Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8T-4-2017.pdf
PDF · 131.25 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-8T/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. septembra 2017, v trestnej veci obžalovaných K.. S. Ď. a S. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a iné, takto
rozhodol:
Obžalovaní
K.. S. Ď., narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., B.. Š. Č.. XXXX/X a
S. Z., narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., K.. D. Č.. XXXX/XX,
s ú v i n n í, ž e
obžalovaný K.. S. Ď.
1) dňa 28.11.2015 v čase okolo 01:54 hodiny v N. na pešej zóne na križovatke ulíc L.V. a R. I. fyzicky napadol K. D. tak, že ho sotil, v dôsledku čoho spadol na zem a na zemi ho minimálne štyrikrát kopol do tváre, čím K. D. spôsobil zlomeninu spodiny pravej očnice a miernym posunom kostných úlomkov, zlomeninu jarmovej kosti vpravo, zlomeniu prednej steny čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním do pravej čeľustnej dutiny, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, ktoré zranenia si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia päť týždňov,
obžalovaný K.. S. Ď. a obžalovaný S. Z.
2) spolu s odsúdeným W. Ď. dňa 12.12.2015 v čase asi o 01:35 hodine v N. na ulici L. po predchádzajúcom konflikte medzi obžalovaným S. Z. a N. C., odsúdený W. Ď., obžalovaný K.. S. Ď. a obžalovaný S. Z. dobehli poškodeného N. C. v blízkosti vianočného stromčeka na pešej zóne a spoločne ho fyzicky napadli tak, že ho jeden z nich zrazil kopom nohy k zemi a tu ho kopali nohami do celého tela a hlavy a udierali päsťou do hlavy, čím mu spôsobili pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tržne zmliaždenú ranu v temennej oblasti hlavy, ktoré zranenie si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia jeden až dva týždne,
t e d a
obžalovaný K.. S. Ď.
v bodoch 1 a 2 rozsudku
- inému úmyselne ublížil na zdraví, z toho v bode 2 spoločným konaním,
- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, z toho v bode 2 spoločným konaním,
obžalovaný S. Z.
v bode 2 rozsudku
- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- spoločným konaním sa dopustil fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á ch a l i
obžalovaný K.. S. Ď.
v bodoch 1 a 2 rozsudku
- pokračovací prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, z toho v bode 2 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, z toho v bode 2 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,
obžalovaný S. Z.
v bode 2 rozsudku
- prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20, § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u dz u j ú
Obžalovaný K.. S. Ď.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Obžalovaný S. Z.
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný K.. S. Ď. povinný uhradiť poškodeným: 1) Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO : 35 937 874 škodu vo výške 2.802,75 eur a 2) Sociálnej poisťovni, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484 škodu vo výške 224,80 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO : 35 937 874 odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný:
K.. S. Ď., narodený XX.XX.XXXX v N., trvale bytom N., B.. Š. Č.. XXXX/X
o s l o b o dz u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 894/15/2204 zo dňa 13.2.2017, právne kvalifikovanej ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe, že
spolu s odsúdeným W. Ď. dňa 28.11.2015 v čase okolo 01:40 hodiny na ulici L. v N. v blízkosti baru K. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s doposiaľ neustálenou osobou napadli Q. H. tak, že ho jeden z nich sotil, po čom spadol na zem a následne ho spolu kopali viackrát do celého tela, v dôsledku čoho Q. H. utrpel pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s odreninou kože v pravej spánkovej oblasti a pomliaždenie driekovo krížovej oblasti v pravo, ktoré zranenie si vyžiadali odôvodnenú dobu liečenia dva týždne,
keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO : 35 937 874 odkazuje so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod sp. zn. Pv 894/15/2204 -66 na Okresný súd Piešťany dňa 13.2.2017 obžalobu na W. Ď., nar. XX.X.XXXX, K.. S. Ď., nar. XX.X.XXXX a S. Z., nar. X.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona z časti spáchaný spolupáchateľstvom na skutkovom základe štyroch skutkov uvedených v obžalobe.
Okresný súd Piešťany dňa 22.3.2017 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorý vo vzťahu k W. Ď. nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2017. Obžalovaný K.. S. Ď. a S. Z. podali voči trestnému rozkazu odpor.
Obžalovaný K.. S. Ď. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutkov 1 a 2 rozsudku tak, ako sú mu kladené za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 894/15/2204 - 66 zo dňa 13.2.2017, kde boli označené ako skutky 3 a 4. Obžalovaný K.. S. Ď. poprel spáchanie skutku, spod obžaloby ktorého bol oslobodený. V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátora a poškodených, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného K.. S. Ď., že je vinný zo spáchania skutkov 1 a 2 tak, ako sú mu kladené za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku dvom skutkom priznal, súd nevykonával vo vzťahu k týmto skutkom dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Obžalovaný S. Z. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.6.2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinný zo spáchania skutku 2 rozsudku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany sp. zn. Pv 894/15/2204 - 66 zo dňa 13.2.2017, kde bol označený ako skutok 4.
V dôsledku vyhlásenia v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ktoré urobil obžalovaný, súd v zmysle § 257 odsek 4 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal áno. V zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko poškodeného a prokurátora, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného S. Z., že je vinný zo spáchania skutku 2 tak, ako je mu kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku prijatia tohto vyhlásenia obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, súd nevykonával vo veci dokazovanie o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Obhajca k vyhláseniu o vine obžalovaným S. Z. uviedol, že toto je možné posúdiť pri uložení trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona. Vyhodnotiť vyhlásenie obžalovaného len ako poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní páchateľa je podľa jeho názoru nepostačujúce, pretože ide o zjavne výraznejší postoj k spáchanej trestnej činnosti.
Poškodení Q. H., K. D. a N. C. si náhradu škody neuplatnili. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 985,21 eur za poistenca Q. H., v sume 492,27 eur za poistenca N. C. a v sume 2.802,75 eur za poistenca K. D.. Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 224,80 eur za poistenca K. D..
Výsluchom obžalovaného K.. S. Ď. a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania ku skutkom 1 a 2 rozsudku súd zistil nasledovné: Obžalovaný K.. S. Ď. uviedol, že skutky, ku ktorým urobil vyhlásenie o vine ľutuje. Všetky osoby pri týchto skutkoch boli pod vplyvom alkoholu. Nie je konfliktný človek. Narodila sa mu dcéra, o ktorú sa s partnerkou starajú. Obžalovaný K.. S. Ď. nemá záznam v registri trestov, v registri priestupkov v období od roku 2013 do roku 2016 má záznamy o 6 priestupkoch v doprave s pokutami od 10 do 100 eur a z miesta bydliska je hodnotené jeho správanie ako slušné.
Výsluchom obžalovaného S. Z. a oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania ku skutku 2 rozsudku súd zistil nasledovné: Obžalovaný S. Z. uviedol, že doteraz nebol trestaný, je zamestnaný s príjmom 1.000 až 1.200 eur a škodu zdravotnej poisťovni chce nahradiť. Obžalovaný S. Z. nemá záznam v registri trestov, v registri priestupkov v období od roku 2012 do roku 2013 má záznamy o 4 priestupkoch v doprave s pokutami od 5 do 50 eur a z miesta bydliska je hodnotené jeho správanie ako slušné.
Súd uznal obžalovaného K.. S. Ď. za vinného zo skutkov 1 a 2 rozsudku a obžalovaného S. Z. za vinného zo skutku 2 rozsudku na základe ich vyhlásenia o vine, ktoré súd prijal. K tomuto treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti oboch obžalovaných nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (fyzické napadnutie inej osoby) a najmä jeho následku (spôsobené zranenia poškodených), ale aj okolností, za ktorých boli spáchané a miere zavinenia obžalovaných, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u oboch obžalovaných súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 4 a odsek 5 písmeno a) Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj to, akou mierou konanie každého zo spolupáchateľov prispelo k spáchaniu trestného činu. Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, Podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ páchal viac trestných činov. Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Obžalovanému K.. S. Ď. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, pričom súd má za to, že iný druh trestu ako trest odňatia slobody by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej násilnej trestnej činnosti, keďže sa v krátkom časovom období dopustil dvoch násilných skutkov. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu ku skutkom, za ktoré bol uznaný vinným, priznal a čin úprimne oľutoval, a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže urobil vyhlásenie o vine a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva). S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona v trvaní do troch rokov s prihliadnutím na dolnú hranicu 6 mesiacov podľa ustanovenia § 156 odsek 1 Trestného zákona, menila tak, že sadzba bola 6 mesiacov až 20 mesiacov. S ohľadom na spôsob spáchania skutkov, ich následok a mieru akou sa obžalovaný podieľal na ich spáchaní ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, súd mu ukladal trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 8 mesiacov, keďže sa dopustil dvoch skutkov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkov sa dopustil len na úseku dopravy, poškodeným sa ospravedlnil, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovaného, ktorý prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Obžalovanému S. Z. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný, pričom súd má za to, že iný druh trestu ako trest odňatia slobody by nezabránil páchateľovi v páchaní ďalšej násilnej trestnej činnosti v skupine viacerých osôb. Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil dve poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný na hlavnom pojednávaní svoju vinu ku skutkom, za ktoré bol uznaný vinným, priznal a čin úprimne oľutoval, a v § 36 písmeno n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže urobil vyhlásenie o vine a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno h) Trestného zákona, nakoľko spáchal viac trestných činov (prečin ublíženia na zdraví a prečin výtržníctva). S prihliadnutím na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 364 odsek 1 Trestného zákona v trvaní do troch rokov s prihliadnutím na dolnú hranicu 6 mesiacov podľa ustanovenia § 156 odsek 1 Trestného zákona, menila tak, že sadzba bola 6 mesiacov až 20 mesiacov. S ohľadom na spôsob spáchania skutkov, ich následok
a mieru akou sa obžalovaný podieľal na ich spáchaní ako aj osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy, súd mu ukladal trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, priestupkov sa dopustil len na úseku dopravy, poškodeným sa ospravedlnil, má súd za to, že nie je pre nápravu obžalovaného, ktorý prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, preto súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. K návrhu obhajcu obžalovaného S. Z. na rozhodnutie o mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona s ohľadom na vyhlásenie viny obžalovaného, súd uvádza, že v danom prípade súd nezistil také okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne. V prvom rade treba uviesť, že obžalovaný S. Z. sa dopustil až dvoch prečinov v jednočinnom súbehu v neskorých nočných hodinách spolu s ďalšími dvomi spolupáchateľmi, pričom poškodenému spôsobili zranenia s dobou liečenia až dva týždne, čo pri takej presile útočníkov voči poškodenému podstatne zvyšuje nebezpečnosť ich konania. Okrem toho má súd za to, že len samotné vyhlásenie obžalovaného o vine nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu.
Poškodení K. D. a N. C. si náhradu škody neuplatnili. Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody v sume 492,27 eur za poistenca N. C. a v sume 2.802,75 eur za poistenca K. D., a to za úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila náhradu škody v sume 224,80 eur za poistenca K. D., a to za vyplatené nemocenské. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný K.. S. Ď. skutok vo vzťahu k poškodenému Martinovi Brucháčovi spáchal sám, súd mu v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť škodu, keďže nárok poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne bol uplatnený riadne a včas. Hoci boli obžalovaní K.. S. Ď. a S. Z. uznaní za vinných pre trestný čin, ktorým spôsobili škodu, súd im v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku nemohol uložiť povinnosť nahradiť škodu, aj keď bol nárok poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnený riadne a včas, nakoľko v danom prípade by sa mal záväzok týkať troch páchateľov, teda aj už odsúdeného W. Ď. spoločne a nerozdielne, pričom v rozsudku už bolo rozhodované len o dvoch obžalovaných.
Vo vzťahu ku skutku spod ktorého súd obžalovaného K.. S. Ď. oslobodil, mal súd vykonaným dokazovaním výsluchom obžalovaného S. Ď., poškodeného Q.O. H., svedkov W. Ď. a K. C., konfrontáciou medzi Q. H. a W. Ď., výsluchom znalca K.. N., oboznámením zápisníc o rekognícii, lekárskych správ preukázané nasledovné:
Obžalovaný K.. S. Ď. vo výpovedi uviedol, že na mieste, kde bol poškodený H. napadnutý v danom čase nebol, nakoľko mal konflikt s partiou pána D.. Svedok C. vo výpovedi uviedol, že poškodený H. mu mal povedať, že útočníkov nevidel, lebo si kryl tvár. Je možné, že si ho poškodený H. pamätá len z diskotéky a preto ho opoznal. Poškodeného nepozná a s jeho napadnutím nemá nič spoločné.
Poškodený Q. H. vo výpovedi uviedol, že v bare K. bol v danom čase s kamarátom K. C.. Vypil asi 5 pív, tvrdý alkohol nepil. Z baru vyšiel von vyvetrať sa. Keď sa vracal do baru zavolať kamaráta C., že pôjdu domov, zastavili ho tri jemu neznáme osoby, že čo chce, čo rieši. Nič im nepovedal, nerozumel, čo od neho chcú. Medzi týmito tromi osobami, ktoré ho oslovili, boli S. a W. Ď., ktorých neskôr opoznal pri rekognícii podľa fotografií, avšak v čase konfliktu ich nepoznal. Medzi bratmi Ď. v strede stála tretia osoba, ktorú neopoznal, a táto ho oslovila. Išlo o muža nižšej postavy asi 170 cm, mal zelený kabát. Na to ho druhá osoba udrela, lebo spadol na zem chrbtom smerom k útočníkom. Poškodený nevidel, kto konkrétne ho udrel. Na zemi sa dal do krytu, aby si chránil hlavu. Keď otvoril oči zistil, že niekto do neho kope. Počas celého útoku bol v kryte a útočníkov nevidel, ale kopali ho minimálne dve osoby, čo vie aj podľa toho, že na bunde mal otlačky od poltopánok aj tenisiek. V čase pred jeho napadnutím boli vo dvore baru okrem bratov Ď.J. a tretieho muža stojaceho medzi nimi, ktorí stáli pred poškodeným, už len dve osoby, chlapec a dievča, ktorí fajčili na druhej strane dvora baru. Nikto iný v tom čase na dvore nebol. Keďže k jeho napadnutiu prišlo v čase, keď sa rozprával s mužom stojacim medzi bratmi Ď. a následne ho minimálne dve osoby ležiaceho v kryte na zemi kopali, je presvedčený, že ho napadol aj obžalovaný S. Ď., nakoľko pred ním stál bezprostredne pred útokom spolu s bratom W. Ď. a ešte
jedným mužom, pričom nikto iný v tom čase v jeho blízkosti nebol. Priamo obžalovaného S. Ď. nevidel, že by ho fyzicky napadol. Svedok C. prišiel po útoku za ním, zdvihol ho zo zeme, pričom poškodený zbadal osobu, čo ho oslovila, povedal kamarátovi, že táto osoba ho oslovila a asi aj napadla, preto ju naháňali. Pri hoteli Q., osobu dostihli, ale poškodeného začala veľmi bolieť hlava, preto túto osobu pustil a táto utekala opačným smerom. Potom kamarát C. volal na políciu a následne ho hliadka zobrala do nemocnice, kde bol hospitalizovaný od soboty do pondelka s otrasom mozgu. Inak mal na chrbte oderky a podliatiny. Silné bolesti hlavy mal celý týždeň. Poškodený k tomu, že bezprostredne po skutku, kedy bol vypočutý v nemocnici, osoby bližšie nepopísal uviedol, že po úraze mu tváre splývali. Ku skutočnosti, že pri druhom výsluchu menoval bratov Ď. uviedol, že to bolo už po rekognícii, kedy ich opoznal, preto ich priezvisko uviedol. K nejasnostiam k výpovedi z prípravného konania, že osobu, za ktorou utekal sa mu nepodarilo chytiť, poškodený spresnil, že to myslel tak, že za touto osobou utekal, túto chytil, ale po rozbolení hlavy pustil a táto utiekla, teda tým myslel, že ju nezadržal. Kamarát C., ktorý za touto osobou bežal s ním sa potom, čo mu prišlo nevoľno venoval jemu a za útočníkom neutekal. Obžalovaný S. Ď. k výpovedi poškodeného uviedol, že poškodený ho nevidel, že by ho udrel. Otázky kladené obhajcom obžalovaného S. Z. S.. P. vo vzťahu k poškodenému H., ako aj jeho návrhy na doplnenie dokazovania vo vzťahu k tomuto skutku vykonané na hlavnom pojednávaní, súd vyhodnotil ako neúčinné, nakoľko obhajca S.. P. ukončil zastupovanie obžalovaného S. Ď. ešte v prípravnom konaní a v priebehu hlavného pojednávania bol splnomocnený len na obhajobu S. Z., ktorého skutok prejednávaný v danej veci nijako nesúvisí so skutkom, vo vzťahu ku ktorému súd vykonal dokazovanie o vine obžalovaného S. Ď.. Ku skutku, ktorý spoločne spáchali obžalovaní S. Ď. a S. Z., bola obhajcovi daná možnosť klásť otázky v rozsahu nariadeného dokazovania (po vyhlásení oboch obžalovaných o vine) ako aj navrhovať dôkazy. Argument obhajcu S.. P., že keď sedí na hlavnom pojednávaní i keď nezastupuje konkrétnu osobu, ktorej sa čin týka, môže klásť obžalovanému a svedkom otázky neobstojí, nakoľko v zmysle ustanovení § 44 Trestného poriadku sa oprávnenia a povinnosti obhajcu vzťahujú vždy ku konkrétnemu obvinenému, ktorého zastupuje, preto sa jeho oprávnenia vyplývajúce z Trestného poriadku môžu vzťahovať len ku skutočnostiam týkajúcich sa tohto obvineného. Pokiaľ sa v rámci hlavného pojednávania prejednávajú v rámci spojenej veci aj skutky, ktoré s obvineným, ktorého zastupuje, nijako nesúvisia, oprávnenia obhajcu v tomto smere nemá. Z rovnakého dôvodu nebola daná možnosť obžalovanému S. Z. vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom vzťahujúcim sa k dokazovaniu o vine obžalovaného S. Ď. týkajúceho sa skutku, z ktorého S. Z. nie je obžalovaný.
Svedok W. Ď., brat obžalovaného K.. S. Ď., na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti odoprieť vypovedať ako príbuzný obžalovaného ako aj z dôvodu, že vo vzťahu k nemu ako obvinenému bola daná trestná vec právoplatne skončená, uviedol, že aj on bol obvinený za napadnutie poškodeného H., pričom trest prijal, nakoľko mal na to svoje dôvody, avšak poškodeného H. nepozná a tohto s bratom nenapadli. Možno si ho poškodený H. pamätá z diskotéky. V danú noc mali s bratom konflikt len s partiou D..
Pri konfrontácii poškodeného H. a svedka W. Ď. obaja zotrvali na svojich výpovediach. Poškodený svedkovi uviedol, že tam bol, keď bol napadnutý a svedok zotrval na tom, že mal konflikt len s D..
Svedok K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v bare K. bol s poškodeným H.. Tento na chvíľu odišiel a keď sa bol po ňom pozrieť, či nie je na WC alebo vonku, všimol si, keď vychádzal z baru na dvor, skupinku asi 4 až 5 ľudí, presne ich nepočítal, ako pri niekom stoja, pričom niekto z tej skupinky do ležiaceho kopol, a keď k nim prišiel, videl, že na zemi leží poškodený H.. Viac z útoku na poškodeného nevidel. Kto zo skupinky do poškodeného kopol vzhľadom na vzdialenosť, nedostatok svetla a to, že k nemu boli otočení chrbtom, nevedel uviesť. Poškodeného sa spýtal, čo sa mu stalo, na čo mu uviedol, že ho napadol jeden človek a potom sa k nemu pridali ďalší. Ľudia, ktorí stáli okolo sa rozišli. Poškodený ukázal prstom na skupinku ľudí, že títo chalani ho napadli, pričom tam stáli viacerí a následne tam začal ďalší konflikt. Na fotografiách predložených políciou medzi týmito ľuďmi opoznal aj bratov Ď., avšak v tom priestore už bolo asi 10 ľudí. Svedok potom zdvihol poškodeného a odviedol ho z dvora na L. ulicu, kde okolo nich prešiel muž, o ktorom poškodený uviedol, že to je jeden z útočníkov, preto ho prenasledovali, ale keď prišlo poškodenému zle venoval sa jemu.
Znalec K.. K. N. vo výpovedi uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe zdravotnej dokumentácie poškodeného, išlo o prepúšťaciu správu z chirurgického oddelenia, kde bolo uvedené, že bol dňa 28.11. asi o 1.30 hod. na L. ulici pri J. P. napadnutý neznámymi osobami. Udával údery kopnutia do chrbta a do hlavy, v bezvedomí nebol. V objektívnom náleze boli popisované odreniny kože 2x2 cm v
spánkovej oblasti hlavy s opuchom a 3x3 cm v oblasti krížového skĺbenia vpravo s opuchom. Vykonané boli röntgenové vyšetrenia, ktoré boli negatívne, tiež neurologické vyšetrenie s negatívnym nálezom. Pre tieto zranenia bol poškodený hospitalizovaný od 28.11.2015 a prepustený do ambulantnej liečby 30.11.2015. Na základe popisu zranení bola v prepúšťacej správe uvedená diagnóza pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s odreninou kože v spánkovej oblasti vpravo asi 2x2 cm, a pomliaždenie mäkkých tkanív v driekovej krížovej oblasti vpravo asi 3x3 cm. Na základe anamnestických údajov a výpovede poškodeného v znaleckom posudku znalec uviedol, že k zraneniu popisovanému v prepúšťacej správe k otrasu mozgu u poškodeného nedošlo. Čo sa týka mechanizmu vzniku zranenia, zranenie takéhoto charakteru vzniká priamym pôsobením tvrdého, tupého, prípadne až drsného predmetu priamo na miesta, kde došlo k prejavom zranenia. Mohlo sa jednať o údery vedené či už rukou zovretou v päsť, prípadne nohou do oblasti hlavy a krížovej časti chrbtice pri slabej intenzite vedeného úderu. V oblasti krížovej chrbtice mohlo k zraneniu dôjsť i pádom a nárazom na tvrdú podložku - zem. Čo sa týka doby liečenia zranenie si vyžaduje liečbu 1 až 2 týždne, pričom práceneschopnosť môže byť totožná s dobou liečenia, v danom prípade trvala od 28.11.2015 do 12.12.2015, čo je doba adekvátna a opodstatnená. Obmedzenie v bežnom spôsobe života u poškodeného nastalo v zmysle fyzickej záťaže, náročnej manuálnej práce a činnosti, či v zmysle psychickej aktivity. Obmedzenie v bežnom spôsobe života bolo tiež spôsobené hospitalizáciou na chirurgickom oddelení. Obmedzenie pre takého zranenie pretrváva zvyčajne po dobu liečenia a práceneschopnosti, to znamená 1 až 2 týždne, v danom prípade sa jednalo o dobu 2 týždne. Zranenie charakteru, ktoré utrpel poškodený nezanecháva funkčné ani kozmetické následky, tak to bolo aj v tomto prípade a v znaleckom posudku vyčíslil i bodové hodnotenie zranení, 25 bodov, čo pri hodnote 17,16 eur za bod predstavovalo 429,- eur. Znalec k rozdielom medzi otrasom mozgu a zraneniami, ktoré utrpel poškodený uviedol, že pomliaždenie mäkkých tkanív je poškodenie mäkkých tkanív na tele, hlave alebo iných častiach. Pri zranení hlavy však pri takomto zranení nedochádza ku strate pamäte a k bezvedomiu. Otras mozgu je zranenie hlavy, pri ktorom dochádza k stavu bezvedomia, resp. straty pamäte na okolnosti pred, počas, prípadne po úraze a tento stav sa nazýva ako anterográdna alebo rektrográdna amnézia. Vzhľadom na to, že poškodený pri vyšetrení uviedol, že v bezvedomí nebol, na okolnosti zranenia si pamätal, takisto uviedol i priebeh incidentu pri výpovedi na polícii, dospel znalec k záveru, že k bezvedomiu a otrasu mozgu nedošlo. Znalec doplnil, že žiadnym prístrojovým vyšetrením sa otras mozgu nedá diagnostikovať. Pokiaľ sa CT alebo magnetickou rezonanciou zistia nejaké objektívne prejavy zranenia, už sa nejedná o otras mozgu, ale o závažnejšie zranenie, ako pomliaždenie mozgu alebo krvácanie do mozgu. Diagnóza otras mozgu je stanovovaná len na tom, čo povie poškodený, či si pamätá udalosti alebo nie. Znalec uviedol, že ak bolo poškodenému nevoľno a zvracal jednalo by sa o tzv. vegetatívne príznaky, ktoré sú akýmsi medzistupňom medzi obyčajným pomliaždením hlavy a otrasom mozgu. Bežné pomliaždenie hlavy je sprevádzané vonkajšími prejavmi napr. opuchom, modrinou, dotykovou bolestivosťou. Otras mozgu môže mať vonkajšie prejavy ako je strata vedomia a tiež aj prejavy týchto vegetatívnych príznakov, teda pocit na vracanie, vracanie, nevoľnosť. Pokiaľ by v danom prípade v anamnéze v prepúšťacej správe bolo uvedené, že poškodenému bolo na zvracanie alebo vracal alebo mal závrate, hodnotil by znalec zranenie ako pomliaždenie hlavy s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, pričom doba liečenia takýchto zranení sa pohybuje medzi 2 až 3 týždňami, pri zranení typu otrasu mozgu sa jedná o dobu liečenia cca 3 týždne.
Poškodený H. pri rekogníciách podľa fotografií vykonávaných dva týždne po skutku so 100% určitosťou opoznal S. Ď. a W. Ď. ako osoby, ktoré boli medzi útočníkmi, ktorí ho dňa 28.11.2015 pred barom K. napadli. Rekognícia so svedkom C. nebola v prípravnom konaní vykonaná.
Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Z vykonaného dokazovania vo vzťahu ku skutku týkajúceho sa poškodeného H. a obžalovaného K.. S. Ď. nebolo bez akýchkoľvek logických pochybností dokázané, že skutok spáchal obžalovaný K.. S. Ď.. Výpoveďou poškodeného H., svedka C. ako aj lekárskych správ a znaleckého posudku mal súd preukázané, že skutok sa stal. Poškodený jasne, zrozumiteľne a presvedčivo opísal priebeh jeho napadnutia, pričom uviedol, že keď sa z dvora baru vracal dovnútra, oslovil ho jemu neznámy muž stojaci medzi W.P. Ď. a S. Ď., ktorých neskôr opoznal pri rekognícii podľa fotografií, nakoľko v čase skutku ich nepoznal a vtedy ho niekto udrel tak, že spadol na zem, chrbtom k útočníkom, na čo sa dal do krytu a potom ho minimálne dve osoby kopali. V čase, keď ho oslovil neznámy muž stojaci medzi bratmi Ď. boli na druhej strane dvora len dve fajčiace osoby - chlapec s dievčaťom, teda sa bezprostredne pri poškodenom nikto iný okrem bratov Ď. a muža, ktorý poškodeného oslovil, nenachádzal. Záver útoku na poškodeného videl aj svedok C., ktorý keď prišiel na dvor, tak už sa tam nachádzalo asi viac ľudí a v osobe ležiacej na zemi spoznal poškodeného, pričom keď vychádzal z baru, videl pri ňom asi 4 až 5 osôb, z ktorých ho jedna kopla, ale túto pre vzdialenosť, nedostatok osvetlenia a preto, že boli otočení chrbtom nespoznal. Je teda jednoznačne zrejmé, že k napadnutiu poškodeného inými osobami prišlo, pričom zranenia poškodeného sú popísané v lekárskych správach ako aj v znaleckom posudku, ktorý z nich vychádzal. Konanie páchateľov tak vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva. Okolnosti uvádzané poškodeným H. ako aj svedkom C. súd považoval za dostatočne vierohodné a nezistil dôvody spochybňujúce ich výpovede. Skutočnosť, že výpoveď poškodeného aj svedka z prípravného konania nebola do detailov zhodná s ich výpoveďou na hlavnom pojednávaní skôr svedčí o tom, že nejde o naučenú a vopred pripravenú verziu. Prípadné nepresnosti a nejasnosti ozrejmili a logicky vysvetlili, pričom v podstatných skutočnostiach sa ich výpovede nemenili. Z časti tieto nepresnosti možno pripísať aj požitému alkoholu, či neskorej nočnej hodine, keď sa skutok stal. V tomto smere teda súd neuveril obrane obžalovaného S. Ď., že skutok nespáchal, že ho poškodený opoznal len preto, že si ho všimol na diskotéke, pričom on sa zúčastnil len konfliktu s inou partiou. Napriek týmto skutočnostiam z vykonaného dokazovania nebolo možné jednoznačne urobiť záver, že poškodeného Q. H. napadol aj obžalovaný K.. S. Ď.. Poškodený síce jednoznačne identifikoval obžalovaného S. Ď. ako jednu z troch osôb nachádzajúcich sa pred ním v čase útoku, ale nevedel uviesť, či to bol práve obžalovaný S. Ď., ktorý poškodeného udrel pred pádom na zem. Podľa poškodeného sa v danom čase iné osoby v jeho blízkosti nenachádzali, pričom pri rozhovore s mužom stojacim medzi bratmi Ď. ho niekto iný udrel. Keďže v tom čase tam podľa poškodeného stál W. Ď. aj S. Ď. a poškodený nevidel, ktorý z nich ho udrel, možno logicky vylúčiť, že to nemusel byť obžalovaný S. Ď.. Rovnako z výpovede poškodeného H. vyplynulo, že ho kopali minimálne dve osoby, pričom nepotvrdil, že to museli byť tri osoby, teda ani pri tomto fyzickom útoku nebolo preukázané konanie všetkých troch bezprostredne stojacich osôb pri poškodenom. Samotný útok poškodený vôbec nevidel, lebo si kryl hlavu a k útočníkom bol chrbtom. Aj svedok C. uviedol, že pri vychádzaní z baru videl len jednu osobu kopnúť do poškodeného, ale túto nevedel identifikovať. Z tohto dokazovaním preukázaného sledu udalostí nebolo možné logicky vylúčiť možnosť, že hoci obžalovaný S. Ď. mal byť v bezprostrednej blízkosti poškodeného v čase útoku na neho, sa tohto útoku nezúčastnil. Vzhľadom k tomu, že o otázke viny obžalovaného K.. S. Ď. vo vzťahu k napadnutiu poškodeného Q. H. existujú naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, bolo nutné rozhodnúť v jeho prospech a oslobodiť ho spod obžaloby vo vzťahu k tomuto skutku.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila nárok na náhradu škody v sume 985,21 eur za poistenca Q. H., a to za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Keďže súd obžalovaného K.. S. Ď. spod obžaloby vo vzťahu k poškodenému Q. H. oslobodil, podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., s nárokom na náhradu škody na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste, o oslobodení spod obžaloby a o náhrade škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Odvolanie má odkladný účinok.