Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-276-2017.pdf
PDF · 68.86 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/276/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému T. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX/XX, U., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka č. 60, Bratislava, pod sp. zn. Ex 2261/14, o vymoženie 2.957,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Er/193/2014-44 zo dňa 26.01.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 24.02.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 01311/12 zo dňa 23.05.2012. Povinná sa podaním zo dňa 10.08.2016 dožadovala zastavenia exekúcie z dôvodu jej nemajetnosti a uviedla, že nepodniká, poberá invalidný dôchodok vo výške 126,60 eur, od roku 2013 je bezdomovec a z príjmu z invalidného dôchodku nedokáže pokryť ani svoje základné životné potreby. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že skutočnosť, že povinná momentálne nevlastní žiaden majetok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko povinná je v produktívnom veku, je predpoklad, že sa v budúcnosti zamestná alebo inak nadobudne majetok. Oprávnený trval na pokračovaní exekúcie. Súd citoval § 41 ods. 1, 2 písm. d/, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že vykonanými lustráciami súdneho exekútora bolo zistené, že povinná nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nie je majiteľkou žiadneho účtu v banke, výška dôchodku povinnej nie je vyššia ako suma, ktorú nie je možné zraziť v zmysle zákonných ustanovení o životnom minime. Súd mal teda za to, že je preukázaná nemajetnosť povinnej, preto exekúciu zastavil.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že skutočnosť, že povinná nevlastní žiaden majetok, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko nie je vylúčené, že povinná inak nadobudne majetok v budúcnosti. Súd týmto uznesením priznal povinnej prakticky úplnú exekučnú imunitu.
4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:
6. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 29.01.2014, kedy bola u súdneho exekútora spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. č. SR 01311/12 zo dňa 23.05.2012. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa 27.02.2014 poverenie na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, preto je k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou.
9. Je pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazoch.
10. Z pripojeného exekútorského spisu sp. zn. EX 2261/14 vyplýva, že povinná nevlastní žiadne nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností, nie je majiteľkou žiadneho účtu v banke a v zmysle oznámenia Sociálnej poisťovne o výške dôchodku povinnej nie je možné vykonávať zrážky z dôchodku povinnej.
11. Šetrením teda súdny exekútor nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/).
12. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, ktoré navyše ani nie sú podložené žiadnymi relevantnými zisteniami, sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu a nezakladajú dôvod pre nerešpektovanie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Rozhodujúca je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2014, teda zistené osobné a majetkové pomery povinnej sa až do rozhodnutia súdu, t.j. po dobu troch rokov nezmenili. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak exekúciu proti povinnej zastavil. Odvolanie oprávneného je preto v tomto smere nedôvodné.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).