Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-107-2016.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/107/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, p r o t i žalovanému: Ľ. Š., L.. XX.X.XXXX, J. X., K. XX/XX, o zaplatenie 636,86 Eur a prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 408,88 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne od 21.5.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28% s tým, že o výške nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. žalobou zo dňa 7.10.2016 sa domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 639,86 Eur s úrokmi z omeškania 5,5% ročne od 25.10.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili 6.4.2013 zmluvu o pôžičke, ktorou mu poskytol celkovú sumu pôžičky 824,16 Eur, ktorú mal žalovaný splatiť 24 mesačnými splátkami po 36,71 Eur. Doposiaľ žalovaný uhradil len sumu 36,71 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný pôžičku riadne nesplácal, veriteľ listom zo dňa 16.10.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Pôvodný žalobca výšku dlžnej sumy vyčíslil ako rozdiel istiny ku dňu podania žaloby vo výške 676,57 Eur a úhrad žalovaného vo výške 36,71 Eur.
2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená do vlastných rúk dňa 15.5.2017.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Podľa § 297 písm. b/ CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 Eur.
5. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
6. V tomto prípade žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia uvedené v žalobe. To znamená, že platí fikcia o ich nespornosti a nakoľko aj hodnota sporu neprevyšuje 1.000 Eur a je splnená aj podmienka jednoduchého právneho posúdenia veci v zmysle § 297 písm. b/ CSP, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
7. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, všeobecnými podmienkami k zmluve o pôžičke, predžalobnou upomienkou zo dňa 16.10.2013, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016, poštovým podacím hárkom a zistil tento skutkový stav:
8. Dňa 6.4.2013 bola uzavretá formulárová zmluva o pôžičke medzi veriteľom - spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. a žalovaným ako dlžníkom pod č. 20408546. Touto zmluvou veriteľ poskytol žalovanému pôžičku vo výške 516,51 Eur na kúpu manželskej postele s akontáciou 91,49 Eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť 24 mesačnými splátkami po 36,71 Eur. Celková suma pôžičky tak bola vyčíslená na 824,16 Eur. V zmluve sa uvádza ročná úroková sadzba 62,58 %, v tej istej hodnote je uvedené aj RPMN a priemerná hodnota RPMN je vo výške 47,29%. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 307,65 Eur. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený apríl 2015. Zmluva obsahuje aj údaj o predajcovi, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ s uvedením jeho sídla, ale aj adresy prevádzky. V zmluve pod bodom 6 sú uvedené podmienky splácania a konkrétne pod bodom 6.2 sa konštatuje, že pokiaľ nie je v zmluve stanovené inak sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
9. Bod 7 zmluvy obsahuje údaje o RPMN, konkrétne vzorec pre jeho výpočet a vysvetlenie spôsobu výpočtu, z ktorého je zrejmé, že pri výpočte sa vychádza z výšky pôžičky, počtu splátok, výšky splátky a intervalu vyjadreného v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania.
10. V bode 12.4 zmluvy sa je upravená možnosť veriteľa vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
11. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil len akontáciu vo výške 91,49 Eur a prvú splátku dňa 17.5.2013, ktorá bola splatná 20.5.2013 vo výške 36,71 Eur. Nakoľko úver ďalej už nesplácal, veriteľ listom zo dňa 16.10.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to najneskôr do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Pohľadávku vyčíslil na sumu 855,34 Eur. V spise sa nenachádza doklad o tom, či táto predžalobná upomienka bola žalovanému aj doručená.
12. V priebehu sporu došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ku dňu 14.12.2016 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a túto skutočnosť postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 20.12.2016, ktorý mu poslal poštou, ako to vyplýva z pripojeného poštového podacieho hárku zo dňa 20.12.2016.
13. Súd následne na základe procesného návrhu uznesením č.k. 11Csp/107/2016-28 zo dňa 6.3.2017 pripustil zmenu žalobcu, ktorým sa stala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
14. Uplatnený nárok bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.1.2013 do 9.6.2013).
15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
20. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
22. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno- ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.
23. V tomto konkrétnom prípade súd nezistil, že by v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným chýbala niektorá z povinných náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z.
24. Súd však zastáva názor, že žalobca nepreukázal splnenie povinnosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona v súvislosti so skúmaním bonity žalovaného. Zo zmluvy totiž vyplýva len to, že bol zisťovaný čistý mesačný príjem žalovaného, ktorý bol zistený vo výške 420 Eur a to, že nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Vôbec teda neboli zisťované pravidelné výdavky žalovaného, ktoré sú nevyhnutné pre ustálenie jeho sociálno-ekonomickej situácie. S poukazom na § 11 ods. 2 citovaného zákona preto veriteľ nebol oprávnený k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a navyše úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový.
25. Súd sa zaoberal tiež platnosťou časti zmluvy týkajúcej sa dohody o úroku a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 od. 1 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 28. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
29. Súd posudzoval primeranosť výšky dohodnutej úrokovej sadzby - 62,58% p.a. v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou bánk pri podobných úveroch. Z internetovej stránky NBS, kde sú zverejnené priemerné úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských úveroch súd zistil, že v apríli 2013 pri spotrebiteľskom úvere s dobou splatnosti nad 1 rok bola priemerná úroková sadzba 15,02 % p.a. Súd nepovažuje sa správne porovnávať cenu úveru s inými nebankovými spoločnosťami, ktoré často ich stanovujú v spoločensky nežiaducom rozsahu. Zároveň je však potrebné zohľadniť vyššiu mieru rizika nebankovej spoločnosti pri poskytovaní úveru a preto u takéhoto subjektu sa dajú akceptovať vyššie úroky ako v bankách, ale len v primeranom navýšení. V tejto súvislosti možno poukázať na rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/151/2013 zo dňa 25.9.2013, ktorý konštatoval, že pri nebankových spoločnostiach sa dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie viac ako 100% proti priemeru bánk. Podobne aj Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol „Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd dospel k záveru o úžerníckych úrokoch v prípade dvoch zmlúv o pôžičke, pri ktorých úroky presahovali 4 a 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách. V tomto konkrétnom prípade úroková sadzba 62,58% p.a. viac ako štvornásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú bankami spotrebiteľom (15,02% p.a.). Nepochybne teda ide o úrok v rozpore s dobrými mravmi a preto súd vyhodnotil dohodu o úroku ako absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v náväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
30. Pri spomínaných záveroch, či už o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. alebo pri závere o neplatnosti dohody o úrokoch je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný by mal veriteľovi vrátiť len skutočné finančné plnenie vo výške 516,51 Eur. Pri splácaní po dobu 24 mesiacov potom jedna mesačná splátka predstavuje 21,52 Eur (516,51:24).
31. V danom prípade vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu súd sa zaoberal aj otázkou premlčania jednotlivých splátok, nakoľko s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa má túto povinnosť stanovenú ex offo.
32. S poukazom na § 103 OZ každá splátka predstavuje samostatné plnenie a pre každú z nich platí trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ, ktorá plynie samostatne od splatnosti tej ktorej splátky (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co 179/2014 zo dňa 23.10.2014 alebo Krajského súdu v Žiline 11Co/309/2014 zo dňa 13.10.2014).
33. V danom prípade bola žaloba podaná 7.10.2016, čo znamená, že premlčané sú splátky od 20.5.2013 do 20.9.2013, čo je 5 splátok a nepremlčaných je 19 splátok, ktoré však súd počítal len vo výške 21,52 Eur. Za 19 splátok tak dlh žalovaného predstavuje 408,88 Eur (19 x 21,52 Eur). Súd preto zaviazal žalovaného len k zaplateniu tejto istiny a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
34. Z prisúdenej istiny boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má žalobca nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.
35. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
37. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Súd sa nestotožnil so žalobcom, pokiaľ ide o stanovenie dátumu omeškania žalovaného s plnením dlhu. Žalobca totiž vychádzal zo záveru, že úver predčasne zosplatnil listom zo dňa 12.9.2013. Je síce pravdou, že v zmluvných podmienkach (v bode 12.4) si účastníci zmluvy dohodli túto možnosť v prípade omeškania klienta so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, ale zároveň musela byť splnená podmienka, že spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred. Uvedená podmienka sa zhoduje so zákonným stanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Podľa citovaného ustanovenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
39. Zákonným predpokladom pre platné predčasné zosplatnenie úveru pri spotrebiteľských zmluvách je teda písomné upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade žalobca však túto upomienku súdu nepreukázal, predložil totiž len list, ktorým už uplatnil právo na zosplatnenie úveru. Dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby splnenie tejto zákonnej podmienky preukázal a keďže žalobca
si túto dôkaznú povinnosť nesplnil, súd nemal za preukázané, že by došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Z toho dôvodu súd vychádzal z prirodzenej splatnosti úveru, ktorá bola stanovená na 20.4.2015 a teda úroky z omeškania priznal od nasledujúceho dňa, t.j. od 21.4.2015. K uvedenému dátumu výška úrokov z omeškania činila 5,05% ročne a vzhľadom na to, že žalobca uplatnil úroky z omeškania vo väčšej výške a za dlhšie obdobie (od 21.9.2013) žalobu v časti úrokov z omeškania nad 5,05% ročne a za obdobie od 21.9.2013 do 20.4.2015 zamietol.
40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Súd vychádzal zo záveru, že žalobca bol úspešný v podiele 64%, neúspešný v podiele 36% a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 28% (64-36).
41. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.