Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/11/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. septembra 2017, v trestnej veci obž. P. V. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 17. januára 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, f/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaného P. V., nar.XX.XX.XXXX v B., trvale bytom H. XX, okres B., t. č. bytom B. č. XX, okres H.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.03.2014 v Snine na pobočke spoločnosti W., s.r.o., A. uzatvoril prostredníctvom mandatára spoločnosti W., s.r.o. so sídlom v A. na W. č. XX, zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na finančnú hotovosť vo výške 800,- eur, ktorú sa zaviazal splácať dvanástimi mesačnými splátkami vo výške 125,- eur, avšak úver nesplácal, doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku a už pri uzatváraní úveru vedel, že ho nebude môcť splácať, lebo v tom čase jeho reálne výdaje boli vyššie ako príjmy, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti W., s.r.o. A., W. č. XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 800,- eur, t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a tak spôsobil na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. h/, j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyroch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť poškodenej strane W., s.r.o. A., W. XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 800,- (osemsto) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú stranu W., s.r.o. A., W. XX, IČO: XXXXXXXX so zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/52/2016 zo dňa 17. januára 2017 bol obž. P. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 25.03.2014 v Snine na pobočke spoločnosti W., s.r.o., A. uzatvoril prostredníctvom mandatára spoločnosti W., s.r.o. so sídlom v A. na W. č. XX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX na finančnú hotovosť vo výške 800,- eur, ktorú sa zaviazal splácať dvanástimi mesačnými splátkami vo výške 125,- eur, avšak úver nesplácal, doposiaľ nezaplatil ani jednu splátku a už pri uzatváraní úveru vedel, že ho nebude môcť splácať, lebo v tom čase jeho reálne výdaje boli vyššie ako príjmy, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti W., s.r.o. A., W. č. XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 1.500,- eur.

Za to bol obžalovanému P. V. podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 36 písm. h/, j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 /štyroch/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku prvostupňový súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej strane W., s.r.o. A., W. XX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške 1.500,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, v ktorom uviedol, že jeho družka podala dňa 9.7.2012 návrh na povolenie oddlženia súdnou cestou, ktoré bolo dňa 22.08.2012 povolené. Veriteľ W. E. E. a.s., ktorého dlh mal uprednostniť, začal vymáhať nezaplatené a zročné splátky dvoch úverov na ňom, keďže v zmluvách o revolvingovom úvere bol uvedený ako spoludlžník. Dňa 23.9.2014 mu uznesením insolvenčného súdu bolo tiež povolené oddlženie. Nie je pravdivé tvrdenie, že sa jedná o dlh jeho družky, ale je to tiež aj jeho dlh. Zaplatenie tohto dlhu musel uprednostniť, pretože veriteľ chcel pristúpiť k exekučnému vymáhaniu. Pri uzatváraní zmluvy o úvere s poškodenou stranou ešte netušil, že v budúcnosti sa dostane do takejto finančnej tiesne, že to bude musieť riešiť oddlžením, pričom neuviedol žiadne nepravdivé informácie. Z jeho strany sa nejednalo o nepoctivý zámer a v žiadnom prípade nemal úmysel spáchať podvod. Domnieva sa, že okresný súd účelovo a jednostranne vyhodnotil predložené dôkazy a žiada aby boli znova komplexne zhodnotené. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa k ďalšiemu konaniu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných ako ním uvádzaných dôvodov.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd vo vzťahu k žalovanému skutku vykonal dôkazy v celom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vine zohľadnil skutočnosti zistené výpoveďami obžalovaného a svedkyne, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný o úver požiadal z vlastnej iniciatívy, zmluvu si prečítal a porozumel jej podmienkam, ale splátky nesplácal, pretože peniaze použil na splatenie iných dlhov svojej družky. Z uznesenia Krajského súdu v Prahe o schválení oddlženia vyplynulo, že obžalovaný má veľké množstvo peňažných záväzkov voči bankám i nebankovým subjektom, ktoré je povinný splácať svojim veriteľom prostredníctvom insolvenčného správcu po dobu 5 rokov. Ani oddlženie obžalovaného neznamená, že by súd nemohol rozhodnúť o jeho vine a treste, ako aj o povinnosti nahradiť spôsobenú

škodu. Obžalovaný sa dopustil prečinu, ktorým obohatil seba na úkor uvedenia iného do omylu, pretože úver od poškodenej strany zobral napriek svojej vedomosti, že ho nebude môcť zaplatiť s ohľadom na množstvo svojich iných peňažných záväzkov, ktoré boli vymáhané z jeho invalidného dôchodku exekučnou cestou. Preto okresný súd dospel k presvedčeniu, že obžalovaný P. V. naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, a to po stránke subjektívnej i po stránke objektívnej, na základe čoho ho uznal vinným zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Keďže poškodená spoločnosť W., s.r.o. A. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej trestnou činnosťou obžalovaného a jej nárok bol dostatočne preukázaný, súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť tejto poškodenej strane škodu vo výške 1 500,- eur.

Krajský súd plniac si prieskumnú povinnosť na tomto mieste konštatuje, že prvostupňový súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, pričom v podstate dospel, okrem výšky spôsobenej škody, k správnym skutkovým záverom v posudzovanom prípade.

V prejednávanej trestnej veci niet pochybností o tom, že medzi obžalovaným a poškodenou stranou spoločnosťou W. s.r.o. došlo dňa 25.03.2014 v Snine na pobočke tejto spoločnosti k uzatvoreniu zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX na finančnú hotovosť vo výške 800,- eur, ktorú sa obžalovaný zaviazal splácať dvanástimi mesačnými splátkami vo výške 125,- eur a to prostredníctvom mandatára spoločnosti W. s.r.o. Q. M.. O uvedenom svedčia jednak výpovede obžalovaného P. V., svedkyne Q. M., ako aj listinné dôkazy zabezpečené v trestnom spise.

Aj podľa názoru krajského súdu výrok o vine obžalovaného je možné ustáliť predovšetkým na základe jeho samotnej výpovede, kedy uvádzal, že úver uzatváral z dôvodu, že mal v oprave auto a potreboval ho vyplatiť a na to použil požičané peniaze. K splácaniu poskytnutej pôžičky z jeho strany nedošlo, pretože jeho družka bola v insolvencii a vymáhali po nej dlh, kde figuroval ako spoludlžník a hrozila tam exekúcia a preto musel tieto dlhy zaplatiť. Nie je pravdou, že pôžičku uzatváral s úmyslom ju nesplácať, ale nepredvídateľne okolnosti mu v tom zabránili.

S uvedeným tvrdením ale nekorešpondujú v spise zabezpečené listinné dôkazy. Obžalovaný mal totiž už v čase uzatváranie predmetnej pôžičky so spoločnosťou W. s.r.o. uzatvorené aj ďalšie úverové zmluvy s inými spoločnosťami (napr. F. H. a.s., H. B. a.s., X. K. a.s., S. A. a.s., W. H. s.r.o., B. B. a.s., W. E. B. s.r.o.), ktoré buď nesplácal vôbec alebo nepravidelne. Sumár splátok týchto spoločností, ak by ich mal obžalovaný riadne a včas uhrádzať, by prevyšovali sumu jeho príjmu (invalidný dôchodok v tom čase 15.647 Kč + ďalší príjem 1.000,- Kč- zmluva o dôchodku od syna jeho životnej partnerky - J. M.).

Na základe týchto skutočností si obžalovaný musel už v čase podávania žiadosti o úver a podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.3.2014 so spoločnosťou W. s.r.o. uvedomovať, že jeho vtedajšie príjmy nepostačujú na riadne a včasné splácanie už skôr dohodnutých splátok. Nie je možné súhlasiť s obranou obžalovaného, že pôžičku neuzatváral s úmyslom ju nesplácať a až nepredvídateľne okolnosti mu v splácaní zabránili. Obžalovaný totiž už v čase poskytnutia pôžičky nedisponoval toľkými voľnými peňažnými prostriedkami, ktorými by mohol v budúcnosti poskytnutý úver riadne a včas splácať. To, že neskôr podal obžalovaný návrh na povolenie oddlženia je len logickým vyústením jeho nepriaznivej finančnej situácie, ktorú si mal možnosť uvedomovať už pre poskytnutím predmetného úveru. Nemožno preto akceptovať takéto konanie obžalovaného, ktorý aj napriek vedomosti o svojej zlej finančnej situácii a neschopnosti splácať už predchádzajúce úvery, si aj napriek tomu znova požičal peniaze. Osoby, ktoré si berú pôžičky, musia mať taktiež k tomu prislúchajúcu mieru zodpovednosti za svoje konanie, najmä za situácie, keď už v tom čase nie sú schopné uhrádzať predchádzajúce záväzky, a nemôžu sa vyhovárať len na nejaké nepredvídateľné okolnosti. V opačnom prípade by si totiž takéto osoby mohli neustále brať úvery, tieto nesplácať, pričom následnému trestnoprávnemu postihu by sa vyhli podaním návrhu na oddlženie. Aj obžalovaný mal preto pri braní si pôžičky konať zodpovedne a rozumne zhodnotiť svoju nelichotivú finančnú situáciu. Keďže nesplácal resp. nepravidelne platil predchádzajúce úvery, musel byť uzrozumený s tým, že nebude môcť poskytnutý úver splácať, o čom svedčí aj to, že neuhradil ani jednu splátku.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade preto vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver o vine obžalovaného.

Krajský súd sa ale nestotožnil s výškou spôsobenej škody tak ako ju ustálil okresný súd. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že obžalovanému bola v hotovosti poskytnutá pôžička vo výške 800,- Eur a zaviazal sa ju splácať v 12 mesačných splátka v sume 125,- Eur, čo činí vrátenie dlhu v sume 1500,- Eur. Zo zmluvy je tiež zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej aj ako RPMN) je vo výške 87,50% ročne, čo predstavuje súčin úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru (suma vo výške 313,20 eur) a administratívnych nákladov vo výške 386,80 Eur. Obžalovaný mal teda okrem istiny vo výške 800,- Eur veriteľovi zaplatiť ďalšiu sumu vo výške 700,- Eur.

K spôsobeniu škody na cudzom majetku pri trestnom čine podvodu možno vo všeobecnosti uviesť, že trestný čin podvodu je majetkový (poruchový) trestný čin, t. j. škodou pri tomto trestnom čine je potreb- né rozumieť len spôsobenie majetkovej ujmy, úbytok na majetku poškodeného, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch. Pri určení výšky škody sa v prvom rade vychádza z ceny veci, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva (§ 126 ods. 1 Tr. zákona). Toto kritérium určo- vania výšky škody sa použije nielen na zisťovanie ceny veci, ale primerane aj na zisťovanie ceny iných majetkových hodnôt, služieb a taktiež úveru. Je síce nutné zohľadniť, že nebankový sektor je v zásade rizikovejší ako sektor bankový a preto nebankový sektor poskytuje obvykle úvery za vyššiu cenu (za vy- ššie úroky) ako sektor bankový, ale pokiaľ by však z okolností prípadu vyplývalo, že ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré už hraničia s úžerou a mohli by byť v rozpore s dobrými mravmi je nevyhnutné pod- robnejšie skúmanie tejto otázky prenechať súdom v civilnom konaní (odkázaním poškodeného minimál- ne v rozsahu uplatňovaných úrokov na civilné konanie) a pri určovaní výšky škody ako znaku skutko- vej podstaty trestného činu podvodu bude potrebné vychádzať len z výšky istiny, t. j. len z výšky finan- čných prostriedkov, ktoré páchateľ od veriteľa skutočne obdŕžal na podklade úverovej zmluvy.

V danom prípade, ako už bolo vyššie uvedené RPMN dohodnutá medzi obžalovaným a poškodeným predstavoval niekoľkonásobok v porovnaní s priemernou RPMN úverov poskytovaných bankami v tomto období. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie uvedeného ukazovateľa úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu, že úvery poskytujú aj menej bonitným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, tak viac ako niekoľkonásobné navýšenie RPMN je absolútne mimo akejkoľvek rozumnej miery a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu. Podľa názoru odvolacieho súdu je RPMN za poskytnutý úver dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi - § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>.

Krajský súd na základe uvedených skutočností preto upravil výšku škody, ktorá bola spôsobená poškodenej strane W. s.r.o., ktorú ustálil na sumu 800,- Eur, teda vo výške peňažných prostriedkov, ktoré boli obžalovanému reálne poskytnuté. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku, pričom odvolací súd po úprave skutkovej vety o výšku spôsobenej škody následne sám vo veci rozhodol rozsudkom.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného nemala úprava výšky spôsobenej škody za následok žiadnu zmenu oproti napadnutému rozsudku a preto aj krajský súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, keďže obžalovaný uvedomujúc si, že nebude môcť poskytnutý úver riadne a včas splácať, aj napriek tomu si pôžičku vzal, čím sa na škodu cudzieho majetku obohatil a uviedol poškodenú spoločnosť do omylu v otázke splácania úveru a tak spôsobil na cudzom majetku malú škodu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. h/, j/ Tr. zákona. V zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona sa preto znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, s čím sa stotožnila aj krajský súd.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa odvolací súd pri vyhlasovaní rozsudku stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a má za to, že v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov boli dostatočne vyhodnotené všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku

ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd má za to, že uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka, tak ako bol uložený aj súdom prvého stupňa, zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, odvolací súd tento upravil a v súlade so skutkovou vetou vyhláseného rozsudku priznal poškodenej strane W., s.r.o. A., W. XX, IČO: XXXXXXXX, náhradu škody len vo výške 800,- (osemsto) eur, na rozdiel od okresného súdu, ktorý priznal poškodenej spoločnosti škodu vo výške 1.500,- Eur, pričom v zmysle § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodenú stranu so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces a to s poukazom na vyššie uvedené úvahy a dôvody zrušenia napadnutého rozsudku prvostupňového súdu v súvislosti ustálením výšky spôsobenej škody odvolacím súdom.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky vina obžalovaného bola spoľahlivo preukázaná jednak jeho výpoveďou, výpoveďou svedkyne M. ako aj zabezpečenými listinnými dôkazmi. Krajský súd zároveň poukazuje na vyššie rozvedené úvahy ohľade ustálenia tohto výroku. Obžalovaný si musel byť vedomý svojej zlej finančnej situácie a aj napriek tomu požiadal o ďalší úver, pričom musel byť minimálne uzrozumený s tým, že ho v budúcnosti nebude môcť riadne a včas splácať.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.