Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-56-2016.pdf
PDF · 95.84 KB
No categories available
27P/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. V., K.. X.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúceho z rodičov G. V., Y.. B., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Ľ., P. XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 61 a Q. S., K.. X.X.XXXX, trvale bytom W., R. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Dušanom Remetom, advokátom v Prešove, Masarykova 2, o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
z v e r u j e mal. J. V., K.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 10.2.2016 opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 10.2.2016 do 31.8.2017 pre mal. J. vo výške 2 207,80 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
konanie o úpravu styku otca s mal. J. v y l u č u j e na samostatné konanie,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 10.2.2016 žiadala určiť výživné zo strany otca pre maloletého J. v sume 150 Eur mesačne. Na pojednávaní dňa 10.5.2017 rozšírila svoj návrh tak, že žiadala zveriť maloletého J. do svojej osobnej starostlivosti, zo strany otca navrhla určiť výživné v sume 120 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu na súd, t.j. od 10.2.2016 do budúcna. Následne v priebehu ďalšieho pojednávania rozšírila svoj návrh tak, že žiadala určiť výživné zo strany otca pre maloletého v sume 150 Eur mesačne 3 roky spätne od podania návrhu, t.j. od 10.2.2013, eventuélne počnúc dňom podania návrhu na súd.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nežije v spoločnej domácnosti, pričom v súčasnej dobe žije so svojím manželom a dcérou pochádzajúcou z manželstva. Keďže výživné pre maloletého J. nebolo určené, jeho náklady a výdavky sa zvyšujú, zmenila sa jej finančná situácia, žiadala, aby bolo určené výživné zo strany otca. Následne rozšírila svoj návrh s tým, že chce zveriť maloletého do svojej starostlivosti, nakoľko sa oňho osobne stará.
3. Otec súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, pričom uviedol, že je schopný platiť výživné v sume 70 Eur mesačne, najviac v sume 100 Eur mesačne. Zároveň otec žiadal upraviť styk s maloletým J. tak, že sa s ním bude stretávať každý posledný víkend v mesiaci od piatka od 18.00 hod. do nedele do 16.00 hod. a počas letných prázdnin každý rok od 20.7. od 8.00 hod. do 30.7. do 18.00 hod., s čím matka nesúhlasila, nakoľko maloletý otca nepozná, vníma ho ako cudziu osobu.
4. Opatrovník navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, zo strany otca navrhol určiť výživné primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.
5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom maloletého, rodným listom dcéry matky pochádzajúcej z manželstva, sobášnym listom matky, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov otca, správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch zo dňa 14.2.2017, správou zamestnávateľa otca o zárobku otca, výpisom z účtu otca, potvrdeniami ohľadom platenia výživného otcom doposiaľ, správou Referátu poradensko-psychologických služieb z poradensko-psychologického procesu, zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou medzi otcom a firmou N. E. P. zo dňa 3.1.2016 a 12.9.2015, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere medzi otcom a V. W. W., U..W.. zo dňa 7.9.2006, zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi otcom a T. O. zo dňa 18.7.2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere medzi firmou N. a otcom zo dňa 11.10.2016, lekárskou správou - nálezom očnej ambulancie Q.. S. F., potvrdením o poberaní prídavku na dieťa matkou, lekárskou správou Alergoimunologického centra V. zo dňa 28.11.2016, prehľadom príjmov manžela matky, zmluvou o účelovom splátkovom úvere uzatvorenou medzi matkou, jej manželom a I. O., U..W.. zo dňa 19.5.2015, výpisom z účtu kreditnej karty D. manžela matky, rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 354/2014-15 zo dňa 13.2.2015, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Maloletý J. pochádza z družského pomeru rodičov G. V. a Q. S., ktorí viedli spoločnú domácnosť asi rok po narodení maloletého J..
7. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 354/2014-15 zo dňa 13.2.2015 bol udelený súhlas matke k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého J. S. na priezvisko V.. V tom čase maloletý J. svojho biologického otca nepoznal, matka uzatvorila manželstvo s Y. V., s ktorým v súčasnej dobe aj žije v spoločnej domácnosti, pričom z tohto manželského vzťahu pochádza aj maloletá dcéra W.. Rodina býva v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve matky a jej manžela. V predmetnom dome platia inkaso a elektrinu v sume 150 Eur mesačne, vodu 20 Eur mesačne, hypotéku v sume 230 Eur mesačne a splácajú 2 pôžičky od firmy D. v sume 100 Eur mesačne a 30 Eur mesačne. Výdavky na telefón a internet sú v sume 80 Eur mesačne a na stravu, oblečenie a hygienu pre celú rodinu v sume 400 až 500 Eur mesačne. Matka v súčasnej dobe nemá žiaden príjem, je evidovaná na úrade práce, pričom má v starostlivosti maloletú W. pochádzajúcu z manželstva do X. rokov jej veku. Poberá iba rodinné prídavky na 2 deti. Manžel matky je živnostník, jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje okolo XXX Eur. Manžel matky okrem maloletej W. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Matka uviedla, že návrh na určenie výživného podala po 10. rokoch z dôvodu, že riešila doposiaľ dôležitejšie veci, spoznala sa so svojím manželom a vydala sa, narodila sa jej dcéra, až následne si uvedomila, že výdavky pre J. sa zvýšili, preto je potrebné, aby bolo výživné určené súdom, pretože si bola vedomá toho, že otec dobrovoľne toto výživné platiť nebude. Tiež uviedla, že maloletý J. za svojho biologického otca považuje jej terajšieho manžela, o biologickom otcovi s ním doposiaľ nerozprávala, nikdy sa jej na to nepýtal. Od svojich dvoch rokov sa so svojím otcom nestretol, otec syna nekontaktoval osobne, ani telefonicky, 2- krát ho kontaktovala stará mama zo strany otca.
8. Otec v súčasnej dobe žije a pracuje v O., pričom do miesta svojho trvalého bydliska dochádza asi 1-krát mesačne, vtedy býva u svojej matky. V O. býva v prenajatom byte spolu s ďalšími dvoma podnájomníkmi, pričom za svoju izbu platí 250 Eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku v sume 116,19 Eur mesačne, pričom ide o úver na byt, ktorý vlastnil v W., ktorý predal a finančné prostriedky použil na iný účel, nie na splatenie úveru. Okrem toho spláca pôžičku na opravu staršieho auta, ktoré už v súčasnej dobe nevlastní, a to po 100 Eur mesačne, tiež spláca pôžičku z firmy T. O. po 195,80 Eur mesačne, pričom išlo o pôžičku na preklenutie finančných nedostatkov. Okrem toho platí leasing na osobné motorové vozidlo značky S. Y., a to po 147,20 Eur mesačne.
9. Otec v súčasnej dobe pracuje vo firme Q. Q. W., W..Y..R.., za rok 2016 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XX XXX,XX Eur, čo predstavuje sumu XXX,XX Eur priemerne mesačne. Za posledných 12 mesiacov, t.j. od septembra 2016 do augusta 2017 bol jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX Eur. Z uvedeného príjmu má vykonávané zrážky na manko, aj na stravné lístky. Od marca 2016 do februára 2017 mu celkovo bolo zrazené manko za 12 mesiacov v sume XXX,XX Eur, čo mal súd preukázané potvrdením jeho zamestnávateľa. Okrem uvedeného nemá otec žiaden ďalší príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Okrem maloletého J. má plnoletú dcéru, ku ktorej však už vyživovaciu povinnosť nemá.
10. Maloletý J. navštevuje X. ročník základnej školy. Stravuje sa v škole, za obedy mu matka platí 25 Eur mesačne. Okrem toho má výdavky preňho na stravu 3-krát denne po 90 Eur mesačne, na hygienu mu dáva okolo 50 Eur mesačne, lekársku starostlivosť najmä lieky na alergiu, keďže navštevuje alergologickú ambulanciu 10 až 20 Eur mesačne. Tiež maloletý nosí okuliare, ktoré matka naposledy uhradila v sume 70 Eur. Maloletý má ďalšie výdavky na kultúrne, mimoškolské aktivity, ako je kino, divadlo a podobne, čo je 10 až 20 Eur mesačne. Vreckové mu matka dáva v sume 20 Eur mesačne, telefón kredit mu platí v sume 15 až 20 Eur mesačne. Matka mu oblečenie kupuje nepravidelne, v zime ide o drahšie oblečenie, môže to byť okolo 30 Eur, avšak nie každý mesiac. Otec na výživu maloletého začal prispievať sumou 70 Eur mesačne, pričom prvýkrát výživné zaplatil v mesiaci apríl 2017, doposiaľ uhradil 5-krát po 70 Eur, čo predstavuje sumu 350 Eur. Nad rámec tohto výživného maloletému doposiaľ ničím iným neprispel.
11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
20. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého J. nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo. Matka v súčasnej dobe žije so svojím manželom, s ktorým majú spoločné dieťa pochádzajúce z manželstva a J. považuje manžela matky za svojho biologického otca. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému po 10. rokoch, čo odôvodnila tým, že dovtedy riešila iné záležitosti, ktoré boli pre ňu podstatnejšie. V súčasnej dobe už nepostačuje pokryť výdavky maloletého, ktorý značne podrástol, pričom v súčasnej dobe je nezamestnaná, má v starostlivosti maloletú dcéru W., a to až do X. rokov jej veku. Jediným príjmom do rodiny je príjem jej manžela, ktorý je podnikateľom.
21. Doposiaľ matka zabezpečovala príkladnú starostlivosť o maloletého J., zabezpečovala mu všetky výdavky a potreby v súlade so svojimi možnosťami a schopnosťami. Pri tejto výchove jej pomáhal aj jej manžel a keďže neboli zistené žiadne nedostatky v tejto starostlivosti, súd maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnená a povinná ho zastupovať a spravovať jeho majetok. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky súhlasil aj otec, avšak žiadal, aby bol upravený jeho styk s maloletým. Keďže doposiaľ maloletý sa so svojím otcom nestretával, nepozná ho, je to pre neho cudzí človek a nepodarilo sa doposiaľ uskutočniť ani jedno stretnutie otca s maloletým, súd konanie o úpravu styku otca s maloletým vylúčil na samostatné konanie v súlade s ustanovením § 147 ods. 4 Civilného sporového poriadku.
22. Keďže otec doposiaľ na výživu maloletého neprispieval a svoju vyživovaciu povinnosť si začal plniť až v apríli 2017, bolo dôvodné určenie výživného z jeho strany. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého J., ale aj z možností a schopností oboch rodičov. Maloletý J. v súčasnej dobe je už v X. ročníku druhého stupňa základnej školy, je nepochybné, že jeho výdavky spočívajú najmä v úhrade stravného a školného, tiež zabezpečenia ošatenia a obuvi, ale tiež úhrade jeho mimoškolských aktivít. Keďže má diagnostikovanú alergiu na roztoče a pravidelne navštevuje alergologickú ambulanciu, sú s tým zvýšené výdavky najmä na lieky a spreje, ktoré v plnej miere hradí matka. Všetky výdavky maloletého matka riadne preukázala a odôvodnila s tým, že posledných 5 mesiacov sa otec na týchto výdavkoch podieľal iba sumou 70 Eur mesačne, čo je podľa názoru súdu nepostačujúca suma a najmä preto, že matka v súčasnej dobe nemá príjem, je nezamestnaná, má v starostlivosti maloletú dcéru, a to až do X. rokov jej veku. Jej jediným príjmom v súčasnej dobe sú rodinné prídavky na 2 deti, pričom celú výživu a finančnú starostlivosť o rodinu zabezpečuje jej manžel, ktorého príjem je okolo XXX Eur mesačne.
23. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd príjem na strane otca, ktorý je zamestnaný, momentálne žije a pracuje v O., pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje v sume okolo XXX Eur, pričom nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Aj keď sa otec bránil tým, že zo svojej mzdy má vykonávané zrážky najmä na úvery a pôžičky a tiež v súčasnej dobe spláca leasing na auto, takéto výdavky otca považoval súd za neodôvodnené s poukazom na to, že výživné je prednostnou pohľadávkou každého rodiča, pričom každý rodič si v prvom rade musí plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť až následne sa môže zaťažovať úvermi a pôžičkami. Je úlohou otca zabezpečiť taký príjem, z ktorého by bol schopný platiť výživné v primeranej miere a zároveň aj zabezpečiť splácanie svojich úverov a záväzkov, či už nájdením výhodnejšieho zamestnania, resp. nájdenie iného zamestnania, čo u matky nie je možné, keďže zabezpečuje osobnú starostlivosť dvom maloletým deťom.
24. Vzhľadom na preukázané odôvodnené výdavky maloletého, nezamestnanosť matky, ako aj na preukázaný príjem na strane otca považoval súd určenie výživného pre maloletého J. v sume 120 Eur mesačne za primerané a také, ktoré je schopný otec platiť. Okrem maloletého J. otec nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, doposiaľ nebol zaviazaný povinnosťou platiť na výživu svojho syna, pričom ani sám dobrovoľne si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil, o svojho syna sa nezaujímal a aj s prihliadnutím na jeho neodôvodnené výdavky, za ktoré súd považuje najmä úvery, ktoré otec platí, považoval vyššie určené výživné za primerané.
25. Súd určil povinnosť platiť výživné otcovi počnúc dňom podania návrhu na súd matkou, a to od 10.2.2016, kedy matka uviedla, že už finančne nezvládala zabezpečovať potreby maloletého J. a aj keď v priebehu konania žiadala určiť výživné 3 roky spätne od podania návrhu, nepreukázala v priebehu
celého konania dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh na úpravu práv a povinností k maloletému J. skôr. Aj keď uviedla, že nevedela o možnosti žiadať výživné spätne, súd mal preukázané, že v roku 2015 prebehlo na tunajšom súde konanie o udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého J., minimálne už vtedy matka bola v kontakte s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. a bola poučená o tom, že otec je povinný prispievať na výživu svojho syna a v prípade, že na jeho výživu neprispieva, môže sa obrátiť na súd a žiadať toto výživné priznať.
26. Za obdobie od 10.2.2016 do 31.8.2017 vznikol dlh na výživnom pre maloletého J. v sume 2 207,80 Eur (t.j. 4,14 Eur x 20 dní v mesiaci február 2016 + 18 mesiacov x 120 Eur mínus 350 Eur, ktoré už otec na výživu maloletého uhradil), ktoré mu súd povolil splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Vzhľadom na vyššiu sumu dlžného výživného a ďalšie úvery na strane otca povolil súd otcovi splatiť dlžné výživné v splátkach, pričom sumu 50 Eur mesačne považoval za primeranú.
27. Keďže matka žiadala určiť vyššie výživné, a to v sume 150 Eur mesačne a toto žiadala určiť spätne 3 roky od podania návrhu, v týchto častiach jej súd návrh zamietol ako nedôvodný vzhľadom na to, že nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného 3 roky spätne od podania návrhu, pričom sumu 120 Eur mesačne považoval súd vzhľadom na súčasné príjmy otca, jeho životnú úroveň a výdavky matky na maloletého za primerané.
28. Konanie o úprave styku otca s maloletým J. vylúčil súd na samostatné konanie, keďže je tam potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.