Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4S-31-2013.pdf
PDF · 194.12 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy, so sídlom Vyšné Ružbachy č. 307, IČO: 36 445 037, DIČ: 2020003535, zap. v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vložka č. 10175/P, právne zastúpenej Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 5. apríla 2013 č. 1100305/1/161564/2013 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Daňový úrad Prešov dodatočným platobným výmerom na daň z pridanej hodnoty zo dňa 22.06.2012 č. 9712401/5/1189840/2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu: MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy, IČO: 36445037, DIČ: 2020003535, Vyšné Ružbachy 307, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 711.198.98 EUR, ktorý vznikol tým, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní.
- daň uvedená v daňovom priznaní 166,15 EUR
- daň zistená daňovým úradom 711.365,13 EUR
- rozdiel dane 711.198,98 EUR
Rozdiel dane v sume 711.198,98 EUR uložil povinnému uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Prešov.
2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.04.2013 č. 1100305/1/161564/2013 rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9712401/5/1189840/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty žalobkyni v sume 711.198,98 EUR za zdaňovacie obdobie jún 2010. Rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na závery správcu dane a konštatoval, že správca dane vykonal u daňového subjektu MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy za zdaňovacie obdobie január až december 2010 daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne za zdaňovacie obdobie jún 2010 oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, keď platiteľ nadobudol tovar z Poľskej republiky pod slovenským identifikačným číslom pre daň, pričom preprava tovaru skončila v Českej republike. Zistený skutkový stav pritom nie je v danom prípade sporný. Kontrolovaný daňový subjekt nakupoval tovar od poľských dodávateľov pod identifikačným číslom pre daň. ktoré mu pridelila Slovenská republika. Tento tovar bol prepravovaný z Poľskej republiky (od poľských dodávateľov) do Českej republiky, kde si ho kontrolovaný daňový subjekt prevzal, uskladnil a následne predal ďalším poľským odberateľom. Na účely dane z pridanej hodnoty išlo z hľadiska kontrolovaného daňového subjektu o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Najdôležitejšie pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty je pre platiteľa určiť miesto zdaniteľného obchodu. Podľa základného pravidla je miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí. V danom prípade je miesto nadobudnutia tovaru v Českej republike, kde pri tomto nadobudnutí tovaru vzniká daňová povinnosť. Zdanenie nadobudnutia tovaru bude v tuzemsku, pretože objednávateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku, a to v tom prípade, ak objednávateľ nepreukáže, že k zdaneniu nadobudnutia tovaru došlo v členskom štáte, kde sa skončila preprava tovaru. Uvedené legislatívne riešenie vyplýva z toho, že poľský dodávateľ musí pri vyplnení súhrnného výkazu (súhrnný výkaz musí podať každý dodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu, a tieto údaje vchádzajú do európskej databázy identifikácie pohybu tovaru medzi členskými štátmi V1ES) uviesť dodanie tovaru pre slovenského odberateľa, pretože má k dispozícii podľa objednávky jeho identifikačné číslo DPH, pod ktorým si slovenský podnikateľ objednal tovar. Podľa pravidiel zákona o dani z pridanej hodnoty v prípadoch, kedy sa slovenský platiteľ dane rozhodne predávať tovar v inom členskom štáte (v Českej republike) a tento tovar bude do tohto štátu prepravený z iného členského štátu (z Poľskej republiky), je slovenský platiteľ dane povinný sa v tomto členskom štáte (v Českej republike) registrovať pre daň z pridanej hodnoty, pretože v tomto členskom štáte nadobudol tovar z iného členského štátu, teda uskutočnil zdaniteľný obchod, ktorý je v tomto štáte predmetom dane. Je teda potrebné, aby slovenský platiteľ dane požiadal v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, pod týmto číslom si potom bude objednávať tovar od poľského dodávateľa a ako platiteľ bude priznávať v Českej republike nadobudnutie tohto tovaru, teda v daňovom priznaní bude nadobudnutie tovaru zdaňovať príslušnou sadzbou dane v Českej republike a zároveň si môže z tohto nadobudnutia tovaru v Českej republike uplatniť odpočítanie dane. Ak ale nastane prípad, že slovenský platiteľ dane by musel zdaniť nadobudnutie tovaru v Slovenskej republike (pretože objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré nm pridelil členský štát iný. ako je členský štát. v ktorom sa skončila preprava tovaru, a zároveň nepreukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru) a aj v Českej republike (pretože miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho prepravy k nadobúdateľovi), má možnosť následne vykonať v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov opravu základu dane v daňovom priznaní podanom v Slovenskej republike, t. j. opraviť základ dane z nadobudnutia tovaru na nulu za predpokladu, že preukáže zaplatenie dane z pridanej hodnoty z nadobudnutia tohto tovaru v Českej republike. Pri takomto spôsobe obchodovania má platiteľ dane povinnosť zdaniť nadobudnutie tovaru v Českej republike a zároveň si pri splnení podmienok ustanovených zákonom platným v Českej republike uplatniť z tohto nadobudnutia tovaru odpočítanie dane. Platiteľ dane musí zdaniť nadobudnutie tovaru aj v Slovenskej republike, avšak bez nároku na odpočítanie dane. Priznanú daň si však môže nárokovať na vrátenie, resp. opraviť základ dane po preukázaní, že nadobudnutie tovaru bolo zdanené v Českej republike. Uvedené vyplýva z podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ak platiteľ dane nadobudne tovar, ktorý je predmetom dane v Českej republike a v Českej republike ho použije na ďalší predaj, potom tento tovar nepoužil na svoje zdaniteľné obchody v Slovenskej republike ako platiteľ, a teda v Slovenskej republike mu nevzniká nárok na odpočítanie dane z tohto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu.
3. Poukázal na závery rozsudku ESD C-536/08 a C-539/08, podľa ktorého sa na také nadobudnutie tovaru nemôže vzťahovať uplatnenie odpočítania dane, a ak by sa právo na odpočet v takom prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu potrebného účinku článku 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice (článok 41 smernice Rady 2006/112/ES). keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Podľa uvedeného
rozsudku Súdneho dvora z 22. apríla 2010 článok 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b A ods. 2 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní zobratú - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia v znení smernice Rady 92/111/EHS zo 14. decembra 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá sa nachádza v situácii opísanej v prvom pododseku posledného uvedeného ustanovenia, nemá právo na okamžitý odpočet DPH. ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva. Uvedený spôsob uplatňovania dane z pridanej hodnoty je obsiahnutý v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v plnom rozsahu prevzatý zo základného právneho normatívu, šiestej smernice Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EU o dani z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/1 12/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2007. Podľa článku 40 smernice Rady č. 2006/112/ ES (článok 28 b bod A ods. 1 smernice Rady 77/388/EHS) sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva považuje miesto, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru nadobúdateľovi. Podľa článku 41 smernice Rady č. 2006/1 12/ES (článok 28b bod A ods. 2 prvý a druhý pododsek smernice Rady 77/388/EHS) bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 40. sa za miesto nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 2 ods. 1 písm. b) bodu (i) považuje miesto na území členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ uskutočni! toto nadobudnutie, ak nadobúdateľ nepreukáže, že nadobudnutie sa zdanilo v súlade s článkom 40. Ak podľa článku 40 nadobudnutie podlieha DPH v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru končí, po tom. ako bolo zdanené v súlade s prvým odsekom, základ dane sa primerane zníži v členskom štáte, ktorý pridelil identifikačné číslo pre DPH, pod ktorým nadobúdateľ toto nadobudnutie uskutočnil.
4. Podľa článku 42 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28b bod A ods. 2 tretí pododsek smernice Rady 77/388/EHS) prvý odsek článku 41 sa neuplatňuje a nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva sa považuje za zdanené podľa článku 40. ak sú splnené tieto podmienky: a) nadobúdateľ preukáže, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu povinnú platiť daň v súlade s článkom 197; b) nadobúdateľ splnil povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanovené v článku 265.
5. Podľa článku 168 smernice Rady č. 2006/112/ES (článok 28 f bod 1, ktorý nahrádza článok 17 ods. 2 písm. d) smernice Rady 77/388/EHS), pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: DPH splatnú za nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva podľa článku 2 ods. 1 písm. b) bod (i). Smernica ako právny akt EÚ má prednosť pred zákonom Slovenskej republiky (článok. 7 Ústavy Slovenskej republiky) a je záväzná pre každý členský štát. Z citovaného je zrejmé, že predmetná problematika uplatňovania dane bola zo smernice Rady č. 2006/1 12/ES kompletne a nerozdielne prevzatá do zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Preto nemožno považovať za opodstatnenú námietku odvolávajúceho sa. že ak je slovenská právna úprava v rozpore so smernicou, avšak daňovému subjektu poskytuje výhodnejšie daňové zaobchádzanie, nemôže sa štát domáhať voči daňovému subjektu riešenia podľa smernice, a daňový subjekt má právo postupovať podľa slovenskej legislatívy. Okrem zákona o dani z pridanej hodnoty platí na území Slovenskej republiky aj Vykonávacie Nariadenie Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/1 12/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V súvislosti s námietkou odvolávajúceho sa. že daňový úrad zrejme neprihliadal na ustanovenie § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, odvolací orgán uvádza, že toto ustanovenie zákona sa na daný prípad nevzťahuje. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že platiteľ dane predmetný tovar reálne nadobudol v Českej republike.
6. Neopodstatnené je tvrdenie, že podľa tohto ustanovenia má daňový subjekt nárok na neuznané odpočítanie dane. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že rozsudky Súdneho dvora EU zabezpečujú jednotný výklad smernice o DPH v jednotlivých členských štátoch. Sú prameňom komunitámeho práva tým. že podávajú principiálny výklad vrátane výkladov všeobecných právnych zásad. Rozsudok ESD C-536/08 a C-539/08 správca dane aplikoval na danú vec správne, čo aj náležíte odôvodnil. Po preskúmaní postupu správcu dane pri vydávaní dodatočných platobných výmerov, ako aj pri prerokovaní protokolu o kontrole nezistil zo strany správcu dane žiadne porušenie zákona. Je pravdou, že v jeden
deň bolo doručených daňovému subjektu 19 dodatočných platobných výmerov, ako aj to. že správca dane vyhodnocoval vyjadrenie k protokolu po dohode so splnomocneným zástupcom daňového subjektu v deň prerokovania protokolu, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/102280/ 2012/Guz zo dňa 18.06.2012. Tieto skutočnosti však nemajú vplyv na výrok rozhodnutia. Dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 22.06.2012 a doručený daňovému subjektu dňa 09.07.2012. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt dňa 23.07.2012 odvolanie, ktoré správca dane dňa 16.08.2012 postúpil odvolaciemu orgánu. Odvolací orgán však zistil, že dodatočný platobný výmer nebol riadnym spôsobom doručený. Listom č. 1020505/1/1202278/2012 zo dňa 08.10.2012 oznámil správcovi dane (a upovedomil o tom aj daňový subjekt, ako aj splnomocneného zástupcu daňového subjektu), že daňový subjekt splnomocnil dňa 01.03.2010 Ing. Mariána Nováka. Vyšné Ružbachy 165 na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu a na základe toho mal byť uvedený dodatočný platobný výmer doručený iba splnomocnenému zástupcovi. Keďže toto rozhodnutie správca dane doručoval daňovému subjektu, nebolo riadnym spôsobom doručené a je pre adresáta neplatné. Z tohto dôvodu nebolo možné ani rozhodovať o takomto rozhodnutí v odvolacom konaní. Správca dane následne doručil dodatočný platobný výmer v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 zákona č, 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a splnomocnený zástupca toto rozhodnutie prevzal dňa 09.11.2012. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací orgán nepovažuje námietku daňového subjektu v tomto smere za opodstatnenú, pretože správca dane pri vydaní predmetného dodatočného platobného výmeru dodržal lehotu na jeho vydanie, avšak pri jeho doručovaní procesné pochybil. Tým, že daňový subjekt dňa 23.07.2012 podal proti nemu odvolanie, v podstate akceptoval jeho vydanie, ako aj doručenie. Uvedené skutočnosti nie sú dôvodom na prijatie záveru, že dodatočný platobný výmer je neplatný alebo, že je vydaný v rozpore so zákonom. Za neopodstatnenú považuje námietku daňového subjektu, že správca dane neuvádza, ako zo zistených údajov určil neuznaný nárok na odpočítanie dane. Svoje závery správca dane náležite, v zmysle § 30 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v dodatočnom platobnom výmere odôvodnil, uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Vo výroku napadnutého dodatočného platobného výmeru správca dane uviedol § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z, v znení neskorších predpisov namiesto procesné správneho § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia.
II.
7. Žalobou zo dňa 24.07.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.04. č. 1100305/1/161564/2013, príp. aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov, Hviezdoslavova 7 zo dňa 22.06.2012 č. 9712401/5/1189840/2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. V dôvodoch žaloby namietala, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov odôvodnila tým, že výrok napadnutého rozhodnutia (rozhodnutie Daňového úradu Prešov v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR) obsahuje nesprávny odkaz na zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo predmetné rozhodnutie vydané, keďže z výrokov Daňového úradu Prešov vyplýva, že rozhodol podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na $ 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a poplatkov. Považuje za nesprávny záver žalovaného, ktorý bagatelizuje zrejmú vadu výroku rozhodnutia tým, že podľa jeho názoru táto vada nemá vplyv na preskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázala na to, že ust. § 165 ods. 2 Zákona o správe daní je prechodným ustanovením k začatým a právoplatne neukončeným daňovým konaniam pred účinnosťou Zákona o správe daní, tieto konania sa spravujú ust. zákona č. 511/1992 Zb., pričom však sankciu je možné uložiť aj podľa novej úpravy, ak je to pre daňový subjekt výhodnejšie. Naproti tomu ust. § 165 ods. 5 Zákona o správe daní je prechodným ustanovením k vyrubovaciemu konaniu po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona, a toto vyrubovacie konanie sa má vykonať výlučne podľa pôvodnej právnej úpravy (zákon č. 511/1992 Zb.). Správca dane mal vo výroku rozhodnutia odkázať na ust. § 165 ods.
5 Zákona o správe daní. Odkaz na ust. § 165 ods. 2 Zákona o správe daní a nie na ust. § 165 ods. 5 Zákona o správe daní mal za následok nezákonnosť rozhodnutia, keďže správca dane v danom prípade podľa § 165 ods. 2 Zákona o správe daní nerozhodoval a ani nemohol rozhodovať. Tým je založená nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Odkaz na nesprávne zákonné ustanovenie vo výroku rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre jeho nezrozumiteľnosť.
9. Ďalej poukázala na to, že súčasťou sumy zistenej daňovým úradom je aj suma 723.690,70 EUR, čo podľa daňového úradu je neuznaný nárok na odpočítanie dane na riadku 21 daňového priznania (viď str. 10 prvostupňového rozhodnutia). Z odôvodnenia vyplýva, že neuznaný nárok na odpočítané dane sa týka tovaru nakúpeného od zahraničných dodávateľov. Správca dane v rozhodnutí uvádza jednotlivé faktúry a ich súčet podľa dodávateľov, a to v celkovej výške v eurách:
dodávateľ celková suma v EUR
VIMEX SA, PL9482195856 326.342,67 PARTNER STEEL PL8992582155 19.125,05 MARITEX Sp., PL6290012143 1.429.229,98 ART-STAL T.TROJAN PL5371980478 129.608,20 ART-STAL Sp., PL537239947 1.050.039,97 BAUSTAL Sp., PL6780103539 593.196,66 PROGRES PL9542408966 celkom 22.910,04 celkom 3.570.452,57
10. Za neodôvodnený považuje výpočet výšky neuznaného nároku na odpočítanie dane v sume 723.690,70 EUR (uvedený na str. 6 prvostupňového rozhodnutia), resp. aké skutočnosti boli podkladom pre toto určenie. Sadzba dane z pridanej hodnoty predstavuje 19 % zo základu dane, t.j. pri základe dane 3.570.452,57 EUR predstavuje sadzba dane sumu 678.385,99 EUR. Neodôvodnenie spôsobu výpočtu vyrubenej dane z pridanej hodnoty, resp. neuznaného nároku na odpočet je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného (viď napr. Rozsudok NS SR, z 30. mája 2001, sp. zn. 5 Sž 198/00). Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami pri správe daní, a samotné rozhodnutie ako také je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Prípadná nesprávnosť výpočtu je taktiež dôvodom pre zrušenie napádaného rozhodnutia.
11. Ako ďalší dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov pre ich nezrozumiteľnosť uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, že „tovar bol predaný mimo územia SR, t.j. platiteľ dane uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je v zmysle § 2 ods. 1 zákona 222/2004 Z.z v znení neskorších predpisov predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike, je v zrejmom rozpore s výrokom toho istého rozhodnutia, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty. Zdôraznila, že ak dodávky tovaru nie sú predmetom dane z pridanej hodnoty, nemôže správca dane vyrubiť z týchto dodávok tovaru daň. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, na základe ktorého zákonného ustanovenia vznikla žalobcovi táto daňová povinnosť. Rozhodnutia daňových orgánov poukazujú na jednotlivé ustanovenie smernice Rady 2006/112/ES, rozhodnutie ESD C-536/08 a C-539/08 zo dňa 22.04.2010, ale nie je jej zrejmé, z akého dôvodu sú obsahom odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov, keď žalovaný tvrdí, že uvedený spôsob uplatňovania DPH je obsiahnutý v zákone č. 222/2004 Z.z.
12. Namietala nesprávne právne posúdenie z dôvodu, že aj keď skutkový stav nie je sporný, podľa správcu dane s odkazom na ust. § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z o DPH mala tovar zdaniť v Českej republike. Slovenský správca dane nemá právomoc rozhodovať o tom, či tovar podlieha zdaneniu v inom štáte, keďže jeho právomoc je ohraničená územím SR. Keďže nakúpený tovar v Českej republike ďalej použila na dodávku tovaru ako platiteľ, mala mať v Českej republike automaticky nárok na odpočet dane. Ak by slovenskému správcovi dane preukázala, že tovar zdanila v Českej republike (zdanením sa tu má na mysli podanie daňového priznania s nulovou daňovou povinnosťou), môže si upraviť základ dane v Slovenskej republike. Oprava základu dane sa má uskutočniť podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH. Uvedený princíp je v kategorickom rozpore s medzinárodným právom garantovaným zákazom dvojitého zdanenia, keď nadobudnutie toho istého tovaru by podliehalo daňovej povinnosti tak na Slovensku, ako aj v Českej republike. Za nesprávnu považuje aplikáciu ust. § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, podľa ktorého miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar
nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi. Argumentovala tým, že preprava tovaru neskončila v Českej republike. Ako to vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, základným pravidlom Európskeho spoločenstva je, že „miestom nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva je členský štát konečnej spotreby“. Obdobne aj v rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že „Také riešenie by nakoniec mohlo ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, mieste zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby, čo je cieľom prechodnej úpravy.“ Z dokladov vyplýva, že preprava tovaru z Českej republiky pokračovala ďalej do Poľskej republiky, t.j. miestom nadobudnutia tovaru (členský štát konečnej spotreby) nie je Česká republika, keďže preprava tovaru pokračovala ďalej. Súčasťou dokladov je aj Prehlásenie spoločnosti nakupujúcej tovar od nej, že uvedený tovar nebol predaný na území SR a tento tovar je odpredaný kupujúcim ďalším odberateľom aj s DPH. Citovala ust. § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. a poukázala na to, že miesto nadobudnutia tovaru je teda Slovenská republika. Ďalej citovala ust. § 49 ods. 2 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z., § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. a § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH a uviedla, že z uvedených ustanovení vyplýva, že jej vzniklo právo na odpočet dane z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) a zároveň právo uplatniť si odpočet tejto dane (§ 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH). Namietala, že tovar nadobudla ako platiteľ DPH a následne ho predala ďalšiemu platiteľovi DPH. Uplatnila si daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a tovar následne použila na jeho ďalšiu dodávku (ako platiteľ DPH) a má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, t.j. sú splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie odpočtu DPH. Podľa jej názoru nie je žiaden dôvod, aby v takomto prípade nevznikol platiteľovi DPH nárok na odpočet dane. Tovar bol použitý na podnikanie v zahraničí (tovar bol predaný v ČR), avšak možnosť odpočtu DPH je v takomto prípade s odkazom na ust. § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. postavená na roveň tomu, ako by táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. Poukázala na rozpor výkladu žalovaného o nesprávnosti aplikácie § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. s jeho argumentmi týkajúcimi sa miesta nadobudnutia tovaru. Žalovaný za miesto nadobudnutia tovaru považoval Slovenskú republiku, ale pri výklade ust. § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH považuje za miesto nadobudnutia tovaru Českú republiku. Považuje za nezrozumiteľný a nemajúci oporu v ustanovení § 49 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH názor žalovaného, že ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí (vykonáva zdaniteľné obchody v zahraničí) a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovary a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby tieto obchody realizoval v tuzemsku. Z uvedeného ustanovenia nevyplýva, že by platiteľ mal podnikať v zahraničí a nárok na odpočet by mal mať v prípade, ak v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi tovar a služby. Obidva daňové orgány opakovane poukazujú na znenie smernice Rady č. 2006/112/ES, a to v súvislosti s aplikáciou článku. 41. Poukázala na znenie článku 42 tejto smernice.
13. Zdôraznila, že počas daňovej kontroly preukázala a správca dane to žiadnym spôsobom nespochybnil, že toto nadobudnutie uskutočnil na území členského štátu určeného v súlade s článkom 40 na účely následného dodania, v súvislosti s ktorým bol príjemca tovaru označený za osobu povinnú platiť daň v súlade s článkom 197 a zároveň si splnila povinnosti súvisiace s podaním súhrnného výkazu stanoveného v článku 265 (súhrnný výkaz podala riadne a včas). Aplikáciu článku 41, s odkazom na článok 42 tejto smernice považuje za nesprávnu. Ďalej zdôraznila, že priama aplikovateľnosť smernice je možná len za súčasného splnenia viacerých podmienok, keďže smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány (článok 249 pododsek 3 ZES). Pre priamu aplikáciu smernice sa vyžaduje, aby boli súčasne splnené tieto podmienky uvedené len v bodoch, pričom detailný výklad jednotlivých podmienok je podrobne rozoberaný tak v judikatúre ESD, ako aj teórii komunitárneho práva, t.j.
- uplynula transpozičná lehota
- ustanovenie nebolo transponované vôbec, alebo bolo transponované neskoro, nesprávne alebo neúplné
- ustanovenie obsahuje jasné a presné právo alebo povinnosť ustanovenie je nepodmienené
- priama aplikácia ustanovenia smernice nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok.
14. Podľa rozhodnutia ESD C - 217/97 zavedenie smernice do domáceho práva musí byť také, aby zabezpečilo jej plnú aplikáciu. Vo vzťahu k rozhodnutiam ESD uviedla, že táto inštitúcia Európskeho
spoločenstva nedisponuje žiadnou právomocou nad aplikáciou národného práva členských štátov, ale rozhoduje v prípade konfliktu národného práva s právom Spoločenstva. Rozhodnutie ESD C - 536/08 a C - 539/08 rieši odlišný prípad, ako je právna vec, ktorá je predmetom preskúmavania v tejto právnej veci. Výklad použitý ESD v týchto veciach nie možné aplikovať na jej právnu vec. Právo na odpočet DPH predstavuje ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ho nemožno obmedziť (rozsudky z 10. júla 2008, Sosnowska, C-25/07, Zb. s. I-5129, bod 15, a z 23. apríla 2009, PARAT Automotive Cabrio, C-74/08, Zb. s. I-3459, bod 15). Právo na odpočet sa uplatní okamžite na všetky dane, ktorými boli zaťažené plnenia uskutočnené na vstupe. Cieľom tohto režimu je prevod daňového príjmu na členský štát, v ktorom došlo ku konečnej spotrebe dodaného tovaru (rozsudok zo 6. apríla 2006, EMAG Handel Eder, C-245/04, Zb. s. I-3227, bod 40). Namietala, že účelom jej transakcie bola štandardná ekonomická činnosť, t.j. nákup a predaj tovaru, cieľom ktorého bolo dosiahnutie zisku z obratu (tzv. kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod), čo daňová kontrola žiadnym spôsobom nespochybnila.
15. Existenciu vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odôvodnila tým, že dodatočný platobný výmer bol vydaný s odkazom na ust. § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31.12.2011. Podľa tohto ustanovenia, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere. Poukázala na ust. § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. a § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. a argumentovala tým, že k prerokovaniu protokolu, t.j. k ukončeniu daňovej kontroly došlo dňa 18.06.2012. Správca dane mal do 03.07.2012 vydať dodatočný platobný výmer. Dodatočný platobný výmer bol vydaný (daný na poštovú prepravu) dňa 22.10.2012, čo vyplýva z poštovej podacej pečiatky, t.j. správca dane pri vydaní predmetného rozhodnutia nedodržal zákonom stanovenú lehotu pre jeho vydanie, čo má za následok rozpor tohto rozhodnutia so zákonom, a teda jeho nezákonnosť. Ďalej uviedla, že správca podal dodatočný platobný výmer na poštovú prepravu aj dňa 29.06.2012, avšak uvedené rozhodnutie adresoval nesprávnemu subjektu, čo potvrdzuje aj prípis žalovaného označený ako: „Vec Postúpenie odvolaní - odpoveď“ č. 1020505/1/1202278/2012 zo dňa 08.10.2012. Týmto prípisom žalovaný vrátil správcovi dane dodatočný platobný výmer, ako aj odvolanie voči tomu rozhodnutiu z dôvodu, že správca dane pochybil pri jeho doručovaní, keď namiesto splnomocnenému zástupcovi doručoval toto rozhodnutie priamo daňovému subjektu. Následne správca dane dňa 22.10.2012 adresoval dodatočný platobný výmer splnomocnenému zástupcovi žalobkyne. Skutočnosť, že správca dane pri doručovaní dodatočného platobného výmeru procesné pochybil je deklarované aj v rozhodnutí žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že dodatočný platobný výmer bol vydaný po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. S odkazom na ust. článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Uvedené ústavné znenie tvorí základný rámec pre vymedzenie inštitútu právneho štátu. Štátny orgán, ktorému zákon určuje lehotu pre vydanie rozhodnutia, je povinný túto lehotu rešpektovať a prípadný postup v rozpore so zákonom má za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia. Nevydanie Dodatočného platobného výmeru v zákonom stanovenej lehote má za následok nezákonnosť (t.j. rozpor s konkrétnym znením zákonného ustanovenia) tohto rozhodnutia. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie napádaného rozhodnutia z dôvodu existencie vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
16. Ďalej argumentovala tým, že listom zo dňa 14.07.2011 č. 735/320/20199/2011/Kar jej bol dňa 19.07.2011 Daňovým úradom Stará Ľubovňa oznámený výkon daňovej kontroly týkajúci sa dane z pridanej hodnoty, a to za obdobie január - december 2010. Daňová kontrola mala začať dňa 01.08.2011. V zmysle poučenia správcu dane požiadala ho listom zo dňa 21.07.2011 o termín začatia daňovej kontroly na deň 18 08.2011 z dôvodu kompletizácie účtovných dokladov. Napriek tomu Daňový úrad Stará Ľubovňa začal daňovú kontrolu dňa 08.08.2011. Poukázala na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 24/2010, podľa ktorého v prípade, ak daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, tak protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazu a nie je možné ho v takomto konaní použiť. Ak sa takýto protokol použije, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Tým, že daňová kontrola nezačala v zákonom stanovenom termíne, bola vykonaná v rozpore so zákonom a protokol z nej má povahu nezákonne
získaného dôkazu, nie je možné ho v takomto konaní použiť. Celé daňové konanie je týmto zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly, je rovnako nezákonné. Tým je naplnený dôvod pre zrušenie napádaného rozhodnutia z dôvodu existencie vady, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže chýba akýkoľvek zákonne zistený skutkový podklad na základe ktorého by bolo možné vydať napadnuté rozhodnutie.
17. Ďalej namietala, že na zastupovanie v daňovom konaní splnomocnila dňa 01.03.2010 N.. T. B., P. G. XXX a plnomocenstvo bolo správcovi dane predložené dňa 01.03.2010. Daňová kontrola začala dňa 08.08.2011, t.j. viac ako rok po tom, čo správcovi dane bolo predložené plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom konaní, a teda správca dane bol povinný od začiatku tohto konania doručovať jednotlivé písomnosti splnomocnencovi daňového subjektu (17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.). Správca dane jednotlivé písomnosti v rámci daňového konania nedoručoval splnomocnencovi, ale doručoval priamo daňovému subjektu, čo má za následok zásadnú procesnú vadu celého konania. Je toho názoru, že v súvislosti s nesprávnym doručovaním rozhodnutia žalovaného je potrebné aplikovať ust. § 250b ods. 2 OSP. Nesprávne doručovanie zakladá s odkazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly, a teda aj protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly. Za vadu konania považuje aj identifikáciu správcu dane konajúceho pri výkone daňovej kontroly, resp. správcu dane, ktorý vydal dodatočný platobný výmer, keďže prvotné úkony v rámci daňového konania boli vykonávané Daňovým úradom Stará Ľubovňa. Následné úkony boli realizované Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad. Podľa jej vedomostí Daňový úrad Prešov má pobočku má pobočku aj v Starej Ľubovni, s ktorou aj po celý čas komunikoval, preto vôbec nie je zrejmé, prečo ďalšie úkony mali byť realizované pobočkou Poprad..
18. Ďalej poukázala na to, že protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly bol jej spolu s výzvou na vyjadrenie doručený dňa 05.06.2012. V zákonom stanovenej lehote dňa 15.06.2012 podala na poštovú prepravu svoje vyjadrenie k protokolu. Aj keď dňa 15.06.2012 správca dane nedisponoval zaslaným písomným vyjadrením k protokolu, pristúpil k prerokovaniu protokolu, keď si od nej vyžiadal kópiu, resp. rovnopis vyjadrenia k protokolu. Takýto postup správcu dane považuje za neštandardný, ale zároveň aj nesprávny, keďže k prerokovaniu protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly pristúpil ešte pred tým, ako mu bolo riadne prostredníctvom pošty doručené vyjadrenie žalobkyne k uvedenému protokolu.
19. Ďalej namietala, že správca dane vydal predbežné opatrenie, ktorým jej zakázal nakladať s nehnuteľnosťou v jej vlastníctve v rozsahu potrebnom pre zabezpečenie dosiahnutia účelu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za rok 2010, a to až do právoplatného ukončenia daňovej kontroly podľa § 15a zákona č. 511/1992 Zb. Takýto postup správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly považuje za účelový, keďže v deň jej začatia, t.j. 08.08.2011 tento bez toho, aby disponoval aspoň čiastkovými výsledkami o jej závere nariadil predbežné opatrenie za účelom zabezpečenia dosiahnutia účelu daňovej kontroly. Z uvedeného je zrejmé, že cieľ daňovej kontroly - dovyrubenie dane z priadnej hodnoty, bol jasne daný a určený už v deň jej začatia. Za neodôvodnené považuje odôvodnenie predbežného opatrenia, v ktorom sa uvádza, že na základe predbežných zistení je predpoklad dovyrubenia dane. Správca dane nemohol poukazovať v deň začatia daňovej kontroly na predbežné zistenia zvlášť, keď daňová kontrola trvala skoro jeden rok.
III.
20. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na to, že správca dane vo výroku dodatočného platobného výmeru uviedol ust. § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov namiesto procesne správneho § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorý sa vzťahuje na vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona. Táto skutočnosť však nemá za následok nepreskúmateľnosť, zmätočnosť, alebo dokonca nezrozumiteľnosť predmetného rozhodnutia, pretože vyrubovacie konanie bolo vykonané v súlade s ust. § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
21. Výšku neoprávnene odpočítanej dane správca dane zistil z výšky ceny nadobudnutého tovaru a k nej prislúchajúcej dane, upravenej podľa údajov uvedených v jednotlivých riadkoch daňového priznania,
keďže daňový subjekt uviedol v daňovom priznaní nesprávnu výšku základu dane pri nadobudnutí tovaru a v riadkoch 07 a 08 mal nesprávne zahrnutú aj prepravu tovaru. Výška dane správca bola riadne odôvodnená v dodatočnom platobnom výmere. Citácie z dodatočného platobného výmeru sa vzťahujú k dodaniu tovaru daňovým subjektom, nie k nadobudnutiu tovaru.
22. To znamená, že keď daňový subjekt tovar ďalej v Českej republike predával, tak tieto následné predaje - dodania tovaru, nie sú predmetom dane v tuzemsku. Daňová povinnosť vzniká platiteľovi pri nadobudnutí tovaru a taktiež pri dodaní tovaru, a to vždy tam, kde je miesto dodania tovaru. Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je v tom členskom štáte, kde sa preprava skončí (§ 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.), pri dodaní tovaru bez prepravy miesto, kde sa nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z.), a pri dodaní tovaru s prepravou miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava začína uskutočňovať (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z.).
23. Tak dodatočný platobný výmer, ako aj rozhodnutie žalovaného uvádza, že vyrubený rozdiel dane vznikol z dôvodu uplatnenia odpočítania dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
24. Námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci sa žalovaný vyporiadal v napadnutom rozhodnutí. Povinnosť žalobkyne na registráciu za platiteľa DPH v Českej republike je zakotvená v zákone o DPH Českej republiky (analogicky § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a hlavne šiestej smernice Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a doplnkov, ktorá tvorí právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov EU o dani z pridanej hodnoty a bola nahradená novou smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2007. V nej sú uvedené povinnosti daňového subjektu, keďže vykonával činnosť, ktorá je predmetom dane v inom členskom štáte. Z toho dôvodu pri odôvodnení danej veci bolo potrebné použiť aj ustanovenia uvedenej smernice. Pri posudzovaní vzniku daňovej povinnosti, nároku na odpočítanie dane alebo miesta konečnej spotreby tovaru sa posudzuje pri dani z pridanej hodnoty vždy každý zdaniteľný obchod osobitne (jedným obchodom bolo nadobudnutie tovaru v Českej republike a druhým dodanie tovaru do Poľskej republiky). Nie je možné spojiť dva obchody do jedného a na základe toho posudzovať miesto nadobudnutia tovaru. Za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň (v danom prípade tuzemsko), iba v prípade, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava tovaru (v danom prípade Česká republika), čo žalobkyňa nepreukázala. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi (v danom prípade Česká republika). Uvedený postup je v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 a taktiež článku 16 Vykonávacieho Nariadenia Rady EU 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého, ak sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle článku 20 smernice 2006/112/ES, členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava skončí, uplatní svoju právomoc zdaniť bez ohľadu na spôsob uplatnenia DPH na transakciu v členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava začala. K rozsudkom ESD C-536/08 a C-539/08 uviedol, že judikatúra ESD možno považovať za záväznú výkladovú smernicu na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva, keď konanie o predbežnej otázke v uvedených rozsudkoch ESD dáva odpoveď aj na naše otázky. Podstatný je právny princíp, z ktorého rozsudok ESD vychádza. To znamená, že nie je podstatný spor popísaný v jednotlivých rozsudkoch, ale je treba sledovať právny princíp v danej odpovedi ESD na jednu či viac právnych otázok, ktoré z uvedeného sporu vyplynuli.
25. K namietanému začatiu daňovej kontroly uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt podal žiadosť o posun začatia daňovej kontroly na deň 18.08.2011, a to listom zo dňa 21.07.2011 (doručený daňovému úradu dňa 26.07.2011). Následne však dňa 26.07.2011 telefonicky požiadal o preloženie začiatku daňovej kontroly zo dňa 01.08.2011 na deň 08.08.2011, o čom svedčí úradný záznam č. 735/320/23803/201 l/Kar zo dňa 01.08.2011. Správca dane požiadavku daňového subjektu akceptoval a daňová kontrola začala dňa 08.08.2011, čoho dôkazom je zápisnica o ústnom pojednávaní č. 735/320/22111/2011/Kar zo dňa 08.08.2011. Ďalej uviedol, že je pravdou, že niektoré písomnosti správca dane doručoval priamo daňovému subjektu, a nielen splnomocnenému zástupcovi. To vyplynulo z potreby oboznámiť priamo daňový subjekt s niektorými skutočnosťami.
26. Daňový subjekt počas daňovej kontroly proti takému postupu správcu dane nenamietal a v ďalšom konaní (vyrubovacom a odvolacom) už nebolo možné tieto chyby v konaní odstrániť. Všetky podstatné úkony správcu dane sa vykonali za účasti splnomocneného zástupcu (začatie daňovej kontroly, prerokovanie protokolu, ústne pojednávania atď.). Splnomocnenie daňového subjektu sa vzťahuje na zastupovanie vo vzťahu k daňovému úradu. Je preto neopodstatnené tvrdenie, že žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 17 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Rozhodnutie o odvolaní adresoval žalovaný priamo daňovému subjektu, nie jeho zástupcovi, pretože tento už na konanie vo vzťahu k odvolaciemu orgánu nebol splnomocnený.
27. Nesprávny postup pri doručovaní niektorých písomnosti nie je takou procesnou chybou, ktorá by mala za následok nezákonnosť vykonanej daňovej kontroly.
28. K námietke nepríslušnosti správcu dane uviedol, že v súlade so schváleným zákonom č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sa k 1.1.2012 vytvorila nová organizácia - Finančná správa SR, ktorá vznikla zlúčením daňových orgánov a colnej správy. Daňový úrad Stará Ľubovňa, ktorý začínal vykonávať daňovú kontrolu u daňového subjektu, týmto zanikol. K námietke, že správca pristúpil k prerokovaniu protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly ešte predtým, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k protokolu, uviedol, že v deň prerokovania protokolu sa uskutočnilo s daňovým subjektom ústne pojednávanie (zápisnica č. 9712401/5/1022280/ 2012/Guz zo dňa 18.06.2012), pri ktorom splnomocnený zástupca poskytol správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu a dohodol sa so správcom dane, že prerokovanie protokolu sa uskutoční až o 13.00 hod., po jeho vyhodnotení správcom dane a vyhotovení dodatku k protokolu. Takže prerokovanie protokolu sa uskutočnilo (zápisnica o ústnom pojednávaní č 9712401/1/1023268/2012/Guz zo dňa 18.06.2012) až po vyhodnotení vyjadrenia sa daňového subjektu vrátane prerokovania jeho dodatku zo dňa 18.06.2012. Daňový subjekt tento postup správcu dane nenamietal a protokol bez výhrad podpísal. K námietke žalobkyne vo vzťahu k rozhodnutiu o predbežnom opatrení uviedol, že toto rozhodnutie je právoplatné.
IV.
29. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad dodatočným platobným výmerom na daň z pridanej hodnoty zo dňa 22.06.2012 č. 9712401/5/1189840/2012 podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu: MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy, IČO: 36445037, DIČ: 2020003535, Vyšné Ružbachy 307, rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2010 v sume 711.198.98 EUR, ktorý vznikol tým, že daň zistená po daňovej kontrole sa odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní.
- daň uvedená v daňovom priznaní 166,15 EUR
- daň zistená daňovým úradom 711.365,13 EUR
- rozdiel dane 711.198,98 EUR
Rozdiel dane v sume 711.198,98 EUR uložil povinnému uhradiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Prešov.
30. V odôvodnení rozhodnutia Daňový úrad Prešov poukázal na to, že vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9712401/5/488539/2012 zo dňa 21.05.2012, ktorý bol daňovému subjektu osobne doručený s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie dňa 05.06.2012. Daňový subjekt dňa 15.06.2012 podal na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Na základe týchto skutočnosti bol dňa 18.06.2012 vyhotovený Dodatok k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 9712401/5/488539/2012 zo dňa 21.05.2012. Protokol spolu s dodatkom k protokolu bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný dňa 18.06.2012. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Prešov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty daň v sume 711.198,98 EUR dodatočným platobným výmerom č. 9712401/5/1189840/2012 zo dňa 22.06.2012 podľa § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, nakoľko sa daň zistená
po daňovej kontrole odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní. V číselnom zhrnutí výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2010 uviedol, že daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie. Kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2010, daňové priznanie podľa daňového subjektu VDP + NO - 166,15 EUR, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu určený VDP + NO - 711.365,13 EUR, rozdiel 711.198,98 EUR. V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 platiteľ dane vykázal na riadku 07 - nadobudnutie tovaru v tuzemsku v sume 3 828.223,32 EUR. Podľa predložených dokladov bolo zistené, že spoločnosť nadobudla tovar v hodnote 3 743.152,57 EUR. Rozdiel činí 85.070,75 EUR. V zápisnici o ústnom pojednávaní dňa 15.11.2011 splnomocnený zástupca spoločnosti Ing. Marián Novák uviedol, že v riadku 07 daňového priznania má zahrnutú aj dopravu a nevie sa vyjadriť, z akého dôvodu vznikol rozdiel medzi nadobudnutím tovaru a predloženými daňovými dokladmi. Rozdiel dane v riadku 08 daňového priznania -16.163,44 EUR. Spoločnosť MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy v kontrolovanom období prijala službu, preprava tovaru od zahraničnej osoby z iného členského štátu v celkovej sume 19.324,83 EUR. Keďže miestom dodania služby podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je tuzemsko, platiteľ dane podľa § 69 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov je povinný zaplatiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu v sume 3.671,72 EUR. Splnenie tejto povinnosti však v daňovom priznaní vykázal na riadkoch 07 a 08 a nie na riadkoch 11 a 12. Platiteľ dane, keďže splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uplatnil si právo na odpočítanie dane v sume 3.671,72 EUR. Rozdiel dane v riadku 12 daňového priznania je 3.671,72 EUR. Odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1, § 52 až 54 zákona v riadku 20 a 21 DP Vznik práva na úplné odpočítanie
31. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že daňový subjekt v kontrolovanom zdaňovacom období nakúpil tovar od dodávateľov. VTMEX S.A., Warszawska 20, 26-600 Radom, IČ DPH: . PL9482195856, MARITEX Sp.z.o.o., Al. Jozefa Pilsudskiego 92, 41-308 Dobrowa Górnicza, IČ DPH: PL6290012143, PARTNER STEEL Sp. z.o.o., Zwirki Wigury 7, 43-190 Mikolow, IČ DPH: PL8992582155, ART-STAL Sp. z.o.o., sidorska 82, 21-500 Biala Podlaska, IČ DPH: PL5372397947, ART-STAL T.TROJAN Sp. zoo., Sidirska 82, 21-500 Biala Podlaska, IČ DPH: PL5371980478, F.H. BAUSTAL M.Tyndel Sp. z.o.o., Karola Lowinskiego 2, 31-752 Krakow, IČ DPH: PL6780103539, PROGRES Sp. z.o.o., Al.Walentego Rozdzienskiego 91, 40-203 Katowice, IČ DPH: PL9542408966. Faktúry vystavené dodávateľmi daňového subjektu neobsahovali uplatnenú sadzbu dane z pridanej hodnoty. Platiteľ dane, spoločnosť MAGURA s.r.o. Vyšné Ružbachy, vo svojom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie jún 2010 uviedol daň vo výške 727 362,42 EUR , ktorú je povinný zaplatiť a zároveň si uplatnila právo na odpočítanie tejto dane. Tovar bol prevezený priamo z Poľskej republiky do Českej republiky, kde mal daňový subjekt uzatvorenú zmluvu o skladovaní č.2009/3 zo dňa 19.11.2009 so spoločnosťou IZOTECHNIK s.r.o., Bystrice nad Olšíl 260, IČO:25358766, IČ DPH: CZ25358766. Predmetom zmluvy bolo skladovanie hutných výrobkov v sklade skladateľa, vykládka a nakládka tovaru. Vzdaňovacom období platiteľovi dane zabezpečovala prepravu nadobudnutého tovaru spoločnosť Spedycja oraz Transport Ciezki, Krysztof Pacholik, ul. Legionárov Polskich 95/22, Dobrowa Górnica, IČ DPH: PL 6291006423, preprava tovaru sa vždy skončila v Českej republike. Nadobudnutý tovar bol spoločnosťou MAGURA s.r.o., Vyšné Ružbachy dodaný spoločnostiam PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp. z o.o, STELEELEX SP zoo., BH Sp. zoo., FEPJMPORT Sp. z.o.o. do Poľskej republiky, MAGURA, s.r.o. v daňovom priznaní vykázala tieto dodávky vo výške 3 908 555,60 EUR, ako dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, oslobodené od dane.. Keďže miestom dodania tovaru je Česká republika, tieto dodávky tovaru nie sú predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.
32. Poukázal na závery rozsudku ESD C-536/08 aC-539/08 zo dňa 22.4.2010 k prejudiciálnej otázke, či nadobúdateľ má na základe článku 17 ods. 2 a 3 šiestej smernice v prípade uvedenom v článku 28b bod A ods. 2 prvom pododseku uvedenej smernice na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie v rámci Spoločenstva.
33. V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 735/320/33399/2011/Guz zo dňa 03.11.2011 sa splnomocnený zástupca spoločnosti Ing. Marián Novák vyjadril, že objednávky tovarov od dodávateľských spoločností uskutočňoval on osobne a to väčšinou emailom, faxom, ústne; žiadne doklady nemá k dispozícii; konkrétne osoby, ktoré preberali tovar sú uvedené na prepravných dokladoch /CMR/; prepravu tovaru z Poľskej republiky do Českej republiky zabezpečovali aj dodávatelia aj spoločnosť MAGURA s.r.o.; miesto preberania tovaru bola Česká republika v meste Bystrici nad Olše; pri preberaní tovaru bol osobne
ako zástupca dodávateľa; miestom dodania tovaru bola Česká republika; spoločnosť MAGURA s.r.o. v Českej republike nemá žiadne miesta prevádzky resp. miesta výkonu obchodnej činnosti; tovar bol predaný spoločnosti PRB KARMONA Sp. z o.o., PARTNER STEEL Sp. z o.o., STELEELEX Sp. o.o., BH Sp zoo, FER IMPORT Sp. z. o.o. do Poľskej republiky.
Z uvedených skutočnosti vyplýva, že: 1. Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu v zmysle § 17 ods. 1 zákona o DPH je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi, a to je Česká republika, t j. spoločnosť MAGURA s.r.o. Vyšné Ružbachy má tovar zdaniť v Českej republike. Platiteľ dane si túto povinnosť nesplnil. 2. Keďže spoločnosť MAGURA, s.r.o. pri objednávke tovaru použila slovenské identifikačné číslo pre DPH, v zmysle §17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH ak si nadobúdateľ objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň tj. tovar sa musí zdaniť v Slovenskej republike, čo aj platiteľ dane v zmysle toho ustanovenia postupoval. 3. Po splnení si povinnosti uvedenej v bode 1, platiteľ si môže v zmysle § 17 ods. 3 vyššie citovaného zákona opraviť základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25 citovaného zákona, to znamená že na žiadosť zdaniteľnej osoby sa prizná vrátenie dane, ktorú bola povinná zaplatiť pri nadobudnutí tovaru v rámci Spoločenstva v prípade, keď bola daň vybratá podľa článku 17b ods. 2 a pokiaľ zdaniteľná osoba preukáže, že pri tom istom nadobudnutí tovaru bola daň vybratá v členskom štáte ukončenia odoslania alebo prepravy, v tom prípade v Českej republike. 4. Tovar, zdanený ako nadobudnutie v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v zneni neskorších predpisov nebol do Slovenskej republiky skutočne privezený. 5. Tovar bol predaný mimo územia SR, t.j. platiteľ dane uskutočnil zdaniteľnú transakciu, ktorá nie je v zmysle § 2 ods. 1 zákona Č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov predmetom dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike. 6. Platiteľ dane, podľa Rozsudku ESD C- 536/2008 a C-539/2008, nemôže zdaniteľné plnenia považovať za plnenia, ktoré zakladajú právo na odpočet dane v zmysle článku 17 šiestej smernice. V dôsledku toho sa na také nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva nemôže vzťahovať uplatnenie odpočtu. Navyše, ak by sa právo na odpočet dane v takom prípade priznalo, mohlo by dôjsť k narušeniu potrebného článku 28b bod A ods. 2 druhého a tretieho pod odseku šiestej smernice, keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu odoslania alebo prepravy, tým by sa ohrozilo základné pravidlo, podľa ktorého miestom nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva je členský štát konečnej spotreby. Z uvedeného vyplýva, že podľa článku 17 ods. 2 a 3, ako aj článok 28b bod A ods. 2 šiestej smernice zdaniteľná osoba nemá právo na okamžitý odpočet DPH, ktorou bolo na vstupe zaťažené nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva.
34. Platiteľ dane porušil ustanovenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého platiteľ dane môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane neuzná nárok na odpočet dane z uvedených faktúr v sume 723.690,70 EUR. Rozdiel dane v riadku 21 daňového priznania je 723.690,70 EUR.
35. Proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavanom rozhodnutí uvedeným v I. časti odôvodnenia.
V.
36. Najvyšší súd Slovenskej republiky spis. zn. 3Sžf/106/2015 zo dňa 14. decembra 2016 zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/31/2013-98 zo dňa 6. marca 2014 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 4S/31/2013-122 zo dňa 2. júla 2015 a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že spornou právnou otázkou je, či žalovaný mal v rámci odvolacieho konania prihliadať i na tie procesné vady, ktoré žalobca ako daňový subjekt v odvolaní zo dňa 16.11.2012 proti dodatočnému platobnému výmeru nenamietal, najmä doručenie oznámenia o začatí daňovej kontroly iba daňovému subjektu a vydanie platobného výmeru po zákonom ustanovenej lehote. Konštatoval, že tieto vady už nie sú odstrániteľné v ďalšom konaní,
a preto je žiaduce v spojení so zásadou proporcionality vyhodnotiť, či sú tak závažnej povahy, aby spôsobili nezákonnosť daňovej kontroly i celého daňového konania. Ďalej konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že sa vyrovnal so všetkými skutočnosťami, ktoré urobil daňový subjekt spornými v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ ide o nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, táto skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t O.s.p. Právny význam uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku. Ďalej, že pri preskúmaní zákonnosti a postupu správneho orgánu je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo ovplyvnili ústavný princíp spravodlivého konania a spôsobili daňovému subjektu odňatie možnosti riadne konať pred daňovým orgánom. Uložil súdu I. stupňa vec opätovne preskúmať a v konaní sa zaoberať aj meritórnymi dôvodmi žaloby.
37. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 05.04.2013 č. 1100305/1/161564/2013 rozhodol o odvolaní žalobkyne tak, že potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov č. 9712401/5/1189840/2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty žalobkyni v sume 711.198,98 EUR za zdaňovacie obdobie jún 2010.
VI.
38. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
39. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
40. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
41. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
43. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcovi fyzická osoba alebo právnická osoba ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
44. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgánom verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
45. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
VII.
46. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
47. Žalobca v žalobe namieta, že v procese daňovej kontroly došlo k procesných vadám, ktoré majú za následok nezákonnosť vydaného dodatočného platobného výmeru, s ktorým sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí nevyrovnal, a že právny názor daňových orgánov je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov.
48. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne k nezákonnému vykonávaniu daňovej kontroly rozdielnymi daňovými úradmi a to Daňovým úradom Stará Ľubovňa a následne dodatočné platobné výmery boli vydané Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad. Daňová kontrola bola začatá Daňovým úradom Stará Ľubovňa na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 14.07.2011 u daňového subjektu MAGURA, s.r.o., Vyšné Ružbachy... na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010.
49. K dňu 14.07.2011 zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly v ustanovení § 2 ods. 1 upravoval, že daňovými orgánmi sú Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - na zabezpečenie výkonu niektorých činnosti daňového riaditeľstva daňové riaditeľstvo vytvára pracoviská daňového riaditeľstva, určuje rozsah ich činnosti a územný obvod pôsobností. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže daňové riaditeľstvo vytvoriť pracoviská daňových úradov. Dňom 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravil postavenie organizácií, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Ak teda daňovú kontrolu začal Daňový úrad Stará Ľubovňa ako miestne príslušný správca dane a v ďalšom konaní kontrolu realizovala pobočka Daňového úradu Prešov, nemožno konštatovať, že vo veci konali nepríslušné orgány štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.
50. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobkyne že nepreskúmateľnosť, zmätočnosť dodatočných platobných výmerov spôsobuje tá skutočnosť, že vo výroku dodatočného platobného výmeru je uvedené, že Daňový úrad Prešov podľa § 44 ods. 6 písm. b/ zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z .z. o správe daní vyrubil daňovému subjektu
- žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobia. Z obsahu odôvodnenia dodatočného platobného výmeru je nesporné, že daňový úrad v konaní aplikoval ustanovenia § 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a že ide iba o chybu v písaní a táto nemá za následok nezákonnosť vydaného rozhodnutia správneho orgánu.
51. Z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa doručila dňa 11.03.2010 Daňovému úradu Stará Ľubovňa splnomocnenie, ktorým splnomocnila Ing. T. B.... zastupovaním konateľa spoločnosti okrem iného vo vzťahu k daňovému úradu. Plnomocenstvo je datované dňom 25.02.2010. Napriek uvedenej skutočnosti už oznámenie o výkone daňovej kontroly a ďalšie v žalobe uvedené listiny neboli doručované tomuto zástupcovi, ale priamo kontrolovanému daňovému subjektu, čo žalovaný ani nespochybňuje.
52. Súd neakceptuje právny názor žalovaného, že daňový úrad považoval za účelné doručovať niektoré písomnosti aj priamo žalobcovi, pretože zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v ustanovení § 9 ods.3 upravoval, že daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba. Na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní
vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. V prejednávanej veci však správca dane zákonným spôsobom nepostupoval, pretože nešlo o rokovanie ale o doručenie písomnosti.
53. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly boli žalobkyňou predložené správcovi dane daňové doklady, ktoré jej boli vrátené. Pre účely prípadného súdneho konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku však neboli vyhotovené správcom dane kópie týchto dokladov.
54. Za nedôvodnú považuje súd námietku vo vzťahu k postupu správcu dane pri prejednaní protokolu z daňovej kontroly, pretože splnomocnencovi žalobkyne nič nebránilo v tom, aby namietal nesprávnosť postupu správcu dane, kópiu vyjadrenia mu predložil a predložil dôkaz o tom, že vyjadrenie podal na prepravu pošte v posledný deň zákonnej lehoty 8 dní odo dňa doručenia protokolu.
55. V súvislosti s námietkami žalobcu vo vzťahu k nesprávnej aplikácii ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty je potrebné poukázať na to, že podľa §69 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. 57. Podľa § 69 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty - zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa§ 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.
56. Podľa § 69 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty - zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa§ 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.
57. Medzi účastníkmi konania je nesporné, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z prepravných služieb, pričom z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyplýva, že platiteľ môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 citovaného zákona, ak pri odpočítaní podľa § 49 ods. 2 písm. b/ tohto právneho predpisu je daň uvedená v záznamoch podľa § 70 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
58. Na základe výsledkov daňovej kontroly prvostupňovým správnym orgánom bolo zistené, že žalobca podmienku upravenú vyššie citovaným ustanovením uplatnenia odpočítania dane nespĺňa a z uvedeného dôvodu žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty nárok na odpočítanie dane v ním uplatnenej výške neuznal.
59. Jednou z rozhodujúcich podmienok na priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je posúdenie miesta dodania služby. V súvislosti s posúdením tejto otázky je potrebné aplikovať ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, podľa ktorého miestom dodania služby zdaniteľnej osoby, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.
60. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva, že žalobca obchodná spoločnosť MAGURA, s.r.o. Vyšné Ružbachy má sídlo na území Slovenskej republiky, a preto tak, ako upravuje § 69 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty, pretože išlo o dodanie služby, ktorá bola dodaná zahraničnou osobou z iného členského štátu Európskej únie bol povinný platiť DPH z tejto služby.
61. Pri poskytovaní prepravných služieb je miestom ich dodania všeobecne územie, kde sa preprava uskutočňuje. Tento všeobecný princíp, uplatňujúci sa pre prepravu tovaru aj prepravu osôb sa však neuplatňuje v prípade, ak ide o prepravu tovaru medzi členskými štátmi EÚ, tzv. intrakomunitárnu prepravu tovaru.
62. V takom prípade sa uplatňuje osobitný princíp určenia miesta dodania prepravnej služby, podľa ktorého sa uplatňuje zásada, že miesto dodania sa nachádza tam, kde je začiatok prepravy tovaru, ale s výnimkou prípadov, kedy je služba objednaná zákazníkom s identifikačným číslom pre DPH (IČ DPH) prideleným iným členským štátom, ako je členský štát začatia prepravy, v tom prípade je miesto dodania prepravnej služby tovaru v členskom štáte, ktorý pridelil zákazníkovi IČ DPH.
63. Ak vykonanie intrakomunitárnej prepravy tovaru sprostredkuje iná osoba (sprostredkovateľ), pričom koná v mene a na účet svojho klienta, platia pre určenie miesta dodania sprostredkovateľskej služby rovnaké pravidlá ako pre určenie miesta dodania samotnej intrakomunitárnej prepravy tovaru.
64. Námietka žalobcu v súvislosti s akýmsi automatickým priznaním nároku na odpočet DPH postupom uvedeným žalobcom v žalobe je iba konštrukciou, ktorá nezodpovedá ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
65. Nárok na odpočet dane si uplatňuje daňovník za podmienok upravených Zákonom o DPH
66. Po preskúmaní rozhodnutí správcu dane a žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe rešpektujúc právny názor Najvyššieho súdu SR súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
VIII.
67. O trovách konania súd rozhodol podľa § 175 a nasl. S.s.p. a žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebola úspešná a u žalovaného nezistil odôvodnenosť náhrady trov konania.
IX.
68. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.