Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/21/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adam Hradským, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: C. K., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom J. A. X/E, N., o zaplatenie 20 015,10 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15 886,09 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.09.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,74 % od žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 13.11.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 20 015,10 eura spolu s úrokom v sume 351,73 eura, úrokom z omeškania vo výške 6,16 eura, úrokom vo výške 6,59 % ročne u nezaplatenej istiny od 20.09.2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny od 20.09.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov v sume 351,73 eura od 20.09.2018 do zaplatenia.

2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa (ďalej len „“) uviedol, že dňa 18.02.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky v sume 25 000,- eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokom v pravidelných mesačných splátkach do 17.02.2015. Žalobca uviedol, že uzatvorená zmluva obsahovala všetky požadované náležitosti a zároveň s odbornou starostlivosťou preveril aj schopnosť žalovanej splácať úver. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné podmienky tým, že prestala riadne a včas splácať poskytnutý úver, na základe čoho žalobca vyzval na predčasné splatenie úveru a rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.09.2018, a to po zaslaní upozornenia a možnosti predčasného zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 17.07.2018. Pohľadávka ku dňu zosplatnenia pozostávala z istiny úveru v sume 20 015,10 eura (žalovaná na istinu uhradila len sumu 4 984,90 eura), úrokov v sume 351,73 eura a úrokov z omeškania vo výške 6,16 eura. Žalobca vyjadril nesúhlas s možnosťou uhradenia dlžnej sumy žalovanou v splátkach.

3. Žalovaná v rámci svojej procesnej obrany uviedla, že prevzala od žalobcu peňažné prostriedky v sume 25 000,- eur, pričom žalobcovi uhradil len sumu 4 984,90 eura s tým, že zvyšnú časť peňažných prostriedkov by vedela žalobcovi splatiť v splátkach. Žalovaná zároveň namietala, že zmluv neobsahuje definíciu pojmu nesplatené peňažné prostriedky uvedneé v čl. 7 písm. j). Uviedla, že nerozumela tomu,

ako žalobca postupoval pri vyčíslení dlžných súm. Podľa žalovanej jej vznikla len povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zafixovala, na základe čoho nebolo žalovanej jasné, od čoho žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie úrokov po splatnosti úveru.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal všetky žalobcom predložené listinné dôkazy, a to: zmluvu o spotrebiteľskom úvere vrátane dodatku č. 1, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, pristúpenie k poisteniu splácať úver, obchodné podmienky žalobcu, všeobecné obchodné podmienky, opakované upozornenia zo dňa 17.07.2018, výzvu na prečasné splatenie úveru, prehľad splácania do predčasného zosplatnenia, výpisy z registra klientských informácii, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.

5. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu z dôvodu, že žalobca sovju neúčasť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti a z dôvodu, že žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní včas a riadnymi okolnosťami neospravedlnila, hoci mala doručenie predvolanie na pojednávanie podľa vykázané riadne - súd doručoval na adresu uvedenú samotnou žalovanou, pričom tá si zásielku neprevzala v odbernej lehote.

6. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 18.02.2016 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len "zmluvu"), na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal, že na žiadosť žalovanej poskytne žalovanej peňažné prostriedky vo výške 25 000,- eur a žalovaná ako dlžník sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s príslušenstvom a poplatkami podľa podmienok dohodnutých v zmluve.

7. Zo zmluvy vyplývalo, že:

- išlo o spotrebný úver bez dokladovania účelu poskytnutý bezhotovostným spôsobom;

- úroková sadzba predstavovala výšku 6,59 % ročne;

- úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 5,05 % ročne;

- výška mesačnej splátka predstavovala sumu 308,49 eura;

- počet splátok bol dohodnutý na 108;

- splatnosť splátok bola dohodnutá na 15. deň príslušného mesiaca;

- splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.03.2016 a poslednej na 15.02.2015;

- hodnota RPMN predstavovala 6,79 %;

- hodnota priemernej RPMN predsatvovala 10,78 %;

- celkom zaplatená suma žalovanou predstavovala 33 316,92 eura;

- žalovaná poskytla súhlas na spracovanie osobných údajov za účelom overenia príjmu u zamestnávateľa, prístupu žalobcu do bankového registra, nebankového registra, sociálnej poisťovne a overenia údajov u tretích osôb.

8. Zo standardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere vyplývalo, že podmienkou pre uzatvorenie predmetnej zmluvy nebolo uzatvorenie poistenej zmluvy alebo ďalšej doplnkovej zmluvy, pričom žalovaná v deň uzatvorenia zmluvy pristúpila k poisteniu splácať predmetný úver pre prípad smrti, trvalej invalidity a pracovnej neschopnosti.

9. Žalobca za účelom overenia schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver nahliadol do príslušných registrov.

10. Z prehľadu splácania vyplývalo, že žalovaná z titulu uzatvorenej zmluvy žalobcovi celkovo uhradila sumu 9 113,91 eura, z čoho žalobca sumu 3 504,63 eura pripísal na úroky, sumu 624,38 eura na poistné a sumu 4 984,90 eura na istinu. Z prehľadu splácania taktiež vyplývalo, že so splátkou splatnou v mesiaci 05/18 sa žalovaná dostala do omeškania a rovnako tiež s nasledujúcou splátkou, z ktorej uhradila len sumu 160,03 eura. Následkom toho bola žalovaná bola dňa 17.07.2018 žalobcom vyzvaná na úhradu dlžných splátok v celkovej sume 523,17 eura, a to najneskôr do 22.07.2018 pod následkom zosplatnenia istiny, pričom k zospaltneniu istiny žalobca pristúpil dňa 19.09.2018, keďže žalovaná na predchádzajúcu výzvu nereagovala.

11. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy ( a nasl.), vznik záväzkov ( a nasl.), splnenie dlhu (), omeškanie dlžníka ( a nasl. vrátane nariadenia vlády č. ), ako aj príslušné ustanovenia v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorých mal súd za to medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 28.02.2016 uzatvorením zmluvy v písomnej forme k vzniku obchodného záväzku, keďže zmluva obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa (určenie zmluvných strán, určenie výšky peňažných prostriedkov, záväzok veriteľa poskytnúť peniaze v prospech žalovanej a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky a inú odplatu). Hoci zmluva o úvere predstavuje podľa absolútny obchodno-záväzkový vzťah, vzhľadom na jeho spotrebiteľský charakter (žalobca vystupoval pri uzatváraní a plnení zmluvy podľa ako dodávateľa a žalovaná podľa ako spotrebiteľa) sa na úpravu tohto záväzkového vzťahu použili podľa druhej vety prednostne ustanovenia , aj keď sa inak mali použiť ustanovenia (napr. vznik a zánik záväzkov, omeškanie dlžníka a pod.). Okrem toho sa na predmetnú zmluvu aplikoval aj osobitný upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere účinný v čase jej uzatvorenia.

12. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu ( ) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí zmluvy o úvere podľa ), osobitné náležitosti vymedzené v tohto zákona, správne určenú RPMN, ktorá nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa osobitných predpisov, ako aj všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutého spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver s tým, že berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru ( ). Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené pod písm. a) až k), r) a y) v ), uvedenie nesprávnej RPMN v neprospech spotrebiteľa, RPMN prekračujúcej najvyššiu prípustnú výšku odplaty, neuvedenie všetkých plnení vyplývajúcich z poskytnutého úveru alebo s ním súvisaicich alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch, má podľa a za následok taký právny stav, podľa ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že veriteľ sa môže v súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

13. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa podľa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, poplatkov akéhokoľvek druhu a aj poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí uzatvoriť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver. Od výšky celkových nákladov sa následne odvíja výška ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“). Údaj o výške RPMN je pre spotrebiteľa najdôležitejším indikátorom ceny úveru a preto jej nesprávne uvedenie v zmluve je podľa postihnuté následkom straty práva veriteľa na úroky a akékoľvek iné poplatky z úveru. Údaj o RPMN umožňuje porovnanie výhodnosti úverov/pôžičiek z pohľadu vynaložených nákladov spotrebiteľa na ich splácanie v rámci jedného roka a v tomto smere má dôležitejšiu úlohu ako údaj o výške úrokov.

14. Súd pri prepočte RPMN zistil, že tá bola nesprávne uvedená v neprospech spotrebiteľa, keďže pri celkom zaplatenej sume 33 316,92 eura žalovanou (t.j. pri celkových nákladoch spotrebiteľa podľa ) zaplatenej celkovo 108. splátkami k 15. dňu v mesiaci, mala RPMN správne predstavovať hodnotu 6,89 % a nie ako bolo uvedené v predmetnej zmluve hodnotu 6,76 %. Na základe toho súd konštatoval, že v zmluve bola nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov a to v neprospech spotrebiteľa, keďže v zmluve uvedená RPMN bola nižšia než skutočná RPPM, a preto bolo treba zmluvu podľa považovať za bezúročnú a bezpoplatkov.

15. V zmluve o spotrebiteľskom úvere musí podľa uviesť všetky plnenia vyplývajúce, prípadne súvisiace s poskytnutým úverom, čo znamená, že v takejto zmluve musí veriteľ uviesť všetky plnenia, na ktoré je spotrebiteľ povinný z dôvodu poskytnutého úveru alebo v súvislosti s ním. To znamená, že ak sa spotrebiteľ zaviazal na plnenie úrokov alebo akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom, musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a to pod následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. V danom prípade žalovaná ako spotrebiteľ v deň podpisu zmluvy pristúpila aj k poisteniu schopnosti splácať poskytnutý úver, a teda jedným z plnení, na ktoré sa v súvislosti s poskytnutým úverom žalovaná zaviazala, bolo aj platenie poistného. Niet pochýb, že ide o plnenie súvisiace s poskytnutým úverom, pretože bez existencie poskytnutého úveru nemalo predmetné poistenie akýkoľvek právny a hospodársky účel. Na uvedený záver nemalo vplyv ani to, že uzatvorenie takéhoto poistenia nebolo podmienkou pre uzatvorenie samotnej zmluvy, teda že išlo o plnenie, na ktoré sa žalovaná zaviazala dobrovoľne. To, že uzatvorenie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzatvorením poistnej zmluvy malo svoj význam len v tom, že takéto plnenie sa podľa nezapočítavalo medzi celkové náklady pre výpočet RPMN, to však neznamená, že údaj o tomto plnení nemusel byť ani len uvedený v zmluve. Práve naopak, údaj o výške poistného ako plnenia žalovanej súvisiaceho s poskytnutým úverom musel byť obsiahnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Keďže takýto údaj zo zmluvy a ani z pristúpenia k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver nevyplýval, bol poskytnutý úver bezúrčoný a bezpoplatkový aj pre dôvod uvedený v .

16. Na základe uvedeného sa žalobca mohol úspešne domáhať len zvyšnej časti nesplatenej istiny úveru spolu s úrokom z omeškania z tejto dlžnej istiny, avšak bez akýchkoľvek úrokov alebo iných poplatkov vyplývajúcich alebo súvisiacich s poskytnutým úverom. Keďže z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 25 000,- eur a žalovaná žalobcovi celkovo uhradila z titulu takto poskytnutého úveru sumu 9 113,91 eura, súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15 886,09 eura, t.j. sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom žalobcom žalovanej a žalovanou sumou žalobcovi z titulu uzatvorenej zmluvy, pričom v ostatnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si súdom priznaný peňažný dlh (istinu úveru) podľa nesplnila riadne a včas, dostala sa tým podľa prvej vety do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

18. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu (istiny úveru) žalobcovi bola 5 % ročne.

19. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných istiny vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poskytnutého úveru až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovanou žalobcovi. V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania (t.j. aj časti kapitalizovaného úroku z omeškania a úroku z omeškania z nezaplatených úrokov) súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, keďže žaloba nebola dôvodná v časti požadovaných úrokov a preto nebol dôvod na priznanie úrokov z omeškania z takto uplatnených úrokov, čo platilo aj v prípade kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 6,16 eura, do výpočtu ktorého žalobca zahrnul aj dlžné úroky.

20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu podľa tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal podľa nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,74 %, čo korešpondovala s jeho pomerom úspechu v konaní, ktorý súd vypočítal tak, že žalobcov neúspech, ktorý predstavoval 20,63 % (t.j. v časti nepriznanej istiny úveru), odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 79,37 % (t.j. istina úveru), pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Súd žiadosti žalovanej splácať súdom priznanú sumu v splátkach nevyhovel, keďže žalobca s takouto požiadavkou žalovanej nesúhlasil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.