Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-371-2016.pdf
PDF · 157.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/371/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcu: U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, X. M., zastúpený advokátom Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55, Piešťany, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úverové zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/86/2014-104 zo dňa 23.04.2015 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/86/2014-157 zo dňa 12.05.2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v štvrtom a piatom odseku výroku a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v prvom a druhom odseku výroku m e n í tak, že žaloba sa v časti určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 a na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov, z a m i e t a .
III. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti v treťom a štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í .
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v prvom odseku výroku určil, že úver poskytnutý odporcom navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov. V druhom odseku výroku určil, že úver poskytnutý odporcom navrhovateľovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov. V treťom odseku výroku určil, že podmienka (zmluvné dojednanie) obsiahnuté v článku 8 dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V štvrtom odseku výroku určil, že podmienka (zmluvné dojednanie) obsiahnuté v článku 8 dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V piatom odseku výroku súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 729,13 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V šiestom odseku výroku súd uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 620,14 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500019538, zo dňa 27.12.2012 uvedená v článku VIII. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v bode 8.1. v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ a v bode 8.4. v znení:“ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“ je ako neprijateľná neplatná. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku II. určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8500019539, zo dňa 27.12.2012 uvedená v článku VIII. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v bode 8.1. v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ a v bode 8.4. v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/ Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“ je ako neprijateľná neplatná.
3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 písm. h), ods. 5 a 6, § 450 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že po preskúmaní oboch zmlúv o revolvingových
úveroch z hľadiska, či obsahujú všetky povinné náležitosti vyžadované § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., súd zistil, že v oboch zmluvách chýba uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 1 písm. k/ cit. zák.). V zmluve sa uvádza len výška splátky 80,37 Eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V oboch zmluvách ďalej absentuje obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) cit zák., a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Obe zmluvy o revolvingových úveroch neobsahujú ani ďalšiu obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko táto je v časti 5. oboch zmlúv uvedená iba ako predpokladaná (70,01%). Presná výška RPMN (65,15%) je pri oboch zmluvách uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že uvedené schválenie oboch úverov- v časti 6 (najmä pokiaľ ide o zmenenú výšku RPMN) navrhovateľ následne neprijal písomnou formou, preto predmetné zmluvy nemožno považovať za písomnou formou uzatvorené zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený. Uvedené obsahové nedostatky v oboch zmluvách o revolvingových úveroch majú za následok, že úvery poskytnuté zo strany odporcu navrhovateľovi na základe týchto zmlúv o revolvingových úveroch sa považujú za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z toho dôvodu súd návrhu v tejto časti vyhovel a uvedený následok určil aj vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd pre úplnosť porovnal aj úrokové miery podobných úverov poskytovaných bankami a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri 2012 predstavoval úrok 13,02% ročne. Z toho vyplýva, že aj v prípade, ak by bol úrok medzi účastníkmi konania dohodnutý písomne vo výške 70,01%, prevyšoval by viac ako päť násobne úrokovú mieru podobných úverov poskytovaných bankami v rovnakom čase, čím by spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov týchto úverových zmlúv.
4. Odporca v skutočnosti navrhovateľovi poskytol na základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere len úver vo výške 1.284,25 Eur, keďže od sumy požadovaného úveru vo výške 1.500,- Eur si ešte pred jej vyplatením vopred odpočítal odplatu za poskytnutie služby odklad splátok dohody o poskytnutí služby v čl. 8 oboch zmlúv o revolvingových úveroch. Súd má zato, že týmto vedome zavádzal navrhovateľa ako spotrebiteľa, pokiaľ ide o výšku poskytnutých úverov, pretože od neho požadoval na základe každej zo zmlúv splatenie sumy 1.500,- Eur, ktorú mu v skutočnosti neposkytol. Zo sumy 1.500,- Eur, nie zo sumy skutočne poskytnutého úveru vychádzali aj ostatné údaje schváleného revolvingového úveru v čl. 6 predmetných zmlúv (počet a výška splátok, celková čiastka, ktorú je povinný zaplatiť, RPMN, ročná úroková sadza atď.). Uvedené konanie odporcu súd považuje za nekalú obchodnú praktiku, pretože podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, (§ 7 zákona č. 250/2007 Z.z.). Súd ďalej preskúmal (zmluvné dojednania) obsiahnuté v článku 8 dohoda o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (v bodoch 8.1. až 8.6.) oboch zmlúv o revolvingových úveroch zo dňa 27.12.2012 a dospel k záveru, že predmetné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, preto sú ako neprijateľné zmluvné podmienky neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Predmetné dojednania zvýhodňujú odporcu ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení súm úverov navrhovateľovi stiahol resp. odpočítal odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby bez ohľadu na to, či navrhovateľ bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či zo strany odporcu dôjde k jej poskytnutiu. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie, nakoľko nemožno predpokladať, či nastanú podmienky pre odklad splátok, keď dovtedy k žiadnym splátkam neprišlo. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje veriteľa na takúto neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie služby, považuje súd za neprimeranú zmluvnú podmienku. Výška odplaty v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky, teda „služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer výške týchto splátok. Okrem toho vôbec nie je zrejmé, od čoho a akej výšky odvíja navrhovateľ túto platbu, aké prípadné účelné náklady spojené s odkladom splátok by mal kryté. Súd má za to, že poskytnutie uvedenej služby odporca navrhovateľovi vnútil, keďže dohody o poskytnutí služby zmysle čl. 8 sú zakomponované do obsahu zmlúv o revolvingových úveroch, sa nachádzajú na rovnakej listine, sú písané rovnakým drobným písmom a splývajú s ostatným obsahom zmlúv, ktoré sú vyhotovené na predtlačenom formulári. Dohody o poskytnutí služby v zmysle čl. 8 súd preto nepovažuje
za individuálne dojednané s navrhovateľom. K námietke odporcu, že dané zmluvné dojednanie nemôže byť predmetom preskúmavania ako neprijateľnej zmluvnej podmienky s odkazom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd dodáva, že plnenie spočívajúce v povolení odkladu splátok, nie je hlavným predmetom plnenia zo zmluvy revolvingovom úvere, na ktoré sa vzťahuje spomenutá výnimka z posudzovania neprijateľných podmienok.
5. Súd, na základe vykonaného dokazovania, považoval za preukázané, že navrhovateľ vyčerpal na základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur, t.j. spolu vo výške 2.568,50 Eur. Súd má zároveň za preukázané, že odporca na splátkach úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 8500019539 zaplatil sumu 1.607,40 Eur a na splátkach úveru zo zmluvy č. 8500019538 zaplatil sumu 1.690,23 Eur, po sčítaní celkom sumu 3.297,63 Eur. Keďže obe zmluvy o revolvingových úveroch súd považuje za bezúročné a bez poplatkov a zároveň navrhovateľ zaplatil odporcovi viac ako mu bolo zo strany odporcu poskytnuté. Tento preplatok navrhovateľa vo výške 729,13 Eur (3.297,63 Eur - 2.568,50 Eur), predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa, preto súd vo svojom rozhodnutí súčasne zaviazal odporcu na vrátenie sumy vo výške 729,13 Eur navrhovateľovi.
6. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré boli vyčíslené v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi patrí odmena za tieto úkony právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa vykonané v roku 2014: - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a prvá porada s klientom v roku 2014; podanie na súd - zmena návrhu zo dňa 26.08.2014; podanie protistrane týkajúce sa veci samej dňa 03.09.2014. Za každý z týchto úkonov v roku 2014 mu patrí odmena vo výške 82,47 Eur (súčet 1/13 výpočtového základu zvýšený o 1/3) podľa § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Ďalej mu patrí odmena za tieto úkony vykonané v roku 2015: za účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015 vo výške 141,78 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej odmeny s najvyššou hodnotou t.j. 1/13 výpočtového základ) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/20014 Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 12,72 Eur). Keďže predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, súd priznal navrhovateľovi len 1/4 odmeny vo výške 35,45 Eur, za podanie na súd - zmena návrhu zo dňa 10.04.2015 vo výške 141,78 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej odmeny s najvyššou hodnotou (t.j. 1/13 výpočtového základu) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach podľa § 10, §11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/20014 Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 12,72 Eur), za účasť na pojednávaní dňa 23.04.2015 vo výške 146,21 Eur, ktorá predstavuje súčet tarifnej odmeny s najvyššou hodnotou (t.j. 1/13 výpočtového základu) zvýšený o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach podľa § 10, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/20014 Z.z. (64,53 Eur + 3x 21,51 Eur + 17,15 Eur). K úkonom právnej služby právneho zástupcu vykonaným v roku 2014 patrí navrhovateľovi režijný paušál 3 x 8,04 Eur a k úkonom vykonaným v roku 2015 režijný paušál 3 x 8,39 Eur, celkom 49,29 Eur.
7. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 153 ods. 4, § 166 O.s.p., § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že súd vydal dopĺňací rozsudok, v ktorom výslovne uviedol neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
8. Proti obom rozsudkom podal prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, uplatniac si náhradu trov odvolacieho konania, v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.. Odvolateľ poukázal na nesprávnosť rozhodnutia súdu v časti určenia, že úver poskytnutý na základe zmlúv o revolvingovom úvere je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na tomto určení, nakoľko súd rozsudkom rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, samotný určovací výrok tak nemá žiadny význam, nakoľko je formuláciou len prejudiciálnej otázky pre rozhodnutie o vydaní bezdôvodného obohatenia. Nesprávny je tiež záver súdu o chýbajúcich náležitostiach uzavretých zmlúv, obe boli uzavreté za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý nestanovoval povinnosť rozpisovať splátky na časť istiny, úroku, prípadne iných poplatkov. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum splatnosti v mesiaci a výšku splátky. Rozpisovanie splátky nemá oporu v zákone, jeho znenie nehovorí o uvádzaní počtu, termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny,
splátok ostatných poplatkov, význam by to mohlo mať vtedy, ak by sa tieto položky platili v rôznych termínoch, iným počtom splátok a pod. Výklad a aplikácia zákona súdom v tejto otázke popiera aj smernica 2008/48/EHS, ako aj ustanovenie zákona o výpočte RPMN, keď zákon hovorí o jednej splátke, nie o splátke istiny, splátke úroku, splátke iných poplatkov. Záver súdu o absencii údaju o konečnej splatnosti úveru nezohľadňuje to, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a ide o revolving, konečnú splatnosť je vždy možné určiť pre úver, čo je vyjadrené aj v čl. 4 bod 4.5 zmluvných dojednaní. Súd tiež chybne konštatoval nesprávnosť údaju o RPMN, keď odplata v zmysle dohody o poskytnutí služby nie je podľa § 2 písm. g) a i) zákona súčasťou celkových nákladov, potom nemohla byť ani počítaná pri výpočte RPMN, ktorá nie je dohodou zmluvných strán. Odvolateľ napáda aj výrok o určení bezdôvodného obohatenia, ktorý vychádza z nesprávnych záverov o posúdení úverov ako bezúročných a bez poplatkov. Odvolateľ ďalej napáda výrok o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd nesprávne posúdil povahu uzavretej Dohody o poskytnutí služby, nevyhodnotil, či bola dojednaná individuálne, nezohľadnil, že bola samostatným úkonom, jej vznik nebol podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, bola osobitne podpisovaná a graficky rozlíšená. zdôvodnenie súdu týkajúce sa neprijateľnosti nemá oporu v zákone. Odplata, poplatok sa platí za nadobudnutie práva využiť odklad splatnosti splátok. Z ničoho nevyplýva, že spotrebiteľ by za zakúpenú službu nemohol platiť vopred, podporne poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo 1956/2007. Žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu využije alebo nie. Ak predmet plnenia a jeho cena nemôže byť predmetom neprijateľnej podmienky, rovnaký záver je potrebné konštatovať pri posudzovaní dohody o poskytnutí služby, keď predmetná odplata je cenou plnenia.
9. V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku žalovaný namieta jeho vydanie, keď neboli splnené zákonné podmienky pre jeho vydanie, podľa odvolateľa ide o nepredvídateľný postup súdu, ku ktorému nemal možnosť sa vyjadriť, tento rozsudok nebol ani verejne vyhlásený, je tiež absolútne nepreskúmateľný z dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p.
10. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 154,60 Eur. Podľa žalobcu spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na určení bezodplatnosti a bezúročnosti úveru, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh, čo rovnako platí aj vo vzťahu k určeniu, že konkrétne ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou. Podľa žalobcu obe úverové zmluvy neobsahujú ustanovenia ohľadom splatnosti jednotlivých splátok, neobsahujú výšku, počet a termín splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V zmluvách tiež absentoval údaj o konečnej splatnosti úveru a žalovaný uviedol nesprávnu výšku RPMN. Súd tiež správne rozhodol o určení, že dohoda o poskytnutí služby odkladu splátok je neplatným zmluvným dojednaním
11. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v prvom až štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušiť a v piatom a šiestom odseku výroku ako vecne správny potvrdiť.
13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.
14. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 27.12.2012 uzavrel žalobca - dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019539 a zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019538.
15. Podľa článku 5 žiadosti o poskytnutie úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019538, žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, so splácaním v 42-tich mesačných splátkach, so splatnosťou k 24. dňu v mesiaci vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú mal žalobca podľa žiadosti zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur; ročná úroková sadzba 70,01% ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 70,01%. Priemerná RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500019538 bola podpísaná dňa 14.12.2012. Podľa článku 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019538, žalovaný poskytol žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur k 24. dňu v mesiaci. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalobca zaviazal podľa zmluvy zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 70,01% ročne a RPMN bola uvedená vo výške 65,15%. Priemerná RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žalovaný podpísal predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere (č. 8500019538) dňa 27.12.2012.
16. Podľa článku 5 žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539, žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, so splácaním v 42-och mesačných splátkach, so splatnosťou k 24. dňu v mesiaci vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka úveru, ktorú podľa žiadosti mal zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur; ročná úroková sadzba 70,01% ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 70,01%. Priemerná RPMN za úver 46,35%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola uvedená vo výške 790,84 Eur. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539 bola podpísaná dňa 14.12.2012. Podľa článku 6 zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500019539, žalovaný poskytol žalobcovi úver (úverový limit) vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur k 24. dňu v mesiaci. Celková čiastka úveru, ktorú sa žalobca zaviazal podľa zmluvy zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) predstavovala 3.375,54 Eur. Úver bol úročený úrokovou sadzbou 70,01% ročne a RPMN bola uvedená vo výške 65,15%. Priemerná RPMN za úver bola uvedená 46,35%. Žalovaný podpísal zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500019539 dňa 27.12.2012. Neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
17. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v P. V. F., a.s. vyplýva, že dňa 28.12.212 boli na jeho účet pripísané peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur (zo zmluvy č. 8500019539) a vo výške 1.284,25 Eur (zo zmluvy č. 8500019538), poskytnuté žalovaným. Z prehľadu platieb k revolvingovému úveru č. 8500019538 (variabilný symbol predstavuje číslo zmluvy) vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobca uhradil od uzavretia zmluvy do 10.02.2014 žalovanému 13 splátok po 80,37 Eur v celkovej výške 1.044,81 Eur. Z výpisov z bankových účtov žalobcu a poštových poukážok vyplýva, že po uvedenom dátume žalobca uhradil ďalších 7 mesačných splátok po 80,37 Eur a jednu splátku vo výške 82,83 Eur. Celkovo zaplatil žalobca na splátkach revolvingového úveru č. 8500019538 sumu 1.690,23 Eur. Z prehľadu platieb k revolvingovému úveru č. 8500019539 (variabilný symbol predstavuje číslo zmluvy) vystaveného žalovaným vyplýva, že žalobca uhradil od uzavretia zmluvy do 10.02.2014 žalovanému 13 splátok po 80,37 Eur, t.j. v celkovej výške 1.044,81 Eur. Z výpisov z bankových účtov žalobcu vyplýva, že po uvedenom dátume žalobca uhradil ďalších 7 mesačných splátok po 80,37 Eur. Celkovo zaplatil žalobca na splátkach revolvingového úveru č. 8500019539 sumu 1.607,40 Eur.
18. Rozhodujúcou právnou otázkou bolo posúdiť, či predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere spĺňajú všetky náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Medzi stranami nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
20. Ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.
21. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti konkretizované v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch).
22. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad cit. ustanovenia, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť).
23. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že vyššie spomínanému záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú formulácie, vyžadujúce od spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia viacerých pojmov, nezriedka „roztrúsených“ v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj nepredkladaných) na podpis, v ktorých sa tak logicky možno „stratiť“.
24. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či obe zmluvy o úvere obsahujú všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetné zmluvy neobsahujú základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetných zmlúv zistil, že neobsahujú rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a to priamo v zmluve, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že obidve úverové zmluvy uzavreté medzi stranami dňa 27.12.2012 neobsahujú základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa obidva poskytnuté úvery v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov.
26. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluvách absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluvách absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a j), ako konštatoval súd prvej inštancie.
27. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnuté úvery považovať za bezúročné a bez poplatkov, je dôvodné dlžníka zaviazať len na vrátenie istiny úveru.
28. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca vyčerpal na základe každej zo zmlúv o revolvingovom úvere peňažné prostriedky vo výške 1.284,25 Eur, t.j. spolu vo výške 2.568,50 Eur. Žalobca na splátkach úveru poskytnutého na základe zmluvy č. 8500019539 zaplatil sumu 1.607,40 Eur a na splátkach úveru zo zmluvy č. 8500019538 zaplatil sumu 1.690,23 Eur, po sčítaní celkom sumu 3.297,63 Eur. Keďže obe zmluvy o revolvingových úveroch je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov a zároveň žalobca zaplatil žalovanému viac ako mu bolo poskytnuté, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že tento preplatok žalobcu vo výške 729,13 Eur (3.297,63 Eur - 2.568,50 Eur), predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu, preto súd prvej inštancie v piatom odseku výroku dôvodne zaviazal žalovaného na vrátenie sumy vo výške 729,13 Eur žalobcovi.
29. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v piatom odseku výroku, ako aj v šiestom odseku výroku o náhrade trov konania, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutom, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
30. Odvolateľ však dôvodne namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď osobitným výrokom (prvý a druhý odsek výroku) rozhodol o určení, že predmetné úvery sú bezúročné a bezpoplatkov.
31. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016, t.j. v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
32. Podľa citovaného § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým.
33. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 3 O.s.p.).
34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
35. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
36. Určovacia žaloba [§ 80 písm. c) O.s.p.] má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti [§ 80 písm. b) O.s.p.]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b) O.s.p., však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
37. Podľa ustálenej súdnej judikatúry tiež platí, že ak vyslovením neplatnosti právneho úkonu sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem (porovnaj napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 98/2004). Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy totiž nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť, alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom.
38. Vyššie uvedené závery o potrebe preukázania naliehavého právneho záujmu platia aj za účinnosti C.s.p., keď podľa § 137 písm. c) a d) C.s.p. účinného od 01.07.2016, t.j. v čase rozhodovania odvolacieho súdu, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
39. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky a rozhodnutím o nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na plnenie. Právoplatným rozsudkom o určení práva či právneho vzťahu sa ešte nerozhodlo o povinnosti plniť z tohto práva alebo právneho vzťahu. Preto je žaloba na plnenie v týchto prípadoch prípustná. Právoplatný výrok o určení práva či právneho vzťahu tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči novej žalobe na plnenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa vzťahuje i na rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní, v priestupkovom konaní, či v adhéznom konaní trestnom (Komentár Občiansky súdny poriadok Števček/Ficová a kolektív). (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Obdo 44/2011, sp. zn. 5Cdo 115/2012, sp. zn. 3 MCdo 8/2013).
40. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe aj podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 100/01, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 110/2003, podľa ktorého právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu.
41. Obdobne sa k tejto problematike stavia aj aplikačná prax v Českej republike, napríklad v uznesení Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994, sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určení už z toho dôvodu, že ním bola súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo žalované plnenie.
42. V danom prípade, keď na základe návrhu žalobcu súd rozhodoval aj o nároku na plnenie, nebol daný naliehavý právny záujem na určení, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, nakoľko posúdenie dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky, či úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, v dôsledku absencie obsahových náležitostí zmlúv. Bolo by preto nadbytočným, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o tom, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ako súd túto otázku posúdil. Ako už bolo viackrát zdôraznené, určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je daná vtedy, ak pomôže vyriešiť predmet sporu. V danom prípade všetky sporné otázky medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú definitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na plnenie v piatom odseku výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom súd uzavrel, akú sumu je žalovaný povinný žalobcovi vyplatiť titulom vyporiadania vzájomných nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného predmetnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Samostatným určením, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, by sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo.
43. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a druhom odseku výroku zmenil tak, že žaloba sa v časti určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019538 zo dňa 27.12.2012 a na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8500019539 zo dňa 27.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov, zamieta.
44. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v treťom a štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom určil neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti. Vzhľadom na to, že nedodržanie obligatórnych obsahových náležitostí zmlúv o úvere už bolo sankcionované tým, že poskytnuté úvery sa v zmysle § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch považujú za bezúročné a bez poplatkov, neprichádzalo do úvahy ďalej skúmať otázku neprijateľnosti
zmluvných podmienok, ktorých obsahom bolo dojedanie poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok, v zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, a preto aj bolo nadbytočným vo výroku súdneho rozhodnutia určiť neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti v zmysle § 153 O.s.p. účinného do 30.06.2016.
45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v treťom a štvrtom odseku výroku v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP bez potreby vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
46. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na to, že žalobca aj žalovaný bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný a zároveň čiastočne neúspešný, keď žalobca bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaný zas bol úspešný v časti, v ktorej odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu čiastočne zamietol a v časti určenia neplatnosti zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti ho zrušil, pričom nie je možné kvantifikovať pomer úspechu a neúspechu, preto spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami v otázke náhrady trov odvolacieho konania bude zodpovedať také riešenie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
47. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).