Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-311-2014.pdf
PDF · 168.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/311/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcov: Mesto Žilina, so sídlom: Mestský úrad, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, zastúpeného: HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: P.O. Hviezdoslava 690/6, 010 01 Žilina, proti žalovanému: KUBO OIL, s.r.o., so sídlom: Sv. Martina 84/15, 013 06 Terchová , IČO: 46609156, zastúpeného: V4 Legal, s.r.o. so sídlom: Tvrdého 4, 010 01 Žilina, IČO: 36858820, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd určuje, že Mesto Žilina so sídlom: Mestský úrad, Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina je výlučným vlastníkom pozemku KNC parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2014 domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. A. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že pozemok je zapísaný na LV č. XXXX v prospech žalovaného v podiele 1/1, pričom žalobca je presvedčený, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti patrí jemu, avšak v dôsledku nesprávneho úradného postupu v minulosti, a na to nadväzujúce opakované prevody na tretie osoby, bolo toto právo žalobcovi odňaté. Mesto Žilina má povinnosť udržiavať a chrániť majetok mesta, čo preukazuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Pozemok, ktorý je predmetom žaloby, predstavuje časť pôvodných pozemkov, nachádzajúcich sa v k.ú. B., a to parc.č. XXX – záhrada o výmere 6 árov a 26 m2, zapísanej v pozemkovo-knižnej vložke č. XXX a parc. č. XXX – záhrada o výmere 6 árov a 82 m2, zapísanej v pozemkovo- knižnej vložke č. XXXX, vlastnícke právo ku ktorým parcelám bolo do pozemkovej knihy zapísané v prospech C. D., bytom: E. XX, B., v podiele 1/1 na základe kúpnych zmlúv zo dňa 09.04.1937 a dňa 30.06.1937. Rozhodnutím o vyvlastnení č. Vyst-734/57-192 zo dňa 26.09.1957 v spojení s rozhodnutím č. Vyst-1589/58-192 zo dňa 31.03.1959 rozhodol odbor pre výstavbu Rady Mestského národného výboru v Žiline o vyvlastnení niektorých nehnuteľností v k.ú. B. na účely výstavby sídliska Žilina – Hliny, časť 1., v rámci hospodárskeho plánu na rok 1957 – 1959. Rozhodnutím o vyvlastnení boli o.i. v celom rozsahu vyvlastnené aj parcely č. XXX C. XXX, patriace C. D.. Vyvlastniteľnom a nadobúdateľom vyvlastnených parciel sa stal Československý štát v priamej správe generálneho investora kompl. byt. výstavby rady KNV Žilina. Na základe rozhodnutia o náhrade, odboru pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Žiline č. Výst-734/57-II-192, zo dňa 21.10.1957 bola C. D. určená náhrada za vyvlastnené pozemky vo výške 10.699,- Kčs, ktorá bola prevedená na jej účet v zmysle vyúčtovania Mestskej sporiteľne v Žiline
zo dňa 06.08.1958. Vlastnícke právo štátu k parcelám č. XXX C. XXX prešlo na Mesto Žilina v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb.
Na základe rozhodnutia Správy katastra č. C 740/2011 zo dňa 09.11.2011 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. B. (ďalej v texte len ROEP) a na to nadväzujúcim záznamom č. Z9512/2011 (položka výkazu zmien č. 5822/11) bola C. D. zapísaná v podiele 1/1 ako vlastník pozemkov v k.ú. B. KNE parc.č. XXX záhrady o výmere 389 m2 a KNE parc.č. XXX záhrady o výmere 484 m2. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že parcely KNE č. XXX C. XXX sú časti pôvodných parciel č. XXX C. XXX vedených v pkn. vložkách č. XXX C. XXXX. Z uvedeného vyplýva, že hoci v čase vydania rozhodnutia ROEP patrilo vlastnícke právo k parc.č. A. XXX C. XXX Mestu Žilina na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 26.09.1957 v spojení so Zákonom o majetku obcí, bolo do katastra nehnuteľností bez akékoľvek relevantného právneho dôvodu a v rozpore s právnym poriadkom chybne zapísané vlastnícke právo pre C. D..
Po vydaní rozhodnutia ROEP došlo k viacerým následným prevodom parciel KNE č. XXX C. XXX:
- Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi C. D. a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 44680783 zo dňa 27.08.2012, ktorej vklad bol povolený pod č. V 5190/12. V nadväznosti na tento prevod boli geometrickým plánom č. 54-215/2012 zo dňa 24.07.2012, vyhotoveným spoločnosťou Geodézia Žilina, a.s., vytvorené nasledovné pozemky: a) KNC parc.č. XXXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2; b) KNC parc.č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, z čoho vyplýva, že KNE parcely č. XXX C. XXX zanikli.
- Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14.03.2013 medzi spoločnosťou JO-BI, s.r.o. a F. A., ktorej vklad bol povolený pod č. V 1277/13, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva pozemkov parc. č. KN-C č. XXXX/X a XXXX/X. V nadväznosti na tento prevod boli geometrickým plánom č. 14-215/2013 zo dňa 01.03.2013, vyhotoveným spoločnosťou Geodézia Žilina, a.s. pozemky parc.č. XXXX/X C. XXXX/X spojené a bol vytvorený jediný pozemok KNC parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2. Z toho vyplýva, že KNC parc. č. XXXX/X zanikla.
- Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 09.05.2013 medzi F. A. a žalovaným, ktorej vklad bol povolený pod č. V 3084/13, predmetom ktorej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemku KNC č. XXXX/X.
Vzhľadom na to, že C. D. nebola nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - pozemkom parc. č. A. XXX C. XXX, v súlade so zásadou „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“ – nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, bola kúpna zmluva medzi ňou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. neplatná a táto neplatnosť postihuje i všetky ďalšie prevody, a teda žiadne osoby nemohli nadobudnúť vlastníctvo k predmetným pozemkom. Vlastnícke právo sporných nehnuteľností zostalo žalobcovi.
2. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. B. súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 873 m2, zastavané plochy a nádvoria je vedený žalovaný – obchodná spoločnosť KUBO OIL, s.r.o., D. F. XX/XX, G. titulom nadobudnutia – kúpnou zmluvou č. V 3084/13 z 09.05.2013.
4. Z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX pre k.ú. B. (č.l. 5 spisu) súd zistil, že pod radovým č. 19 bolo dňa 13.04.1937 pod č. 3504 vložené vlastnícke právo k pozemkom parc.č. XXX C. XXX na základe kúpno-predajnej zmluvy danej v Žiline dňa 09.04.1937 v prospech C. D.. Pod rad. č. 20 bolo dňa 19.06.1957 poznamenané na pozemok parc. č. XXX v celosti vyvlastňovacie pokračovanie pre odbor MH rady MsNV v Žiline rozhodnutím MsNV v Žiline Výst: 734/957 zo dňa 17.06.1957.
5. Z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXXX pre k.ú. B. (č.l. 8 spisu) súd zistil, že podľa kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 20.06.1937 bolo vložené vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXX, záhrada o výmere 682 m2 v prospech C. D.. Dňa 19.06.1957 bolo na parc. č. XXX v celosti podľa rozhodnutia MsNV v Žiline
Výst: 734/957 zo dňa 17.06.1957 poznamenané vyvlastňovacie pokračovanie pre odbor MH rady MsNV v Žiline.
6. Z rozhodnutia o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957, vydaného odborom pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Žiline súd zistil, že na základe žiadosti odboru MH rady MsNV v Žiline zo dňa 17.06.1957 boli vyvlastnené nehnuteľnosti, zapísané v pozemkovej knihe k.ú. B. uvedené pod por. č. 1 – 10, pričom pod por. č. 5 je uvedená parc. č. XXX záhrada o výmere 1332 m2, zapísaná v zápisnici č. 590 ako vlastníctvo C. D. v celosti, vyvlastnená bola celá parcela a pod por. č. 6 je uvedená parc. č. XXX, záhrada o výmere spoločnej s parcelou XXX, zapísaná v zápisnici č. 2832 ako vlastníctvo C. D. v celosti, vyvlastnená bola celá parcela.
7. Z rozhodnutia odboru pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Žiline č. Výst XXX/XX- XX.-192 zo dňa 21.10.1957 (č.l. 12 spisu) súd zistil, že na základe rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 26.09.1957 sp.zn. Výst-734/57-192 bolo rozhodnuté o určení náhrady pre C. D. za nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 590 m.č. 428 a v zápisnici č. XXXX F. XXX k.ú. XXX o výmere 1332 m2 po Kčs 2,- /1 m2, za investície 6510,- Kčs a za ovocné stromy 1.525,- Kčs, celkom 10.699,- Kčs – pod radovým č. 4.
8. Uznesením čj.: 7-Nc 14/57 Ľudového súdu v Žiline zo dňa 18.6.1958 (č.l. 14 spisu) vo veci rozdelenia náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v k.ú. F. B. pre Československý štát v priamej správe odboru MH rady MsNV v Žiline bolo rozhodnuté o prijatí do súdnej úschovy sumy 505.000,- Kčs, ktorú vyvlastniteľ MsNV Žilina zložil na bežný účet č. XXX-XX/XXX u Štátnej sporiteľne v Žiline, a to podľa rozhodnutia o náhrade rady MsNV, odboru pre výstavbu v Žiline zo dňa 21.10.1957, č. Výst: XXX/XX- XX.-192, v spojitosti s rozhodnutím odboru pre výstavbu rady KNV v Žiline zo dňa 29.04.1958 zn.: Výst.: 7872/26-1957-Nc/W zo dňa 13.05.1958 zn.: Výst.: - 1473/26: 1958-Nc/W. Náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti celkovo obnáša sumu 435.414,50 Kčs, a to podľa bodu E./ za nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 590 m.č. XXX a 2832 m.č. XXX sumu 10.699,- Kčs C. D., H. D., B., E. XX. Z doručenky (č.l. 16 spisu) súd zistil, že uznesenie bolo doručené C. D. do vlastných rúk.
9. Žalobca ďalej súdu predložil spolu s podaním, doručeným súdu 28.12.2016, rozhodnutie Odboru pre výstavbu rady Krajského národného výboru Žilina zn.: Výst-7872/26-1957-Nc/W. zo dňa 29.04.1958 (č.l. 63 spisu), ktorým bolo rozhodnuté o odvolaniach vlastníkov nehnuteľností, vyvlastnených rozhodnutím Odboru pre výstavbu rady MsNV v Žiline zo dňa 21.10.1957 č. Výst-734/57-II.-192, ktorým bola určená vyvlastňovacia náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti, vyvlastnené rozhodnutím OV MsNV v Žiline zo dňa 26.09.1957 č. Výst-734/57-192, proti týmto rozhodnutiam a hlavne proti výške náhrady. Odvolanie podala aj vd. C. D., pričom obsahom všetkých odvolaní bola žiadosť o zvýšenie náhrady za pozemok. O odvolaniach zo dňa 20.06.1957, zo dňa 08.10.1957, zo dňa 14.10.1957 a zo dňa 17.11.1957 proti vyvlastňovaciemu rozhodnutiu MsNV zn.: Výst-734/57-192 zo dňa 26.10.1957, ako aj proti rozhodnutiu o náhrade č. Výst-734/57-II.-192 zo dňa 21.10.1957, bolo rozhodnuté tak, že odvolania boli zamietnuté a napadnuté rozhodnutia MsNV boli potvrdené ako zodpovedajúce reálnej hodnote vyvlastnených investícií a predpisom o náhrade. Na strane 10 rozhodnutia zo dňa 29.04.1958 je uvedené, že toto rozhodnutie je v poradí inštančnom konečné, proti nemu sa ďalšie odvolanie nepripúšťa. Podľa ods. 6 §-u 20 zák.č.280/49 Zb. môžu stránky nespokojné s určením výšky náhrady podať do 30 dní od doručenia návrh na Ľudový súd v Žiline na preskúmanie podľa zásad nesporového konania. Podaný návrh nemá odkladný účinok na právoplatnosť tohto rozhodnutia.
Žalobca ďalej súdu predložil uznesenie sp. zn. Nc 111/59-3 zo dňa 29.8.1959 Ľudového súdu v Žiline (č.l. 69 spisu), ktorým bolo rozhodnuté o odmietnutí žiadosti navrhovateľky vdovy C. D., obyvateľky v B., E. I. XX proti odporcovi Československému štátu v priamej správe Odboru MH rady MsNV v Žiline o ustanovení zvýšenej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti s poukazom na ust. § 57 zák. č. 142/1950 Zb.
10. Z rozhodnutia rady Mestského národného výboru v Žiline, odboru výstavby a vodného hospodárstva sp.zn.: Výst-1589/58-192 zo dňa 31.03.1959 súd zistil, že rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 26.09.1957
č. Výst-734/1957-1952 bolo doplnené v tom smere, že vyvlastniteľnom je Československý štát v priamej správe Gen. investora kompl. byt. výstavby KNV Žilina a RCH Slovenská odborová rada, Bratislava namiesto uvedeného odboru MH rady MsNV v Žiline.
11. Z rozhodnutia Správy katastra Žilina č.: C 740/2011 zo dňa 09.11.2011 (č.l. 19 spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.12.2011, súd zistil, že Správa katastra v Žiline schválila podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z. Register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. B., ktorý bol spracovaný na základe Zmluvy o dielo č. 30/1998 zo dňa 25.02.1998 v zmysle dodatkov ku zmluve č. 1 – 20 spracovaných zhotoviteľom J. K. L., geodetické a kartografické práve, Kuzmányho 7, 010 01 Žilina, IČO: 34497200.
12. Z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 21 spisu) súd zistil, že na základe rozhodnutia ROEP ZI C 740/2011 bol vykonaný zápis vlastníckeho práva pozemkov – parciel registra „E“ parc. č. XXX o výmere 389 m2, záhrady a č. XXX o výmere 484 m2, záhrady v prospech C. D.. Ďalej súd z listu vlastníctva zistil, že na základe kúpnej zmluvy č. V 5190/12 z 27.08.2012 bolo zapísané vlastnícke právo k uvedeným parcelám na spoločnosť JO-BI, s.r.o. v celosti. Na základe kúpnej zmluvy č. V 1277/13 z 14.03.2013 bolo vlastnícke právo k uvedeným pozemkom zapísané v prospech F. A., H. M. v celosti a na základe kúpnej zmluvy z 09.05.2013 č. V 3084/13 bolo vlastnícke právo k týmto parcelám zapísané v prospech spol. KUBO OIL, s.r.o..
13. Z geometrického plánu č. 54-215/2012, vyhotoveného F. F. dňa 24.07.2012, ktorý bol autorizačne overený dňa 25.07.2012 J. N. D. a úradne overený pod č. 1193/2012, GP vyhotoveným na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X C. XXXX/X, súd zistil, že pôvodné parcely KNE č. XXX o výmere 389 m2, záhrada a č. XXX o výmere 484 m2, záhrada, vedené na LV č. XXXX, zanikli a vznikli nové parcely parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2, zastavaná plocha a parc.č. XXXX/X o výmere 118 m2, zastavaná plocha.
14. Z geometrického plánu č. 14-215/2013 vyhotoveného F. F. dňa 01.03.2013, autorizačne overeného dňa 04.01.2013 J. N. D., úradne overeného Správou katastra Žilina dňa 13.03.2013 pod č. 313/2013, (č.l. 26 spisu), vyhotoveného na zlúčenie parc. č. XXXX/X, súd zistil, že parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2, zastavané plochy a parc. č. XXXX/X o výmere 118 m2, zastavané plochy, vedené na LV č. XXXX boli zlúčené do jednej parcely č. XXXX/X o výmere 873 m2, zastavané plochy, ako vlastník je poznačená F. A., G. O. XXX.
15. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
16. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2016 žalovaný prostredníctvom svojho konateľa uviedol, že keďže žalobca preukázal nejakým dokladmi z 50-tych rokov svoje vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, jemu neostáva nič iné, len so žalobou súhlasiť. Uviedol, že napísal návrh mimosúdnej dohody adresovaný zástupcovi primátora dňa 07.11.2016. Pojednávanie bolo odročené za účelom oznámenia súdu výsledku mimosúdnych jednaní a v prípade, že k mimosúdnej dohode nedôjde, žalovanému bolo uložené doručiť súdu v stanovenej lehote písomné vyjadrenie k žalobe.
17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu až na pojednávaní konanom dňa 31.05.2017, nariadenom potom, ako bolo súdu zo strany právnej zástupkyne žalobcu podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 oznámené, že mimosúdne rokovania medzi stranami sa z dôvodov na strane žalovaného od posledného pojednávania, do dňa spísania tohto podania, nerealizovali, teda nemohlo ani dôjsť k uzatvoreniu mimosúdnej dohody.
18. Právny zástupca žalovaného poukázal na pojednávaní na rozhodnutie o schválení ROEP, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, ani námietkami v období troch rokov po schválení ROEP.
Považoval za sporné vyvlastnenie daného pozemku v roku 1958 – 1959, nakoľko mohlo dôjsť k neukončeniu tohto vyvlastňovacieho procesu, resp. k inému spôsobu ukončenia vyvlastňovacieho procesu. Poukázal na § 3 zák.č. 93/1950 Zb., ktorý umožňuje inštitút tzv. revokácie, teda vrátenia vyvlastneného pozemku pôvodnému vlastníkovi, pokiaľ sa do troch mesiacov nezačalo s napĺňaním účelu, na ktorý bol vyvlastnený. Inštitút revokácie existoval aj v neskoršom stavebnom poriadku zák.č. 87/1958 Zb., v ktorom je inštitút revokácie upravený v § 21, pričom podľa tohto zákonného ustanovenia sa pôvodný vlastník môže domáhať až po dvoch rokoch vrátenia pozemku. Tým žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukazuje na tú možnosť, že C. D. nemusela o tieto pozemky definitívne prísť, čo spochybňuje nárok žalobcu na prípadný prechod týchto vyvlastnených pozemkov do vlastníctva Mesta Žilina na začiatku 90-tych rokov. Pokiaľ bol schválený ROEP právoplatným rozhodnutím z roku 2011, C. D. mohla nadobudnúť vlastnícke právo k týmto pozemkom neznámym spôsobom. Pri vykonávaní registra obnovenej evidencie pozemkov sa zrejme došlo k záveru, že C. D. je riadnym a nespochybniteľným vlastníkom daných pozemkov, na základe čoho bola opäť do evidencie katastrálneho operátu zapísaná. Na základe toho následne C. D. previedla tieto pozemky na spoločnosť JO-BI, ktorá previedla pozemky na pani A. a následne došlo k prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť žalovaného. Tieto právne úkony sú teda legitímne a právoplatné. Právny zástupca žalovaného súdu predložil spomenuté kúpne zmluvy.
19. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nespochybňuje, že by k vyvlastneniu v danom období došlo, avšak žalovaný tvrdí, že vyvlastnenie mohlo byť neskôr zrušené, v dôsledku čoho v rámci ROEP prešlo vlastnícke právo opäť na C. D.. Je tu dôvodná pochybnosť o tom, že vyvlastnenie pretrvalo v podstate až do obdobia, kedy mal pozemok prejsť z majetku MNV na Mesto Žilina.
20. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala, že tieto dôkazy považuje za nadbytočné, keďže v konaní nie je sporné, že takéto prevody boli uskutočňované, spornou je skutočnosť, že vlastníctvo C. D. nemalo byť na základe vykonaného ROEP zapísané spätne na C. D., keďže v tom čase bolo vlastníkom Mesto Žilina. Podľa názoru žalobcu bol ROEP zrejme vykonaný nesprávne, pretože v tom čase, keď sa vykonával, jednoznačne bolo Mesto Žilina vlastníkom predmetného sporného pozemku a vzhľadom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva Mesto Žilina ako oprávnený vlastník sa domáha určenia vlastníckeho práva na základe všeobecnej určovacej žaloby. Uviedla, že v pozemno-knižných vložkách č. XXX a č. XXXX je uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie č. 734/957 zo dňa 17.06.1957 a nie vyvlastňovacie rozhodnutie č. 734/57-192 zo dňa 26.09.1957, pretože na základe rozhodnutia zo dňa 17.06.1957 bolo vyvlastňovacie konanie začaté, až následne bolo vydané rozhodnutie zo dňa 26.09.1957.
21. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.05.2012 (č.l. 89 spisu) medzi C. D. ako predávajúcou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva pozemkov parc. č. XXX záhrady o výmere 389 m2 a parc. č. XXX záhrady o výmere 484 m2 v celosti, vedených na LV č. XXXX.
22. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.02.2013 (č.l. 86 spisu) medzi spoločnosťou JO-BI, s.r.o. ako predávajúcim a F. A. ako kupujúcou súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 755 m2 a CKN parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, v celosti.
23. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 18.04.2013 (č.l. 82 spisu) medzi F. A. ako predávajúcou a spoločnosťou KUBO OIL, s.r.o. ako kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva pozemku parc. č. P. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2 v celosti. Rozhodnutím Správy katastra Žilina zo dňa 29.05.2013 č. vkladu: V 3084/13 (č.l. 80 spisu) bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v k.ú. B. pozemku registra CKN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2 v prospech KUBO OIL, s.r.o., IČO: 46609156 v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi F. A. ako predávajúcou a spoločnosťou KUBO OIL, s.r.o. ako kupujúcim.
24. Na výzvu súdu predložil Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor dňa 14.07.2017 súdu listinné dôkazy, súvisiace s ROEP, týkajúce sa spornej parcely parc. č. XXXX/X, a to aj kópiu originálu LV č. XXXX v k.ú. B., z ktorých vyplýva chronológia zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmeny od dátumu jeho založenia vo všetkých jeho častiach (na LV totožné zápisy ako na LV predloženom žalobcom = č.l. 21 spisu) s tým, že LV bol založený zápisom rozhodnutia o schválení ROEP v k.ú. B. do KN pod číslom zmeny XXXX/XX.
25. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.08.2017 (č.l. 138 spisu) uviedla, že po oboznámení sa s pripojenými listinami od okresného úradu zotrváva žalobca na podanej žalobe a tvrdí, že vlastnícke právo k parc.č. XXX C. XXX, ktoré tvoria pozemok KNC parc.č. XXXX/X, riadne prešlo na právneho predchodcu žalobcu a neskôr na žalobcu z dôvodu vyvlastnenia nehnuteľností v roku 1979. Poukázala, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by nastala okolnosť, na základe ktorej by vlastnícke právo, patriace po vyvlastnení právnemu predchodcovi žalobcu, svedčilo C. D.. Pokiaľ by vlastnícke právo k pôvodným parc.č. XXX C. XXX naozaj svedčilo C. D., neexistoval by vo vzťahu k týmto pozemkom dôvod na vykonanie ROEP. Z uvedeného je zrejmé, že v rámci konania ROEP okresný úrad vychádzal z nesprávnych údajov, keď neprihliadol na zápis o vyvlastňovacom konaní z pozemno-knižných vložiek č. XXX a XXXX, resp. že nepreveroval listiny k vyvlastňovaciemu konaniu a bez relevantného dôvodu zapísal vlastnícke právo pani C. D.. Záveru, že okresný úrad neprihliadol na vyvlastňovacie konanie, svedčí aj tá skutočnosť, že v dokumentoch predložených okresným úradom je ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva C. D. uvedené: Q. XXX, B 19 č.d. XXXX/XXXX a PKV XXXX, B 2 č.d. XXXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé, že okresný úrad v konaní o ROEP prihliadol len na pôvodný nadobúdací titul – kúpnu zmluvu z roku 1937, avšak vôbec nebral do úvahy zápis v pozemno-knižných vložkách o vyvlastňovacom konaní. Pokiaľ úrad vychádzal pri ROEP len z originálu listu vlastníctva, ktorý je neúplný, postupoval nesprávne a v rozpore so zásadou spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalobca sa zároveň oboznámil s textom kúpnych zmlúv predložených na pojednávaní právnym zástupcom žalovaného dňa 31.05.2017 a navrhol vykonať dokazovanie pripojením originálu kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi C. D. a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. zo dňa 16.05.2012 z dôvodu, že v kópii kúpnej zmluvy je anonymizovaný údaj o výške kúpnej ceny, za ktorú C. D. parcely č. XXX C. XXX predala, nakoľko žalobca disponuje informáciou, že predmetné parcely boli C. D. odpredané za kúpnu cenu 250,- €, čo by znamenalo, že kúpna cena za m2 by predstavovala sumu 0,29 €, pričom vzhľadom na veľkosť výmery pozemkov a ich umiestnenie v centre mesta Žilina sa kúpna cena javí ako zjavne neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi. Táto skutočnosť zároveň môže naznačovať, že kupujúci mohol účelovo odkúpiť predmetné pozemky za takú nízku cenu, že si mohol byť vedomý spornosti predmetných pozemkov, ktorý záver umocňuje aj tá okolnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v krátkom čase po vykonaní ROEP.
26. Žalovaný sa k listinným dôkazom, zaslaným do konania Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, vyjadril podaním zo dňa 15.08.2017 (č.l. 143 spisu), v ktorom poukázal, že C. D. bola na základe dostupných podkladov v rámci spracovania ROEP Žilina označená za vlastníka nehnuteľností – pozemkov pôvodných parciel č. KNE XXX a KNE XXX, z ktorých vznikla parcela č. KNC XXXX/ X. K uvedenému záveru, že výlučným vlastníkom parciel č. KNE XXX a KNE XXX je C. D., dospel spracovateľ ROEP Žilina po analýze a spracovaní potrebných podkladov, listín z archívu súdu, listín zo zbierky správy katastra, údajov zo súboru popisných a grafických informácií katastra nehnuteľností, ako aj z iných listín a podkladov, ktoré doložili účastníci konania ROEP, preto podľa názoru žalovaného bol ROEP Žilina spracovaný v súlade s právnymi predpismi a tiež faktickým stavom vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca ani nevyužil možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu Správy katastra č. C 740/2011 zo dňa 09.11.2011, ktorým bol schválený ROEP Žilina. Žalovaný rovnako zotrval na svojej argumentácii, že aj v prípade preukázania právoplatne skončeného vyvlastňovacieho konania v období rokov 1958 – 1959, v ktorom mohlo dôjsť k odňatiu vlastníckeho práva C. D. k pôvodným parcelám č. KNE XXX a KNE XXX, mohlo bezprostredne po uvedenom vyvlastnení nastať obnovenie vlastníckeho práva k uvedeným parcelám v prospech C. D..
Zároveň žalovaný poukázal, že v uplynulom období bolo súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jancom zriadené exekučné záložné právo v prospech oprávneného žalobcu, a to konkrétne vo veci vymáhania pohľadávky povinného – žalovaného, vzniknutej z titulu nedoplatku na dani z nehnuteľnosti, pričom
skutočnosť, že žalobca ako oprávnený v uvedenom exekučnom konaní dal súdnemu exekútorovi návrh, resp. súhlas na zriadenie exekučného záložného práva voči žalovanému na danej nehnuteľnosti, pôsobí prinajmenšom ako nelogický krok v situácii, keďže žalobca spochybňuje vlastnícke právo žalovaného k uvedenej nehnuteľnosti v súdnom konaní. Súdu predložil výpis z LV č. XXXX zo dňa 16.08.2017 (č.l. 146 spisu), na ktorom je vedená parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X o výmere 873 m2, zastavané plochy a nádvoria vlastníka KUBO OIL, s.r.o. v celosti, v ktorého časti CLV - ťarchy je poznačený pod por. č. 5 Z 3936/2017 exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva č. EX 89/17 od súdneho exekútora JUDr. Mariána Janeca v prospech oprávneného Mesta Žilina na nehnuteľnosť - pozemok reg. C KN parc.č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2 – XXXX/XXXX.
27. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor súdu prípisom zo dňa 30.08.2017 zaslal kúpnu zmluvu, uzatvorenú dňa 16.05.2012 medzi C. D. ako predávajúcou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. (č.l. 156 spisu), predmetom ktorej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k pozemkom , zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. B., parc. č. XXX o výmere 389 m2 a parc. č. XXX záhrady o výmere 484 m2, z ktorej súd zistil, že podľa čl. II. zmluvy boli uvedené pozemky odpredané za kúpnu cenu vo výške 250,- €.
28. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 13.09.2017 v neprítomnosti strán, ktoré boli na pojednávaní riadne zastúpené svojimi právnymi zástupcami.
29. Žalobca na pojednávaní zotrval prostredníctvom právneho zástupcu na žalobe v celom rozsahu, poukázal na kúpnu cenu 250,- €, ktorá bola dojednaná v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi C. D. a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. s tým, že kúpna zmluva mohla byť zo strany kupujúceho uzatvorená účelovo, kupujúci si mohol byť vedomý, že tieto pozemky môžu byť v budúcnosti sporné, môžu byť predmetom súdnych konaní o určenie vlastníckeho práva, teda kupujúci mohol konať špekulatívne za účelom nadobudnutia týchto pozemkov za veľmi nízku kúpnu cenu. s tým, že v budúcnosti môže byť vlastnícke právo k týmto pozemkom napadnuté revokáciou v zmysle príslušných ustanovení zákona, ktorá bola založená na tom princípe, že osoba, ktorej bol vyvlastnený pozemok, si musela podať písomnú žiadosť o navrátenie vlastníckeho práva a o tejto žiadosti muselo byť rozhodnuté, ak bola táto žiadosť dôvodná. Žalovaný však žiadny dôkaz preukazujúci, že k revokácii došlo, alebo že bola takáto žiadosť podaná, alebo že bol vyvlastňovací výmer zrušený, nepredložil. V rámci ROEP teda došlo omylom k nesprávnemu zápisu, keď okresný úrad vôbec neakceptoval, že v pôvodných pozemno-knižných vložkách sú zapísané údaje o vyvlastnení týchto nehnuteľností. Pokiaľ aj v rámci konania o ROEP neboli podané zo strany žalobcu námietky, vlastnícke právo je však absolútne, je nepremlčateľné a oprávnený vlastník má právomoc domáhať sa určenia vlastníckeho práva inými prostriedkami, ktoré mu umožňuje zákon.
30. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že pokiaľ kúpna cena v zmluve uzatvorenej medzi C. D. a JO-BI, s.r.o. bola dohodnutá vo výške 250,- €, nie je z toho zrejmá účelovosť, mohlo sa jednať o širšie vyrovnávanie vzťahov zmluvných strán, ktorého súčasťou bola aj táto kúpna zmluva. Spoločnosti KUBO OIL s.r.o. ako žalovanému v tomto konaní svedčí dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva, ako aj jeho právnym predchodcom, ktorá nebola v konaní spochybnená. Na LV nebola nijaká poznámka o tom, že bol vykonaný ROEP, ako nadobudol pôvodný vlastník, teda pani D., túto parcelu v roku 2011, všetky predpoklady dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva tak svedčia žalovanému. Práve žalobca bol ten, ktorý, či už formou námietok voči ROEP, alebo formou iných opravných prostriedkov, ktoré mu ukladá, alebo umožňuje právny poriadok SR, nijakým spôsobom nespochybnil výsledok ROEP.
31. Právni zástupcovia v rámci záverečnej reči zotrvali na dovtedajšej argumentácii produkovanej v konaní.
32. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. (zákona účinného v čase podania žaloby) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 prvej vety zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2017: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa ust. § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.
Podľa ust. § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
Podľa ust. § 2 ods.7 zákona č. 138/1991 o majetku obcí veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona.
Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä a) udržiavať a užívať majetok, b) chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c) používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi, d) viesť majetok v účtovníctve podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku účinného do 23.9.1976 ak to vyžaduje uskutočnenie úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, uskutočnenie stavby alebo jej užívanie alebo vykonanie asanácie, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť. Ak nejde o vyvlastnenie na účely uskutočnenia úloh určených štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, možno nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, len ak prevažuje záujem
na uskutočnení alebo užívaní stavby alebo na vykonaní asanácie nad iným oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka alebo iného oprávneného.
Podľa ust. § 18 ods.2 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku vyvlastniť možno, len ak nemožno účel vyvlastnenia dosiahnuť inak a ak nemožno získať nehnuteľnosti alebo práva k nim dohodou. Vyvlastnenie musí byť v zhode so zámermi a cieľmi územného plánu a môže sa vykonať len v nevyhnutnom rozsahu a s najmenším obmedzením práv tretích osôb.
Podľa ust. § 20 ods.1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku o vyvlastnení a o náhrade za vyvlastnenie rozhoduje stavebný úrad.
Podľa ust. § 21 ods.1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak nezačal vyvlastňovateľ alebo jeho právny nástupca užívať vyvlastnenú nehnuteľnosť alebo práva k nej na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie vykonalo, v určenej lehote, najneskoršie však do dvoch rokov od vydania rozhodnutia o vyvlastnení, môže sa na žiadosť vyvlastneného alebo jeho právneho nástupcu rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušiť. Žiadosť treba podať najneskoršie do troch mesiacov po uplynutí uvedených lehôt. O žiadosti rozhodne orgán, ktorý vydal v prvej stolici rozhodnutie o vyvlastnení.
Podľa ust. § 21 ods.2 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku ak sa rozhodnutie o vyvlastnení celkom alebo čiastočne zrušilo, má vyvlastňovateľ nárok na vrátenie poskytnutej náhrady alebo jej pomernej časti aj s jej úžitkami a vyvlastnený nárok na náhradu vzniknutej škody.
Podľa ust. § 21 ods.3 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku nároku na vrátenie poskytnutej náhrady s jej úžitkami a o nároku na náhradu vzniknutej škody a o jej výške rozhoduje súd podľa všeobecných predpisov.
Podľa ust. § 101 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
33. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobe vyhovel.
34. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
35. Určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a podľa 137 písm. c) CSP – aktuálne účinného predpisu upravujúceho občianske súdne konanie, považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu v tom, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi stranami existuje, pretože žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k pozemku parc. č. A. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2 v k.ú. B., ktorého vlastníctvo je na LV č. XXXX zapísané v prospech žalovaného v celosti. Existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na
určení vlastníckeho práva vyplýva z povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého sú orgány obce a organizácie povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, pričom sú najmä povinné majetok udržiavať a užívať, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, ako i používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Rozhodnutím v tejto veci tak dôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami.
36. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. A. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom na LV č. XXXX.
37. Z vykonaného dokazovania geometrickými plánmi č. 54-215/2012 a č. 14-215/2013 mal súd preukázané, že pôvodné pozemkovo-knižné parcely č. XXX C. XXX, ktoré boli C. D. vyvlastnené rozhodnutím o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957, sú totožné s parcelou č. XXXX/X o výmere 873 m2, zastavané plochy, ku ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobca v tomto konaní domáhal.
38. Konkrétne na základe geometrického plánu č. 54-215/2012, úradne overeného pod č. 1193/2012 na oddelenie a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X C. XXXX/X pôvodné parcely KNE XXX o výmere 389 m2, záhrada a XXX o výmere 484 m2, záhrada, vedené na LV č. XXXX, zanikli a vznikli nové parcely parc. č. XXXX/X o výmere 755 m2, zastavaná plocha a parc. č. XXXX/X o výmere 118 m2, zastavaná plocha. Na základe geometrického plánu č. 14-215/2013, úradne overeného Správou katastra Žilina dňa 13.03.2013 pod č. 313/2013, boli parcely parc. č. XXXX/ X o výmere 755 m2, zastavaná plocha a parc. č. XXXX/X o výmere 118 m2, zastavané plochy, vedené na LV č. XXXX zlúčené do jednej parcely č. XXXX/X o výmere 873 m2.
39. Vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. B., na ktorom je ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 873 m2, zastavané plochy a nádvoria vedený žalovaný – obchodná spoločnosť KUBO OIL, s.r.o., D. F. XX/XX, G. titulom nadobudnutia – kúpnou zmluvou č. V 3084/13 z 09.05.2013.
40. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu – Čsl. štát, Krajský národný výbor v Žiline (KNV) nadobudol vlastnícke právo k pozemkom vyvlastneným na základe rozhodnutia o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957, vydaného odborom pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Žiline, na základe žiadosti odboru MH rady MsNV v Žiline zo dňa 17.06.1957, ktorým boli v celosti vyvlastnené nehnuteľnosti, zapísané v pozemkovej knihe k.ú. B. ako parc. č. XXX záhrada o výmere 1332 m2, zapísaná v zápisnici č. 590 ako vlastníctvo C. D. v celosti a ako parc. č. XXX, záhrada, o výmere spoločnej s parcelou XXX, zapísaná v zápisnici č. 2832 ako vlastníctvo C. D., v spojitosti s rozhodnutím rady Mestského národného výboru v Žiline, odboru výstavby a vodného hospodárstva sp. zn.: Výst-1589/58-192 zo dňa 31.03.1959, ktorým bolo doplnené rozhodnutie o vyvlastnení zo dňa 26.09.1957 č. Výst-734/1957-1952 tak, že vyvlastniteľnom je Československý štát, v priamej správe Gen. investora kompl. byt. výstavby KNV Žilina a RCH Slovenská odborová rada, Bratislava namiesto uvedeného odboru MH rady MsNV v Žiline.
41. O vyvlastňovacej náhrade pre pôvodných vlastníkov vyvlastnených nehnuteľností bolo rozhodnuté rozhodnutím o náhrade č. Výst-734/57-II.-192 zo dňa 21.10.1957, vydaným Odborom pre výstavbu rady MsNV v Žiline zo dňa 21.10.1957.
42. Obidve rozhodnutia MsNV, teda rozhodnutie o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957 aj rozhodnutie o náhrade č. Výst-734/57-II.-192 zo dňa 21.10.1957 boli potvrdené rozhodnutím Odboru pre výstavbu rady Krajského národného výboru Žilina zn.: Výst-7872/26-1957-Nc/W. zo dňa 29.04.1958, ktorým KNV Žilina rozhodoval o odvolaniach vlastníkov vyvlastnených nehnuteľností, okrem iného i vlastníčky pozemkov C. D.. Napadnuté rozhodnutia MsNV Žilina boli potvrdené ako zodpovedajúce reálnej hodnote vyvlastnených investícií a predpisom o náhrade.
43. Ďalej mal súd preukázané z uznesenia čj.: 7-Nc 14/57 Ľudového súdu v Žiline zo dňa 18.6.1958 vo veci rozdelenia náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v k.ú. F. B. pre Československý štát, v priamej
správe odboru MH rady MsNV v Žiline, že náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti, určená podľa rozhodnutia o náhrade rady MsNV, odboru pre výstavbu v Žiline zo dňa 21.10.1957, č. Výst: XXX/XX- XX.-192, v spojitosti s rozhodnutím odboru pre výstavbu rady KNV v Žiline zo dňa 29.04.1958 zn.: Výst.: 7872/26-1957-Nc/W zo dňa 13.05.1958 zn.: Výst.: - 1473/26: 1958-Nc/W, vrátane náhrady vo výške 10.699,- Kčs bola pre C. D. prijatá do súdnej úschovy.
44. K prechodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam – pozemkovo-knižným parcelám č. XXX C. XXX na štát tak došlo na základe vyvlastnenia podľa predmetného vyvlastňovacieho rozhodnutia č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957 v spojitosti s rozhodnutím rady Mestského národného výboru v Žiline, odboru výstavby a vodného hospodárstva sp. zn.: Výst-1589/58-192 zo dňa 31.03.1959 a s rozhodnutím Odboru pre výstavbu rady Krajského národného výboru Žilina zn.: Výst-7872/26-1957- Nc/W. zo dňa 29.04.1958, ktoré rozhodnutie má konštitutívny charakter. Nadobudlo právoplatnosť s poukazom na potvrdzujúce rozhodnutie Odboru pre výstavbu rady Krajského národného výboru Žilina zn.: Výst-7872/26-1957-Nc/W. zo dňa 29.04.1958, proti ktorému nebolo prípustné odvolanie.
45. Žalobca je podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí právnym nástupcom subjektu, v prospech ktorého bolo vyvlastnenie realizované, teda KNV Žilina, ktorý na základe hore uvedeného vyvlastňovacieho rozhodnutia nadobudol vlastnícke právo k vyvlastneným pozemkov. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva obcí k veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa uvedeného právneho predpisu bola existencia práva hospodárenia národných výborov. V danom prejednávanom prípade bolo nesporne preukázané, že podmienka pre prechod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na žalobcu – Mesto Žilina bola splnená, vzhľadom na nadobudnutie vlastníctva predmetných pozemkov Československým štátom, zastúpeným v čase vyvlastnenia KNV Žilina, ktorého úlohy v súvislosti s novým územným členením štátu podľa zákona č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu, zákona č. 65/1960 Zb. o národných výboroch, v spojitosti s vládnym nariadením č. 71/1960 Zb. o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti ich orgánov, prevzali orgány novozvolených národných výborov. Z vykonaného dokazovania teda vyplynuli také skutkové zistenia, ktoré umožňovali záver o vlastníctve Československého štátu a o existencii práva hospodárenia KNV Žilina k predmetným pozemkom právoplatnosťou rozhodnutia o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957. Vyvlastnené pozemky tak prešli z vlastníctva štátu podľa ust. § 2 ods.1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, podľa ktorého prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú, do vlastníctva žalobcu, a to dňom účinnosti zákona, ktorú zákon nadobudol 1.4.1991, čím mal súd zároveň preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.
46. Keďže v minulosti došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom právnym predchodcom žalobcu a následne podľa zákona o majetku obcí došlo k prevodu vlastníctva tohto pozemku na žalobcu – Mesto Žilina, nemohlo byť vlastnícke právo k predmetným pozemkom zapísané v katastri nehnuteľností v prospech pôvodnej vlastníčky – C. D., a to na základe rozhodnutia Správy katastra č. C 740/2011 zo dňa 09.11.2011, ktorým bol schválený ROEP v k.ú. B. (záznam č. Z9512/2011, položka výkazu zmien č. 5822/11), pri ktorom nebolo prihliadnuté na zápisy v pozemno-knižných vložkách č. XXX a XXXX pre k.ú. B. o vyvlastňovacom pokračovaní pre odbor MH rady MsNV v Žiline rozhodnutím MsNV v Žiline Výst: 734/957 zo dňa 17.06.1957, ani neboli skúmané doklady súvisiace s vyvlastnením nehnuteľností.
47. Pôvodná vlastníčka C. D. tak na základe tohto chybného postupu nemala právo disponovať s týmito pozemkami žiadnym spôsobom. Následne preto nemohla byť táto parcela, resp. parcely pod pôvodnými EKN parc. č. XXX záhrady o výmere 389 m2 a parc. č. XXX záhrady o výmere 484 m2 v celosti, vedené na LV č. XXXX predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.05.2012 medzi C. D. ako predávajúcou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o.. Súd preto túto zmluvu vyhodnotil podľa § 39 OZ v spojitosti s § 123 OZ ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu, keďže nikto nemôže previesť viac práv, než aké má.
Obsahom vlastníckeho práva je právo držby veci, jej užívania, požívania plodov veci a nakladania s vecou. Len vlastník je teda oprávnený s vecou nakladať, napríklad tým spôsobom, že prevedie vlastnícke právo k veci na inú osobu. Vzhľadom na nakladanie s vecou – predmetnými pozemkami - nevlastníkom veci, a to C. D., prevodom vlastníckeho práva k uvedeným pozemkom na tretiu osobu, je tento právny úkon, teda kúpna zmluva uzatvorená dňa 16.05.2012 medzi C. D. ako predávajúcou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. ako kupujúcim, úkonom absolútne neplatným. Vzhľadom na takéto prejudiciálne posúdenie platnosti prvotnej kúpnej zmluvy je potrebné považovať všetky následne uzatvorené zmluvy, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku, za absolútne neplatné právne úkony, teda kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 06.02.2013 medzi spoločnosťou JO-BI, s.r.o. ako predávajúcim a F. A. ako kupujúcou a kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 18.04.2013 medzi F. A. ako predávajúcou a spoločnosťou KUBO OIL, s.r.o. ako kupujúcim.
48. Žalobca si voči poslednému nadobúdateľovi pozemku parc. č. P. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 873 m2 - spoločnosti KUBO OIL, s.r.o., ktorý sa stal vlastníkom tohto pozemku na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.02.2013, vklad vlastníckeho práva podľa ktorej zmluvy bol povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina zo dňa 29.05.2013 č. vkladu: V 3084/13, dôvodne uplatnil svoje právo na určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku, keďže právny úkon, ktorým nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku, je tak v rade predchádzajúcich právnych úkonov neplatný.
49. Žalovaný na svoju obranu uvádzal, že i keď nespochybňuje, že by k vyvlastneniu v danom období došlo, existuje však možnosť, že C. D. nemusela o tieto pozemky definitívne prísť a mohla nadobudnúť vlastnícke právo k týmto pozemkom neznámym spôsobom a zrejme sa pri vykonávaní ROEP došlo k takémuto záveru. Poukázal na inštitút revokácie zakotvený v ust. § 21 ods.1 zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ktorý upravuje postup pôvodného vlastníka vyvlastnenej nehnuteľnosti pri domáhaní sa zrušenia rozhodnutia o vyvlastnení.
50. Súd preto ako predbežnú otázku tiež vyhodnocoval okolnosť, či po vyvlastnení nehnuteľností parc. č. XXX C. XXX ich vlastníčke C. D. nedošlo následne k zrušeniu rozhodnutia (k revokácii rozhodnutia) o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957, vydaného odborom pre výstavbu rady Mestského národného výboru v Žiline a tým k spätnému prechodu vlastníckeho práva na pôvodnú vlastníčku. Ani po vykonanom dokazovaní dopytom na Okresný úrad Žilina, odbor katastra nehnuteľností nemal preukázané, že by k revokácii rozhodnutia o vyvlastnení č.: Výst: 734/57-192 zo dňa 26.09.1957 došlo, z dokladov predložených Okresným úradom v Žiline, katastrálnym odborom takéto skutočnosti tvrdené
- predpokladané žalovaným nevyplývajú. Hypotetické úvahy právneho zástupcu žalovaného o možnosti revokácie rozhodnutia o vyvlastnení, bez ich podopretia listinnými dôkazmi, nie je možné považovať za účinné popretie tvrdení žalobcu o riadnom nadobudnutí vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcu, a následne žalobcom ex lege podľa zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb..
51. Pokiaľ žalobca v rámci procesného útoku poukázal na kúpnu cenu vo výške 250 € dojednanú v kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 16.5.2012 medzi C. D. a spoločnosťou JO-BI, s.r.o., s tým že vzhľadom na veľkosť výmery pozemkov a ich umiestnenie v centre mesta Žilina sa kúpna cena javí ako zjavne neprimeraná, v rozpore s dobrými mravmi, čo môže naznačovať, že kupujúci mohol špekulatívne, účelovo odkúpiť predmetné pozemky za takú nízku cenu, že si mohol byť vedomý spornosti predmetných pozemkov, ktoré následne mohli byť predmetom súdnych konaní, súd konštatuje, že uvedené tvrdenie žalobcu v konaní preukázané nebolo. Žalovaný toto účinne poprel, keď uviedol, že z výšky kúpnej ceny 250,- € nie je zrejmá účelovosť a mohlo sa jednať o širšie vyrovnávanie vzťahov zmluvných strán, ktorého súčasťou bola aj táto kúpna zmluva.
52. Keďže žalovaný na svoju obranu ďalej poukazoval, že spoločnosti KUBO OIL s.r.o. svedčí dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva, ako aj jeho právnym predchodcom, ktorá nebola v konaní spochybnená, keďže na LV nebola nijaká poznámka o tom, že bol vykonaný ROEP, ako nadobudol pôvodný vlastník, teda pani D., túto parcelu v roku 2011 a všetky predpoklady dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva tak svedčia žalovanému, pričom práve žalobca nespochybnil výsledok ROEP, či už formou námietok voči ROEP, alebo formou iných opravných
prostriedkov, ktoré mu umožňuje právny poriadok SR, súd skúmal, či boli splnené predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaným.
53. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov, teda musí sa jednať o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby, ktorá je 10 rokov v prípade vydržania vlastníckeho práva nehnuteľností podľa ust. § 134 ods. 1 OZ. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu.
54. Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mal alebo mohol by mať pochybnosti, že užíva aj pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí na základe právnej skutočnosti spôsobilej k nadobudnutiu vlastníckeho práva držby pozemku, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto parcely. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný nadobúdací titul, môže ísť aj o domnelý právny dôvod, teda o prípad, kedy je držiteľ so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera je psychický stav držiteľa, taký držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby ktorým môže byť napríklad aj existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pretože dobrú vieru je potrebné hodnotiť objektívne, pričom kritériom je, ako by vec posúdil priemerný človek pri zachovaní obvyklej opatrnosti, nemožno dospieť k záveru, že za rovnakej situácie by jedna osoba bola v takto kvalifikovanej dobrej viere a druhá nie. Pritom však je potrebné okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia držby skúmať u každého držiteľa zvlášť.
55. Súd konštatuje, že nebola splnená jedna z podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaným a ani jeho právnymi predchodcami k predmetnej nehnuteľnosti, a to 10 – ročná vydržacia doba ustanovená v § 134 ods. 1 OZ, a to s poukazom na zápis vlastníckeho práva v prospech C. D. k predmetným pozemkom na základe rozhodnutia Správy katastra č. C 740/2011 zo dňa 09.11.2011, ktorým bol schválený ROEP v k.ú. B., následný dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi C. D. ako predávajúcou a spoločnosťou JO-BI, s.r.o. dňa 16.05.2012 a vzhľadom na podanie žaloby v tomto konaní dňa 2.10.2014. Preto skúmanie ďalších podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva žalovaným (či bol žalovaný a jeho právni predchodcovia so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi pozemku, či boli teda jeho oprávnenými držiteľmi, či ich oprávnená držba bola nerušená a trvala nepretržite počas vydržacej doby) by bolo nadbytočné.
56. Pokiaľ žalovaný poukazoval na postup žalobcu, ktorý nespochybnil výsledok ROEP, súd konštatuje, že táto námietka žalovaného je nedôvodná s poukazom na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva podľa ust. § 100 ods. 2 prvej vety OZ.
57. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).