Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Csp-49-2022.pdf
PDF · 115.5 KB
Case nature
Subarea
6Csp/49/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľky: N., narodená XX.XX.XXXX, bytom O., XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092 proti: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúci prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. U k l a d á spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBASPERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý revolvingový úver na kreditnej karte evidovaný pod č. 426769004091000, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - Obec D., Mzdové oddelenie, D. XXX XX D. , aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Navrhovateľke priznáva právo na náhradu trov konania voči spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúcej prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, v rozsahu 100%.
III. Súd poučuje strany, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, konajúca prostredníctvom BNP PARIBASPERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, môže podať žalobu vo veci samej, proti navrhovateľke N. D., ktorej predmetom bude zaplatenie dlžných splátok z revolvingového úveru na kreditnej karte evidovaný pod č. 426769004091000, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 337 ods. 3 CSP.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 10.05.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, domáhajúc sa uloženia povinnosti spoločnosti zdržať sa výkonu použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý revolvingový úver na kreditnej karte evidovaný pod č. 426769004091000, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - Obec D., Mzdové oddelenie, D. XXX XX D. , aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že medzi ňou a citovanou spoločnosťou došlo dňa 07.08.2009 k uzavretiu
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891, na základe ktorej s poukazom na ustanovenie bodu C) Kreditná karta bol navrhovateľke dňa 01.02.2010 poskytnutý revolvingový úver formou kreditnej karty s číslom úverového účtu 42676900409100 s úverovým rámcom 700 Eur. Súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891 zo dňa 07.08.2009 bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 263355023764891 v bode C) Kreditná karta, na základe ktorého navrhovateľka podpisom tejto zmluvy žiada, aby ju spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s. zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca poskytla jej úverový rámec vo výške 700 Eur a vydala úverovú kartu na jej meno bola rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. 17C/219/2015-118 zo dňa 03.02.2016, ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súd Prešov zo dňa 17.01.2017 sp. zn. 17Co/110/2016 vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, t. j. aj zmluva o revolvingovom úvere, musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. Uvedený záver vyplýva nielen z ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ale aj z ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Z tlačiva žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891 zo dňa 07.08.2009, ktoré primárne slúžilo ako podklad na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere na 413,10 Eur na nákup tovaru, vyplýva tiež sekundárny prvok, ktorým je vopred navrhovateľom vypracovaná a do zmluvy zapracovaná žiadosť dlžníka o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, žiadosť o poskytnutie úverového rámca a žiadosť o vydanie úverovej karty, označená v zmluve ako časť „C) Kreditná karta“. Ide o žiadosť, ktorú nevypracoval dlžník, ale právny predchodca citovanej spoločnosti, ktorú pripravil bez účasti druhej strany - spotrebiteľa pre vopred neurčený široký okruh spotrebiteľov, pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky. Z koncepcie zmluvy a umiestnenia jej jednotlivých častí, vrátane časti „C“ vyplýva, že právny predchodca žalovanej spoločnosti vopred vnútil konajúcej osobe - dlžníkovi aj podpis iného úkonu, než iba toho, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Naviac skutočnosť, že ide o vzťah do budúcna, vyplýva z formulácie textu v časti „C“ : „Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania...“. Z takto formulovanej vety jednoznačne možno vyvodiť, že dlžník mal najprv začať so splácaním klasického spotrebiteľského úveru vo výške 413,10 Eur určeného na nákup tovaru, a až potom navrhovateľ posúdi priebeh splácania tohto úveru a následne jej žiadosť uvedenú časti „C“, ktorá nehovorí nič o tom, že navrhovateľ a dlžník uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere s úverovým rámcom 700 Eur , ale len o žiadostiach dlžníka, ktoré ale majú byť posúdené až v budúcnosti, po vyhodnotení jej platobnej disciplíny . Vzhľadom k nedodržaniu obligatórnej písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere vyžadovanej § 4 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno dospieť k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom, ako jednostranným úkonom, nemožno posúdiť zmluvou, nakoľko nebol vyjadrený v obligatórnej písomnej forme tak, aby z neho bolo možné dovodiť dohodu strán o výške revolvingového úveru, výške úroku z úveru, výške úroku z omeškania, ani o poplatkoch a o zmluvnej pokute. Platnosť zmluvy nemožno dovodiť ani s navrhovateľom poskytnutého plnenia dlžníkovi z dôvodu nedostatku obligatórnej písomnej formy. Platnou je len taká zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je uzavretá v obligatórnej písomnej forme, ale absentuje v nej niektorá z náležitostí uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Medzi zmluvnými stranami, nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru na kreditnej karte, s číslom úverového účtu 426769004091000 s úverovým rámcom 700 Eur v písomnej forme a preto ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263355023764891 s názvom: „Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ nemôže byť súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru na kreditnej karte, s číslom úverového účtu 426769004091000 a teda ani zaväzovať navrhovateľku v pozícii dlžníka. Napriek tomu, že ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa v bode F zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského nie je súčasťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru na kreditnej karte, s číslom úverového účtu 426769004091000 s úverovým rámcom 700 Eur, Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru navrhovatľka poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, E. C./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Navrhovateľka poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Spoločnosť BNP PARIPAS PERSONAL FINANCE SA pristúpila k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 25.06.2018 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o úvere. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť uvedenej spoločnosti na majetok navrhovateľky prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru navrhovateľky, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľke sú vykonávané zrážky zo mzdy na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Právnu ochranu navrhovateľky, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd vyššie uvedenej spoločnosti uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru navrhovateľky dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru nemusí uložiť navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a predmetnej spoločnosti ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že navrhovateľka sama neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017. Taktiež Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 25Co/30/2018.
2. Zo Žiadosti/ Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 2633550 23764891 zo dňa 07.08.2009 súd zistil, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a. s., poskytla navrhovateľke v časti B/ zmluvy klasický úver vo výške 413,10 Eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 50,52 Eur, počet splátok 10. Zmluva obsahuje údaj o úrokovej sadzbe vo výške 39,00 % ročne, o výške RPMN 57,12 %, o priemernej RPMN vo výške 54,28 %, o celkových nákladoch vo výške 92,10 Eur. V časti C/ predmetnej zmluvy označenej Kreditná karta je uvedené, že navrhovateľka žiada o o
zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca a poskytnutie úverového rámca vo výške 700,00 Eur a vydanie kreditnej karty na jej meno. V zmysle uvedeného navrhovateľka berie na vedomie, že jej žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná najmä podľa údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania. Zároveň sa zaviazala splácať čerpaný úver mesačnými splátkami vo výške minimálne 5% z poskytnutého úverového rámca alebo na základe dohody. Ročná úroková sadzba bola stanovená na 21,24%. V rovnaký deň uzavrela navrhovateľka s predmetnou spoločnosťou v zmysle časti E/ predmetnej zmluvy aj Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú podľa § 551 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Týmto ustanovením sa zabezpečuje pohľadávka spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s., vzniknutá z úverovej zmluvy. Navrhovateľka podľa tohto ustanovenia výslovne a neodvolateľne súhlasí, aby jej v prípade, že sa omešká so splácaním úveru dlhšie ako 1 mesiac, t.j. nezaplatí aspoň dve po sebe nasledujúce splátky úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy a to až do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia, až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátame príslušenstva a aby zrazenú sumu poukazoval na účet CETELEM SLOVENSKO, a. s.. CETELEM SLOVENSKO, a. s., s týmto spôsobom zabezpečenia súhlasí. Táto dohoda sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy klientky ako aj na iné príjmy klientky, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia zaobchádza ako so mzdou. Náklady spojené so zrážkami nesie klientka.
3. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.06.2018 súd zistil, že spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA požiadala zamestnávateľa navrhovateľky Obec D., Mzdové oddelenie, D. XXX, XXX XX D. o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy navrhovateľky v maximálnej zákonom prípustnej miere za účelom umorenie jej dlhu vo výške 3.311,55 Eur bez príslušenstva a o ich poukazovanie spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Z priloženej výplatnej pásky navrhovateľky za mesiac 03/2022 vyplýva, že boli vykonané zrážky zo mzdy navrhovateľky v celkovej výške 343,85 Eur.
4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
6. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
9. Podľa 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
10. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
11. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
12. Podľa 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
13. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
16. Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
17. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje v odseku 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.
18. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
19. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako o návrhu podanom pred začatím konania vo veci samej. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľský. Spotrebiteľ v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahoch vystupuje ako slabšia zmluvná strana, ktorá nedisponuje s takými odbornými znalosťami a informáciami o jednotlivých právnych, či iných inštitútoch, ktoré sú obsahom samotných zmlúv, ich príloh ako samotný dodávateľ. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t. j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd. Dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je neplatná (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, hoci zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene.
20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 D.).
21. Spotrebiteľ už v čase vzniku právneho vzťahu nemal inú možnosť, pokiaľ chcel získať úver, než pristúpiť aj na vopred formulovanú dohodu o zrážkach zo mzdy (ktorá bola priamo súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere).
22. Súd má za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže listinnými dôkazmi - žiadosťou spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy doručenej zamestnávateľovi navrhovateľky a samotnou Dohodou o zrážkach zo mzdy bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu, navyše už dlhšiu dobu pred jeho podaním žiadala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, od zamestnávateľa navrhovateľky vykonávanie zrážok z jej mzdy. Aby nedochádzalo k ďalšiemu vzniku možného bezdôvodného obohatenia v prospech spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA na úkor navrhovateľky, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, uložiť povinnosť zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadenie neodkladného opatrenia nemôže menovanej spoločnosti, ako právnickej osobe hromadne poskytujúcej úvery, nevykonávaním týchto zrážok, ohroziť jej ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne zasiahnuť jej majetkovú sféru. Prípadné práva veriteľa týmto pritom nijako nebudú
dotknuté, pretože je na mieste, aby sa vykonávali spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže predmetnú zmluvu o úvere je nutné považovať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva citovanej spoločnosti nariadením neodkladného opatrenia dotknuté nebudú, nakoľko jej nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel.
23. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Uvedené však nijak nebráni navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ak bude mať zato, že neodkladné opatrenie nie je dostatočné. Súd je však názoru, že prípadný petit žaloby o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, je petit na určenie právnej skutočnosti, ktorá však v zmysle § 137 CSP nie je prípustná, nakoľko nevyplýva z právneho predpisu. Určovacími žalobami tak možno žiadať iba určenie, či tu nejaké konkrétne právo je alebo nie je, ale nie neplatnosť zmluvy, nakoľko určenie neplatnosti zmluvy je určenie právnej skutočnosti. Pretože súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej, ale poučil strany- spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA v zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu tak, ako vyplýva z výroku tohto rozhodnutia.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O nároku úspešnej navrhovateľky na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 255ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak, že jej voči spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.