Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/77/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú O. W., nar. 5. 8. XXXX, trvalé bydlisko E. č. 3, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky Y. W., nar. 1. 8. XXXX, trvalé bydlisko E. č. 3, občianky Slovenskej republiky a otca Q. H., nar. XX. 3. XXXX, trvalé bydlisko A. W. č. XX, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, na pojednávaní konanom na Okresnom súde Žilina dňa 13. 9. 2017, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca Q. H., nar. XX. 3. XXXX, zo dňa 11. 3. 2015, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 13. 3. 2015, na zníženie výživného pre maloletú O. W., nar. 5. 8. XXXX, zo sumy 200 EUR na sumu 100 EUR mesačne,

z a m i e t a.

II. Súd konanie o návrhu otca Q. H. zo dňa XX. 3. XXXX, ktorý bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 13. 3. 2015, na zníženie splátky na nedoplatku na výživnom pre maloletú O. W.,

z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním zo dňa 11. 3. 2015, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina dňa 13. 3. 2015, sa navrhovateľ - otec domáhal, aby súd znížil výživné pre maloletú Katarínu W., zo sumy 150 EUR na sumu 75 EUR mesačne a zníženia splátky nedoplatku na výživnom zo sumy 200 EUR na sumu 100 EUR mesačne.

2. Otec dieťaťa návrh odôvodnil tým, že v predchádzajúcom konaní, ktorým bolo určené výživné, súdy neprihliadali na jeho životné pomery a okolnosti a rozhodli o neprimerane vysokom výživnom. Osobitne poukázal na to, že súdy nebrali do úvahy jeho vek a zdravotný stav. Určené výživné je pre neho likvidačné. Matka mu dlhodobo neumožňuje stretávať sa s dcérou. Je čiastočným invalidným dôchodcom (45%) a nemá prácu. Od poslednej úpravy výživného sa podstatne zmenili jeho pomery. Jeho manželka si vzala do náhradnej osobnej starostlivosti vnuka. Nálady na domácnosť vzrástli. Preto navrhol znížiť výživné zo sumy 150 EUR na sumu 75 EUR mesačne od 1. 3. 2015 a znížiť splátku zameškaného výživného zo sumy 200 EUR na sumu 100 EUR mesačne.

3. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 28. 10. 2015. Návrh otca navrhla zamietnuť. Poukázala na to, že otec sa o dcéru nezaujíma, stala sa invalidnou, matka, o ktorú sa starala, zomrela. Smrťou jej matky sa znížil príjem celej domácnosti. Poukázala na svoje príjmy a výdavky, ako aj výdavky pre maloleté dieťa, na ktoré sa výdavky zvýšili.

4. Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 9. 2013, sp. zn. 30P 411/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 6. 2014 na sumu 150 EUR mesačne, od 1. 9. 2012 a dlh na výživnom vo výške 4 610, 22 EUR mu uložil splácať spolu s bežným výživným po 200 EUR mesačne.

Výživné platí každý mesiac 150 EUR a dlžné výživné po 100 EUR, takže matke mesačne posiela 250 EUR mesačne. V 9/2013 podnikal ako živnostník v oblasti stavebných prác. Jeho čistý príjem z podnikania vtedy predstavoval mesačne asi 500 EUR. Rovnaký príjem mal aj v roku 2014. Aj naďalej býva v rodinnom dome s manželkou, ktorý jej daroval asi v roku 2013 preto, aby ho nezískala matka dieťaťa. V roku 2013 a 2014 vlastnil ornú pôdu a les. Lesy vo výmere hektár a pol a pôdu asi hektár a pol. Túto pôdu a lesy mal vo výlučnom vlastníctve - tieto nehnuteľnosti vlastní stále. Príjem z týchto nehnuteľností nemá. Túto pôdu nevyužíva, ani ju nechce predať. V roku 2014 aj teraz má motorové vozidlo značky Škoda Felícia, rok výroby 1998. Iný majetok nemá. V roku 2013 a 2014 svojej manželke za bývanie nedával nič a ani v súčasnosti za bývanie neplatí. Manželka je invalidná dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške 190 EUR. Iný príjem nemá. Prispieval na náklady na palivo, elektriku, čo mesačne v roku 2013 - 2014 činilo 45 EUR. Výdavky na bývanie má v podstate rovnaké, ako v roku 2013. Každý rok - od roku 2013 - až doteraz investuje zo svojich finančných prostriedkov na rekonštrukciu domu asi 1 500 EUR. Prestal podnikať v marci 2015, a to zo zdravotných dôvodov - boleli ho kĺby a chrbtica. Takéto problémy má 15 - 20 rokov. Lekár mu zakázal takúto prácu vykonávať. Poberá invalidný dôchodok od 13.2.2015 vo výške asi 73 EUR na Slovensku a 160 EUR z Českej republiky. Dňa 17.6.2015 sa zamestnal ako strážnik. Takto pracuje až doteraz v pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom v roku 2015 360 EUR, v roku 2016 v čistom 370 EUR a tento rok zarobí asi 380 EUR. V tomto období iný príjem nemal. Má výdavky na cestovné z Novej Bystrice do Žiliny a späť každý deň, čo mesačne predstavuje sumu 120 EUR. Jeho ďalšie osobné výdavky sú od roku 2015 až doteraz rovnaké a sú nasledovné: výživné pre dieťa mesačne 150 EUR a 100 EUR dlžné výživné. Na bývanie prispieva mesačne 150 EUR, cestovné do práce autom 120 EUR, strava 200 EUR, na oblečenie 20 EUR, mobil 30 EUR, lieky 25 EUR za mesiac - takéto výdavky na lieky mal aj v roku 2013, hygienické a iné základné potreby 20 EUR. Ročne platí daň z nehnuteľností 70 EUR, poistka za auto ročne 80 EUR, 20 EUR pohonné hmoty na súkromné účely. Iné výdavky nemá.

Na otázku súdu, z čoho otec uhrádza všetky výdavky, ktoré sú podstatne vyššie ako ním uvádzané príjmy, otec uviedol, že si požičiaval peniaze ešte pred rozsudkom v roku 2014, potom si už nepožičiaval. Inak túto disproporciu medzi príjmami a výdavkami vysvetliť nevedel.

Otec dieťaťa ďalej dodal, že jeho manželka si zobrala do náhradnej osobnej starostlivosti svojho vnuka v roku 2013. Starala sa o vnuka aj keď Krajský súd v Žiline rozhodoval a potvrdil predchádzajúci prvostupňový rozsudok. K iným zmenám na jeho strane nedošlo od roku 2013, resp. 2014. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Návrh na zníženie nedoplatku na výživné zobral na pojednávaní v celom rozsahu späť. Matka aj kolízna opatrovníčka so späťvzatím návrhu súhlasila.

5. Matka maloletého dieťaťa vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že v otec platí výživné 150 EUR mesačne riadne a včas. Dlžné výživné spláca po 100 EUR a niekedy aj 50 EUR. S dcérou sa nestretáva, nič jej nekupuje. V 6/2014 bola dobrovoľne nezamestnaná, nepracovala, ani nebola evidovaná na úrade práce. Žila z úspor. Potom si vybavila invalidný dôchodok, ktorý jej bol priznaný od 3/2014 až doteraz. Ide o čiastočný invalidný dôchodok s poklesom miery zárobkovej činnosti 45%. V roku 2014 mala invalidný dôchodok asi 220 EUR, v roku 2015 225 EUR, v roku 2016 230 EUR a tento rok 235 EUR. Od 1.5.2016 nastúpila do zamestnania v pracovnom pomere ako ekonóm - účtovník. Pracovala do 31.5.2017. Priemerný čistý príjem dosahovala 490 EUR. Pracovný pomer skončil preto, lebo zanikol zamestnávateľ. Od 8.8.2017 je evidovaná na úrade práce. Do 12/2013 opatrovala svoju matku, poberala opatrovateľský príspevok vo výške 180 EUR. Matka zomrela v 12/2013, potom bola

dobrovoľne nezamestnaná. Po smrti matky zdedila rodinný dom, v ktorom bývala aj v roku 2013 a býva tam aj doteraz s dieťaťom. Nikto iný tam nebýva. Keď bývala aj s matkou v tomto dome, prispievala na bývanie aj jej matka asi 100 EUR. Smrťou matky sa zvýšili výdavky na bývanie, keďže ich musí uhrádzať všetky sama. Koncom roka 2013 boli výdavky na bývanie celkom 300 EUR pre tri osoby Od 1/2014 až doteraz uhrádza výdavky na bývanie vo výške 300 EUR. Je výlučnou vlastníčkou aj dvojizbového bytu od roku 1997. V roku 2013 jej platil synovec nájomné za tento byt asi 180 EUR, a to asi do 8/2015. Odvtedy tam nikto pravidelne nebýva. Teraz v tomto byte od 9/2015 nepravidelne prespáva priateľ jej netere a platí jej nájomné mesačne asi 60 - 80 EUR. Za byt platí 127 EUR. K iným zmenám u nej nedošlo.

K zmenám na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výšky výživného matka uviedla nasledovné skutočnosti: v septembri 2013 nastúpila dcéra do 6. triedy ZŠ, v septembri 2015 do 8. triedy ZŠ a v septembri 2017 do 1. ročníka strednej školy v Žiline. Nástupom na strednú školu jej pribudli výdavky na cestovné mesačne vo výške 10 EUR. Od poslednej úpravy výšky výživného sa zvýšili výdavky pre dcéru nasledovne: výdavky pre dcéru celkové sa zvýšili od 1/2014 do 3/2015 asi o 50 EUR, v tejto sume je najmä zvýšený výdavok na stravu o 10 EUR, hygienické a iné základné potreby 20 EUR, oblečenie a voľno - časové aktivity. Presné výdavky na dcéru v roku 2013 si nepamätala. Výdavky na dcéru v roku 2015 boli mesačne 400 EUR, v roku 2016 400 EUR a nástupom na strednú školu sa zvýšia, pretože pribudnú výdavky na cestovné. Výdavky na dcéru od roku 2015 až do 8/2017 sú v podstate rovnaké a sú nasledovné: na stravu vynaloží 150 EUR, oblečenie 35 EUR, hygienické a iné základné potreby 40 EUR, výdavky v škole 10 EUR. Každý rok chodí dcéra na jazykovú školu, kde ročne zaplatí 80 EUR. Dcéra nemá záujmy, s ktorými by boli spojené výdavky. Za mobilný telefón vynaloží 20 EUR, mesačne poplatok za smeti na dcéru je 1,6 EUR plus 161 EUR, ako podiel na nákladoch na bývanie. Zdravotný stav dcéry je dobrý. Výdavky na dieťa od roku 2013 a 2014 vzrástli tak, ako rastie dieťa. K poklesu nedošlo. Dcéra študuje, príjem nemá. Dcéra je nemajetná. K iným zmenám nedošlo.

6. Kolízna opatrovníčka vo navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na to, že dieťa nastúpilo do 1. ročníka strednej školy, výdavky sa zvýšili. Výživné 150 EUR mesačne je primeraná oprávneným potrebám dieťaťa, aj príjmom otca. Otec disponuje finančnými prostriedkami na platenie takéhoto výživného. Sám uviedol, že dá na rekonštrukciu domu ročne 1500 EUR.

7. Súd na pojednávaní vykonal aj nasledovné listinné dôkazy:

Súd sa dôsledne oboznámil so spisom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 30 P 411/2011a najmä rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 9. 9. 2013, sp. zn. 30P 411/2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23. 6. 2014 na sumu 150 EUR mesačne, od 1. 9. 2012 a dlh na výživnom vo výške 4 610, 22 EUR mu uložil splácať spolu s bežným výživným po 200 EUR mesačne.

Toto rozhodnutie je dôležité najmä z toho dôvodu, aby súd mohol porovnať pomery účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výšky výživného a prípadnú zmenu pomerov, na ktorú poukazovali účastníci konania.

Z uvedeného spisu a rozhodnutia vyplývajú nasledovné podstatné skutočnosti:

Otec v čase rozhodovania v roku 2013 podnikal ako klampiar, jeho príjem z podnikania bol 8 000 až 9 000 EUR, uplatňoval si paušálne výdavky vo výške 40%. Na pohonné hmoty vynaložil 100 EUR mesačne, v súvislosti s podnikaním. Nepodnikal v období od januára až do apríla, ak mal málo práce, tak len v lete. Za ubytovanie v Bratislave (kde podnikal) platil 100 EUR mesačne. Býval v rodinnom dome spolu s manželkou, ktorý jej daroval. Otec sa tým vzdal bez dôležitého dôvodu svojho majetku (tak bola táto okolnosť kvalifikovaná súdom). Predtým mal tento dom vo výlučnom vlastníctve. Mal príjem z urbáru 40 EUR ročne. Inú vyživovaciu povinnosť nemal. Bol vlastníkom pozemkov a motorového vozidla. V roku 2012 mal otec príjem z podnikania 9 084, 94 EUR a výdavky 4 940, 69 EUR.

Matka v čase rozhodovania v roku 2013 poberala príspevok za opatrovanie 145 EUR mesačne. Iný príjem nemala. Bola vlastníčkou dvojizbového bytu, z ktorého nemala príjem.

Maloleté dieťa v septembri 2012 nastúpilo do 5. ročníka základnej školy. Mala bežné výdavky na stravu, ošatenie, so školou. Za krúžky matka zaplatila v septembri 2012 sumu 17 EUR, strava v škole 20 EUR. Dieťa študovalo na druhom stupni základnej školy, s čím súvisel aj nárast výdavkom na školské potreby a záujmovú činnosť. Otec sa o dieťa v tejto dobe nezaujímal.

Z listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, vyplývajú nasledovné skutočnosti:

Z rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 16. 1. 2014, sp. zn. 20P 111/2014 vyplýva, že manželka otca dieťaťa si vzala do náhradnej osobnej starostlivosti svojho vnuka, pričom matka tohto dieťaťa bola zaviazaná výživným vo výške 50 EUR mesačne a otec tohto dieťaťa 100 EUR mesačne.

Z listov vlastníctva vyplýva, aké pozemky a v akých podieloch vlastní otec dieťaťa (orná pôda, lesné pozemky).

Z lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že o období od marca 2014 do marca 2015 bol vymeriavací základ otca - ako živnostníka od 402, 50 EUR do 412 EUR, od júla 2015 do júna 2017 od 392, 74 EUR do 529, 99 EUR. Od 23. 6. 2015 bol zamestnancom Detektívnej informačnej služby, s.r.o., so sídlom v Žiline.

Príjem otca v Detektívnej informačnej služby, s.r.o., so sídlom v Žiline bol od júla 2015 do septembra 2015 od 367, 25 EUR do 393, 36 EUR netto, od októbra 2015 do júla 2017 od 372, 78 EUR do 482, 94 EUR netto.

V rozhodnom období matka maloletého dieťaťa nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie ani poberateľkou dávok v hmotnej núdzi. Otec bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 7. 3. 2015 do 22. 6. 2015. Bol z evidencie vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru.

Zo správy Daňového úradu Žilina vyplýva, že príjem matky zo závislej činnosti bol v roku 2014378, 40 EUR a výdavky 30, 69 EUR, u otca boli príjmy 10 499 EUR a výdavky 5 679, 14 EUR.

Matka maloletého dieťaťa v rozhodnej dobe pracovala na základe dohôd o pracovnej činnosti a od 1. 5. 2016 do 31. 5. 2017 v pracovnom pomere.

Z rozhodnutia ÚPSVaR Žilina vyplýva, že matke maloletého dieťaťa bol odňatý peňažný príspevok na opatrovanie jej matky v sume 145, 79 EUR, od 27. 12. 2013, z dôvodu úmrtia opatrovaného.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava vyplýva, že matke maloletého dieťaťa bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 219 EUR od 4. 3. 2014 (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %). Otec maloletého dieťaťa poberá invalidný dôchodok od 13. 2. 2015 vo výške 73, 50 EUR (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %). Otcovi je z dôvodu invalidity vyplácaný aj invalidný dôchodok z Českej republiky vo výške 4 631 Kč mesačne (177,84 EUR).

Otec je držiteľom osobného motorového vozidla zn. Škoda.

8. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 je súd povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP, súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaním dokazovaním.

9. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom otca, výsluchom matky, výsluchom kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.

10. Súd pri rozhodovaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu zobral do úvahy prednostné hľadisko rozhodovania - najlepší záujem dieťaťa (nie rodičov). Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťa, najlepší záujem dieťaťa musí byť prednostným hľadiskom pri akejkoľvek rozhodovacej činnosti, týkajúcej sa detí, vrátane rozhodovacej činnosti súdov. Pri takomto rozhodovaní súdov, nie je možné hľadieť na abstraktné princípy, ale je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal konkrétnym záujmom konkrétneho dieťaťa v konkrétnej situácii (napr. rozhodnutie ÚS ČR I. ÚS 3226/16). Vyživovacia povinnosť otca je daná, vyplýva priamo zo Zákona o rodine.

11. Súd nebol oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, pretože by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. V rámci dokazovania najskôr skúmal, či došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, t.j. otca, matky a dieťaťa, a to od predchádzajúcej úpravy výživného do času rozhodovania o návrhu otca na zníženie výživného, teda či je vôbec oprávnený vec výšky výživného opätovne prejednať.

12. Zmena pomerov (ako hmotnoprávny základ pre nové rozhodnutie o výške výživného) nemusí byť podstatná. Na druhej strane, musí byť tak závažná (kvalifikovaná), aby bolo možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie pri takto zmenených pomeroch neobstojí. Je potrebné prihliadnuť na rozsah, časové trvanie ale aj všetky ostatné okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase skoršieho rozhodnutia.

13. Pri posudzovaní zmeny pomerov súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov (objektívna okolnosť) od určenia výšky výživného skorším rozhodnutím, spolu s inými dôvodmi (subjektívnymi okolnosťami na strane účastníkov konania).

14. Na úvod musí súd konštatovať, že nemohol celkom objektívne (jednoznačne a presne) posúdiť zmenu pomerov u účastníkov, keďže v predchádzajúcom konaní (podľa názoru súdu), neboli dostatočne objektivizované príjmy otca - ustálená výška čistého príjmu otca a ani výdavky maloletého dieťaťa, ktoré boli špecifikované ako „bežné výdavky na stravu, ošatenie, so školou, krúžky matka zaplatila v septembri 2012 sumu 17 EUR, strava v škole 20 EUR“), teda ktoré výdavky dieťaťa súd považoval za odôvodnené, prečo, v akej výške, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení príjmov otca, dôvodnosti výdavkov, súvisiacich s podnikaním, údaje napr. Štatistického úradu SR a podobne (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 8CoP 1/2016). Preto sa súd pokúsil spätne tieto údaje zistiť na pojednávaní od účastníkov konania, aby rozhodnutie nezaťažil vadou tzv. nepreskúmateľnosti.

15. Na strane otca došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

- otec v roku 2013, 2014 podnikal, s čistým príjmom cca 500 EUR,

- od marca 2015 prestal podnikať zo zdravotných dôvodov,

- od 13.2.2015 poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške asi 73 EUR na Slovensku a 177 EUR v ČR - spolu cca 250 EUR,

- od júna 2015 je zamestnaný, s čistým príjmom priemerne 360 EUR.

K iným podstatným zmenám na strane otca nedošlo. Súd poukazuje na to, že otec mal zdravotné problémy (podľa jeho vyjadrenia) aj v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom.

Možno teda konštatovať, že napriek čiastočnej invalidite, príjmy otca (deklarované) od roku 2013 narástli

- zo sumy cca 500 EUR mesačne z podnikania na sumu cca 610 EUR (invalidné dôchodky plus príjem zo závislej činnosti).

Otec popísal svoje výdavky v podstatne vyššej sume, ako uviedol príjmy. Preto súd dôvodne vychádza z domnienky, že jeho príjmy sú vyššie, ako uviedol.

Otec má naviac pozemky, ktoré nevyužíva, ani ich nemieni predať a každý rok zhodnocuje majetok manželky - rodinného domu - rekonštrukciami (ktorého podielu sa naviac bezdôvodne vzdal).

Skutočnosť, že jeho manželka má v náhradnej osobnej starostlivosti vnuka (ktorý nie je vnukom otca), je právne irelevantná, z hľadiska posudzovania prípadných zmien pomerov u otca.

16. Na strane matky došlo (oproti obdobiu, keď bola naposledy určená výška výživného na maloleté dieťa) k nasledovným podstatným zmenám pomerov:

- matke bolo v decembri 2013 zastavené vyplácanie príspevku na opatrovanie,

- zvýšili sa výdavky na bývanie o 100 EUR, keďže jej matka v decembri 2013 zomrela a podieľala sa na bývaní sumou 100 EUR mesačne,

- stala sa výlučnou vlastníčkou domu, v ktorom býva z dcérou,

- od marca 2014 jej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 225 EUR,

- v rozhodnom období mala matka príjem aj práce vykonávanej na základe dohôd o pracovnej činnosti a do mája 2017 z pracovného pomeru vo výške cca 490 EUR,

- má príjem aj z prenájmu bytu.

V zásade možno konštatovať, že príjem matky sa síce krátkodobo znížil - odňatím príspevku na opatrovanie matky v roku 2013, ale následne v marci 2014 zvýšil, keď jej bol priznaný vyšší invalidný dôchodok, ako bol príspevok za opatrovanie matky. Matka dosahovala popri invalidnom dôchodku aj príjem z pracovnej činnosti.

K iným zásadným zmenám u matky nedošlo.

17. Nepochybne došlo k zmene aj na strane oprávnenej osoby - maloletej Kataríny. Od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 3 roky. Dieťa je v súčasnosti v 1. ročníku strednej školy. Matka popísala zvýšenie výdavkov pre maloleté dieťa, s ktorými sa súd stotožnil, čo sa týka druhu výdavkov, aj ich výšky. Je logické, že náklady na dieťa, ktoré sa vyvíja, rastú a neklesajú. V roku 2013, 2014 neboli zistené mimoriadne výdavky pre dieťa, ktoré by prípadne odpadli. Nepochybne vzrástli aj životné náklady. Podstatná je aj skutočnosť, že matka sa o dieťa osobne stará a zabezpečuje mu aj vecné plnenie (bývanie a podobne).

18. Súd pri rozhodovaní o návrhu otca, bral v prvom rade do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa. Zníženie výživného nikdy nie je v záujme dieťaťa a malo by byť celkom výnimočným rozhodnutím, ak sa pomery zmenia tak radikálne, že nemožno spravodlivo požadovať od povinného rodiča plnenie vyživovacej povinnosti v určenom rozsahu. Potreby vyvíjajúceho sa dieťaťa totiž prirodzene a neustále rastú. Rastú aj životné náklady. Je prvoradou povinnosťou povinného rodiča, aby zabezpečil potreby dieťaťa v potrebnom rozsahu.

19. Súd konštatuje, že síce došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania a taktiež aj k zvýšeniu životných nákladov, avšak zmena pomerov nemala taký charakter, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa. Osobitne u otca došlo dokonca k nárastu aj tých príjmov, ktoré priznal (napriek čiastočnej invalidite). Návrh otca na zníženie výživného je preto podľa názoru súdu celkom nedôvodný. Ani zvýšenie príjmu matky nie je dôvodom na zníženie výživného.

20. Súd konanie o časti návrhu otca na zníženie splátok dlžného výživného (za predchádzajúce rozhodné obdobie) zastavil, pretože otec tento návrh vzal v celom rozsahu späť ústne na pojednávaní.

Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 2 súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.

Súd konanie v tejto časti zastavil, pretože v konaní nebolo potrebné pokračovať - nebolo by v záujme dieťaťa a súd by ani nemohol meniť rozhodnutie súdu v predchádzajúcom konaní - spätne. Inak by prichádzalo do úvahy zamietnutie návrhu aj v tejto časti.

21. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, súd rozhoduje len na návrh. Účastníci konania priznanie trov konania ani nenavrhli. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

· označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.