Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/59/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1. U. a 2. P., právne zastúpení: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Ul. Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 08. 09. 2016, č. k. 5C/487/2013-80 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobcov o náhradu škody spôsobenej štátom uplatnenú podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom texte aj „Zákon“). Vyslovil, že žalovanému priznáva náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého sa žalobcovia žalobou podanou na Okresnom súde Prešov dňa 22. 07. 2011 pod sp. zn. 12C/171/2011 domáhali náhrady za užívanie ich pozemku označeného pod parcelným číslom KN XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, zapísaného na LV č. XXXXX, k. ú. A.. Žalobu podali proti žalovanému označenému ako O. Q. v A., odbor správy mestského majetku, C. XX, A.. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23. 08. 2011, č. k. 12C/171/2011-12 však konanie zastavil s odôvodnením, že žalovaný O. Q. v A., odbor správy mestského majetku so sídlom A., C. XX nemá právnu subjektivitu. Žalobcovia z obavy pred premlčaním podali na súde dňa 03. 10. 2011 novú žalobu už správne proti O. A., ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011, zároveň žalobcovia podali aj odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 08. 2011, č. k. 12C/171/2011-12. Odvolací súd odvolaniu žalobcov vyhovel a zastavujúce uznesenie vo veci 12C/171/2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 08. 11. 2011, č. k. 17Co/99/2011-20). Na to žalobcovia zobrali žalobu v neskôr vyvolanom konaní (vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011) späť, v dôsledku čoho bolo neskoršie konanie zastavené, pričom žalobcom bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému O. A. trovy konania. A práve tieto trovy žalobcovia uplatňujú ako náhradu škody, ktorú im spôsobil štát najprv, že ich dostal do omylu a potom uložením platiť trovy, aj keď sám procesne pochybil.

3. Súd prvej inštancie v predmetnej veci odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že žalobcovia vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011 zobrali žalobu späť bez uvedenia dôvodu a neskôr uvedené dôvody už nemohli vyvolať zmenu rozhodnutia o trovách (bod 39 odôvodnenia napadnutého rozsudku), že nebolo treba odstraňovať nedostatky návrhu v prvom konaní, ktoré bolo zastavené bez náhrady trov konania (bod 38), že neúplná žaloba neprivodila prerušenie premlčania (body 35, 38) a nie

celkom zrozumiteľným odsekom uvedeným ako bod 37, ktorým sa zdá, že súd prvej inštancie spochybnil význam podania novej žaloby bez bližšieho vysvetlenia.

4. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že rozsudok je nezrozumiteľný s protichodnými závermi, že urobili práve to, čo považoval súd prvej inštancie za potrebné urobiť, že v bode 37 rozsudku neladí podmet s prísudkom, že súd neuviedol dôvody, pre ktoré považoval späťvzatie žaloby v druhom konaní za nesprávne, že preukázali všetky tri predpoklady zodpovednosti za nesprávny úradný postup a že rozsudok je nespravodlivý. Vyjadrili nesúhlas s názorom súdu, že len správne označenie účastníka by privodilo prerušenie plynutia premlčacej doby. Vytkli súdu prvej inštancie celkovú nepreskúmateľnosť, zmätočnosť rozsudku a tým aj porušenia práva žalobcov na spravodlivý proces, ktorého imanentnou súčasťou musí byť aj presvedčivé a zrozumiteľné uvedenie dôvodov.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný, zmätočný do takej miery, že sa účastníkom znemožnilo uskutočniť im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť pred odvolacím súdom.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídanosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denagatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti; napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/89/2017).

8. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolatelia v súvislosti s vadným procesným postupom súdu prvej inštancie namietali, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 220 CSP. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď.

9. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Ústavného súdu SR odvolací súd preto skúmal či odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty uvedené žalobcami, pričom zistil, že súd prvej inštancie nedal žiadnym spôsobom odpoveď na dôležité argumenty žaloby.

10. Ako vyplýva z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 12C/171/2011 odvolací súd je toho názoru, že súd nesprávne postupoval v uvedenom konaní, ak nevyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby z dôvodu nesprávne označeného žalovaného. V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalovaného o neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania - právnej subjektivity na žalovanej strane. Nárok bol uplatnený voči mestu a jediným nedostatkom bolo jeho nesprávne označenie, keď žalobcovia ako laici, ktorí v čase podania žaloby na súde (22. 07. 2011) nemali právneho zástupcu a za žalovaného označili O. Q. v A.. Súd prvej inštancie v uvedenom konaní nesprávne postupoval, ak nevyzval žalobcov na odstránenie vád žaloby, ktorý postup súdu je možné považovať za neodôvodnene formalisticky a svojvoľný v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti reprezentovaným v čl. 1 Ústavy SR. Zdá sa, že žalobcovia ako laici v odbore právo v žalobe označili mesto ako O.. Za tejto situácie preniesť celú

vinu zo súdu na žalobcov by bolo nespravodlivé, keď pochybil aj samotný súd v konaní 12C/171/2011, a ak sa pochybenie súdu skonštatovalo aj v uznesení Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/99/2011-20 zo dňa 08. 11. 2011. Keďže žalobcovia v konaní 12C/172/2011 uplatňovali právo na náhradu za užívanie ich pozemku, ktoré sa premlčuje a nebolo isté ako dopadne odvolací proces, v obrane pred premlčaním žalobcovia podali novú žalobu na súde (11C/289/2011).

11. Typickým javom pre uplatnenie náhrady za užívanie zastaveného pozemku je plynutie času a s tým spojená otázka premlčania. V tomto smere je preto dôležité aj pristupovať k posudzovaniu konania žalobcov a ich participácie na vzniku trov konania, ak po zastavení konania podali novú žalobu (v konaní Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 11C/289/2011) už so správnym označením žalovaného mesta. Vzniká otázka či išlo o nezodpovedný postup alebo naopak postup, ktorý má svoje logické a prirodzené odôvodnenie. Tu je dôležité zistenie, či by oddiaľovanie podania žaloby bolo spojené so vznikom ujmy, ak by v prvom konaní bolo právoplatne konanie zastavené pre prekážku nedostatku právnej subjektivity žalovaného. Zdá sa, že áno, pretože práva za užívanie cudzej veci sa premlčujú. Inými slovami povedané, čím neskôr uplatnené právo na súde, tým kratšie obdobie, na ktoré premlčanie nedopadá.

12. Po zosumarizovaní skutkových záverov sa nezdá, žeby štát mal byť úplne mimo zodpovednosti, ak v súdnom konaní 12C/171/2011 žalobcom nezákonne zastavil konanie a keď sa žalobcovia mobilizovali, aby im čas neubral na práve, tak im dáva odpoveď, že sami si za to môžu a sám nevyvodil žiadne konzekvencie zo záveru, že samotný súd mohol po podaní novej žaloby na súde (11C/289/2011) v registroch zistiť existenciu prekážky už skôr začatého konania a okamžite zastaviť proces bez vzniku nákladov protistrane, čím by predmetná škoda nevznikla (uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 01. 2012, č. k. 11C/289/2011-38 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. 17Co/39/2012-45 zo dňa 03. 04. 2012 bola žalobkyňa v 1.rade zaviazaná zaplatiť trovy konania v sume 440,21 Eur (trovy prvoinštančného konania) a 36,78 Eur (trovy odvolacieho konania) a žalobca v 2.rade bol zaviazaný k náhrade trov konania 73,56 Eur (trovy prvoinštančného konania) a 18,85 Eur (trovy odvolacieho konania).

13. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v predmetnom konaní niet procesného priestoru prehodnocovať rozhodnutia súdov či existovali dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať náhradu trov konania postupom podľa § 150 O. s. p.. Žalobcom sa v tomto smere nedá vytknúť, žeby sa proti rozhodnutiu o trovách nebránili, pretože uplatnili odvolanie.

14. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zároveň poznamenáva, že záver súdu prvej inštancie, že len proti správne označenému subjektu sa uplatnením práva na súde privodí prerušenie plynutia premlčacej doby, rovnako nie je správny. Iba žeby žaloba smerovala proti neexistujúcemu subjektu a nie existujúcemu len nesprávne označenému. Išlo by totiž o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, kým odstránenie vadného označenia účastníka je odstrániteľnou vadou podania s explicitným normatívnym zakotvením jej odstraňovania.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania sú dôvody vedúce žalobcov k späťvzatiu žaloby relevantné, len ak sa uplatnia už pri späťvzatí žaloby. Pri rozhodovaní o trovách konania tak súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd môžu zohľadniť všetky okolnosti prípadu, vrátane dôvodov hodných osobitného zreteľa.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že postavenie štátu tzv. „mimo obliga“ by predstavoval výsledok zjavne nespravodlivý, ktorý by nemal nič spoločné so zmyslom a cieľom procesu poskytovania spravodlivosti. Iná vec je, či aj žalobcovia by nemali niesť spoluvinu na vzniku škodového následku okrem iného aj neupozornením na možnú litispendenciu, čo vyhodnotí súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktoré musí byť predovšetkým v odôvodnení zrozumiteľné, a to nielen vecne, ale aj gramaticky (porovnaj napr. bod 37 napadnutého rozsudku).

17. Tým, že súd prvej inštancie riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie znemožnil žalobcom uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, že tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 .

18. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude posúdiť vec podľa vyššie uvedených aspektov a v novom rozhodnutí súd prvej inštancie uvedie odôvodnenie tak, aby rozsudok mohol byť označený aj ako presvedčivý (§ 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 1 .

19. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .