Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-74-2017.pdf
PDF · 147.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/74/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX v Q. nad Q., trvale bytom Q. M. Q., Ul. L. E. č. XXX/X, stíhanému pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2017, prejednal odvolania prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. marca 2017, sp.zn. 3T/28/2016 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. marca 2017, sp.zn. 3T/28/2016 bol obžalovaný A. A. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase pred letnými prázdninami roku 2015 si cez internet objednal a zadovážil šesť semien rastliny rastlinného rodu Cannabis (konope) následne ich v presne nezistenej dobe niekedy v júli 2015 zasadil do fóliovníka umiestneného v záhrade patriacej k rodinnému domu na ulici L. E. číslo XXX/X v Q. M. Q., priebežne sa o rastliny staral, tieto polieval, v dôsledku čoho týchto šesť rastlín vyrástlo do výšky 160 až 200 cm a tieto prechovával na uvedenom mieste až do 13.10.2015, kedy rastliny konope boli pri domovej prehliadke zaistené a vydané polícii, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava sa jednalo o:
- rastlinu konope o výške 184 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 350,4 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,6 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 888-2663 jednotlivým dávkam drogy (stopa č. 1)
- rastlinu konope o výške 160 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 266,9 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,9 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 703-2109 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 2)
- rastlinu konope o výške 200 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 191,3 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 8,9 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 568-1703 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 3)
- rastlinu konope o výške 183 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 209,3 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,7 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 537-1612 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 4)
- rastlinu konope o výške 193 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 238,6 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 12,2 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 970-2911 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 5)
- rastlinu konope o výške 183 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 94,0 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,3 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 229-686 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 6)
obvinený ďalej neoprávnene prechovával v pivničných priestoroch a obytnej časti domu na ulici L. E. číslo XXX/X v Q. M. Q. nasledovné vecné stopy vydané pri domovej prehliadke dňa 13.10.2015:
- čerstvý rastlinný materiál (nalámané vetvičky so šiškami) konope po vysušení o hmotnosti 17,90 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 16,5 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 99-295 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 20),
pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú v zmysle z. č. 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok a účinná látka tetrahydrokanabinol je v zmysle toho istého zákona číslo 139/1998 Zb. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradený do I. skupiny psychotropných látok a celková hodnota zaisteného rastlinného materiálu konope predstavuje 13.684,- €, pričom obžalovaný nemal reálnu vedomosť o hodnote zaistenej drogy.
Za to bol odsúdený podľa § podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu na 5 rokov. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr.zák. súd uložil obžalovanému trest prepadnutia vecí a to: 1 ks kovová tabatierka o rozmeroch 8x9,5 cm; 1 ks digitálna váha v papierovom obale "Digital Pocket Scale"; 1 ks digitálna čierna váha bez označenia.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože bezprostredne po jeho vyhlásení podala prokurátorka do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti nemu odvolanie v neprospech obžalovaného do výroku o vine a treste. V dodatočných písomných dôvodoch odvolania prokurátorka uviedla nasledovné: „Senát Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2017 rozsudkom sp. zn. 3T 28/2016 uznal obžalovaného A. A. vinným na rozdiel od obžaloby zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d) Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pričom podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu obžalovanému odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu 5 rokov. Zároveň mu bolo podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 3 písm. b) Trestného zákona uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných v rozsudku. Súd svoje rozhodnutie o uznaní viny len podľa § 172 odsek 1 písm. c), d) Trestného zákona zdôvodnil tým, domovú_ prehliadku vykonanú dňa 13.10.2015 v rodinnom dome u obžalovaného vyhodnotil ako nezákonnú, keď zápisnica o vykonaní domovej prehliadky neobsahuje všetky predpísané náležitosti, keď v nej nie je uvedené, či bolo obžalovanému umožnené dobrovoľne vydať veci, keď sám chcel s príslušníkmi PZ spolupracovať a k výkonu domovej prehliadky možno pristúpiť až. po tom, ak sa predchádzajúcou výzvou nedosiahlo vydanie hľadanej veci a zápisnica z domovej prehliadky mala obsahovať dôvody k prikročeniu k domovej prehliadky. Keď domovú prehliadku vyhodnotil súd ako nezákonnú aj dôkazy následne získané na jej základe sú nezákonnými dôkazmi a nepoužiteľnými pre účely trestného konania. Napriek tomuto nie všetky stopy súd považoval za stopy získané domovou prehliadkou, keďže obžalovaný na výzvu na dobrovoľné vydanie veci sám marihuanu vydal policajtom. Išlo o stopu č. 20 a stopy č. 1-6 (marihuana vo fóliovníku na záhrade rodinného domu). S poukazom na to, že za zákonný spôsob zabezpečenia dôkazu považoval iba uvedené stopy, konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin podľa § 172 odsek 1 písm. c), d) Trestného zákona, keď zo skutku vypustil ostané
stopy zaistené v rozpore so zákonom, po prepočte tieto obsahovali spolu 1.368,4 gramu upotrebiteľnej sušiny, ktoré množstvo možno považovať za minimálne 3.994 jednorazových dávok drogy. Okresný súd takto hodnotu zákonne zaistenej upotrebiteľnej sušiny ustálil na sumu 13.684 Eur v súlade s § 126 Trestného zákona, keď bral do úvahy hodnotu drogy vo výške 10 Eur za gram marihuany pri zohľadnení miesta, kde bola zistená. A napriek uvedenému vyhodnotil subjektívnu stránku konania obžalovaného tak, že obžalovaný nemusel vedieť vyhodnotiť cenu rastlín konope, ktoré pestoval, teda, že by mali mať hodnotu vyššiu ako 2.660 Eur, a preto nenaplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Keďže obžalovaný bol uznaný vinným len zo zločinu nedovolenej výroby \ omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania \ a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d) Trestného zákona uložil mu berúc do úvahy hľadiská na ukladanie trestu, motív činu i osobu obžalovaného podmienečný trest odňatia slobody na skúšobnú dobu 5 rokov za súčasného uloženia dohľadu probačného a mediačného úradníka nad správaním obžalovaného. S uvedenými závermi súdu prvého stupňa sa nestotožňujem a mám za to, že vina obžalovaného bola v celom rozsahu preukázaná tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Mám za to, že domová prehliadka bola v rodinnom dome obžalovaného dňa 13.10.2015 vykonaná zákonným spôsobom. Zápisnica o vykonaní domovej prehliadky obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vyplýva z nej, že obžalovaný sám priznal držbu marihuany pri výzve na dobrovoľné vydanie veci. Sám obžalovaný potvrdil, že nie všetky stopy boli ním označené, práve naopak, niektoré boli vypátrané príslušníkmi PZ. Veci, ktoré mali byť zaistené pri domovej prehliadke na základe príkazu neboli určené individuálne, z dostupných operatívnych informácií sa predpokladal väčší objem drogy a preto sa pristúpilo k realizácii domovej prehliadky, čo sa ňou aj potvrdilo. Sám obžalovaný uviedol, že mu policajti poučenie pred výkonom domovej prehliadky prečítali, zápisnicu o domovej prehliadky sám podpísal, čítal ju, v podstate súhlasil so súpisom vecí, ktoré policajti našli. Polícia pri výkone domovej prehliadky postupovala samostatne, pri výkone domovej prehliadky je policajt povinný postupovať podľa reálne existujúcej situácie v okamihu, kedy v súlade s príkazom na domovú prehliadku začne s vlastným výkonom tohto úkonu na mieste. Ak v zápisnici z domovej prehliadky nie je presne špecifikované, ktoré veci obžalovaný vydal dobrovoľne a ktoré bolí odňaté - v rámci domovej prehliadky, nemožno výkonu domovej prehliadky vyčítať neúplnosť a nezákonnosť a spájať s tým nepoužiteľnosť dôkazov zabezpečených z tohto dôkazného prostriedku. Zmysel a účel tohto úkonu nemôže spochybniť ani sčasti nepresná protokolácia v zápisnici. Tieto výhrady sú formálne a nie materiálneho charakteru s možným dopadom na zákonnosť domovej prehliadky. Nie sú pochybnosti o tom, že v posudzovanej veci v čase vykonania domovej prehliadky bolo potrebné uprednostniť verejný záujem na ochrane spoločnosti pred nedovoleným šírením omamných látok pred súkromným záujmom na ochranu domovej slobody, t. z., že bol sledovaný legálny ciel' a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania závažnej trestnej činnosti nevyhnutný. Keďže som toho názoru, že všetky dôkazy zaistené pri domovej prehliadke u obžalovaného boli získané zákonným spôsobom, súd nemal zo skutku vypustiť ostatné žalované stopy, ale v skutkovej vete ich mal ponechať a uznať vinu pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. e) Trestného zákona vzhľadom na rozsah činu. Nestotožňujem sa ani s názorom súdu, že hoci hodnota zákonne zaistenej upotrebiteľnej sušiny bola následne objektivizovaná na sumu 13.684 Eur, mohol uznať' vinu iba podľa odseku 1 § 172 Trestného zákona, lebo nemal preukázané, že obžalovaný vedel, že hodnota drogy má väčší rozsah a teda bral do úvahy jeho subjektívne hodnotenie ceny niektorých častí zákonne zaistenej časti drogy. Obžalovaný sa sám vyjadroval, že si bol vedomý, že pestuje a prechováva u seba v dome omamnú látku - marihuanu. Sám si zadovážil jej semená a pestoval ich napriek upozorneniu predajcu na nelegálnosť takéhoto konania. Skutku sa teda dopustil v priamom úmysle zabezpečiť si drogu na vlastnú konzumáciu, teda chcel priamo porušiť záujem spoločnosti na ochrane zdravia ľudí pred nežiaducimi účinkami omamných látok. Obžalovaný priznal, že je dlhoročným užívateľom marihuany, užíval
ju niekoľko rokov, každý deň a túto si v minulosti sám kupoval, ale v danom prípade uviedol, že nepoznal hodnotu pestovaných rastlín konope, keď za upotrebiteľné považoval len vrcholcovú časť rastliny. Obžalovaný si musel byť vedomý, že v jeho držbe sa nachádza väčší rozsah drogy, o zasadené rastliny sa staral a musel mať predstavu, koľko drogy už približne dopestoval. Napriek tomu vo svojom konaní pokračoval až do vykonania domovej prehliadky. Trestný čin podľa § 172 Trestného zákona je ohrozovací delikt a podstatou pri hodnotení jeho závažnosti z hľadiska kvalifikovanej skutkovej podstaty je dôležité a potrebné ustáliť, či sa páchateľ dopustil konania napr. vo väčšom rozsahu. Práve vzhľadom na potrebu zachovania objektívneho prístupu k všetkým obdobným prípadom nezistenej hodnoty u zaistených omamných alebo psychotropných látkach záver o spáchaní trestného činu vo väčšom rozsahu možno vyvodiť z ustanovení § 125 a § 126 Trestného zákona. Pri určovaní ceny zaistenej drogy „na čiernom trhu“ keď ide o zakázané látky súdy vychádzajú z objektivizovaných údajov získaných\ z praxe špecializovaných policajných jednotiek. Takto sa doteraz postupovalo v každej trestnej veci páchateľa trestného činu podľa § 172 Trestného zákona. Prípadná akceptácia námietok obžalovaného, že nepoznal hodnotu pestovanej konopy, keďže za upotrebiteľnú považovať len 20% rastliny a že jeho čin by mal byť miernejšie trestný než o aký v skutočnosti ide by znamenalo negovanie účelu celého trestného konania. Tento jeho omyl je však právne irelevantný v duchu zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Konaním obžalovaného nastal následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného činu uvedeného v § 172 Trestného zákona zavinený obžalovaným a medzi jeho konaním a v Trestnom zákone uvedeným následkom je príčinná súvislosť vrátane hodnoty zaistenej omamnej látky vo väčšom rozsahu. Som toho názoru, že na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd obžalovaného A. A. uznať vinným v zmysle podanej obžaloby. Drogová trestná činnosť predstavuje vážny celospoločenský problém a v danom prípade je závažnosť spáchaného obzvlášť závažného zločinu zvýraznená aj rozsahom spáchaného skutku. Na základe vyššie uvedených skutočností preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T 28/2016 zo dňa 28.03.2017 v celom rozsahu a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovaného A. A. uzná vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. e) Trestného zákona v zmysle podanej obžaloby a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením 1 na výkon trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad na dobu 1 roka a trest prepadnutia veci a to: 1 ks kovová tabatierka o rozmeroch 8 x 9,5 cm, 1 ks digitálna váha v papierovom obale „Digital Pocket Scale“ a 1 ks digitálna čierna váha bez označenia.“
K dôvodom odvolania prokurátorky sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok okresného súdu je vyvážený. Trest uložený považuje za primeraný a dostatočný na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného. Takto uložený trest plne zohľadňuje všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr.zák., keď správne zohľadňuje u obžalovaného všetky poľahčujúce okolnosti a v spojení s probačným dohľadom a primeraným obmedzením ukladá len podmienečný trest odňatia slobody. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s argumentáciou krajskej prokurátorky, ohľadom domovej prehliadky a ani s argumentáciou spochybňujúcou spôsob, akým súd ustálil zavinenie obžalovaného vo vzťahu k rozsahu škody. Súd správne nemal za preukázané naplnenie vedomostnej zložky zavinenia v subjektívnej stránke kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 s poukazom na písm. e/ Tr.zák. - vo väčšom rozsahu. Súd správne pri absencii vedomostnej zložky predmetnej skutkovej podstaty trestného činu neuznal obžalovaného za vinného z tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty a uznal ho za vinného iba zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. Preto obhajoba navrhla odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Vychádzajúc z toho, že odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného, krajský súd pristupoval k preskúmavaniu veci z hľadiska zisťovania existencie chýb, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre obžalovaného nepriaznivejšie rozhodnutie. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.
Z podaného odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že odvolanie bolo podané voči výrokom rozsudku okresného súdu o vine a trestoch, uložených obžalovanému. Z dôvodov odvolania vyplýva, že prokurátor primárne namietal správnosť výrokov o vine obžalovaného, z čoho následne vyvodzuje aj nesprávnosť výrokov o trestoch uložených obžalovanému napadnutým rozsudkom okresného súdu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd najskôr zaoberal dôvodmi odvolania prokurátora vo vzťahu k výrokom o vine napadnutého rozsudku.
Z obsahu dôvodov odvolania prokurátora odvolací súd konštatuje, že prokurátor vo vzťahu k výrokom o vine obžalovaného namietal správnosť úvah okresného súdu pri vyhodnocovaní použiteľnosti výsledkov domovej prehliadky v konaní pred súdom a správnosť úvah okresného súdu pri posudzovaní otázky preukázania zavinenia obžalovaného vo vzťahu k následku jeho činu - spáchaniu činu vo väčšom rozsahu podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák.
Pokiaľ ide o prokurátorom v dôvodoch odvolania namietanú správnosť záverov okresného súdu vo vzťahu k vykonanej domovej prehliadke, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku:
„Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obžalovaný spáchal skutok tak ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je z trestnej činnosti usvedčovaný okrem vlastnej výpovede aj závermi znaleckého dokazovania Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ k prítomnosti omamných, alebo psychotropných látok v stopách získaných dňa 13.10.2015 v rodinnom dome obžalovaného. Odborným vyjadrením národnej protidrogovej jednotky k hodnote zaistenej omamnej látky - konope v časti zákonne zaistenej drogy a podporne v tejto časti výpoveďami svedkov L.. L.. Q. W., a plk. T.. L. Y. s prihliadnutím na odlišne konštatovaný rozsah zákonne zaistenej drogy, ďalej zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou a vecnými dôkazmi zaistenými pri domovej prehliadke, ako aj podporne výsledkami znaleckého dokazovania z odvetvia elektronika k zaisteným elektronickým dátam a závermi znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatria k závislosti na užívanej omamnej látke. Obhajoba v konaní namietala zákonnosť domovej prehliadky ako zaisťovacieho prostriedku, ktorým boli zaistené pre účely trestného konania všetky jednotlivé stopy obsahujúce marihuanu, čím následne v súlade s doktrínou "zakázaného ovocia" na tieto ako na nezákonne získaný dôkaz nemožno prihliadať. Súd domovú prehliadku vykonanú dňa 13.10.2015 v rodinnom dome u obžalovaného vyhodnotil ako nezákonnú. Jednak už samotný krajský súd v rozhodnutí 3To/67/2016-685 konštatoval, že zápisnica o vykonaní domovej prehliadky neobsahuje všetky zákonom predvídané náležitosti, keď v nej nie je uvedené, či bolo obžalovanému umožnené dobrovoľne vydať veci ( resp. dôvody, pre ktoré sa bez tohto postupu ihneď pristúpilo k domovej prehliadke a odnímaniu vecí) a tak existujú vážne pochybnosti o zákonnosti jej vykonania. Skutočnosti, ktoré by reálne rozptýlili tieto pochybnosti nevyplynuli ani z dopočutia vyšetrovateľa - svedka L.. L. ani svedkyne C. A., ktorá bola prítomná pri výkone domovej prehliadky ako nezúčastnená osoba. Z výsluchu oboch týchto osôb práve
naopak vyplynula ochota obžalovaného spolupracovať. Pri dopočutí obžalovaného, tento uviedol, že minimálne stopy č. 1-6 a č. 20 chcel dobrovoľne vydať, sám ich príslušníkom PZ ukazoval. Ustanovenie § 104 ods. 1 Tr. poriadku jednoznačne zakotvuje, že k výkonu domovej prehliadky možno pristúpiť až po tom, ak prechádzajúcou výzvou sa nedosiahlo vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu na domovú prehliadku. Uvedené príčiny musia byť konkrétne skutkovo vymedzené a podľa § 105 ods. 4 Tr poriadku aj zaznamenané v zápisnici o domovej prehliadke. Pokiaľ na jednu stranu z vyjadrenia svedkov vyplýva, že obžalovaný chcel spolupracovať s políciou a zo zápisnice vyplýva, že sám priznal držbu marihuany pri výzve na dobrovoľne vydanie veci, na druhú stranu mala zápisnica obsahovať dôvody k prikročeniu k domovej prehliadke napriek takémuto konaniu obžalovaného. V danom prípade tieto skutočnosti, resp. dôvody však neboli zachytené či už v zápisnici vyhotovenej vlastnoručne vyšetrovateľom pri výkone domovej prehliadky ani v jej prepise založenom vo vyšetrovacom spise. K uvedeným skutočnostiam sa nevedel vyjadriť vyšetrovateľ ani pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní a takéto skutočnosti nevyplynuli z výsluchu nezúčastnenej osoby prítomnej na domovej prehliadke. Nakoľko nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na vykonanie domovej prehliadky má zásadný význam pre posúdenie zákonnosti dôkazov získaných pri takomto úkone a v danom prípade súd nemal za preukázané, že v momente započatia realizácie domovej prehliadky bolo možné konštatovať, že dobrovoľná výzva na vydanie veci nebola úspešná, resp. nedošlo k dobrovoľnému vydaniu všetkých a preto nebolo možné zákonne pristúpiť k domovej prehliadke. Na základe uvedeného nemožno vyhodnotiť, že domová prehliadka bola vykonaná zákonným spôsobom a následne dôkazy získané na jej základe sú nezákonnými dôkazmi, t.j. nepoužiteľné pre účely trestného konania. V danom prípade však nie všetky zabezpečené stopy súd považoval za stopy získané domovou prehliadkou (napriek skutočnosti, že obsah zápisnice o domovej prehliadke tomu nasvedčuje). Obvinený totiž na výzvu na dobrovoľné vydanie veci sám jednak uviedol, že má u seba marihuanu a následne ju vlastným aktívnym konaním ( popis umiestnenia veci) resp. aj podľa vlastnej výpovede dobrovoľne vydal. Obžalovaný ukázal príslušníkom PZ jednak umiestnenie stopy č. 20 ( sušené časti rastliny marihuana nachádzajúce sa v priestoroch pivnice na sušiaku) a taktiež im uviedol, že marihuana sa nachádza aj v fóliovníku na záhrade rodinného domu, čím ju týmto fakticky vydal ( stopy č. 1 - č. 6). Pokiaľ k takémuto kroku pristúpil po predložení príkazu na domovú prehliadku a výzve a príslušnom poučení podľa § 104 Trestného poriadku a pred samotným zaisťovaním vecí pri domovej prehliadke, ktorú časovú postupnosť potvrdzuje zápisnica o domovej prehliadke ( kde je zachytená odpoveď obžalovaného na výzvu na vydanie veci, kde uvádza, že má v dome marihuanu a poučovanie podľa zákonných ust. vo svojich výpovediach uvádzajú nielen svedok vyšetrovateľ, ale aj nezúčastnená osoba), možno takto zaistené veci považovať za zaistené v súlade so zákonom aj keď nie pri domovej prehliadke, ale na základe dobrovoľného vydania veci po predchádzajúcej výzve. Za zákonne zaistené veci preto súd považoval nasledovné veci:
- rastlinu konope o výške 184 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 350,4 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,6 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 888-2663 jednotlivým dávkam drogy (stopa č. 1)
- rastlinu konope o výške 160 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 266,9 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,9 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 703-2109 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 2)
- rastlinu konope o výške 200 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 191,3 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 8,9 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 568-1703 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 3)
- rastlinu konope o výške 183 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 209,3 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,7 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 537-1612 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 4)
- rastlinu konope o výške 193 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 238,6 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 12,2 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 970-2911 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 5)
- rastlinu konope o výške 183 cm, pričom jej upotrebiteľná časť mala hmotnosť 94,0 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 7,3 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 229-686 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 6)
- čerstvý rastlinný materiál (nalámané vetvičky so šiškami) konope po vysušení o hmotnosti 17,90 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 16,5 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 99-295 obvykle jednorazovým dávkam drogy (stopa č. 20).
Pokiaľ súd na základe hore uvedeného považoval za zákonným spôsobom zabezpečený dôkaz iba tie stopy, ktoré boli obžalovaným aj podľa jeho vlastného vyjadrenia dobrovoľne vydané (teda stopy č. 1-6 a 20), pričom sám obvinený uviedol, že táto bola pestovaná, sušená a prechovávaná ním a súdom nevykonal na hlavnom pojednávaní žiadne dôkazy, ktoré by priamo vyvracali toto tvrdenie obžalovaného, mal preto za naplnené u obžalovaného znaky trestného činu podľa ust. § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Tr. zákona, keďže podľa stanoviska Trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 5.4.2016 Tpj 88/2015 pestovanie rastlín rodu Cannabis (konopa) je potrebné kvalifikovať ako neoprávnené zadováženie omamnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pričom trestný čin je dokonaný dopestovaním rastlín do štádia vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie účinku uvedeného v bode I.“
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené zistenia okresného súdu majú úplnú oporu v obsahu spisového materiálu, pričom závery okresného súdu, vyvodené z uvedených skutkových zistení, odvolací súd považuje za správne a plne zodpovedajúce zákonu.
V súvislosti s vyššie citovanou argumentáciou prokurátora v dôvodoch jeho odvolania ohľadne použiteľnosti výsledkov domovej prehliadky, odvolací súd považuje za nevyhnutné opätovne, rovnako ako v uznesení odvolacieho súdu zo dňa 7.9.2016, sp. zn. 3To/67/2016, poukázať najmä na znenie ustanovení § 104 ods. 1, 2 Tr.por., v zmysle ktorých domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho sa má takýto úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu, pričom tento postup sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie odklad, alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná. Z obsahu uvedených ustanovení v kontexte základného práva každého na ochranu svojho obydlia preto podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že nejde o bezvýznamné ustanovenia, ale tieto ustanovenia zakotvujú materiálne podmienky („ ... možno vykonať len po ...“), bez dôsledného splnenia ktorých platný právny poriadok nepripúšťa zásah do nedotknuteľnosti obydlia každého. Význam splnenia týchto zákonných podmienok na vykonanie domovej prehliadky umocňuje aj právna úprava spisovania zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, ktorá zákonná úprava nad rámec všeobecnej úpravy obsahu zápisnice v ustanovení § 58 ods. 1 Tr. por., najmä jeho písmena d), osobitne zakotvuje v ustanovení §-u 105 ods. 4 Tr.por. ďalšie konkrétne náležitosti zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, týkajúce sa práve splnenia (či nesplnenia) zákonných podmienok, zakotvených v ustanovení § 104 ods. 1, 2 Tr. por. Odvolaciemu súdu je pritom známe, že nielen dlhodobo ustálená súdna prax nepripúšťa v konaní pred súdom použiteľnosť výsledkov zaisťovacieho, ktorému nepredchádzalo riadne splnenie zákonného postupu podľa § 104 Tr.por., ale takáto prax sa vyskytuje aj v rozhodovacej praxi prokuratúry. Z uvedených dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu aj s poukazom na zásadu, podľa ktorej „z nepráva nemôže byť právo“, niet dôvodu polemizovať o tom, či nesplnenie postupu podľa § 104 Tr.por. bráni, alebo nebráni vykonaniu ktoréhokoľvek zaisťovacieho úkonu uvedeného v ustanovení § 104 ods. 1 Tr.por. Preto sa odvolací súd nemohol stotožniť ani s argumentáciou prokurátora, podľa ktorej sčasti nepresná protokolácia v zápisnici o domovej prehliadke je len formálneho charakteru, avšak nie materiálneho charakteru s možným dopadom na zákonnosť domovej prehliadky. Ak ustanovenie § 58 ods. 1 písm. d) Tr.por. ukladá príslušným orgánom uviesť v zápisnici o úkone výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého musí byť zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, samotné neuvedenie splnenia všetkých zákonných podmienok pre vykonanie úkonu v zápisnici bráni použiteľnosti výsledkov tohto úkonu, ako dôkazu v konaní pred súdom (viď napríklad aj prípady, ak v zápisnici o výsluchu je zaprotokolované nesprávne alebo neúplné poučenie vypočúvanej osoby). Preto absencia zaznamenania splnenia všetkých zákonných podmienok pre vykonanie domovej prehliadky podľa § 104 Tr.por. v zápisnici aj s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 4 Tr.por. podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť hodnotená len ako nejaké nepodstatné formálne porušenie zákona.
Pokiaľ prokurátor v dôvodoch svojho odvolania argumentoval tým, že v prejednávanom prípade domová prehliadka bola vykonaná v súlade so zákonom, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd neuznal výsledky domovej prehliadky nie preto, že by samotná domová prehliadka nebola vykonaná správnym postupom, ale preto, že pre nesplnenie podmienok podľa § 104 Tr.por. nebolo vôbec možné pristúpiť k samotnému výkonu domovej prehliadky. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nemal preukázané splnenie zákonných podmienok podľa § 104 Tr.por. nielen z obsahu samotnej zápisnice o domovej prehliadke, ale aj z doplneného dokazovania (viď vyššie citovaná časť odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu). Preto závery okresného súdu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre vykonanie domovej prehliadky podľa § 104 Tr.por. majú podľa názoru odvolacieho súdu úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a z toho vyvodené skutkové závery okresného súdu v otázke viny obžalovaného sú v súlade aj s ustanoveniami § 2 ods. 12, § 119 ods. 2 a § 278 ods. 2 Tr.por.
V súvislosti s prokurátorom namietanou správnosťou záverov okresného súdu o nepreukázaní subjektívnej stránky trestného činu vo vzťahu ku kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr.por., odvolací súd považuje za potrebné poukázať na obsah nasledovnej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku:
„Z pohľadu kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zákona síce droga hodnotou dosahovala cenu 13.684,- € (teda presahovala hodnotu 2.660,- € ako predpoklad na naplnenie väčšieho rozsahu s poukazom na dikciu § 125 Tr. zákona, pričom by nepresahovala sumu), avšak aby súd mohol obžalovaného uznať za vinného z prechovávania drog vo väčšom rozsahu iba pokiaľ mal za preukázané, že obžalovaný o tom, že droga ním prechovávaná dosahuje väčšieho rozsahu, resp. mal aspoň predstavu, že jej hodnota dosahuje minimálne sumu 2660,- €. Súd pri posudzovaní subjektívnej stránky konania u obžalovaného musel vychádzať z väčšieho počtu okolností, ktoré naznačovali vnímanie hodnoty drogy obžalovaným, resp. jeho subjektívne hodnotenie ceny niektorých častí zákonne zaistenej časti drogy. Z výpovede obžalovaného, ale aj fotodokumentácie obsiahnutej v spise je zrejmé, že obžalovaný považoval za použiteľnú iba vrcholcovú časť rastliny konope a ostatné časti, ktoré aj keď tieto sú objektívne hodnotené ako upotrebiteľné sám za upotrebiteľné nepovažoval. Tieto časti rastliny (listy) podľa zabezpečenej fotodokumentácie otrhával a hádzal domácej hydine (čo je v zrejmom nesúlade so správaním sa človeka k veci, ak by tento mal vedomosť o jej hodnote rádovo v desiatkach až stovkách eur (listy ktoré by mali po usušení váhu iba niekoľko desiatok gramov). Sám obžalovaný sa tak isto vyjadril, že za neupotrebiteľných považuje až cca 80 percent rastliny. Súd taktiež prihliadal na skutočnosť, že zaistený materiál mal skoro výlučne (až na 17,9 g) povahu " živej rastliny" u ktorej obžalovaný nemusel, resp. nemal dôvod vedieť vyhodnotiť, aká časť z nej bude využiteľná na konzumáciu, resp. akú časť on bude z tejto rastliny považovať za upotrebiteľnú v čase, keď túto bude upravovať do upotrebiteľnej podoby( keďže z jeho výpovede vyplynulo, že ide o prvé pestovanie rastliny obžalovaným, čomu nasvedčuje aj zakupovanie semien). Stopa č. 20, ktorú ako jedinú súd považoval za legálne zabezpečenú vo forme sušiny, t.j. v stave, ktorý aj obžalovaný považoval za upotrebiteľný na užitie drogy a ktorého cenu mohol byť schopný vyhodnotiť (vzhľadom na dlhoročné užívanie drogy, ktorú si v minulosti aj sám odplatne zakupoval) však dosahovala iba hodnotu 179,- € a z pohľadu hodnoty tejto obžalovaný tak isto nemusel mať vedomosť, že drogy, ktoré má u seba by mali mať hodnotu spolu viac ako 2660,- €. Súd preto nemal preukázané naplnenie vedomostnej zložky zavinenia v subjektívnej stránke kvalifikovanej trestnej podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 2 s poukazom na písm. e) Tr. zákona (väčší rozsah). Pri absencii vedomostnej zložky uvedenej skutkovej podstaty súd nemohol obžalovaného uznať za vinného z tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty a bolo na mieste uznať ho za vinného iba zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zákona, v ktorej časti súd naplnenie všetkých obligatórnych znakov trestného činu preukázané mal.“
Pokiaľ ide o otázku zavinenia, táto je upravená v ustanoveniach § 15 až § 18 Tr. zák.
Podľa § 15 Tr.zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 16 Tr. zák. trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mohol.
Podľa § 17 Tr. zák. pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa § 18 Tr. zák. na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o a) ťažší následok aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo b) inú skutočnosť aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že vyššie citované závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku o nepreukázaní zavinenia obžalovaného vo vzťahu k ťažšiemu následku, podmieňujúcemu použitie vyššej trestnej sadby, vychádzajú zo skutkových okolností, ktoré majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu stručne možno zhrnúť, že podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd správne aj za použitia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“ vychádzal zo skutočnosti, že predmetné rastliny boli zaistené tzv. „na koreni“, išlo o prvé pestovanie rastlín obžalovaným a výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali bez akýkoľvek pochybností existenciu vedomostnej zložky u obžalovaného o tom, koľko jednotlivých dávok bolo možné získať zo zaistených rastlín. Podľa názoru odvolacieho súdu správnosť vyššie uvedeného postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov a vyvodení týchto skutkových zistení okresného súdu nevylučuje ani prokurátor v dôvodoch odvolania, keď pripustil, že akceptácia námietok obžalovaného o neznalosti hodnoty drogy by mala byť vyhodnotená ako právne irelevantný omyl v duchu zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“.
Z hľadiska posúdenia správnosti právnych záverov okresného súdu o nepreukázaní subjektívnej stránky konania obžalovaného, vo vzťahu k ťažšiemu následku podmieňujúcemu použitie vyššej trestnej sadzby, sa odvolací súd v plnom rozsahu musí stotožniť s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého aj vo vzťahu k tomuto ťažšiemu následku (spáchaniu činu vo väčšom rozsahu v zmysle § 172 ods. 2 písm. e/ Tr.zák.) musí byť preukázané zavinenie (§ 18 písm. a/ Tr.zák.), nestačí len naplnenie objektívnej stránky - vznik ťažšieho následku, teda, že čin bol spáchaný vo väčšom rozsahu. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a obsah spisového materiálu podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd podrobne a dôsledne vysvetlil, ktoré skutkové okolnosti prípadu ho viedli k záveru, že obžalovaný nepoznal hodnotu drogy, ktorá sa dá získať zo zaistených rastlín, pričom odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by ho mohli viesť k záveru o rozpornosti tohto postupu okresného súdu pri ustaľovaní uvedenej skutkovej okolnosti s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Pri ustaľovaní preukázania zavinenia obžalovaného vo vzťahu k ťažšiemu následku v zmysle § 18 písm. a) Tr.zák. preto aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade prichádzala do úvahy jedine možnosť posúdenia konania obžalovaného ako nedbanlivostného podľa § 16 písm. b) Tr.zák., keďže zavinené konanie podľa § 15 a § 16 písm. a) Tr.zák. primárne vyžaduje preukázanie existencie vedomostnej zložky u páchateľa (chce, vedel, ... a ... bol s tým uzrozumený; vedel, ... ale ... sa spoliehal ...).
Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záverov okresného súdu o nepreukázaní zavinenia obžalovaného vo vzťahu k ťažšiemu následku ani podľa § 16 písm. b) Tr.zák. podľa názoru odvolacieho súdu vyššie citované úvahy a závery okresného súdu sú riadne odôvodnené a majú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Nad rámec záverov okresného súdu však odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v danom prípade ide o špecifický prípad, ktorého špecifiká spočívajú v tom, že metodika určovania hodnoty predmetnej drogy v súdnej praxi vychádza z hodnoty drogy pre potreby fajčenia na nelegálnom, tzv. čiernom trhu a v danom prípade boli rastliny, obsahujúce drogu, zaistené na koreni.
Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že východiskom pre určenie hodnoty drogy z rastliny konope je 1. hmotnosť usušenej časti rastliny v množstve a kvalite jednej obvyklej dávky a 2. cena tejto obvyklej dávky na nelegálnom trhu v mieste a čase zaistenia drogy. Z uvedeného vyvstáva otázka, či u obžalovaného v danom prípade možno v zmysle § 16 písm. b) Tr.zák. dospieť k odôvodnenému záveru, že vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery mal a mohol vedieť, že čin pácha vo väčšom rozsahu.
V rámci uvedenej otázky vyvstáva prvá podotázka, a to či od obžalovaného možno bez ďalšieho požadovať, aby mal a mohol vedieť cenu obvyklej dáky na nelegálnom trhu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že nelegálny trh prebieha v rozpore s platným právnym poriadkom a utajovaným
spôsobom, ktorá skutočnosť znamená, že nemožno dôvodne od každého požadovať, aby mal a mohol poznať relevantné okolnosti tohto nelegálneho trhu. Tieto závery potvrdzuje aj samotný priebeh vykonávania dokazovania, keď obžaloba nebola schopná poskytnúť okresnému súdu konkrétne prípady obchodov, z ktorých má vychádzať stanovenie hodnoty drogy v Trenčianskom kraji vo výške 10 eur za jeden gram, za účelom verifikácie správnosti takto určenej ceny drogy na nelegálnom trhu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená cena drogy na nelegálnom trhu na jednej strane môže byť reálna, na druhej avšak ani obžaloba nepredložila konkrétne dôkazy za účelom verifikácie správnosti tejto ceny, ktorá skutočnosť svedčí o tom, aké ťažké a pre bežného človeka, ktorý nie je zapojený do nelegálneho obchodu, je prakticky nemožné dopátrať sa reálnej hodnoty drogy na nelegálnom trhu, ktorá hodnota je rozhodná pre určenie ťažšieho následku v zmysle § 172 ods. 2 písm. e) Tr.zák. Z uvedeného dôvodu odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s argumentom prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorého argumentu neznalosť okolností súvisiacich s nelegálnym trhom by mala byť právne nevýznamná v zmysle zásady „neznalosť zákona neospravedlňuje“.
Ďalší problém v súvislosti s kvalifikáciou aj podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr.zák. vidí odvolací súd v tom, že predmetné rastliny boli zaistené na koreni, z ktorého dôvodu určenie množstva obvyklých dávok vyžadovalo ďalšie spracovanie rastlín už v rámci prebiehajúceho trestného stíhania a bez účasti obžalovaného. Z internetu verejne dostupných informácií vyplýva, že z rastliny konope sa obvykle fajčia vysušené kvety a vrcholové listy okvetia. Z uvedeného sa dá logicky vydedukovať, že v obvyklej dávke tejto drogy na nelegálnom trhu sa nachádzajú iba kvety a vrcholové listy okvetia rastliny konope. Už zo samotného obsahu spisu (fotodokumentácie - napr. foto stopy č. 26) sa dá ustáliť, že užívateľ drogy marihuany je zrejme schopný vizuálne posúdiť, či dávku tvorí usušená vrcholcová časť rastliny alebo listy z ostatnej časti rastliny.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci trestného stíhania boli zaistené rastliny vysušené, rozdelené na upotrebiteľnú a neupotrebiteľnú časť. Upotrebiteľná časť, do ktorej boli zahrnuté nielen kvety a vrcholové listy okvetia, ale aj ostatné listy, bola homogenizovaná (celá upotrebiteľná hmota jednej rastliny sa premiešala, štvrtina sa podrvila) a následne bol zistený podiel účinnej látky a množstvo jednotlivých dávok (viď. aj výpoveď znalkyne Ing. S. N.). Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedenou homogenizáciou materiálu došlo s zrejme k zmareniu možnosti určiť množstvo obvyklých dávok marihuany, ktoré sa dali získať zo zaistených rastlín, keďže homogenizovaná zmes obsahovala aj listy, ktoré podľa verejne dostupných informácií pre malý obsah THC oproti vrcholovej časti rastliny zvyčajne v podstatnej miere neobsahuje obvyklá dávka marihuany. Z fotodokumentácie o zaistení rastlín pritom vyplýva, že listy predstavovali podstatnú časť rastliny, a preto logicky v rámci homogenizácie zrejme museli tieto listy podstatne ovplyvniť hmotnosť homogenizovaného materiálu, z ktorej hmotnosti vychádzala obžaloba pri určovaní hodnoty drogy (hmotnosť x cena za jednotku hmotnosti). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že otázky určenia kvality, množstva a ceny obvyklej dávky drogy, ako rozhodných otázok pre určenie kvalifikačného momentu, ktorým je ťažší následok v zmysle § 18 ods. písm. a) Tr.zák., sa týkajú nelegálneho obchodu, vykonávaného utajovaným spôsobom, a preto je úlohou obžaloby nielen tvrdiť, že nastal tento ťažší následok, ale aj dokázať, že tvrdenia obžaloby o kvalite, množstve a cene obvyklej dávky drogy v čase a mieste činu sú objektívnou a obvyklou realitou nelegálneho obchodu s týmto druhom drogy. S poukazom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v priebehu vyšetrovania homogenizovaním zaistených rastlín došlo k ustáleniu jednej dávky drogy v kvalite, ktorá vzhľadom na množstevnú prevahu častí rastliny, ktorá sa zvyčajne nevyskytuje v obvyklej jednorazovej dávke tohto druhu drogy, zrejme nezodpovedá kvalite obvyklej dávky marihuany. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu hmotnosť takto homogenizovanej hmoty nemôže byť objektívnym podkladom pre určenie hodnoty drogy za účelom ustálenia následku uvedeného v ustanovení § 172 ods. 2 písm. e) Tr.zák. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obžaloba nepredložila žiadny dôkaz o tom, že obvyklá kvalita dávky marihuany by v mieste a čase činu bola iná, ako to uvádzajú bežne dostupné zdroje z internetu. K uvedenému odvolací súd len dodáva, že aj ostatné zaistené stopy - ostatný sušený materiál - podľa oboznámenej fotodokumentácie z vizuálneho hľadiska obsahuje v zásade vrcholcové časti rastliny, čo neodporuje pravdivosti tvrdenia obžalovaného o použiteľnosti častí rastliny konope na účely fajčenia.
V uzávere tejto časti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že zložitosť riešenia uvedených otázok tohto špecifického prípadu si zrejme uvedomoval aj vyšetrovateľ, čomu nasvedčuje skutočnosť, že napriek znalosti rozsahu zaisteného rastlinného materiálu v uznesení o vznesení obvinenia nepoužil právnu kvalifikáciu aj podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr.zák.
Na základe uvedených úvah a záverov, ako aj na základe nezistenia vád, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr.por., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora v časti napadnutých výrokov o vine obžalovaného nie je dôvodné. Následne odvolací súd preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutých výrokov o uložených trestov z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por., keďže prokurátor odvodzoval nesprávnosť týchto výrokov len z dôvodu nesprávnosti výrokov napadnutého rozsudku o vine obžalovaného.
Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3, n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Na základe preskúmania napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. ani u výrokov napadnutého rozsudku o uložených trestoch.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.