Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: NULIKO, s.r.o., so sídlom Podzávoz č. 246, Čadca, IČO: 45 510 288, právne zast. advokátom Dávidom Štefankom, so sídlom O. č. XX, W., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103738065/2016 zo dňa 16.08.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 103153681/2016 zo dňa 16.05.2016 Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca určil daňovému subjektu NULIKO, s.r.o. rozdiel v sume 24 389,10 € na dani z pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie december 2013. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 122 984,67 € na 98 595,57 €. Nadmerný odpočet uplatnený v podanom daňovom priznaní bol 122 984,67 €, nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní bol 98 595,57 €. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu je 24 389,10 €. Nadmerný odpočet vrátený do 10 dní od skončenia daňovej kontroly je 98 595,57 €. V odôvodnení poukázal na nesplnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom ku dňu 31.12.2013 (ďalej Zákon o DPH). K tomuto záveru správca dane dospel na základe zisteného skutkového stavu, na základe ktorého nebolo preukázané, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, a to predložená kópia dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom. Ku kontrole boli predložené faktúry, CMR listy, dokumenty v poľskom jazyku, ktoré daňový subjekt označil ako vážny list. Daňový subjekt nakupoval tovar (repkový olej) v Poľsku od českej spoločnosti SATURN - BIOENERGIA CZ s.r.o.. Tovar je podľa CMR nakladaný v Poľsku, dovážaný do sídla firmy NULIKO, s.r.o. v Čadci, následne prečerpávaný do cisterny a predávaný späť do Poľska osobe K. O., W., Poľsko. Preprava do Poľska bola vykonávaná na účet daňového subjektu a následne prefakturovaná odberateľovi. Odberateľ tovaru uvedený na faktúrach je nezastihnuteľný, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, sestra daňového subjektu prehlásila, že sa na uvedenej adrese nezdržiava ani nepodniká, svoj odchod z miesta pobytu nahlásil v roku 2008. Počas väzby ho 13.11.2014 navštívili poľskí daňoví úradníci, avšak K. O. odmietol poskytnúť akékoľvek vyjadrenie. Preto bol vyzvaný kontrolovaný daňový subjekt, aby zabezpečil účasť svojho obchodného partnera na ústnom pojednávaní spolu s dôkazmi, ktoré potvrdia deklarované

dodanie tovaru tejto osobe a prevzatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte. Na predložených CMR listoch nebolo potvrdené prijatie tovaru K. O., neskôr boli predložené fotokópie už s odtlačkom pečiatky. Predložené vážne listy nepreukazujú túto skutočnosť, keďže z nich vyplýva, že dodávateľ tovaru bola spoločnosť Rotex Oil S.C., W. U. Art, U. L. Art, Lodž. Osoba K. O. nie je na týchto listoch nikde uvedená, preto takýto doklad nemožno považovať za potvrdenie prijatia tovaru v zmysle Zákona o DPH. Nebol preukázaný žiadny vzťah k firme KOMAGRA SP Z O.O., ktorá bola na vážnych listoch uvedená ako odberateľ. Bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom jednotlivých prepravcov tovaru do Poľska, ktorí sa nevedeli vyjadriť k osobe odberateľa, resp. nadobúdateľa tovaru. Podmienkou na oslobodenie od DPH je prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru, ktorý nestačí preukázať formálne (faktúra, CMR doklad o úhrade a pod.), ale je potrebné preukázať, že tovar bol skutočne prepravovaný a prevzatý odberateľom v inom členskom štáte. Daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Správny orgán poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-409/04 (Teleos), v ktorom sa uvádza, že musia byť splnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia v inom členskom štáte, t. j. u odberateľa. Ďalej poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-273/11 Mecsek - Gabona, z ktorého vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi, boli splnené. Ďalej sa vyjadril k dôkazu, a to potvrdeniu odberateľa K. O., ktoré bolo predložené daňovým subjektom vo vyrubovacom konaní dňa 30.06.2015. V ten istý deň, ako bolo potvrdenie predložené, správcom dane bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií týkajúca sa prepravcov označených na medzinárodných nákladných listoch, ktorí vykonali prepravu repkového oleja. Prepravca Y. G. uviedla, že osobu K. O. nepozná, nemá žiadnu vedomosť o jeho činnosti, objednávka bola uskutočnená pre spoločnosť NULIKO, preprava sa uskutočnila z Čadce do Tychy. N. K. uviedol, že prepravu tovaru objednala spoločnosť NULIKO, s.r.o., nepozná K. O. a nemá znalosti o jeho činnosti. Prepravca S. K. nebol schopný uviesť, či repkový olej bol prepravovaný z Čadce do KOMAGRI Tychy. Tovar bol pravdepodobne prevzatý v Poľsku spoločnosťou KOMAGRA. Správca dane skonštatoval, že ani pri jednom fakturovanom zdaniteľnom obchode nezistil, že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu K. O. v Bobreku. Ďalej konštatoval, že osobu K. O. sa nepodarilo zabezpečiť, vypočuť, avšak je otázne, ako sa daňový subjekt uistil o dôveryhodnosti svojho obchodného partnera a ako bol získaný dôkaz - fotokópia potvrdenia o prevzatí tovaru odberateľa K. O., ktorý bol predložený správcovi dane 30.06.2015.

2. Na základe odvolania daňového subjektu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č. k. 103738065/2016 zo dňa 16.08.2016 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa odvolacieho orgánu nie je opodstatnená námietka uvedená v odvolaní, že správca dane opiera svoje tvrdenia len o skutočnosť, že žiaden z dopravcov prepravujúcich tovar do Poľska nemal osobný kontakt s K. O.. Závery správcu dane vyplývajú z celkového vyhodnotenia dôkazov predložených odvolávajúcim sa a informácií získaných správcom dane. Odvolávajúci sa neobjasnil, ako konkrétne spolupráca prebiehala, aký bol obeh dokladov, kto konkrétne tovar preberal, kto konkrétne opečiatkoval CMR, ktoré boli predložené až ako reakcia na výzvu správcu dane. Na jednej strane spoločnosť NULIKO, s. r. o. nevedela zabezpečiť účasť svojho obchodného partnera na ústnom pojednávaní spolu s dôkazmi preukazujúcimi túto obchodnú transakciu, na druhej strane zabezpečila odtlačok pečiatky na CMR a neskôr dňa 30.06.2015 zabezpečila aj písomné potvrdenie o to, že K. O. tovar prevzal. Uvedené potvrdenie predložené 30.06.2015 oprávnene správca dane nepovažoval za dôveryhodný dôkaz. V potvrdení je uvedená adresa v W., pričom na tejto adrese sa K. O. dlhodobo nezdržiava. Odtlačok pečiatky je s IČ DPH, pričom dňa 28.05.2014 bol vymazaný zo zoznamu platiteľov. Ak teda odvolávajúci sa bol s poľským odberateľom v kontakte napriek tomu, že pre poľskú daňovú správu bol nekontaktný, mal v rámci súčinnosti so správcom dane a za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu oznámiť správcovi dane, kde sa táto osoba zdržiava a ako sa dá s ňou kontaktovať. K tvrdeniu odvolateľa, že odberateľ v objednávke uviedol vykládku tovaru vo firme KOMAGRA SP, Tychy, žalovaný uviedol, že neboli predložené objednávky štandardne používané v obchodnom styku, ale len krátka emailová správa zo dňa 10.12.2013 deň pred prvou fakturáciou, kde sa uvádza transport do Tychov (KOMAGRA). Z vážnych lístkov s hlavičkou firmy KOMAGRA, ktoré majú podľa odvolávajúceho sa preukázať prevzatie tovaru odberateľom K. O., táto skutočnosť vôbec nevyplýva, uvádza sa v nich dodávateľ ROTEX OIL SC a odberateľ KOMAGRA. Ani ďalšie vykonané dôkazy v rámci vyrubovacieho konania, a to preverovanie jednotlivých prepravcov, nepreukázalo, že by bol tovar prevzatý v Poľsku odberateľom K. O..

3. V zákonom stanovenej lehote podal voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu žalobca. Ako žalobné body uviedol: Správca dane nesprávne zistil skutkový stav veci a neprávne vyhodnotil dôkazy. Opomenul zhodnotenie ďalších početných dôkazov, ktoré boli v daňovom konaní žalobcom predložené. Sú to kópie faktúr CMR potvrdené K. O., výpisy z banky o úhrade tovaru, došlé faktúry za dopravu tovaru, objednávky formou elektronickej pošty, dodacie listy a nesprávne posúdil aj systém potvrdzovania nákladných CMR listov pri preprave. Až následne bol CMR, predložený daňovému úradu, potvrdený poľským odberateľom, a to až po vykonaní prepravy. Čo sa týka miesta vykládky v areáli KOMAGRA Tychy, Poľsko, uviedol, že toto miesto bolo určené odberateľom v nákladných listoch CMR ako miesto určenia dodávky tovaru a potvrdené ako miesto dodania tovaru konkrétnymi prepravcami. Aj keď na vážnych listoch ako dodávateľ figuruje firma ROTEX OIL SC, je podľa ŠPZ nákladného auta, mena vodiča a dátumu zrejmé, že sa jedná o tovar, ktorý bol odoslaný daňovým subjektom. Ak daňový úrad považoval miesto vykládky spoločnosti KOMAGRA za významnú nezrovnalosť, bolo jeho povinnosťou v rámci šetrenia skutkového stavu preveriť aspoň možnosť získania vyjadrenia od tejto spoločnosti. K potvrdeniu K. O., ktoré bolo predložené 30.06.2015, sa daňový úrad vôbec nevyjadril a žalovaný len uviedol, že sa jedná o nedôveryhodný dôkaz. Podľa žalobcu len uvedenie IČ DPH, ktoré už v čase predloženia dokladu nemalo byť aktuálne, rovnako aj sídlo firmy, nemožno vyhodnotiť tak, že dôkaz nevezme do úvahy. Mal za to, že si splnil dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle Zákona o DPH, preto nie je oprávnená požiadavka daňových orgánov na predloženie ďalších dôkazov, najmä keď tieto neboli v jeho reálnych možnostiach, napr. skontaktovať sa s poľským odberateľom a zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní. Zabezpečiť účasť osoby dôležitej pre daňové konanie bolo povinnosťou daňového úradu, nie žalobcu. Povinnosť zabezpečiť účasť odberateľa na pojednávaní od žalobcu správca dane neoprávnene požadoval, pretože nemal právo túto povinnosť žalobcovi uložiť. Žalovaný sa nevyjadril ku konkrétnym námietkam vzneseným žalobcom v odvolaní, ktoré sa týkali spôsobovania prieťahov v daňovom konaní aj v tom smere, že žalobca bol na predloženie dôkazov na oslobodenie od dane vyzvaný až 6 mesiacov po začatí daňovej kontroly. Ďalej poukázal na § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorý podľa neho správca dane porušil. Rovnako sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom nevyzvania žalobcu na prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. V rozhodnutí žalovaného sa nespomína, akú konkrétnu povinnosť v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru mal žalobca porušiť. Mal za to, že riadne preukázal prechod vlastníckeho práva k tovaru na K. O., a to zaplatením ceny za dodávku repkového oleja a potvrdením tejto osoby o dodávke prepravovaného tovaru v konkrétnych množstvách a cene s odkazom na prislúchajúce faktúry. Ak žiaden z prepravcov nepotvrdil prevzatie tovaru K. O., uvedené je v súlade s ostatnými dôkazmi, pretože tovar bol prevzatý zástupcami spoločnosti KOMAGRA a je zrejmé, že pri jeho prevzatí osobne prítomný K. O. nebol. Žiadal rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.02.2017. Zotrval na skutkových zisteniach a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Pokiaľ vznikli pochybnosti o tom, kto prevzal tovar, či to bola osoba K. O., alebo bol tovar prevzatý inou firmou, v tomto smere mal žalobca sám odstrániť vzniknuté pochybnosti o tom, kto v skutočnosti od prepravcov tovar prevzal a nemal očakávať od správcu dane, že bude v tomto smere vykonávať šetrenie, aby dokázal jeho nárok na oslobodenie. Poukázal na rozpory v predložených listinných dôkazoch, na odberateľom nevyplnené CMR listy, na následne predložené CMR listy už ním potvrdené, na vážne listy, kde je uvedený iný dodávateľ a iný odberateľ. Tvrdenie, že tieto vážne listy sú potvrdením o prevzatí tovaru, možno považovať za účelové, z ich obsahu nie je preukázané tvrdenie žalobcu. Tiež poukázal na to, že boli na jednej strane následne v rámci daňovej kontroly predložené opečiatkované CMR listy a v rámci vyrubovacieho konania aj potvrdenie K. O. o prevzatí tovaru a na druhej strane daňový subjekt nevedel zabezpečiť účasť svojho obchodného partnera na ústnom pojednávaní, čo ma za následok nevieryhodnosť takto predložených listinných dôkazov. Žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku dňa 15.02.2017, v ktorej zotrval na svojich žalobných námietkach. Uviedol, že predložená bola len časť administratívneho spisu.

6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie na základe podanej žaloby v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej SSP) a v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), pričom zistil, že žaloba je v plnom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom ku dňu 31.12.2013 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) citovaného zákona platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov () daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 2) Napríklad zákon č. 431/2002 Z.z.o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 105/2004 Z.z.v znení neskorších predpisov.

Podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

8. Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH. Platiteľ podľa tohto ustanovenia je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie

tovaru v inom členskom štáte v prípade, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom. K uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu fyzicky opustil územie členského štátu dodania (rozsudok SD EÚ C-409/04). V danom prípade daňový subjekt sa pokúšal preukázať túto skutočnosť predložením CMR listov ohľadne prepravy tovaru do Poľska pre konkrétneho odberateľa K. O.. CMR listy, ktoré predložil, však neobsahovali základnú skutočnosť, a to potvrdenie o prevzatí tovaru v Poľsku odberateľom K. O.. Argumentácia, že sa jednalo o CMR listy vyhotovené pre odosielateľa, neobstojí, pretože hoci skutočne ním predložený CMR list je kópia pre odosielateľa (copy for sender), táto kópia musí byť zhodná s ostatnými kópiami CMR listu, teda aj s kópiou pre príjemcu (copy for consignee) a pre dopravcu (copy for carrier). Tieto kópie sa však nezhodujú (v časti podpis a pečiatka odberateľa), a preto takéto dôkazy na preukázanie prevzatia tovaru v inom členskom štáte nie je možné použiť. Pokiaľ dopravu zabezpečoval daňový subjekt ním najatými dopravcami, bolo v jeho možnostiach vyžiadať si od odberateľa K. O. potvrdenie kópie pre odosielateľa, t. j. pre spoločnosť NULIKO, s. r. o.. Avšak ani ďalšie listinné dôkazy, ktoré predložil daňový subjekt na preukázanie tejto skutočnosti, nepreukazujú, že repkový olej bol prevzatý na území Poľska odberateľom K. O. alebo osobou ním poverenou. Samotné vážne listy tomuto tvrdeniu priamo odporujú. Z nich totiž vyplýva, že dodávateľ tovaru nebol daňový subjekt, ale ROTEX OIL SC, W. U. Y., U. L. Art a odberateľom bola spoločnosť KOMAGRA SP Z O.O. Z týchto dokladov vôbec nevyplýva tvrdenie daňového subjektu, že tovar mal byť v areáli firmy KOMAGRA len vyložený. Ani ďalší predložený dôkaz, a to mailová komunikácia medzi K. O. a daňovým subjektom zo dňa 10.12.2013 nepreukazuje túto skutočnosť. Nejedná sa totiž o štandardnú objednávku, ani zmluvu o budúcej zmluve, z ktorej by bolo jednoznačné, že miestom vykládky tovaru má byť areál firmy KOMAGRA v Tychách v Poľsku a ktorá osoba tovar v tomto areáli prevezme za odberateľa. Táto objednávka je neurčitá, čo sa týka jej obsahu a nevyplývajú z nej objednávky podľa jednotlivých faktúr, ktoré sú skúmané v tomto konaní (čo sa týka ich hmotnosti a dátumu uzavretia jednotlivých obchodných prípadov). Jediná veta, ktorú obsahuje táto mailová komunikácia, je všeobecného charakteru, z ktorej vyplýva, že K. O. mal záujem o nákup repkového oleja určitých kvalitatívnych parametrov v cene 3 400 zlotých v čistom s prepravou do Tychov (KOMAGRA). Uvedené nie je dôkazom o tom, že jednotlivé obchodné prípady, ktoré sú zachytené v predmetných faktúrach, majú súvis práve s týmto všeobecným návrhom na obchodnú spoluprácu v budúcnosti. Dodacie listy, ktoré boli k faktúram priložené, taktiež nemajú výpovednú hodnotu. Na niektorých sa nenachádza deň ich vystavenia ani dôkaz o tom, že tovar bol prevzatý odberateľom. Pokiaľ niektoré obsahujú pečiatku firmy OPTIMA K. O., uvedené je potom opätovne v rozpore s ďalším tvrdením žalobcu, že Wieslaw Ksiezarczyk nebol pri prevzatí tohto tovaru, keďže tovar sa vyložil v areáli firmy KOMAGRA v Tychách.

9. Vzhľadom na ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane v záujme zistenia čo najúplnejšieho skutkového stavu vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to medzinárodnou výmenou informácií ohľadne osoby K. O.. Z tejto bolo zistené, že jeho osoba je dlhodobo nekontaktná, od roku 2008 sa na adrese v W. nenachádza a nezdržiava. Bol vo väzbe od 02.05.2014 do 30.11.2014, dňa 13.11.2014 začala daňová kontrola, ale odmietol poskytnúť akékoľvek vyjadrenia vo veci žalobcu. Po prepustení z väzby je opätovne nekontaktný, na adrese v W. sa nezdržiava. Dodanie tovaru od žalobcu nepriznal. Vzhľadom na uvedené sa nepodarilo správcovi dane ani formou medzinárodnej výmeny informácií získať od tejto osoby konkrétne vyjadrenie. Ďalšími dôkazmi, ktoré správca dane vykonal bez návrhu daňového subjektu, bola medzinárodná výmena informácií ohľadne výsluchu osôb, ktoré vykonali prepravu repkového oleja podľa predložených faktúr. Z jej výsledku vyplýva, že doprava vykonaná bola (v určitých prípadoch nebolo možné dopravcu vypočuť), avšak dopravcovia, resp. osoby, ktoré priamo dopravu vykonávali, nevedeli uviesť, že tovar, ktorý prepravovali, bol odobratý K. O.. Vo väčšine prípadov tvrdili, že tovar odviezli do areálu firmy KOMAGRA v Tychách.

10. Daňový subjekt predložil dôkaz, a to potvrdenie v poľskom jazyku bez uvedenia dátumu, ktorým K. O. mal potvrdiť odber oleja do Poľska podľa konkrétne vymenovaných faktúr v decembri 2013. Podľa fotokópie obálky mal K. O. toto potvrdenie zaslať daňovému subjektu dňa 26.06.2015. Tiež daňový subjekt na výzvu správcu dane zo dňa 20.08.2014 predložil správcovi dane kópie CMR listov, ktoré už boli (na rozdiel skôr predložených CMR) potvrdené K. O.. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt bol v kontakte so svojím odberateľom, teda nič mu nebránilo, aby (vzhľadom na poľskými daňovými orgánmi zistenú nekontaktnosť tejto osoby od roku 2008) uviedol správcovi dane adresu tejto osoby,

resp. zabezpečil účasť na pojednávaní. Uvedené sa však nestalo, čím sa samotný daňový subjekt dostal do dôkaznej núdze, pretože dôkaz výsluchom takéhoto svedka mohol byť v jeho prospech. Samotný K. O. nechcel poskytnúť žiadne informácie poľským daňovým úradom ohľadne obchodovania so žalobcom, nepriznal dodanie tovaru od žalobcu, pre finančné úrady Poľska zostal nekontaktný a napriek tomu komunikuje so žalobcom, ktorý taktiež neuvádza kontakt na neho ani iným spôsobom správcovi dane neumožní kontaktovať sa s ním. Za týchto skutkových okolností správny súd v zhode so žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom má závažné pochybnosti o hodnovernosti následne predložených CMR listov a potvrdení v poľskom jazyku vzhľadom na osobu, ktorá ich mala vystaviť - osobu K. O..

11. Správny súd teda v zhode so žalovaným konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie prepravy tovaru dôkazom, v ktorom je potvrdené odberateľom K. O. alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte podľa § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o dani z pridanej hodnoty odberateľovi, a preto mu oslobodenie od dane nepatrí.

12. Čo sa týka konkrétnych žalobných námietok, súd k nim uvádza nasledovné: Čo sa týka námietky, že dôkazy neboli vyhodnotené jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti a skutkový stav bol zistený nesprávne, súd ju vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodnú. Naopak, z vykonaného dokazovania vyplýva, že správca dane sa neuspokojil len s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca, ale vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku aj bez návrhu a všetky dôkazy vyhodnotil riadne, a to jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Nie je pravdivé tvrdenie, že by žalovaný nevyhodnotil CMR listy potvrdené K. O. alebo výpisy z banky či objednávku formou elektronickej pošty. Naopak, žalovaný uviedol, že tieto dôkazy nepreukazujú splnenie podmienky preukázania prevzatia tovaru K. O. v Poľsku. Pokiaľ aj boli dodávateľské faktúry či faktúry za dopravu zaplatené zaplatené, uvedené nesvedčí o odobratí tovaru odberateľom v Poľsku. Nie je tiež dôvodná námietka, že žalovaný nesprávne posúdil systém posudzovania nákladných CMR listov pri preprave, keď podľa žalobcu CMR list pre dodávateľa (zrejme mal na mysli kópiu pre odosielateľa) nie je povinne potvrdzovaný odberateľom. Takéto tvrdenie je v rozpore s obsahom CMR listov, pretože aj kópia CMR listu pre odosielateľa (copy for sender) obsahuje položku týkajúcu sa odberateľa, ktorú je potrebné vyplniť.

13. Ďalšia námietka sa týkala toho, že správne orgány neakceptovali tvrdenie žalobcu, že miestom vykládky tovaru bol areál KOMAGRA Tychy v Poľsku. Správny súd k tomu uvádza, že uvedenú skutočnosť správne orgány vôbec nespochybnili, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že určitý tovar bol prepravený práve tam. Z výpovedí osôb vykonávajúcich prepravu vyplynulo, že tovar vyložili v areáli firmy KOMAGRA v Tychách, avšak neuviedli, kto bol konkrétnym odberateľom tovaru. Podľa jednotlivých faktúr odberateľom bol K. O. s miestom podnikania v W.. Z CMR listov vyplýva, že miesto dodania malo byť v Tychách v Poľsku (KOMAGRA). Pokiaľ teda tovar bol dodaný do areálu KOMAGRA v Tychách v Poľsku, uvedené nepreukazuje tú skutočnosť, že v tomto areáli tovar prevzal odberateľ K. O., resp. ním splnomocnená osoba. Uvedené dokazuje len tú skutočnosť, potvrdenú viacerými dopravcami, že tovar bol skutočne vyložený v areáli firmy KOMAGRA v Poľsku. Samotný žalobca tvrdil, že odberateľ sa prevzatia tovaru nezúčastnil a neprodukoval žiadne tvrdenie, že by ho pri prevzatí mala zastupovať osoba ním poverená. Naopak, z vážnych listov vyplýva, že tento tovar v areáli firmy KOMAGRA prevzala osoba poverená touto firmou. Bolo teda nesporne preukázané, že tovar prevzala firma KOMAGRA. Žalobca ani len netvrdil, že by jej zamestnanci boli odberateľom poverení na prevzatie tovaru. Súd sa preto stotožnil s takým vyhodnotením dôkazov, že žalobca nepreukázal, že by bol tovar v areáli firmy KOMAGRA (kde bol tovar vyložený) prevzal odberateľ uvedený na faktúrach alebo osoba ním poverená, ako to vyžaduje priamo dikcia § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH. Tým však žalobca nepreukázal základnú podmienku na oslobodenie od dodania dane, a to, že tovar v Poľsku (hoci aj v areáli KOMAGRA) prevzal jeho odberateľ, resp. osoba ním poverená. Námietka žalobcu, že toto miesto bolo určené odberateľom v nákladných listoch CMR ako miesto určenia dodávky tovaru, je teda nepodstatná, pretože samotné určenie miesta dodávky nepreukazuje prevzatie tovaru odberateľom v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH; preukazuje len, kde bol tovar vyložený, v danom prípade miestom vykládky tovaru bol areál firmy KOMAGRA. Preto nebolo potrebné vykonávať dokazovanie v tom smere, či skutočne tento tovar do tohto areálu došiel, resp. či sa tam vyložil, naviac keď táto skutková okolnosť nebola ani sporná. Preto je nedôvodná tá námietka žalobcu, že bolo potrebné doplniť dokazovanie v tomto smere.

14. Čo sa týka neakceptovania potvrdenia K. O. bez uvedenia dátumu v poľskom jazyku zo strany správnych orgánov, k tejto skutočnosti sa už správny súd vyjadril vyššie v odôvodnení. Nehodnovernosť

tohto listinného dôkazu vyplýva z hodnotenia všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, aj jednotlivo. Pritom nehodnovernosť tohto dôkazu nevyplýva len zo zistení správnych orgánov, že tento subjekt sa na uvedenej adrese nezdržiava a že jeho identifikačné číslo DPH už nie je aktuálne. Takto získaný dôkaz od nekontaktného subjektu, ktorý odmietol poľskému daňovému úradu podať akékoľvek vysvetlenie, ktorý sa na adrese, ktorú uviedol aj v tomto potvrdení, nezdržiava od roku 2008, jeho pobyt nie je známy a k 28.05.2014 mu bola zrušená registrácia pre DPH, a ktorý zaslal potvrdenie dňa 26.06.2015 na poštovú prepravu, nemôže byť považovaný za dôkaz od hodnovernej osoby.

15. Nakoniec súd vyhodnotil námietky procesného charakteru, a to, že daňový subjekt nebol povinný zabezpečiť účasť K. O. na pojednávaní, že porušil ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku a že žalobca nebol vyzvaný na prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Čo sa týka zabezpečenia osobnej účasti svedka O. na ústnom pojednávaní, daňový úrad vykonal všetky potrebné procesné kroky k tomu, aby sám zabezpečil jeho vyjadrenie potrebné na rozhodnutie v merite veci. Vzhľadom na to, že sa jednalo o cudzieho štátneho príslušníka, štandardne využil medzinárodnú výmenu informácií. Keďže z nej bolo zistené, že táto osoba je dlhodobo nekontaktná, najmenej od roku 2008 sa nezdržiava na jedinej známej adrese, že vo výkone väzby odmietla vypovedať, jej vyjadrenie sa nepodarilo správnemu orgánu po vyčerpaní všetkých dostupných procesných možností zabezpečiť. Keďže však samotný daňový subjekt následne (v priebehu daňovej kontroly) predložil správnemu orgánu listinné dôkazy (CMR), ktoré mal mať práve od tohto subjektu, z čoho mohlo vyplývať to, že s ním je v kontakte, nič nebránilo správcovi dane uložiť žalobcovi, aby v prípade, ak tento kontakt má, zabezpečil účasť tejto osoby na ústnom pojednávaní. Uvedené mohlo byť práve v prospech žalobcu, pokiaľ by svedok vypovedal v merite veci. Správca dane teda neuložil žalobcovi povinnosť, aby namiesto správcu dane zabezpečil účasť svedka samotný daňový subjekt. Táto námietka je v plnom rozsahu nedôvodná.

16. Čo sa týka námietky porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aj táto námietka je nedôvodná. Naopak, daňový subjekt bol riadne vyzvaný v zmysle tohto ustanovenia na to, aby doplnil už zabezpečené listinné dôkazy (ktoré špecifikoval), pretože vznikli konkrétne pochybnosti ohľadne ich obsahu, ktoré vo výzve aj uviedol. Uvedené vyplýva z výzvy na predloženie dôkazov zo dňa 20.08.2014, v ktorej bol žalobca zároveň poučený, že na dokladoch predložených kontrole (CMR) potvrdenie prevzatia tovaru odberateľom v inom členskom štáte nie je uvedené. Jasne bol poučený, že má predložiť všetky dostupné doklady a dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali, že tovar (repkový olej) bol dodaný do iného členského štátu osobe K. O. a že tieto zdaniteľné obchody sú realizované tak, ako je uvedené na faktúrach. Tiež výzva obsahovala ust. § 43 Zákona o DPH, ktorého podmienky bolo potrebné naplniť. V zmysle citovaného ustanovenia bol tiež vyzvaný, aby podrobne popísal celý priebeh obchodnej spolupráce. Správca dane teda postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania, a to v súčinnosti so žalobcom, ktorému dal priestor na to, aby pochybnosti správcu dane odstránil.

17. Rovnako je nedôvodná aj námietka, že žalovaný sa nevyjadril k námietke, že daňový subjekt nebol vyzvaný na prerokovanie pripomienok k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Protokol bol doručený daňovému subjektu dňa 17.04.2015. Výzvou zo dňa 15.04.2015 bol vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Podaním zo dňa 27.04.2015 sa k protokolu vyjadril elektronicky s tým, že telefonicky dňa 06.05.2015 uviedol, že svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k zisteniam z protokolu preukáže dôkazom, ktorý zabezpečí z Poľska. Dňa 30.06.2015 skutočne predložil už vyššie uvedené potvrdenie K. O. bez uvedenia dátumu v poľskom jazyku. Na to správca dane vo vyrubovacom konaní požiadal o medzinárodnú výmenu informácií ohľadne dodatočného preverenia prepravy tovaru na území Poľska. Následne po ukončení medzinárodnej výmeny informácií na ústnom pojednávaní dňa 05.05.2016 boli prerokované pripomienky k protokolu zo dňa 15.04.2015, vrátane dôkazu predloženého daňovým subjektom dňa 30.06.2015. Na tomto pojednávaní bol zhrnutý aj obsah výsledkov medzinárodnej výmeny informácií, ktorý bol vykonaný aj v súvislosti s predloženým dôkazom. To, že skutočne došlo k prerokovaniu pripomienok, vyplýva priamo z tejto zápisnice, a to napríklad aj z vyjadrenia právnej zástupkyne daňového subjektu, ktorá sama uviedla, že prerokovanie pripomienok sa uskutočnilo. Súd k tomu uvádza, že prerokovanie pripomienok sa mohlo uskutočniť až po ukončení medzinárodnej výmeny informácií, t. j. po doručení poslednej odpovede, ktorá bola doručená 13.04.2016. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril, že s celým priebehom a výsledkom vyrubovacieho konania bol daňový subjekt oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 05.05.2016 a pokiaľ k prerokovaniu pripomienok k protokolu došlo na tom istom pojednávaní, teda k žiadnemu procesnému pochybeniu nedošlo, táto námietka nemôže byť dôvodná.

18. Žalobca ďalej namieta, že v rozhodnutí žalovaného ani v prvostupňovom rozhodnutí sa nespomína, akú konkrétnu povinnosť v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu žalobca porušil. Krajský súd konštatuje, že opak je pravdou. V prvostupňovom rozhodnutí i v napadnutom rozhodnutí je explicitne uvedené, že žalobca porušil § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o DPH tým, že neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Na záver správny súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu v jeho replike na vyjadrenie žalovaného k žalobe, že žalovaný predložil iba časť daňového spisu, nie je ničím podložené. Administratívny spis bol predložený tak, že z neho je možné preskúmať napadnuté rozhodnutia, ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a obsahuje všetky relevantné súčasti. Pokiaľ žalobcovi bolo známe, že konkrétna časť administratívneho spisu potrebná na preskúmanie napadnutého rozhodnutia chýba, bol povinný uvedené riadne špecifikovať.

19. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

20. O náhrade trov žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Čo sa týka náhrady trov žalovaného, v zmysle § 168 SSP a contrario mu taktiež náhrada nebola priznaná, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V Žiline, dňa 12. septembra 2017