vyzval žalovaného cestou právnej zástupkyne, aby v nadväznosti na dôkazný návrh žalobcu predložil súdu v lehote 10 dní, v dvoch rovnopisoch faktúru č. 120010 vystavenú 13.11.2012 splatnú 31.12.2012 na sumu 3.600 € s DPH a faktúru č. 120016 vystavenú 27.12.2012, splatnú 10.01.2013 na sumu 24.000 € s DPH, označené ako záväzky úpadcu STAX, s.r.o. voči žalovanému v listine označenej ako vzájomný zápočet pohľadávok, ktorá je predmetom žaloby. Predmetná výzva bola doručená právnej zástupkyni žalovaného 26.05.2017. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

18. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 súd uložil žalobcovi lehotu do 30.júna 2017 na predloženie dôkazných prostriedkov označených právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní vo vzťahu k preukázaniu podmienky ukrátenia veriteľov podľa § 57 ods. 4 ZKR. Na žiadosť žalobcu súd poskytnutú lehotu predĺžil do 31.07.2017.

19. Na pojednávaní konanom dňa 14.09.2017 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ekonomické podklady neumožňovali znalcovi vyjadriť sa k podmienkam ukrátenia, jednotlivo k dátumom odporovaných právnych úkonov. Z uvedeného dôvodu žalobca odborné vyjadrenie znalca k tejto otázke v konaní predkladať nebude. Poukázala na viacero súvisiacich konaní prebiehajúcich na Okresnom súde Žilina, ktorých výsledok má potenciálny vplyv na mieru uspokojenia veriteľov v konkurze. Konkrétne poukázala najmä na konania týkajúce sa spoločnosti VITSTAV, s.r.o. s tým, že pokiaľ by bolo ustálené, že táto spoločnosť nemá postavenie veriteľa v konkurze, malo by to vplyv na mieru uspokojenia veriteľov zo všeobecnej podstaty a je predpoklad, že žalobca by vzal žalobu v tejto veci späť. Konkrétne poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015 a predložila rozsudok Okresného súdu Žilina 10Cbi/2/2015-187 zo dňa 02.06.2017, ktorým súd žalobu spoločnosti VITSTAV, s.r.o. o určenie neúčinnosti právnych úkonov zamietol. Navrhla, aby súd konanie v prejednávanej veci prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015.

20. Okrem listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, na pojednávaní konanom dňa 14.09.2017 bol v zmysle návrhu žalobcu z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/35/2013 oboznámený návrh na vyhlásenie konkurzu doručený súdu 12.12.2013 vrátane príloh tak, ako vyplývajú

z obsahu tohto návrhu. Fotokópia oboznámeného návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu je súčasťou spisového materiálu na č.l. 215 a nasledujúce spisu.

21. Podľa ustanovenia § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len , (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

22. Podľa ustanovenia § 58 ZKR, (1) Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať. (2) Právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (3) Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

23. Podľa ustanovenia § 59 ZKR, (1) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. (2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. (3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. (4) Odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

24. Podľa ustanovenia § 60 ZKR, (1) Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. (2) Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

(3) Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

25. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 a ods. 5 ZKR, (1) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. (5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

26. Podľa Čl. 8 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2014 a rozšírením žaloby doručeným súdu dňa 09.01.2015 sa žalobca v prejednávanej veci domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti voči veriteľom úpadcu v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013 právnych úkonov označených ako Zmluva o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009, vzájomný zápočet pohľadávok z 01.10.2013, poskytnutie plnenia v sume 15.000 € z titulu faktúry č. 100021, Zmluva o prenájme nebytových priestorov zo 06.12.2010, Zmluva o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010 a poskytnutie plnenia v sume 39.831,60 € z titulu faktúry č. 110018. Označeným právnym úkonom žalobca odporoval ako právnym úkonom bez primeraného protiplnenia v zmysle § 58 a ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60 a právnemu úkonu vzájomného zápočtu pohľadávok z 01.10.2013 aj ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu v zmysle ust. § 59 ZKR, vo všetkých prípadoch ako právnym úkonom urobeným v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

28. Súd konštatuje, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu úpadcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ust. § 57 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 5 ZKR. Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu uznesením o vyhlásení konkurzu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/35/2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2014 s dňom vydania 13.01.2014. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, resp. v prospech ktorého úpadca odporované právne úkony uskutočnil, vyplýva z ust. § 62 ods. 1 ZKR.

29. Súd ďalej konštatuje, že pre uplatnenie práva odporovať dotknutým právnym úkonom bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/35/2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 7/2014 s dňom vydania 13.01.2014. Za deň zverejnenia sa v súlade s ust. § 199 ods. 9 považuje 14.január 2014, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Lehota jedného roka podľa ust. § 57 ods. 2 začala plynúť 15.januára 2014 a posledný deň tejto lehoty bol 14.január 2014. Žaloba v prejednávanej veci bola podaná na súde 17.10.2014, rozšírenie žaloby dňa 09.01.2015, t.j. v rámci plynutia lehoty podľa ust. § 57 ods. 2 ZKR.

30. Súd sa primárne zaoberal otázkou naplnenia všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle ust. § 57 ZKR, vo vzťahu ku ktorým tak povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť zaťažovali žalobcu. Odporovateľnosť právnych úkonov v zmysle ust. § 57 vo všeobecnosti predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze na majetok úpadcu riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko týmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho

úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Z ust. § 57 tak vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok, ktoré je zároveň povinný v konaní o uplatnenom odporovacom práve preukázať: V čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia, resp. nadobudnutia účinnosti odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

31. Všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ust. § 57 bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu v postavení žalobcu vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa ust. § 57 je vždy nositeľom tak povinnosti tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti. Základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze je v zmysle ust. § 57 ods. 1 preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a zároveň preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, nakoľko v takomto prípade sa v zmysle ust. § 58 ods. 2, resp. § 59 ods. 3 predpokladá úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak; v žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, ktoré je v každom prípade povinný tvrdiť a v konaní preukazovať žalobca.

32. V konaní nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná existencia platných právnych úkonov týkajúcich sa majetku dlžníka, vo vzťahu ku ktorým žalobca uplatnil právo odporovať týmto právnym úkonom a ich existencia vyplýva aj z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, a to zmluvy o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009 č.l. 104 spisu, vzájomného zápočtu pohľadávok z 01.10.2013 č.l. 18 spisu, zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo 06.12.2010 č.l. 42 spisu a zmluvy o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010 č.l. 45 spisu. Žalobca ďalej uplatnil právo odporovať právnym úkonom označeným ako poskytnutie plnenia v sume 15.000 € z titulu faktúry č. 100021 a poskytnutie plnenia v sume 39.831,60 € z titulu faktúry č. 110018 dňa 09.02.2012. Poskytnutie týchto plnení a úhradu označených súm žalovaný v konaní nerozporoval. Žalovaný namietal, že v tomto prípade nejde o právne úkony, ktorým by bolo v zmysle ust. § 57 ods. 1 možné odporovať. Podľa vyjadrenia žalobcu uvedené poskytnutia plnenia sa mali týkať práve úhrady nájomného na základe odporovaných zmlúv o prenájme kancelárskych priestorov z 10.12.2009, zmluvy o prenájme nebytových priestorov zo 06.12.2010 a zmluvy o poskytovaní čistiacich a upratovacích služieb z 13.12.2010. Súd má za to, že aj takto označeným právnym úkonom dlžníka je možné v konkurze odporovať, nakoľko splnenie dlhu (§ 559 a nasledujúce Občianskeho zákonníka) spĺňa pojmové znaky právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 34 Občianskeho zákonníka, kedy ide o jednostranný prejav vôle dlžníka smerujúci k zániku jeho záväzku voči veriteľovi. Súd však poukazuje na to, že minimálne vo vzťahu k úkonu označenému ako poskytnutie plnenia v sume 15.000 € z titulu faktúry č. 10021 zo skutkových tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania nevyplynula konkrétna identifikácia tohto právneho úkonu, minimálne z hľadiska časového, kedy k nemu došlo, relevantná pre posúdenie najmä všeobecných predpokladov jeho odporovateľnosti, pričom uvedené skutočnosti nevyplývajú ani z listiny vzájomného zápočtu pohľadávok z 01.10.2013.

33. Žalobca v konaní preukázal existenciu pohľadávok dvoch veriteľov, a to K. (výňatok z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu č.l. 26 spisu) a K. (výňatok z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu č.l. 28 spisu), ktoré existovali ku dňu účinnosti odporovaných právnych úkonov a ktoré boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/35/2013 a zistené v konkurze v celom rozsahu, čo je predpokladom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie odporovacej žaloby.

34. Súd však konštatuje, že žalobca si v prejednávanej veci náležite nesplnil povinnosť

tvrdenia a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosti vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uskutočnenia odporovaných právnych úkonov došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. V rámci skutkových tvrdení v žalobe odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, žalobca poukazoval na to, že v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov mal úpadca viacerých veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurze a tieto boli zistené (konkrétne uvádzal veriteľovi IW. a K.), pričom vzhľadom na hodnotu majetku spísaného v konkurznej podstate nie je predpoklad, že budú uspokojené. Poukazoval zároveň na výšku prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, hodnotu spísaného majetku v oddelenej podstate a hodnotu nesporného majetku vo všeobecnej podstate. Predpoklad ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 tak žalobca vnímal v tej rovine, že hodnota majetku spísaného v konkurznej podstate nepostačuje na uspokojenie prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov úpadcu. Otázku ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 však nemožno posudzovať vo väzbe výlučne na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývajú skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po uskutočnení (účinnosti) odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Je pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov sa majetok dlžníka k momentu ich účinnosti zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu a tieto boli zistené. Ukrátenie podľa § 57 ods. 4 nemožno ustáliť výlučne na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze.

35. Žalobca v priebehu konania, po uskutočnení pojednávania dňa 04.05.2017 mal záujem vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 predložiť odborné vyjadrenie znalca k ekonomickej situácii úpadcu k dátumom odporovaných právnych úkonov. Takéto odborné vyjadrenie nakoniec žalobca v konaní nepredložil a jeho právna zástupkyňa na nasledujúcom pojednávaní konanom dňa 14.09.2017 uviedla, že ekonomické podklady neumožňovali znalcovi vyjadriť sa k podmienkam ukrátenia jednotlivo k dátumom odporovaných právnych úkonov. Nakoľko tak samotný žalobca, ktorý disponuje účtovníctvom úpadcu, ani po konzultácii so znalcom nebol schopný uviesť relevantné skutkové okolnosti a preukázať splnenie predpokladu ukrátenia podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR, súd zamietol aj návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia hodnoty majetku a záväzkov úpadcu pred a po účinnosti odporovaných právnych úkonov a pred a po splatnosti pohľadávok K. a K., nakoľko povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno k tejto otázke znášal primárne žalobca, ktorý objektívne nebol schopný ich splniť. Nebol tak dôvod na preukázanie absentujúcich tvrdení žalobcu nariaďovať na návrh žalovaného znalecké dokazovanie, keď sám žalobca disponujúci účtovníctvom úpadcu nevedel ani prostredníctvom znalca z príslušného odboru uvedené skutočnosti v konaní preukázať.

36. Žalobca zároveň žiadal oboznámiť návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, a to časť príloh týkajúcu sa ekonomickej situácie úpadcu, ktorá vzhľadom na dátum podania návrhu na vyhlásenie konkurzu 12.12.2013 a dátum jedného z neúčinných úkonov október 2013 preukazuje existenciu platobnej neschopnosti dlžníka v čase uskutočnenia neúčinného právneho úkonu (úkon uskutočnený počas úpadku dlžníka). Z oboznámeného návrhu na vyhlásenie konkurzu (č.l. 215 spisu) vyplýva, že spoločnosť STAX, s.r.o. sa dostala do úpadku, a to platobnej neschopnosti, nakoľko nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, tak ako to vyplýva z príloh priložených k návrhu. Aj na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 právna zástupkyňa žalobcu žiadala oboznámiť návrh na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k platobnej neschopnosti úpadcu k októbru 2013. Ani takto koncipovaný dôkazný návrh žalobcu nesmeruje k preukázaniu ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ako základného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ani vo

vzťahu k odporovanému právnemu úkonu zápočtu pohľadávok z 01.10.2013 a už vôbec nie vo vzťahu k ostatným odporovaným právnym úkonom, nakoľko z návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu ako aj z tvrdení právnej zástupkyne žalobcu vyplýva výlučne, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžník bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, to znamená, že nebol schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 1 a 2 . Úpadok dlžníka vo forme platobnej neschopnosti však nepreukazuje predpoklad ukrátenia prihlásených pohľadávok jeho veriteľov v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov v zmysle ust. § 57 ods. 4 ZKR. Z uvedeného dôvodu ako nedôvodný vyhodnotil súd aj dôkazný návrh žalovaného vo veci zistenia platobnej neschopnosti úpadcu na ustálenie, či úpadca bol platobne neschopný podľa § 11 ods. 3 v čase deň pred a po uskutočnení úhrad a právnych úkonov (deň pred a po účinnosti úkonov), ktorým žalobca odporuje, nakoľko takýto dôkazný návrh nebol relevantný pre preukázanie všeobecného predpokladu odporovateľnosti (ukrátenia) podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR.

37. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa ust. § 57 ods. 4 ZKR. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti dotknutých právnych úkonov v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa ustanovení § 58, § 59 a § 60 ZKR. Z uvedeného dôvodu súd zamietol dôkazné návrhy žalobcu na výsluch žalobcu, svedkov K., K., na vykonanie dokazovania ohľadom obvyklej ceny nájomného a služieb v relevantnej lokalite a relevantnom čase, ako aj dôkazné návrhy žalovaného na výsluch konateľa žalovaného K., svedka K.a a svedkyne K. nakoľko išlo o dôkazné návrhy smerujúce k preukázaniu naplnenia osobitných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze v zmysle § 58, 59 a 60 ZKR, ktoré dokazovanie vo veci, vzhľadom na skutkové a právne závery súdu, bolo nadbytočné.

38. Súd taktiež nepovažoval za dôvodné, aby konanie v prejednávanej veci na návrh žalobcu bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015, v ktorom sa obchodná spoločnosť VITSTAV, s.r.o. domáhala vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov v konkurze na majetok úpadcu. Súdu je zároveň známe z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti, že spoločnosť VITSTAV, s.r.o. si v konkurze na majetok úpadcu prihlásila pohľadávku, ktorá je predmetom incidenčného konania vo veci sp. zn. 38Cbi/10/2014, kde bolo konštatované súdom prvej inštancie neprávoplatným rozhodnutím oneskorené podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky týmto veriteľom, ktorá skutočnosť bola aj základom pre zamietnutie žaloby spoločnosti VITSTAV, s.r.o. v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015. Výsledok konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015 objektívne nemá význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Pokiaľ výsledok uvedeného konania môže mať význam pre postoj žalobcu k podanej žalobe v tejto veci, ide o subjektívne skutočnosti na strane žalobcu, ktoré však nie sú dôvodom na to, aby súd konanie v prejednávanej veci prerušoval. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 10Cbi/2/2015 zamietol.

39. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).