Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/32/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

X. súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: A. Č., H.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/ XX, Ž., v konaní o zaplatenie 100,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 87,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 10,- Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.01.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 01.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 11,- Eur od 29.06.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.09.2016 žiadal pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 100,20 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 13.10.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu zmluvy o pôžičke tvrdiac, že poskytol žalovanej na zakúpenie tovaru uvedeného v zmluve sumu 198,- Eur, z ktorej táto vrátila len sumu 111,- Eur. Žalovaná suma potom predstavuje pôžičku 198,- Eur plus suma 13,20 Eur ako náklady na vymáhanie pohľadávky mínus úhrady (bez akontácie) v sume 111,- Eur.

2. Uznesením č. k. 20Csp/32/2016-20 zo dňa 03.03.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vstúpil do konania aktuálny žalobca.

3. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 11.07.2017, no k veci sa nevyjadrila.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.

5. Predloženou zmluvou o pôžičke mal súd preukázané, že dňa 28.11.2012 pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzavrel prostredníctvom sprostredkovateľa so žalovanou ako dlžníčkou (bezúročnú) zmluvu o pôžičke, ktorá bola určená na kúpu telefónu Huawei Ascend G300 v kúpnej cene 202,- Eur. Z tejto predstavovala akontácia 4,- Eur a výška pôžičky 198,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť v 18. mesačných splátkach po 11,- Eur v rámci mesačných poplatkov za O2 mobil. Samotná zmluva uvádza termín konečnej splatnosti údaj „6/2014“, RPMN 0 % a splatnosť splátok je v zmluve jednoznačne a prehľadne vyjadrená v tabuľke uvedením konkrétnych dátumov ich splatnosti tak, že splátky sú splatné vždy 28. dňa príslušného mesiaca (teda 28.01.2013 je splatnou splátka 11,- Eur, dňa 28.02.2013 je splatnou splátka 11,- Eur, atď. až po poslednú splátku splatnú dňa 28.06.2014 v sume 11,- Eur). V závere zmluvy sa odkazuje na Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sa považujú za súčasť zmluvy. V bode 4 Všeobecných obchodných podmienok k zmluve je uvedené, že veriteľ (spoločnosť CFH, a.s.) sa zmluvou zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu sprostredkovateľovi zníženú o akontáciu s tým, že akontáciu klient zaplatí sprostredkovateľovi pri nákupe tovaru a splátky potom klient vykonáva podľa čl. 6 všeobecných obchodných podmienok. Tieto v článku 6.1 určujú, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa článku 6.2 Všeobecných obchodných podmienok, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve a/ alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Podľa článku 6.4 Všeobecných obchodných podmienok je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.

6. Žalovanej teda bola poskytnutá pôžička 198,- Eur ako bolo tvrdené v žalobe (čo táto nijak nepoprela), ktorú mala vrátiť v 18. mesačných splátkach po 11,- Eur splatných 28. dňa príslušného mesiaca so splatnosťou prvej splátky dňa 28.01.2013 a poslednej splátky dňa 28.06.2014. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad (č.l. 8 spisu) vyplýva, že žalovaná uhradila akontáciu v sume 4,- Eur dňa 28.11.2012 a na splatenie pôžičky uhradila len sumu 111,- Eur, z toho naposledy sumu 100,- Eur dňa 28.04.2014.

7. Z hľadiska právneho posúdenia predmetnej zmluvy ide o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Nejednalo sa o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento zákon za spotrebiteľský úver nepovažuje úver bez úroku a bez ďalších poplatkov (§ 1 ods. 3 písm. i) cit. zákona) a žalovaná mala podľa zmluvy vrátiť len poskytnutú sumu bez úroku a poplatkov. Pre úplnosť treba dodať, že síce aj na zmluvy o úvere či pôžičke, ktoré sú poskytované spotrebiteľom (ktorým bola v danom prípade aj žalovaná) sa podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikujú taxatívne určené ustanovenia citovaného zákona, použitie týchto v prejednávanej veci však nebolo pre rozhodnutie sporu podstatným.

8. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť z uzavretej zmluvy o pôžičke, keďže nebol predložený ani označený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by uhradila žalobcovi na splatenie pôžičky (či predtým ešte jeho právnemu predchodcovi) viac než sumu 111,- Eur z pôžičky vo výške 198,- Eur, ktorá jej bola pôvodným žalobcom poskytnutá na úhradu kúpnej ceny mobilného telefónu, resp., že by záväzok žalovanej vrátiť zvyšok požičanej sumy zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd mal preukázaný reálny charakter zmluvy o pôžičke (t.j. odovzdanie požičiavanej sumy) tým, že ničím nebolo spochybnené poskytnutie tejto sumy sprostredkovateľovi. Žalovaná teda uhradila sumu 111,- Eur pripadajúcu na úhradu prvých desiatich splátok v celom rozsahu a na jedenástu splátku splatnú dňa 28.11.2013 v rozsahu 1,- Eur (10 x 11,- Eur plus 1,- Eur) a je preto povinná zaplatiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 87,- Eur (pôžička 198,- Eur mínus uhradených 111,- Eur), ktorej splatnosť nastala najneskôr dňa 28.06.2014, kedy bola žalovaná povinná uhradiť poslednú splátku. Na zaplatenie tejto sumy má žalobca právo v nadväznosti na zmluvné postúpenie tejto pohľadávky podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako to vyplýva z predloženého oznámenia o postúpení zo dňa 18.11.2016 (č.l. 19 spisu), čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom spore. Súd však zamietol žalobu pokiaľ žalobca žiadal priznať náklady na vymáhanie pohľadávky v sume 13,20 Eur, nakoľko tieto žalobca ničím nepreukázal.

9. Úrok z omeškania súd priznal podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013 platilo, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Súd nenašiel ani v zmluve a ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenie, ktoré by v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu žiadať jednorazovú úhradu dlhu, ako to tento realizoval listom zo dňa 03.10.2013 (č.l. 7 spisu). Žalobca teda nepreukázal z akého dôvodu a s poukazom na aké zmluvné dojednanie došlo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka k vyhláseniu predčasnej splatnosti, tento právny úkon bol preto absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže v zmluvnom vzťahu absentuje dojednanie o možnosti žiadať úhradu celého dlhu pre neuhradenie jednej zo splátok. Kvôli absencii dojednania o možnosti žiadať o úhradu celého dlhu naraz pri omeškaní jednej splátky súd priznal úrok z omeškania len odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej neuhradenej splátky s tým, že splátka splatná dňa 28.11.2013 je neuhradenou len v rozsahu 10,- Eur. V čase od 13.11.2013 do 10.06.2014 predstavovala základná sadzba ECB hodnotu 0,25 % ročne a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo splátok splatných od 28.11.2013 do 28.05.2014 vo výške 8,25 % ročne (0,25 % + 8 percentuálnych bodov) od 29. dňa príslušného mesiaca ako dňa nasledujúceho po splatnosti splátky s tým, že však pri splátke splatnej dňa 28.02.2014 omeškanie nastalo nasledujúcim dňom, t.j. dňa 01.03.2014. Od 11.06.2014 do 09.09.2014 bola základná sadzba ECB na úrovni 0,15 % ročne, preto zo splátky splatnej dňa 28.06.2014 súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 29.06.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 100,20 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 87,- Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 87 %. Zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 13 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 74 % (87 % mínus 137 %), v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súčasne súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.