Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/106/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členiek senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej vo veci navrhovateľky: E. H., nar. XX. C. XXXX, trvale bytom V. XXX, v konaní o priznanie rodičovských práv a povinností k maloletej U. H., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. - 16 zo dňa 17. augusta 2021 vo výroku ( II. ), takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky r u š í .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie priznal matke rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k starostlivosti o maloletú U. od jej narodenia ( výrok I. ); zveril ju do osobnej starostlivosti matky ( výrok II. ); návrh v časti týkajúcej sa ustanovenia poručníka maloletej U. zamietol ( výrok III. ) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania ( výrok IV. ).

2. Prvoinštančný súd právne odôvodnil rozhodnutie aplikáciou ust. , , ZoR ( Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len ,,ZoR“ ), , , , , č.l. 3 ods. 1, C.m.p. ( , ďalej len ,, C.m.p.“ ).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu v tom čase maloletej matky, ktorým sa domáhala priznania rodičovských práv a povinností k maloletej U. ku dňu narodenia maloletej, v ktorej rodnom liste nebol ku dňu podania návrhu uvedený otec. Matka v priebehu konania nadobudla plnoletosť. Návrh matka odôvodnila tým, že maloletá U. nemá v rodnom liste uvedeného otca a pre poberanie štátnych sociálnych dávok je potrebné, aby jej boli priznané rodičovské práva a povinnosti, nakoľko bola v čase narodenia maloletej ( ako aj v čase podania návrhu na súd prvej inštancie ) maloletá. Súd prvej inštancie z výpovede matky a otca dieťaťa zistil, že tí boli na matrike kvôli určeniu otcovstva, kde im bolo oznámené, že takéto vyhlásenie môže matka urobiť až keď nadobudne plnoletosť. Otec dieťaťa je zamestnaný, matka nemá žiadny príjem, matka s dieťaťom žijú v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa, starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka. Za dieťa v čase od jeho narodenia do doby kým nadobudla plnoletosť nerobila žiadne právne úkony.

4. Vecne argumentoval tým, že mal osvedčené, že zákon neumožňuje súdu priznať rodičovské práva a povinnosti so spätnou účinnosťou ku dňu narodenia dieťaťa, avšak na druhej strane zákony upravujúce štátne sociálne dávky podmieňujú ich priznanie až nadobudnutím rodičovských práv a povinností. V čase podania maloletá matka sa tak bezdôvodne nachádzala v zjavne nevýhodnej situácii, kedy jej nárok na štátne sociálne dávky vznikne narodením dieťaťa, ale právo na ich priznanie jej vznikne až nadobudnutím rodičovských práv a povinností. Uvedený stav môže negatívnym spôsobom zasiahnuť do sociálnej situácie maloletej matky a jej dieťaťa. Podmienenie priznania štátnych sociálnych dávok maloletému rodičovi nadobudnutím rodičovských práv a povinností bezdôvodne znevýhodňuje maloletého rodiča. Súd prvej inštancie z dôvodu zmiernenia striktnosti tejto zákonnej úpravy priznal matke rodičovské práva a povinnosti spätne ku dňu narodenia maloletej U. a súčasne maloletú U. zveril do osobnej starostlivosti matky.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti matky ( výrok II. ) podal prokurátor Okresnej prokuratúry Senica odvolanie s odôvodnením v zmysle ust. a ( , ďalej len C.s.p ). V odvolaní poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu nebolo právoplatne určené otcovstvo k maloletej U., v dôsledku čoho neboli splnené hmotnoprávne ani procesné predpoklady zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Súd prvej inštancie bol oprávnený rozhodnúť o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi a zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti maloletého rodiča spoločne, t. j. v rámci jedného súdneho konania a tým istým rozsudkom, v predmetnom prípade rozhodol predčasne, v rozpore so zisteným skutočným stavom a bez splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, keďže ak maloletá U. nemá v rodnom liste uvedeného otca a zákonom predpísaným spôsobom doposiaľ nedošlo k určeniu otcovstva, je preto vylúčená aj akákoľvek existencia tzv. poručenského sporu medzi rodičmi maloletej o výkon osobnej starostlivosti k maloletej a s tým spojeného výkonu rodičovských práv a povinností. V danej súvislosti poukázal na ust. a ZoR. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku ( II. ) je zjavne arbitrárne, nakoľko v odôvodnení absentuje uvedenie akýchkoľvek dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Rovnako tak mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky bez splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle ust. ZoR, ktoré oprávňuje súdu určiť, ktorému z rodičov maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti len v prípade, ak sú v rodnom liste dieťaťa zapísaní obaja rodičia, ktorí sa o výkone rodičovských práv nedohodli a zároveň spolu nežijú. Argumentoval, že nebola splnená esenciálna podmienka na vydanie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku ( II. ), keďže otcovstvo k dieťaťu ku dňu vyhlásenia rozsudku nebolo právoplatne určené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku ( II. ) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu prokurátora Okresnej prokuratúry Senica sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že návrh o priznaní rodičovských práv podala ako 17-ročná, a to z dôvodu vyplatenia štátnych dávok, ktoré jej nemohli byť vyplatené bez rozhodnutia súdu. Počas konania matka nadobudla plnoletosť. Od narodenia maloletej U. matke boli vyplatené štátne dávky len za obdobie 2-mesiacov. Na matrike jej bolo oznámené, že ako 17-ročná nemohla priznať otcovstvo, z tohto dôvodu nebol na rodnom liste maloletej U. uvedený otec, v uvedenom čase však otec už je zapísaný na rodnom liste maloletej U.. V prípade nariadenia pojednávania matka žiada odvolací súd o starostlivé zváženie, a to z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletú U..

7. Listom doručeným odvolaciemu súdu dňa 14. februára 2022 bol odvolaciemu súdu oznámený vstup prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava do odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( C.m.p. ) a dôvodmi odvolania ( C.m.p. ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( C.m.p. ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( C.m.p. ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho

vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutom výroku II., ktorým bola maloletá U. zverená do osobnej starostlivosti matky, bolo potrebné rozsudok v tejto časti zrušiť ( ).

9. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre zverenie maloletej U. do osobnej starostlivosti matky. Ostatná časť rozsudku, a to priznanie matke rodičovských práv vo vzťahu k starostlivosti o maloletú U. ( výrok I. ) a zamietnutia návrhu v časti týkajúcej sa ustanovenia poručníka maloletej U. ( výrok III. ), nebola napadnutá odvolaním, nadobudla právoplatnosť a nestala sa predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec až na jednu okolnosť, a to absenciu zákonných podmienok na zverenie maloletej U. do osobnej starostlivosti jej matky E. ( výrok II. ), správne posúdil i po právnej stránke.

11. Podľa § 29 ods. 1 ZoR súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

12. Z vyššie cit. ust. vyplýva, že právoplatnosťou rozhodnutia ( tu výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie ) nadobúda maloletý rodič právo zabezpečovať ,, osobnú starostlivosť o svoje dieťa “, t.j. mať ho u seba, určiť miesto jeho pobytu, výchovne na neho pôsobiť, starať sa o jeho výživu, oblečenie, hygienu a inak uspokojovať jeho potreby.

13. V danej veci však súd prvej inštancie rozhodoval výrokom II. o zverení maloletej U. do osobnej starostlivosti matky E. v zmysle § 36 ods.1 ZoR, pretože ,, zákony upravujúce štátne sociálne dávky podmieňujú ich priznanie až nadobudnutím rodičovských práv a povinností a maloletá matka sa tak bezdôvodne nachádza v zjavne nevýhodnej situácii, kedy jej nárok na štátne sociálne dávky vznikne narodením dieťaťa, ale právo na ich priznanie jej vznikne až nadobudnutím rodičovských práv a povinností. Uvedený stav môže negatívnym spôsobom zasiahnuť do sociálnej situácie maloletej matky a jej dieťaťa. Podmienenie priznania štátnych sociálnych dávok maloletému rodičovi nadobudnutím rodičovských práv a povinností bezdôvodne znevýhodňuje maloletého rodiča, preto súd prvej inštancie v snahe zmierniť tvrdosť tejto zákonnej úpravy priznal v súlade s č.l. 3 C.m.p. navrhovateľke rodičovské práva a povinnosti spätne ku dňu narodenia mal. U. a súčasne maloletú zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky.“.

14. Vo vzťahu k výroku II. treba dať za pravdu odvolateľovi, že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo právoplatne určené otcovstvo k maloletej, preto je vylúčené rozhodovať o zverení maloletej do osobnej starostlivosti v zmysle § 36 ods. 1 ZoR, keďže jeden z rodičov, otec ,, nemal priznaný status rodiča “.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že už len samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní rodičovských práv ( výrok I. ) postačuje na to, aby maloletý rodič mal právo zabezpečovať osobnú starostlivosť o svoje dieťa, t.j. okrem iného starať sa aj o jeho výživu, čo obnáša aj to, aby mu boli poskytnuté všetky sociálne dávky s tým spojené.

16. Po zhodnotení skutkových okolností predmetnej veci dospel odvolací súd k záveru o nedôvodnosti zverenia maloletej U. do osobnej starostlivosti matky a s analogickým použitím rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil bez potreby vracať vec v tomto rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

17. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie i odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s ustanoveniami , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania, nakoľko nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia C.m.p.

18. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).