Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cpr/4/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudcom JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobcu: U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. K. XXXX/XX, XXX XX U., proti žalovanému: SBS KOBRA Martin s.r.o., so sídlom Slovany 65, 038 43 Kláštor pod Znievom, IČO: 36 390 526, o zaplatenie 153,19 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 153,19 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. V žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 09.06.2016 a doplnenej podaním doručeným súdu dňa 11.10.2016 (č.l. 17-18) sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 153,19 eur a nahradiť mu trovy konania, a to titulom zaplatenia za neposkytnutý príspevok na závodné stravovanie za obdobie október, november, december 2014 a za obdobie február, marec a apríl 2015. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že u žalovaného pracoval v strážnej službe do 20.04.2015. Svoj nárok si uplatnil z dôvodu, že aj napriek vykonanej kontrole Inšpektorátom práce, ktorá žalovanému uložila povinnosť vysporiadať do 31.12.2015 záväzky z titulu nevyplateného stravného sa tak nestalo a žalovaný svoj dlh nezaplatil.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.10.2016 (č.l. 17) žalobca žalobu v časti uplatneného nároku doplnil a uviedol, že svoj nárok si uplatňuje za mesiace október, november a december 2014 v počte 53 obedov, resp. stravných lístkov v hodnote 3,00 eur a za mesiace február, marec a apríl 2015 v počte 38 obedov, resp. stravných lístkov v hodnote 3,15 eur, spolu v hodnote 153,19 eur, čo predstavuje 55 % z hodnoty stravných lístkov.

3. Súd na základe podanej žaloby v spojení s doplnením žaloby spolu s predloženými listinnými dôkazmi rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. 15Cpr/4/2016-27 zo dňa 27.01.2017 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 14.02.2017 odpor (č.l. 31). V odôvodnení odporu žalovaný uviedol, že žalobcovi stravné lístky nevydal pretože sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti z dôvodu začatia reštrukturalizačného konania voči spoločnosti Doprastav, a.s., Bratislava a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka žalovaného spoločnosti Amera Slovakia Kremnica. Nakoľko išlo o značnú sumu peňazí, nebolo možné uhradiť zamestnancom, a teda aj žalobcovi , príplatok na stravné, o čom boli zamestnanci informovaní. Čo sa týka obdobia, za ktoré neboli žalobcovi stravné lístky vydané, žalovaný uviedol, že stravné lístky za mesiac október 2014 boli žalobcovi vydané, čo vlastnoručne podpísal. Uznesením č.k. 15Cpr/4/2016-61 zo dňa 04.04.2017 súd platobný rozkaz podľa ust. 267 ods. 3 zrušil v celom rozsahu.

4. Podaním doručeným súdu dňa 18.04.2017 ( č.l. 64-66) sa k odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že prevzatie stravných lístkov skutočne podpísal, a to dňa 25.03.2015, avšak na doklade o prevzatí nebolo uvedené za aký mesiac boli tieto stravné lístky poskytnuté. Má za to, že tieto boli vydané za mesiac január 2015, čo potvrdila aj kontrola z Inšpektorátu práce, ktorej výsledkom bolo, že stravné lístky za mesiace, za ktoré žiada vyplatiť náhradu vrátane mesiaca október 2014 neboli vyplatené. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravda, že bol o skutočnosti, prečo zamestnávateľ (žalovaný) nevydával zamestnancom stravné lístky, teda o vyššie spomínanej druhotnej platobnej neschopnosti informovaný. Svoj nárok si voči žalovanému uplatňuje z dôvodu vzniknutého dlhu a z dôvodu nerešpektovania oznámenia Inšpektorátu práce o výsledku kontroly u žalovaného.

5. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.09.2017 za prítomnosti žalobcu, v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, ktoré prevzal dňa 25.08.2017. Svoju neúčasť súdu ku dňu pojednávania neospravedlnil. Na pojednávaní žalobca zotrval na všetkých skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe ako aj na vyjadrení k odporu. Poukázal na to, že po skončení pracovného pomeru vyzval žalovaného, aby mu stravné lístky predložil na vyrovnanie podlžnosti, bez odozvy zo strany žalovaného. Preto sa obrátil na Inšpektorát práce, ktorý mu tvrdené skutočnosti , teda dlh zo strany žalovaného, potvrdil. Žalovaného vyzval, aby si dlh splnil do konca decembra 2015. Keďže sa tak nestalo, podal žalobu na zaplatenie sumy 153,19 eur z titulu nevyplatenia stravného, na ktorej v celom rozsahu trvá. Čo sa týka nových skutočností, žalobca opakovane zdôraznil, že dôkaz, ktorý do konania doložil žalovaný o tom, že mu mali byť vyplatené lístky za obdobie 2014 nie je pravdou, čo už viedol aj vo svojom písomnom vyjadrení. Išlo o lístky, ktoré prevzal až v marci 2015, ale bolo to za január 2015. Žalobcom predložený dôkazný prostriedok v žiadnom smere nepreukazuje, že by malo ísť o vyrovnanie podlžnosti, čo sa týka stravných lístkov za október 2014. Žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na trovy konania tak, ako to uviedol v žalobe aj v doplnení žaloby a vo svojom vyjadrení.

6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a listinným dôkazmi predloženými žalobcom ako aj s listinnými dôkazmi doloženými do konania žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav. Žalobca si žalobou uplatnil nárok vo výške 153,19 eur z titulu nevyplatenia stravných lístkov. Žalobca podal vo veci neposkytnutia stravných lístkov za mesiace október - december 2014 a za mesiace február - apríl 2015 námietku na Inšpektorát práce v Žiline, ktorý vykonal u zamestnávateľa (žalovaného) kontrolu pracovnoprávnych predpisov. O výsledku kontroly Inšpektorát práce informoval žalobcu ako podávateľa podnetu oznámením o vybavení podania zo dňa 24.07.2015 (č.l. 3). Z oznámenia súd zistil, že vykonanou kontrolou zameranou hlavne na stravovanie bolo zistené, že zamestnávateľ nezabezpečil stravovanie zamestnancov v období mesiacov september - december 2014 a v období mesiacov február - jún 2015. Zamestnávateľovi bolo nariadené, aby tieto nároky zamestnancov uspokojil do 31.12.2015. Čo sa týka nároku žalobcu, podnet Inšpektorát práce vyhodnotil ako opodstatnený, nakoľko kontrolou bolo zistené, že žalobcovi žalovaný nezabezpečil stravovanie v období mesiacov október - december 2014 a v období mesiacov február - apríl 2015, čím konal v rozpore s § 152 Zákonníka práce. V prípade, že žalovaný nárok neuspokojí, žalobca bol v oznámení poučený o možnosti vymáhania nároku cestou súdu, nakoľko o nárokoch z pracovnoprávnych vzťahov rozhoduje v zmysle ust. § 14 Zákonníka práce príslušný súd. Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré do konania v súvislosti s podaným odporom v rámci procesnej obrany doložil žalovaný, a to výpisom o prevzatí stravných lístkov zo dňa 25.03.2015 (č.l. 33), knihy pohľadávok (č.l. 34,40), faktúrami (č.l. 35-44), zmluvou poskytovaní strážnych služieb č. 0154/11/034 (č.l. 45-47), listami (č.l. 48-49), zmluvou o poskytnutí služby fyzickej ochrany majetku č. 05/2014 (č.l.50-51), výpisu u Obchodného vestníka (č.l. 52-53), potvrdením o zapísaní pohľadávky (č.l. 54) a súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok (č.l. 55). Z výpisu o prevzatí stravných lístkov súd zistil, že žalobca prevzal dňa 25.03.2015 stravné lístky v počte 21 ks v sume 28,35 eur, prevzatie žalobca podpísal. Ostatné listinné dôkazy doložené žalovaným do konania sa týkali vzniku jeho druhotnej platobnej neschopnosti v dôsledku začatia reštrukturalizačného konania voči spoločnosti Doprastav, a.s., Bratislava a vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka žalovaného spoločnosti Amera Slovakia Kremnica.

7. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len „“), zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu,

ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu. Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

8. Podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z.z. o sumách stravného (účinného od 24.08.2012 do 31.10.2014), sumy stravného pre časové pásma sa ustanovujú pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 4,00 eura. Hodnota stravného lístka pre organizácie je vo výške 3,00 eura. Podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 Z.z. o sumách stravného (účinného od 01.11.2014 do 01.12.2016), sumy stravného pre časové pásma sa ustanovujú pre časové pásmo 5 až 12 hodín vo výške 4,20 eura. Hodnota stravného lístka pre organizácie je vo výške 3,15 eura.

9. Podľa § 151 ods. 1 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 204 dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného, ktorý mal žalobcovi zabezpečiť stravovanie prípadne vyplatiť náhradu za stravovanie v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákonníka práce za obdobie mesiacov september až december 2014 a za február až apríl 2015. Žalovaný žalobcovi stravovanie počas každej pracovnej zmeny nezabezpečil a náhradu stravného žalobcovi nezaplatil, čím konal v rozpore s ust. § 152 Zákonníka práce. Nároky žalobcu neuspokojil ani v zmysle opatrenia Inšpektorátu práce, ktorý žalovanému túto povinnosť uložil do 31.12.2015. Žalobca si za obdobie mesiacov október až december 2014 nárokoval náhradu za 53 stravných lístkov v hodnote 3,00 eur a za mesiace február až apríl 2015 náhradu za 38 stravných lístkov v hodnote 3,15 eur, spolu si tak nárokoval náhradu v sume 153,19 eur, čo predstavuje náhradu vo výške 55 % z ceny stravného poskytovaného žalovaným ako zamestnávateľom. Žalovaný nerozporoval skutočnosť, že stravné lístky za uplatnené obdobia žalobcovi nevydal a taktiež nerozporoval ani skutočnosť, že za uplatnené obdobia žalobcovi nezaplatil ani ich náhradu. Na svoju obranu použil len tvrdenie, že stravné žalobcovi nevyplatil v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti, čo súdu preukázal listinnými dôkazmi, avšak toto tvrdenie je vzhľadom na zákonný nárok žalobcu irelevantné. Čo sa týka výšky uplatneného nároku, túto žalovaný taktiež nerozporoval. Keďže žalobca preukázal skutkové tvrdenia, ktoré uviedol v podanej žalobe, ako aj v doplnení žaloby a v ďalších podaniach, s poukazom na oznámenie Inšpektorátu práce o vykonaní kontroly vo veci dodržiavania predpisov o stravovaní, výsledkom ktorej bolo porušenie ust. § 152 Zákonníka práce, súd má za to, že žaloba je dôvodná. Pretože žalobcom uplatnený nárok nie je v rozpore s § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z.z a s § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky č. 296/2014 Z.z , súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie uplatnenej sumy 153,19 eur v plnej výške.

11. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.