Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/96/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky W. O., H.. O., A.. X.XX.XXXX, S. W. S., W. XXX/X, F. W. P., T. XX proti domnelému otcovi P. X., A.. X.XX.XXXX, W. S., E. P., F. W. P., P. XX a maloletému dieťaťu P. O., A.. XX.X.XXXX, W. P., T. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, v konaní o určenie otcovstva k maloletej P. O. a v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Určuje sa, že P. X., A.. X.XX.XXXX je otcom maloletej P. O., A.. XX.X.XXXX z matky W. O., A.. X.XX.XXXX.

II. Maloletá P. O., A.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky W. O., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec P. X., A.. X.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej P. O. s účinnosťou od 18.1.2015 výživným v sume 80 € mesačne zročným vždy od 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám matky.

IV. Dlh na výživnom za obdobie od 18.1.2015 do 31.8.2017 v sume 2.600 € je otec povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 € zročných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

V. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh zamieta.

VI. Navrhovateľke sa proti P. X. a maloletej P. O. náhrada trov konania nepriznáva.

Q.. P. O. je povinný štátu na účet Okresného súdu Martin nahradiť trovy konania v sume 607,06 € do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 3.3.2015 navrhovateľka proti domnelému otcovi a maloletému dieťaťu žiadala určenie otcovstva P. X. k maloletej P. O., ktorá sa jej narodila XX.X.XXXX. Dieťa žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Výživné proti otcovi žiadala určiť na sumu 80 € mesačne spätne od januára 2015 a súčasne žiadala, aby bol otec zaviazaný uhradiť matke polovicu nákladov spojených so zabezpečením základnej výbavičky pre dieťa vo výške 50 €.

2. V návrhu navrhovateľka uviedla, že s otcom sa spoznala približne pred dvomi rokmi. Vzťah nadviazali na jar v roku 2014 a tento sa stal v krátkom čas intímnym. Keď zistila, že je tehotná, informovala otca prostredníctvom sociálnej siete facebook. Odvtedy otec o ňu nejavil záujmy. Partneri sa rozišli.

3. Maloletá P. sa narodila XX.X.XXXX. Túto skutočnosť navrhovateľka domnelému otcovi oznámila tiež len prostredníctvom sociálnej siete, avšak otec na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereagoval. Bližšie okolnosti príjmu a pobytu otca navrhovateľka uviesť nevedela. Uviedla, že podľa jej vedomostí má vyživovaciu povinnosť k maloletému S. X., A.. XX.X.XXXX, ktorý býva v Banskej Bystrici s matkou P. O.. Samotná navrhovateľka býva v byte svojej matky Y. O.Š.. Má ešte mladšieho brata, ktorý obýva spoločnú domácnosť s ňou, ich matkou a dieťaťom navrhovateľky. V čase, keď navrhovateľka podávala návrh, bola bez príjmu. Všetky jej finančné potreby uhrádzala matka. Keďže navrhovateľka konštatovala, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímny styk len s P. X., bolo vylúčené, aby biologickým otcom dieťaťa bol iný muž. K návrhu navrhovateľka predložila rodný list dieťaťa a niekoľko dokladov z registračnej pokladne svedčiacich o nákupe potrieb pre dieťa.

4. V priebehu konania navrhovateľka na návrhu zotrvala.

5. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s domnelým otcom mala len raz nechránený intímny styk okolo Veľkej noci v roku 2014. Približne po týždni zistila, že je tehotná. V rozhodnom období styk s iným mužom nemala. Aj v čase rozhodovania súdu matka žila so svojou matkou, teda starou matkou dieťaťa, spolu so svojím bratom. Náklady na domácnosť väčšinou znášala matka navrhovateľky. Uviedla, že jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 203,20 € a prídavok na dieťa. Jediným pravidelným výdavkom, ktorý má, je životná úrazová poistka, ktorú platí dieťaťu vo výške 22 € mesačne. Jej ďalšie výdavky potom kolíšu vzhľadom na nedostatok príjmov. Keďže jej vlastný príjem na úhradu jej potrieb a dieťaťa nestačí, finančne jej vypomáha matka.

6. V čase, keď súd vec rozhodoval, bola matka zamestnaná a to od septembra 2016 v neziskovej organizácii W., so sídlom v Martine, kde jej priemerný čistý zárobok za obdobie januára 2017 a z augusta 2017 dosiahol sumu 300,75 € mesačne. V roku 2016 v období od septembra 2016 do decembra 2016 bol príjem navrhovateľky nižší, dosiahol priemernú výšku 221,04 € mesačne v čistom zárobku. V roku 2017 v období rozhodovania súdu už dieťa navštevovalo materskú školu, za ktorú matka platila 55 € mesačne. Zo svojho príjmu navrhovateľka na bývanie svojej matke prispieva 100 € mesačne. Navrhovateľka výdavky dieťaťa zdokumentovala bločkami z registračnej pokladne, potvrdeniami o príjme a o životných nákladoch.

7. Domnelý otec sa k návrhu ani raz nevyjadril. Skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nespochybnil a pojednávaní, ktoré súd nariadil, napriek tomu, že aj na to posledné si riadne a včas prevzal predvolanie, sa nezúčastnil.

8. Kolízny opatrovník, ktorý vykonal prešetrenie výchovného prostredia maloletého dieťaťa, doporučil návrhu navrhovateľky vyhovieť, dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke a výživné určiť v navrhovanej výške vzhľadom na skutočnosť, že v prostredí dieťaťa, ktoré mu vytvára matka, nezistil žiadne nedostatky.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, čítaním listín navrhovateľkou pripojených do súdneho spisu a čítaním znaleckého posudku, ktorý vo veci vypracoval súdny znalec z odboru genetiky Doc. Ing. Radoslav Židek, PhD., číslo znaleckého posudku 4/2017. Zo znaleckého posudku, kde pre neprítomnosť domnelého otca boli odobraté vzorky DNA matke domnelého otca B. X., A.. XX.X.XXXX, súd zistil, že B. X.O. je preukázanou biologickou starou matkou, teda matkou otca, maloletej P. O., A.. XX.X.XXXX z matky W. O. so spoľahlivosťou viac ako 99,999 %. Z uvedeného vyplýva, že biologickým otcom maloletej P. O. môže byť len P. X., A.. X.XX.XXXX, alebo iný syn B. X.O., A.. XX.X.XXXX.

10. Súd vzhľadom na skutočnosť, že domnelý otec neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho príjmy a životné náklady od januára 2015, vychádza len z údajov, ktoré zistil v databáze Sociálnej poisťovne. Súd takto zistil, že posledný známy zamestnávateľ otca Izoglobal s.r.o., so sídlom v Martine, má od 3.7.2017 s otcom uzavretú pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.6.2018 s mesačnou mzdou 450 € v hrubom. Od konca apríla 2015 do 1.8.2015 otec pracoval vo firme PEEG - WOOD s.r.o., so sídlom

v Martine, kde mal nulový vymeriavací základ. V období od 18.12.2015 do 8.2.2016 otec pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti pre obchodnú spoločnosť PRO service slovakia s.r.o., so sídlom v Martine, kde dosiahol vymeriavací základ 60 € v decembri 2015. Od 14.2.2016 do 13.3.2016 pracoval v obchodnej spoločnosti PROPLUSCO Services s.r.o., so sídlom v Bratislave, kde jeho vymeriavací základ dosiahol každý mesiac 83,15 €. Za posledných 5 dní februára 2016 zarobil v Poľnohospodárskom družstve Kľačianska Magura, so sídlom v Turčianskych Kľačanoch sumu necelých 23 €. Od 21.3.2016 do 30.6.2017 pracoval pre obchodnú spoločnosť DS Smith Turpak Obaly a.s., so sídlom v Martine, kde v tomto období otec dosiahol výšku vymeriavacieho základu priemerne 791,35 € mesačne. Z toho je zrejmé, že otec prevažnú časť roka 2016 a 2017 bol zamestnaný a pracoval v riadnom pracovnom pomere. Jeho životné náklady súd pre nečinnosť otca nezistil.

11. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine a podľa ust. § 94 a nasl. Zákona o rodine.

12. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

13. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; prípadne prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa.

23. Výpoveďou navrhovateľky, ktorej domnelý otec neodporoval a nakoniec aj podaným znaleckým posudkom, bolo pre súd nepochybne preukázané, že P. X. je biologickým otcom maloletej P. O., ktorá sa narodila navrhovateľke dňa XX.X.XXXX. Súd preto túto skutočnosť určil v prvom výroku rozsudku.

24. Keďže rodičia maloletej spolu nežijú, súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia C.m.p. konal aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej P. O.. V súlade s návrhom navrhovateľky a návrhom kolízneho opatrovníka súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo výchovnom prostredí matky neboli zistené žiadne nedostatky. Dieťa žije s matkou od narodenia. Otec o dieťa neprejavuje záujem a preto nebol dôvod, aby súd rozhodol o výchove dieťaťa inak.

25. Je zrejmé, že otec bol pravidelne zamestnaný až od marca 2016. Celý rok 2015 pracoval skôr brigádnicky, resp. u zamestnávateľov, od ktorých nepoberal mzdu a týchto zamestnávateľov v tomto období roku 2015 otec pomerne často striedal. V tomto období súčasne dosahoval minimálny príjem. Nepoznajúc životné náklady otca súd dospel k presvedčeniu, že bez ohľadu na zamestnanie otca v sledovanom období a to od narodenia maloletej P. O. súd určí výživné vo výške, ktorú požadovala navrhovateľka vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodoval v čase, keď otec podľa vykonaného dokazovania bol trvale zamestnaný a keď za predchádzajúce obdobie už otcovi vznikol na výživnom dlh. Preto je súd toho názoru, že otec môže zaplatiť aj požadované výživné v období, keď jeho príjem bol nižší, resp. žiadny, pretože momentálne je v schopnostiach otca dosahovať príjem taký, ako dosahuje u svojho súčasného zamestnávateľa. Požadovanú výšku výživného otec nerozporoval a teda je zrejmé, že voči navrhovanému výživnému nemal námietky. Súd preto otca zaviazal k plateniu výživného vo výške 80 € mesačne aj s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť konštatovanú matkou v návrhu, pričom výživné určil odo dňa narodenia dieťaťa, nakoľko to bolo v záujme maloletej. Navrhovateľka už jeden a pol mesiaca po narodení dieťaťa podala návrh na určenie výživného, teda s usporiadaním pomerov k dieťaťu neotáľala a preto nebol dôvod nepriznať výživné za obdobie pred začatím konania na súde a to za obdobie od narodenia dieťaťa. Keďže bolo nepochybne preukázané, že otec na výživu maloletej P. od jej narodenia neprispel, súd určil dlh na výživnom za polovicu mesiaca január 2015, 11 mesiacov roku 2015, 12 mesiacov roku 2016 a 9 mesiacov roku 2017 (od januára do septembra 2017), čo spolu predstavuje pri určení výživného 80 € mesačne sumu 40 € za január roku 2015, za ďalších 11 mesiacov roku 2015 sumu 880 €, za rok 2016 sumu 960 €, za 9 mesiacov roku 2017 sumu 720 €. Spolu dlh na výživnom predstavuje sumu 2.600 €. Súd určil, že otec má právo dlh na výživnom v tejto výške splácať splátkami, ktorých výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku. Tam, kde matka žiadala prispieť jednorazovo sumu na nákup detskej výbavičky, súd návrhu nevyhovel a to vzhľadom na skutočnosť, že takýto nárok je v podstate nárokom dieťaťa. Ide v podstate o nárok na výživné, avšak výživné sa v zmysle zákona platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Súd preto v tejto časti návrh navrhovateľky zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 53 C.m.p..

27. Podľa citovaného ustanovenia v konaní vo veci určenia rodičovstva v konaniach o veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech voči účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. V tomto prípade bola úspešnou účastníčkou konania navrhovateľka, avšak jej trovy v konaní nevznikli, preto keďže jej návrh smeroval proti maloletému dieťaťu a domnelému otcovi, súd proti týmto účastníkom konania navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. Súčasne však vznikli trovy štátu. O tých súd v zmysle ust. § 57 C.m.p. rozhodol bez návrhu. Štátu vznikli trovy zaplatením nákladov za znalecké dokazovanie v sume 607,06 €. Keďže otec ani navrhovateľka na znalecké dokazovanie nezložili preddavok a náklady znaleckého dokazovania v celom rozsahu znášal štát, súd neúspešného otca zaviazal, aby štátu trovy konania v tejto výške nahradil. Štátu bola náhrada trov konania prizná v súlade s ust. § 55 C.m.p., podľa ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.