Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/33/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2017 v Prešove, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného doc. J.. T. V. W.. proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/86/2014 zo dňa 02.05.2016.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/86/2014 zo dňa 02.05.2016 bol obžalovaný doc. J.. T. V. W.. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 7.5.2013 v čase o 19.15 hod. v Prešove viedol v pravom jazdnom pruhu cestičky pre cyklistov na ulici Matice slovenskej v smere na ulicu Vlada Clementisa bicykel značky Olpran, pred prejazdom cez cestu - ulicu Matice slovenskej, ktorá križovala cestičku pre cyklistov sa v rozpore s ustanovením § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a s § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke začal vyhýbať chodcom stojacim v jeho jazdnom pruhu, pričom prešiel do protismeru a na priechode pre cyklistov narazil do protiidúcej cyklistky A. W., nar. X.XX.XXXX, ktorá následne dopadla na zem, pričom utrpela zranenia, na následky ktorých dňa 15.5.2013 zomrela,

a bol mu za to podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému V. W., nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom Y. XX, W.kodu v sume 2 724,- Eur. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodený V. W., nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom Y. XX, W., bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal obžalovaný odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ktoré následne aj prostredníctvom obhajcu písomne odôvodnil. V dôvodoch uvádza, že sa so závermi konajúceho súdu prezentovanými v odôvodnení rozsudku nestotožnil. Podľa súdu prvého stupňa podstatným bolo ustáliť miesto zrážky cyklistov, no pri ohliadke priestoru, v ktorom malo dôjsť k zrážke cyklistov znalec sám nestanovil miesto zrážky, potvrdil, že miesto zrážky mu bolo určené vyšetrovateľom, pričom znalec pripustil, že vyšetrovateľ pri určení miesta zrážky zrejme vychádzal z krvnej stopy, ktorá sa na vozovke nachádzala, pričom malo ísť o krv, ktorá tam mala zostať po zrážke oboch cyklistov. Súd ako aj znalec sa nevysporiadali so skutočnosťou, že so zranenou cyklistkou bezprostredne po zrážke manipulovali chodci, ktorí sa tam v bezprostrednej blízkosti nachádzali. Nikto neustálil, na akom mieste mala krvavá stopa vzniknúť

následkom poranenia poškodenej - teraz už nebohej cyklistky, nikto doposiaľ nestotožnil, či krvavá vzorka pochádza od zranenej cyklistky, žiadny z bezprostredných svedkov, ktorí zranenej cyklistke pomáhali, vypočutí neboli a k miestu zrážky sa nevedel vyjadriť obžalovaný, ba ani vypočutí svedkovia W. Q. a V. X.. Zo znaleckého posudku J.. M. ani z kontrolného znaleckého posudku Žilinskej univerzity nie je možné zistiť, ako dospeli k záverom týkajúcich sa vyhodnotenia spôsobu jazdy obžalovaného a poškodenej, pričom v oboch prípadoch vytýkajú obžalovanému, že neprispôsobil daným podmienkam svoju rýchlosť, jazdil bezohľadne, dokonca podľa názoru súdu precenil svoje schopnosti pri vedení bicykla. Obžalovaný má zato, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho výhradami, ktoré plynú z obsahu odborného vyjadrenia J.. B. Y., nechal bez povšimnutia návrhy obhajoby na zistenie zdravotného stavu poškodenej cyklistky s ohľadom na jej schopnosť zodpovedne riadiť bicykel a nevysporiadal sa tiež s otázkou vyznačenia cyklistického chodníka, ktorý viedol krížom cez cestnú komunikáciu, pričom všetci zúčastnení zhodne konštatovali, že cyklistický chodník nebol riadne označený pokiaľ ide o jeho šírku, a tak robiť záver o tom, ktorý z cyklistov sa venoval riadne a zodpovedne vedeniu bicykla, resp. ktorý z nich prešiel do protismeru, ak jednotlivé pruhy cyklistického chodníka neboli dostatočne označené, je predčasné. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje rozsudok okresného súdu minimálne za predčasný. Doteraz vykonaným dokazovaním predsa nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný porušil nejakú povinnosť pri vedení svojho bicykla, taktiež nebolo ani len zisťované, či poškodená cyklistka porušila svoje povinnosti pri vedení bicykla. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, prípadne zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzali výrokom napadnutého rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ktoré je základným právom obžalovaného pre plné uplatnenie procesných práv v rámci vedeného trestného stíhania, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie nepreukazujú. Obžalovaný totiž bol poučený o svojich právach, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pričom v konaní bol zastúpený obhajcom, v dôsledku čoho mal vytvorené podmienky pre uplatnenie svojich práv.

Konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o ich obsah mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade nich uzavrel skutkový stav uvedený v napadnutom rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, a keďže svoje skutkové závery konajúci súd v dostatočnom rozsahu odôvodnil, odvolací súd nepovažuje za potrebné opätovne hodnotiť dokazovanie.

Krajský súd sa preto v ďalšom sústredil na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré v prvom rade smerovali voči ustálenému skutkovému stavu.

Obžalovaný predovšetkým namieta miesto zrážky, ktoré bolo ustálené na základe krvnej stopy zaistenej na mieste nehody cyklistov.

Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že nebolo preukázané, aby aj obžalovaný krvácal, po zrážke s poškodenou. Naopak poškodená zostala po zrážke ležať na zemi, priamo na mieste, kde k zrážke došlo. Toto zistenie plynie z výpovedí priamych svedkov W. Q. a V. X. a taktiež príslušníkov poriadkovej polície B. W. a V. G., ktorí bezprostredne po nehode poskytli prvú pomoc poškodenej. Svedok W. Q. potvrdil, že po páde poškodená zostala ležať, nevšimol si, aby s ňou bolo manipulované, no hlavne svedok V. X. popísal ako bezprostredne po páde poškodená zostala ležať na zemi, pričom v čase 30 až 50 sekúnd od pádu sa mu podarilo privolať okolo idúcu hliadku polície a až do jej príchodu s poškodenou nikto nemanipuloval. Všetci menovaní, vrátane obžalovaného potvrdili, že poškodená stonala a tiekla jej z hlavy krv. Tieto zistenia samozrejme nevylučujú aj tvrdenia obhajoby, že s telom poškodenej mohlo byť manipulované, dokonca mala pomáhať aj osoba, ktorá mal byť lekárkou, no

zjavne až po príchode príslušníkov polície, ktorí jej prikladali na miesto krvácania obväzy až do príchodu rýchlej zdravotnej pomoci.

Na základe hore uvedených zistení podľa krajského súdu bolo nepochybne preukázané, že krvná stopa bola zdokumentovaná práve na mieste, kde poškodená spadla po zrážke s obžalovaným, a súčasne niet pochýb, že táto pochádzala od nebohej. Z pohľadu uvedeného je miesto krvnej stopy vzniknuté po dopade poškodenej po zrážke s obžalovaným dôkazom relevantným pre znalecké dokazovanie a zisťovanie pôvodu krvi z krvnej stopy zabezpečenej na mieste nehody je možné považovať za úkon nadbytočný.

V odvolacích námietkach obžalovaný tiež považuje za nejasné závery súdu týkajúce sa vyhodnotenia spôsobu jazdy obžalovaného a poškodenej tak, že neprispôsobil daným podmienkam svoju rýchlosť, jazdil bezohľadne a precenil svoje schopnosti pri vedení bicykla.

Spôsob a technika jazdy obžalovaného a poškodenej bola vyčerpávajúcim spôsobom posúdená znaleckým dokazovaním z odboru dopravy, predovšetkým však kontrolným znaleckým posudkom Znaleckého ústavu v Žiline, na závery ktorého krajský súd v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného len v stručnosti poukazuje.

Je potrebné v prvom rade opätovne definovať pravidlá, podľa ktorých sa mal obžalovaný správať pri prechádzaní priechodom pre cyklistov cez miestnu komunikáciu na ul. Matice Slovenskej, pri dodržaní ktorých mohol zrážke s poškodenou predísť.

Ako správne citoval aj konajúci súd, podľa § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného vodič, ktorý pri obchádzaní chodca vybočuje zo smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla.

V nadväznosti na to hore citovaný právny predpis upravujúci pravidlá cestnej premávky obsahuje aj osobitné ustanovenia o cyklistoch, v ktorom podľa § 55 ods. 8 tohto zákona je povinnosťou cyklistu pred vjazdom na priechod pre cyklistov sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.

Pri konfrontácii ustáleného konania obžalovaného s hore citovanými pravidlami cestnej premávky je aj podľa názoru krajského súdu nepochybne dokázané, že bezprostrednou príčinou zrážky oboch cyklistov bola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Obžalovaný totiž chodník pre cyklistov, ktorým prechádzal skoro každý deň, vrátane jeho priechodu cez cestu, ako sám uviedol, dôverne poznal. Vedel teda, že pri prejazde cez priechod bude musieť prihliadať nielen na situáciu na chodníku pred sebou, ale aj na možné prichádzajúce motorové vozidlá z ľavej strany z hlavnej cesty ul. V. Clementisa a jednak z pravej strany. ul. Matice slovenskej, kde súčasne ešte je postavený múr pre odpadové kontajnery, ktoré sťažujú rozhľadové pomery na uvedenú ulicu. V danom prípade mal dokonca sťažené rozhľadové pomery pri vjazde na priechod, lebo vo svojom jazdnom koridore mal stojacich chodcov. Naviac obžalovaný riadil bicykel ešte aj v čase zrážky rýchlosťou cca od 15 - 20 km/h, čo v rovnakom rozsahu ustálili, obaja vo veci konajúci znalci, včítane znaleckého ústavu.

Pokiaľ obžalovaný za tak sťaženej a nepriehľadnej situácie na priechode pre cyklistov na tento vchádzal dokazovaním ustálenou rýchlosťou a pritom sledoval motorové vozidlo prichádzajúce z ľavej strany, odbočujúce z hlavnej na uvedený priechod, a súčasne obchádzal stojacich chodcov v jeho koridore jazdy, pričom prešiel do protismerného jazdného pruhu na priechode bez toho, aby sa dostatočne presvedčil o dopravnej situácii pred ním, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, pri ktorom by mohol ohroziť alebo obmedziť vodiča protiidúceho vozidla - cyklistu, resp. s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel, aby nedonútil ich vodičov - cyklistov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy, potom obžalovaný zjavne nerešpektoval hore uvedené pravidlá cestnej premávky. Obžalovaný mal teda pred vstupom na priechod ak nie zastaviť, tak minimálne spomaliť tak, aby sa mohol riadne presvedčiť o situácii na priechode, aby mohol cezeň prejsť bez nebezpečenstva.

V prípade poškodenej nebol produkovaný žiadny dôkaz podporujúci úvahu obhajoby o nespôsobilosti poškodenej v tom čase riadne riadiť bicykel. Tento záver nespochybňuje ani výpoveď svedkov V. X. a W.

Q., ktorí spôsob riadenia bicykla poškodenou popísali. Za danej dôkaznej situácie potom podľa krajského súdu obžalovaný svojím spôsobom jazdy vytvoril zjavne kolíznu situáciu a to tak, že poškodená podľa záverov znaleckého dokazovania nemala čas a ani dostatočnú vzdialenosť, aby sa obžalovanému mohla včas vyhnúť, či dokonca zastaviť, ešte pred miestom zrážky, čím nenesie spolu podiel na vzniknutej nehode.

K obhajobou namietaným výhradám obsiahnutým v odbornom vyjadrení Ing. B. Y. krajský súd konštatuje, že znalec v záveroch použil len technický výklad pravidiel cestnej premávky podľa § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez aplikácie už citovaných osobitných ustanovení o cyklistoch podľa § 55 ods. 8 tohto zákona, čím sa vyhol posúdeniu možnosti priestorového zabránenia vzniku nehody v podobe riadenia bicykla obžalovaným primeranou rýchlosťou. Súčasne uvedený znalec v závere konštatuje, že obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde prešiel na vozovku - priechod pre cyklistov a čelne sa zrazil s poškodenou. Napokon závery tohto odborného vyjadrenia boli podrobne preskúmané a vyhodnotené kontrolným znaleckým dokazovaním Znaleckého ústavu v Žiline s uvedením aj zistených pochybení v postupe znalca.

Podľa zistení krajského súdu, opierajúc sa o vykonané dokazovanie, niet pochýb o tom, že obžalovaný v čase zrážky s poškodenou prešiel do jej jazdného pruhu, čo koniec koncov ani jeden zo znalcov, včítane znaleckého ústavu nespochybnil. Potvrdzuje to aj výpoveď svedka W. Q. a predovšetkým zdokumentované miesto krvnej stopy nebohej, kde ihneď po zrážke spadla a smrteľne si zranila hlavu. Preto za nedôvodné považuje krajský súd námietky obžalovaného, že priechod pre cyklistov v danom prípade nebol dostatočne vyznačený a preto ani nebolo možné určiť, či obžalovaný vôbec prešiel do protismeru.

Z pohľadu takto rekapitulovaných a vyhodnotených dôkazov a z nich plynúcich skutkových zistení v spojení s hodnoteným odôvodnením napadnutého rozsudku konajúceho súdu má krajský súd za to, že konanie obžalovaného, keď prešiel pri prejazde cyklistickým priechodom pre cyklistov do protismerného jazdného pruhu poškodenej a nepresvedčil sa, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, nutne viedlo k dopravnej nehode. Týmto konaním obžalovaný porušil hore citované ust. § 14 ods. 1, § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Porušenie týchto pravidiel cestnej premávky je v zmysle § 137 ods. 2 písm. k/ zák. č. 8/2009 Z. z. závažným porušením, ktoré má bezpochyby spravidla za následok vznik vážnych dopravných nehôd s následkom na zdraví či živote osôb, preto konaním obžalovaného bol nepochybne naplnený kvalifikačný znak porušenia dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%2523138'&ucin-k-dni='30.12.9999'>/ Trestného zákona.

Konajúci súd potom toto konanie obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu správne právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti.

Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu výroku o treste.

Konajúci súd ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. poriadku vyhodnotil to, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo podľa krajského súdu zodpovedá aj skutkovým zisteniam plynúcim z odpisu registra trestov a priestupkového registra, keď bol v priestupkovom konaní postihnutý iba raz za nerešpektovanie dopravného značenia. Súčasne správne konajúci súd uzavrel, že neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného podľa § 37 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery konajúci súd prihliadal nielen na účel trestu vymedzený v § 34 ods. 1 Tr. zákona, ale aj na zásady uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda prihliadal na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, ako aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Určenie druhu trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu, ktorého závažnosť je zvyšovaná spôsobeným následkom, zodpovedá aj hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy. Ako je to už vyššie konštatované, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pričom len v jednom

prípade bol postihnutý v rámci priestupkového konania. Z uvedeného teda plynie, že obžalovaný doposiaľ žil riadnym spôsobom života, keď aj v zamestnaní ako vysokoškolský profesor je svojím zamestnávateľom hodnotený vysoko kladne, preto uložený druh trestu odňatia slobody zodpovedá zákonu. Možnosť nápravy obžalovaného je potrebné v danom prípade hodnotiť jednoznačne pozitívne.

Vychádzajúc z týchto záverov odvolací súd sa stotožnil s uloženým trestom odňatia slobody vo už výmere 2 rokov, čo je na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého bol podmienečne odložený na kratšiu skúšobnú dobu 12 mesiacov. Takto uložený trest je trestom primeraným a zodpovedá vyslovenému hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy.

Napokon žiadne pochybenie krajský súd nezistil ani vo výroku, ktorým konajúci súd priznal nárok na náhradu škody právnemu nástupcovi poškodenej, jej manželovi V. W. v celkovej sume 2.724,- Eur za náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom neb. B. W.. Vzhľadom k tomu, že k ďalším uplatneným nárokom je potrebné vykonať dokazovanie, správne bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie, V podstate z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, tomuto nevyhovel a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.