Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-46-2017.pdf
PDF · 86.37 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/46/2017
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica vo veci navrhovateľky: U. F., O.. XX. X. XXXX, Z. V. X. F. XX, XXXX O. R. Y. M., E. E., právne zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU ŠTRBÁŇ, s.r.o. so sídlom Dvory 1932, Púchov proti žalovanej: M. I., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. F. XXX, G. P. U., na nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti nebrániť vo výkone vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanej povinnosť umožniť jej - navrhovateľke a jej blízkym osobám prístup ku všetkým častiam pozemkov M. XXXX, M. XXXX, XXXX, XXXX, K. O. G. Č.. XXXX R. XXXX a tiež, aby žalovanej bola uložená povinnosť zamedziť vnikaniu ňou chovaných zvierat, vrátane psov a oviec, na pozemky vo vlastníctve navrhovateľky, ako aj zdržať sa akýchkoľvek neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva.
2. V návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra E č. 1621 ttp o výmere XXXX U. X. M.. Ú.. G. P. U., ktoré vlastníctvo má zapísané na LV č. XXXX. Uvedenú nehnuteľnosť získala na základe darovacej zmluvy spísanej do notárskej zápisnice dňa 10.4.2012 sp. zn. N 57/2012,NZ 12402/2012. Zároveň je výlučnou vlastníčkou pozemkov - parcela registra C č. 1618 lesné pozemky o výmere 3629 m2, parcele registra E č. 1619 ttp o výmere 4197 m2 a 1617 orná pôda o výmere 16664 m2, ktoré vlastníctvo má zapísané na G. Č.. XXXX M.. Ú.. G. P. U.. Dané nehnuteľnosti získala vydržaním, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou sp.zn. NI 77/2008, NZ 40608/2008.
3. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na G. Č.. XXXX M.. Ú.. G. P. U., a to parciel registra C č. 1620/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, č. 1620/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1251 m2, a rodinného domu súp. č. 489 postavenom na parcele KNC č. 1620/2. Spoluvlastnícky podiel (1/2-cu) žalovaná nadobudla na základe darovacej zmluvy v roku 2001 od svojej matky, pričom druhú polovicu matka darovala synovi, bratovi žalovanej. Napriek existencii podielového spoluvlastníctva predmetné nehnuteľnosti žalovaná užíva sama. Tieto jej pozemky sú obklopené pozemkami vo vlastníctve navrhovateľky, pričom navrhovateľka si z dôvodu právnej istoty zabezpečila vymedzenie hranice medzi jej pozemkom KNE č. 1621 a pozemkom v podielovom spoluvlastníctve žalovanej KNC 1620/2, ktorú zameral geodet C.. P. E. vo vytyčovacom náčrte zo dňa 3.9.2014. Navrhovateľka prechod a prejazd žalovanej cez jej pozemky rešpektovala aj bez zmluvného zriadenia vecného bremena z dôvodu snahy zachovať dobré susedské vzťahy.
4. Matka žalovanej v roku 1997 bez splnenia ohlasovacej povinnosti postavila oplotenie a dve brány, ktorými ohradila pozemky, ktoré sú teraz v podiel. spoluvlastníctve žalovanej a jej brata,
pričom oplotila aj časť pozemkov navrhovateľky. Predmetný plot je neoprávnenou stavbou. Spočiatku po vybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná bez obmedzení umožňovala vstup navrhovateľke a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky. Dokonca otec navrhovateľky istý čas disponoval aj kľúčom od vstupnej brány, avšak v poslednom období žalovaná úplne obmedzuje navrhovateľke a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky, pričom na vstupných bránach osadila reťaze so zámkom, od ktorých navrhovateľka ani jej rodinní príslušníci nemajú kľúče. Žalovaná s navrhovateľkou nekomunikuje, neodpovedá jej na telefonáty ani SMS správy. Žalovaná na svojich pozemkoch chová viacero zvierat, okrem iného aj psov, ktorí vzbudzujú strach a ktorých zvykne voľne púšťať aj mimo ohradeného priestoru a navrhovateľka má preto dôvodné obavy čo i len priblížiť sa k svojim pozemkom. Žalovaná tak bráni navrhovateľke užívať jej vlastníctvo, teda dochádza k porušovaniu nielen práva držby navrhovateľky ale aj jej práva vec užívať a užívať plody veci. Na pozemkoch navrhovateľky sú osadené stromy, prevažne slivky, pričom navrhovateľka sa objektívne nemôže o ne starať, vychádzajú nazmar, podajú na zem a dokonca podľa informácií navrhovateľky jednu z úrod sliviek žalovaná rozpredala a odplatu si ponechala. Je zrejmé, že žalovaná zneužila dobrú vôľu a snahu žalobkyne udržať dobré susedské vzťahy na svojvoľné a nezákonné zabratie časti pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky, pričom postupne gradujúce zásahy do jej vlastníctva vyvrcholili až úplným zamedzením prístupu k pozemkom a ovocným stromom, ktoré sa na zabratých častiach pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky nachádzajú. Následky nezákonného konania žalovanej nemajú len majetkový ale aj nemajetkový rozmer. Starostlivosť o ovocné stromy, zbieranie úrody a následné spracovanie vždy predstavovalo činnosti, pri ktorých sa rodina navrhovateľky spoločne stretávala, rodinné väzby sa utužovali. Takéto stretávanie s rodinou sú, vzhľadom na pobyt navrhovateľky, pre ňu vzácnosťou, pociťuje k svojim najbližším silné rodinné puto a žalovaná tak svojim správaním zasahuje aj do tejto zložky jej rodinného života.
5. Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že je nevyhnutné odstrániť nezákonný stav vytvorený bezprecedentným konaním žalovanej, ktorá nerešpektuje vlastnícke právo navrhovateľky bez právneho titulu si prisvojuje držbu ale aj úžitky. Neodkladnosť úpravy aktuálnych pomerov je daná nielen stále sa stupňujúcou intenzitou zásahov žalovanej do vlastníctva navrhovateľky ale aj tým, že koncom septembra/začiatkom októbra začnú na nesprístupnených (oplotených) častiach pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky dozrievať slivky a žalovaná jej svojim správaním zamedzuje pozberať úrodu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že mala snahu mimosúdne sa so žalovanou dohodnúť, vyvolala jednanie, navrhla žalovanej, že jej časť ohradených pozemkov odpredá, no k uzavretiu kúpenej zmluvy nedošlo.
6. V súvislosti s nevyhnutnosťou ochrany vlastníckeho práva pred nezákonnými zásahmi iných subjektov navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie NS SR zo dna 30. 5. 2012 sp. zn. 6Sžp/21/2011, v ktorom NS uviedol, že vlastnícke právo je ako také absolútne a pôsobí „erga omnes“. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvale garantovala právna istota že vlastnícke právo k veci ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu. Navrhovateľka poukázala na to, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia žalovaná nemôže utrpieť ujmu na svojich právach ktoré rozhodnutím súdu nebudú žiadnym spôsobom dotknuté. Navrhovateľka zároveň s odkazom na ustanovenia § 336 ods. 1 C.s.p. navrhla aby súd v uznesení ktorým neodkladné opatrenie nariadi neuložil povinnosť navrhovateľke v súdom stanovenej lehote návrh vo veci samej, keďže podľa jej názoru nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení bude ochrana práv a oprávnených záujmov navrhovateľky dostatočne zabezpečená. Podľa navrhovateľky vzhľadom na predložené dôkazy nemožno mať pochybnosti o rozsahu vlastníckeho práva navrhovateľky resp. žalovanej, preto navrhovateľka aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje ďalšie súdne konanie za potrebné.
7. Navrhovateľka k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila dôkazy a to notársku zápisnicu N57/2012, Nz12402/2012, Ni77/2008 Nz40608/2008, G. Č.. XXXX, XXXX, XXXX M.. Ú.. G. P. U., X. K. M.. U. E. N. R. W. P. M.. Ú.. G. P. U., vytyčovací náčrt zo dňa 3. 9. 2014, fotodokumentáciu zachytávajúcu psov na pozemku, plot a bránku, výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia spolu s podacím lístkom, geometrický plán č. 155/2015 zo dňa 11. 12. 2015, ďalej na CD nosiči videozáznamy z okolia ohradených pozemkov vyhotovené začiatkom mesiaca august 2017, ďalej na CD nosiči fotodokumentáciu oplotených pozemkov, postaveného plotu, uzamknutia oboch brán, ovocných stromov - sliviek a záhradného prístrešku na náradie, vyhotovenú 28.7.2017, pripojila tiež do spisu priamo časť fotodokumentácie, na ktorých záberoch sú ploty, brána, psy a stromy.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Súd preskúmal návrh navrhovateľky a oboznámil sa s pripojenými dokladmi, a to tak s pripojenými notárskymi zápisnicami, listami vlastníctva č. 3380, 2950, 2368 k. ú. Lysá pod Makytou, s výňatkom z kat. mapy registra C a E, vytyčovacím náčrtom zo dňa 3. 9. 2014, s fotodokumentáciou vrátane fotodokumentácie a videozáznamov na CD nosiči.
11. Z dôkazov predložených navrhovateľkou, predovšetkým z vytyčovacieho náčrtu a pripojeného geometrického plánu jednoznačne vyplýva, že pozemky v spoluvlastníctve navrhovateľky a jej brata sú susediacimi pozemkami s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej, pričom z pripojeného geometrického plánu č. 155/15 zo dňa 11. 12. 2015 (ktorý mal súžiť k zriadeniu vecného bremena a pre ďalšie účely, čo však nebolo zrealizované), ako aj z vytyčovacieho nákresu vyplýva skutočnosť, že pozemky navrhovateľky v podstate obkolesujú pozemky, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovanej. Z daného plánu je reálne predpokladať, že obdĺžnik, ktorý je zakreslený cez pozemky č. XXXX/X, XXXX, XXXX/X a je „prislučkovaný“ k jednotlivým pozemkom, môže predstavovať dané oplotenie, a teda súd nevylučuje, že predmetným oplotením zabrala žalovaná aj časť pozemkov navrhovateľky, a to časti z parcely M. XXXX a M. XXXX nenasvedčuje to však tomu, že by to zasahovalo aj parcelu M. XXXX.
12. Základným predpokladom na to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie vydané je osvedčenie právneho vzťahu a vyššie uvedeným zistením z predložených dôkazov možno konštatovať, že táto podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia nebola splnená.
13. Z citácie zákona 325 ods. 1 nesporne vyplýva, že v danom prípade je potrebné dôsledne zvažovať otázku, či existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a žalovanou, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti a až po zistení existencie danej potreby je potrebné skúmať napr. aj to, či hrozí ujma navrhovateľke, pretože samotný stav spočívajúci v tom, že oplotenie (postavené ešte v r . 1997 matkou žalovanej) zabraňuje navrhovateľke vstupovať na pozemky, ktoré sú jej vlastníctvom, nie je dostatočným dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia.
14. Je síce pravda, že navrhovateľka poukazuje na to, že koncom septembra, začiatkom októbra budú dozrievať slivky, ktoré sú na pozemku, ktorý je bezprávne oplotený žalovanou, z dôkazov však nie je preukázané, či skutočne tieto slivky na fotodokumentácii sú slivkami nachádzajúcimi sa v zahradenej časti pozemku navrhovateľky, resp. nie je s určitosťou možné konštatovať, že zábery na fotodokumentácii, ktoré zachytávajú aj stromy, sú stromami na pozemku navrhovateľky, ktorý je odhradený plotom, pretože sa môže jednať o stromy vlastnícky patriace žalovanej. Predložené dôkazy súd považuje za nedostatočné, neosvedčujúce skutočnosť, potrebnú pre záver, že je nutná bezodkladná úprava pomerov.
15. Pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nestačí len tvrdenie navrhovateľky, ale táto musí aj osvedčiť, že žalovaná koná tak (robí právne alebo faktické úkony), ako uvádza navrhovateľka v svojom návrhu. Navrhovateľka však nepredložila jediný dôkaz o tom, že by jej žalovaná znemožňovala vstup na oplotené časti pozemkov, ktoré sú v jej vlastníctve, nie je pripojená žiadna ani len písomná odozva od žalovanej napr. na výzvu na vypratanie, z ktorej by súd prípadne mohol vyvodiť, že tvrdenia navrhovateľky sú pravdivé. Navrhovateľka nepredložila ani iný dôkaz (napr. písomné vyhlásenie svedkov, zápis z jednania so žalovanou, keď také prebehlo, ako to uvádza navrhovateľka), ktorý by mohol súd považovať za osvedčenie skutočnosti, že žalovaná sa správa spôsobom, ako navrhovateľka uvádza. Dôkazy len dosvedčujú, že neidentifikovateľné zobrazené pozemky sú ohradené, že sú na nich stromy, plot, brány a že po zobrazovaných pozemkoch sa pohybujú zvieratá.
16. Okrem toho súd poukazuje na to, že postavenie oplotenia sama navrhovateľka vymedzila ešte rokom 1997, a teda už od tejto doby žalovaná bezdôvodne užíva aj časť parciel, ktoré v súčasnosti sú vo vlastníctve navrhovateľky. Napriek tomu navrhovateľka daný stav neriešila, čo spochybňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovanou, keď daný stav pretrváva už tak dlho. Je síce pravda, že sama navrhovateľka uvádza, že „boli púšťaní“ na časti pozemkov, ktoré neoprávnene
žalovaná resp. jej matka zahradila, avšak uviedla, že „spočiatku po vybudovaní oplotenia pozemkov žalovaná bez obmedzení umožňovala vstup žalobkyni a jej rodinným príslušníkom na oplotené časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne“ a „až v poslednom období žalovaná zamedzuje navrhovateľke a jej rodinným príslušníkom vstup na oplotené časti uvedených pozemkov“. Posledné obdobie však žiadnym spôsobom nevymedzila, možno však uvažovať o tom, že takýto stav trvá viac rokov,, čo dosvedčuje napr. tvrdenie navrhovateľky v návrhu, že žalovaná jednu úrodu sliviek údajne už predala, ale tiež to, že vytyčovací náčrt je z roku 2014 a GP z roku 2015, čo opätovne svedčí tomu, že daný stav si nevyžaduje bezodkladnú úpravu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 235 ods. 1 C.s.p., pretože navrhovateľka nepreukázala naliehavosť ani nevyhnutnosť požadovanej úpravy.
17. Súd poukazuje na to, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti zjednodušeným procesným postupom spravidla bez nariadenia pojednávania a výsluchu strán, či svedkov, a to aj z dôvodu pomerne krátkej lehoty na rozhodnutie, ktorá lehota nevytvára priestor na plnohodnotné dokazovanie. Uvedené preto kladie zvýšené nároky na navrhovateľa, ktorý vo vlastnom záujme musí rozhodujúce skutočnosti osvedčiť, nielen ich tvrdiť a musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, čo však navrhovateľka nesplnila.
18. V danom prípade súd nenariadil vo veci pojednávanie, pretože aj napr. samotné zisťovanie relevantných skutočností či už výsluchom účastníkov na pojednávaní, alebo ohliadkou na mieste samom bez prítomnosti geodeta by zostalo len v rovine tvrdení a nutnosť dodržania lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia nedáva priestor na plnohodnotné dokazovanie. Nič však nebráni navrhovateľke, aby podala riadnu žalobu vo veci samej a v rámci konania o nej by všetky relevantné skutočnosti boli predmetom už plnohodnotného dokazovania.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. vychádzajúc z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. Tým, že súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, úspešnou v tomto konaní je žalovaná, ktorej však doposiaľ žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).