Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30S-73-2021.pdf
PDF · 143.97 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/73/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: KONI INVEST, s.r.o., so sídlom Hlavná 21, 911 05 Trenčín, IČO: 36 332 372, právne zastúpeného: JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou, so sídlom Z. XX/X, XXX XX J., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Číslo spisu OU-ZA- OOP2-2021/008901-011 zo dňa 03.03.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) rozhodnutím číslo: OU-ZA-OCDPK-2020/047084 zo dňa 10.11.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) zamietol návrh žalobcu na udelenie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly (ďalej len STK). Podľa odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol na Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len schvaľovací orgán) dňa 21.10.2020 podaný návrh na udelenie povolenia na zriadenie STK pre okres Bytča od žalobcu. Schvaľovací orgán poukázal na úpravu podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, v nadväznosti na ktorú právnu úpravu požiadal dňa 19.11.2020 Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií o predloženie dokladov k vydaným povoleniam (zrušeniam) na zriadenie STK v jeho pôsobnosti a zistil nasledovné skutočnosti: Prvá žiadosť na udelenie povolenia na zriadenie STK bola žalobcom podaná na Okresný úrad Trenčín dňa 06.04.2018 a na základe nej Okresný úrad Trenčín vydal povolenie na zriadenie STK v okrese Trenčín podľa § 38 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 725/2004 Z. z.) číslo konania: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.04.2018 a malo podľa § 38 ods. 10 písm. c) zákona č. 725/2004 Z. z. obmedzenú platnosť na dva roky t.j. do 27.04.2020 (dva roky od dátumu právoplatnosti rozhodnutia). Na základe povolenia Ministerstva dopravy a výstavby SR č. k.: 17878/2018/SCDPK/40354, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.2018 žalobca požiadal Okresný úrad Trenčín o vydanie druhého povolania na zriadenie STK nad rámec existujúcej siete v okrese Nové Mesto nad Váhom. Tejto žiadosti Okresný úrad Trenčín vyhovel a vydal povolenie na zriadenie STK podľa § 83 ods. 5 písm. a) zákona č. 106/2018 Z.z. Toto povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2018 a je stále v platnosti. Toto povolenie bolo vydané v čase platnosti prvého povolenia na zriadenie STK (prvé povolenie na zriadenie
STK č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV zo dňa 27.04.2018 podľa § 38 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z. z.). Dňa 06.04.2020 vydalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR na žiadosť žalobcu ďalšie povolenie na zriadenie STK nad rámec existujúcej siete v okrese Bytča č. k.: 14940/2020/SCDPK/29928, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2020. Dňa 20.04.2020, skôr ako uplynula platnosť prvého vydaného povolenia na zriadenie STK (prvé vydané povolenie na zriadenie STK č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV) požiadal žalobca Okresný úrad Trenčín o zrušenie tohto prvého povolenia na zriadenie STK. Jeho žiadosti o zrušenie prvého povolenia na zriadenie STK Okresný úrad Trenčín vyhovel a podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. rozhodnutím č. k.: OU-TN-OCDPK-2020/015768-002/KRA rozhodol o zrušení prvého povolenia. Správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 07.05.2020 bola Ministerstvom dopravy a výstavby SR všetkým okresným úradom v sídle kraja ako schvaľovacím orgánom doručená informácia, podľa ktorej podal žalobca dňa 20.04.2020 na Okresný úrad Trenčín žiadosť o zrušenie udeleného poverenia na zriadenie STK (žiadosť o zrušenie prvého udeleného povolenia na zriadenie STK zo dňa 27.04.2018 č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV), ktorej žiadosti Okresný úrad Trenčín vyhovel a rozhodnutím č. k.: OU-TN-OCDPK-2020/015768-002/KRA zo dňa 22.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2020 zrušil prvé povolenie udelené žalobcovi na zriadenie STK. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu podľa § 170 ods. 6 zákona č. 106/2018 Z. z. Na základe povolenia na zriadenie STK nad rámec existujúcej siete v okrese Bytča vydaného Ministerstvom dopravy a výstavby SR dňa 22.04.2020 č. k.: 14940/2020/SCDPK/29928 podal účastník konania dňa 21.10.2020 návrh na udelenie povolenia na zriadenie STK v okrese Bytča, pričom vydané povolenie bolo platné tri mesiace od nadobudnutia právoplatnosti, teda do 22.07.2020. V tejto časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 170b ods. 8 zákona č. 106/2018 Z. z., v nadväznosti na ktorú platnosť vydaného povolenia na zriadenie STK nad rámec existujúcej siete v okrese Bytča č. k.: 14940/2020/SCDPK/29928 bola predĺžená do 22.10.2020. Správny orgán prvého stupňa poukázal na úpravu § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. a uzavrel, že ako schvaľovací orgán sa opieral o jednoznačne preukázané fakty, podľa ktorých žalobca ako účastník konania požiadal o zrušenie povolenia na zriadenie STK č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV (prvé povolenie na zriadenie STK), tejto jeho žiadosti o zrušenie tohto prvého povolenia na zriadenie STK bolo v plnom rozsahu vyhovené a prvé povolenie na zriadenie STK bolo zrušené, pričom informácia o zrušení tohto prvého povolenia na zriadenie STK bola zaslaná na všetky schvaľovacie orgány - okresné úrady v sídle kraja. Správny orgán prvého stupňa poukazujúc na úpravu podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. skonštatoval, že aplikácia tejto právnej úpravy prichádza do úvahy len v prípade, ak sa o zrušení povolenia na zriadenie STK dozvedia všetky schvaľovacie orgány, teda okresné úrady v sídle kraja v nadväznosti správny orgán rozhodol tak, ako vyplýva z výroku jeho rozhodnutia.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej ako odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo spisu OU-ZA-OOP2-2021/008901-011 zo dňa 03.03.2021 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný zreprodukoval obsah podaného odvolania, ako aj východiská a závery rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Skonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, podľa ktorého tento rozhodol v súlade so zákonom a dospel k správnemu právnemu záveru. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 32 ods. 1, § 46 všetko Správneho poriadku a § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. Žalovaný stručne zreprodukoval postup v odvolacom konaní, kedy oznámil žalobcovi, že o odvolaní nerozhodne do 30 dní, ale do 60 dní od doručenia odvolania z dôvodu, že schvaľovací orgán Okresný úrad Žilina, OCDPK vo veci zamietnutia návrhu na zriadenie STK v Bytči uplatnil ustanovenie § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z., o ktorého podrobnejší výklad požiadal odvolací orgán gestora zákona, teda Ministerstvo dopravy a výstavby SR listom zo dňa 08.02.2021, doručeným dňa 09.02.2021. Ministerstvo dopravy a výstavby SR reagovalo na žiadosť odvolacieho orgánu o výklad a aplikáciu ustanovenia § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. a dňa 16.02.2021 doručilo odvolaciemu orgánu a všetkým okresným úradom s pôsobnosťou kraja vyjadrenie k žiadosti o usmernenie k § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. V tomto vyjadrení ministerstvo uviedlo povinnosti schvaľujúceho orgánu pri rozhodovaní podľa § 83 ods. 9 zákona a vysvetlilo, kto je schvaľujúcim orgánom podľa zákona č. 106/2018 Z. z. ako aj to, že schvaľujúci orgán má povinnosť pri posudzovaní návrhu na udelenie nového povolenia skúmať, či nenastali okolnosti, ktoré by bránili vydaniu nového povolenia, pričom medzi tieto okolnosti patrí aj ustanovenie § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z.
Žiadosť OÚ Žilina OOP (Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov - poznámka správneho súdu) o usmernenie ako aj odpoveď Ministerstva dopravy a výstavby SR boli doručené žalobcovi ako odvolateľovi spolu s odpoveďou na ním podanú žiadosť o poskytnutie informácií, písomností, elektronickej, mailovej alebo inej komunikácie, skúmaní a podobne, ktoré boli odvolacím orgánom vykonané v dňoch od 12.01.2021 do 09.02.2021 a nachádzajú sa v spisovom materiály vo veci odvolania žalobcu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca na doručenie týchto písomností reagoval elektronickým podaním doručeným OÚ Žilina OOP dňa 21.02.2021. V tejto reakcii uviedol, že má za to, že jeho návrh bol v zmysle § 83 zákona č. 106/2018 Z. z. úplný. Uviedol, že namieta, že zákon v žiadnom zo svojich paragrafových ustanovení neupravuje, že subjektu, ktorému bolo na jeho žiadosť zrušené povolenie na zriadenie STK v jednom okrese, nemôže byť i udelené nové povolenie na zriadenie STK v inom okrese, kde je „schvaľovacím orgánom“ iný miestne príslušný okresný úrad, nezávislý od okresného úradu, ktorý povolenie zrušil. Spoločnosť KONI INVEST, s.r.o. požiadala v zmysle § 83 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. o povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly OÚ OCDPK Žilina pre okres Bytča, teda nejednalo sa o nové povolenie. Podľa odvolateľa termín „nové povolenie“ je asi ťažko definovateľný a dal by sa aplikovať ako opätovné povolenie, ale táto definícia v zákone nie je. Pojem nové povolenie uvádzané v zákone č. 106/2018 Z. z. sa viaže k nejakému starému povoleniu (zrušenému), to znamená k zrušenému povoleniu. Z týchto skutočností vyplýva, že v prípade podania návrhu v inom kraji Slovenskej republiky, u iného „správneho orgánu“ sa nejedná o „nové povolenie“, pretože pojem nové sa vždy viaže k zrušenému povoleniu. V nadväznosti na takúto reakciu žalobcu žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako gestor zákona je oprávnený podať výklad zákona resp. jednotlivých jeho ustanovení ak sa jedná o rozhodnutie vo veci podľa konkrétneho právneho predpisu. Poukázal na to, že z vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 vyplýva, že schvaľovacím orgánom príslušným na konanie vo veci povoľovania zriadenia stanice technickej kontroly je okresný úrad v sídle kraja. V úprave § 83 ods. 9 tretej vety zákona č. 106/2018 Z. z. nie je špecifikované, že by schvaľovací orgán návrh zamietol výlučne v prípade, ak by išlo o konanie toho istého schvaľovacieho orgánu, ktorý podľa prvej vety § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. zrušil zriaďovacie povolenie. Schvaľovací orgán je povinný skúmať pri posudzovaní akéhokoľvek návrhu na udelenie nového povolenia, či nenastali okolnosti, ktoré by bránili vydaniu nového povolenia a medzi tieto okolnosti patrí aj ustanovenie § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. Ministerstvo dopravy a výstavby SR usmernilo listom zo dňa 04.05.2020 všetky okresné úrady v sídle kraja, aby sa o zrušených povoleniach podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. informovali a aby táto informácia bola transparentne dostupná verejnosti. Ministerstvo listom zo dňa 08.02.2021 požiadalo všetky okresné úrady v sídle kraja, aby zaslali všetky rozhodnutia o zrušení povolení podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. ministerstvu a tiež, aby boli v budúcnosti zasielané tieto rozhodnutia priebežne a následne ich bude Ministerstvo dopravy zverejňovať na svojej internetovej stránke. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na úpravu § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., podľa ktorej sa na konanie podľa označeného zákona vzťahuje správny poriadok, a teda je na toto konanie aplikovateľné aj ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré správnemu orgánu ukladá povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka. Túto zákonnú povinnosť si správny orgán prvého stupňa splnil a zaobstaral si všetky potrebné podklady ešte pred vydaním rozhodnutia t.j. ešte pred posúdením nového návrhu na zriadenie STK v okrese Bytča podaného žalobcom a overil si aj skutočnosť, či niektorý z okresných úradov v sídle kraja nerozhodol o zrušení povolenia na zriadenie STK vydaného pre tohto navrhovateľa. V nadväznosti na uvedené žalovaný považuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa za zákonné, vydané v súlade s ustanovením § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z., pretože na zamietnutie návrhu žalobcu o zriadenie stanice STK v okrese Bytča boli splnené všetky podmienky. Žalovaný poukázal na vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 v jeho časti, kde tento orgán uviedol, že podnikanie v oblasti prevádzkovania stanice technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly a pracovísk kontroly originality nie je obyčajným podnikaním, ale ide o podnikanie v zmysle osobitného predpisu, konkrétne zákona č. 106/2018 Z. z. Právnická literatúra dokonca uvádza, že ide o činnosť, ktorá je výkonom verejnej moci, keďže prevádzkovatelia vozidiel podrobujú svoje vozidlá uvedeným kontrolám na základe povinnosti ustanovenej zákonom. Osobitný právny predpis upravujúci toto podnikanie stanovuje viaceré podmienky a obmedzenia pre podnikanie v označenej oblasti. Jedným z týchto obmedzení je aj obmedzenie, podľa ktorého pokiaľ bolo nejakej osobe zrušené povolenie, tak akékoľvek nové povolenie sa jej už neudelí a návrh na nové povolenie sa zamietne. Účelom úpravy § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. je, aby osoba, ktorá dobrovoľne požiada o povolenie zriadenia stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly alebo pracoviska kontroly
originality (ďalej len pracovisko), pretože z akýchkoľvek dôvodov nie je schopná zriadiť toto pracovisko počas platnosti povolenia zbytočne neblokovala miesto v sieti. Následne akékoľvek nové povolenie pre zriadenie pracoviska kdekoľvek na Slovensku tejto osobe už nebolo vydané. Teda zamietnuť návrh podľa uvedeného ustanovenia predstavuje snahu zákonodarcu zabrániť špekulatívnemu konaniu a blokovaniu miest sieti plánovaných staníc technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly alebo pracovísk kontroly originality na území Slovenska. Schvaľovací orgán už po zistení skutočností, ktoré boli základom jeho rozhodnutia nemal povinnosť zaoberať sa tým, či predložený návrh spĺňa všetky predpísané požiadavky podľa § 83 a ani uplatniť ustanovenie § 33 Správneho poriadku. Získané dôkazy jednoznačne preukázali, že povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly navrhovateľovi nemohlo byť schvaľovacím orgánom udelené.
3. Žalobca podal včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a následne toto rozhodnutie zrušiť. Na odôvodnenie predloženej všeobecnej správnej žaloby žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo schvaľovací orgán zasielal informáciu o zrušení povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly (ďalej len STK) na všetky schvaľovacie orgány - okresné úrady v sídle kraja a že úprava podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. môže byť uplatnená len ak sa o zrušení povolenia na zriadenie STK dozvedia všetky schvaľovacie orgány. · Žalobca skonštatoval, že schvaľovací orgán opiera svoje rozhodnutie o skutočnosti, ktoré nemajú oporu v zákone. · Žalobca tvrdil, že návrh žalobcu na udelenie povolenia na zriadenie STK - stacionárnej STK pre okres Bytča nadväzoval na udelenie povolenia na zriadenie STK nad rámec existujúcej siete zo dňa 06.04.2020 č. k. 14940/2020/SCDPK/29928 zo dňa 06.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2020, čo bolo prvé a jediné rozhodnutie pre okres Bytča. Návrh žalobcu na udelenie povolenia na zriadenie stacionárnej STK pre okres Bytča nenadväzoval na návrh podaný pre iné okresy. · Schvaľovací orgán sa vôbec nezaoberal splnením podmienok podľa § 83 ods. 1 písm. a) bod 1 až 8 zákona č. 106/2018 Z. z., ktoré podmienky žalobca úplne a celkom splnil. Oproti tomu schvaľovací orgán skúmal rozhodnutia iného schvaľovacieho orgánu v inom sídle kraja vydané pre iné okresy, ktoré sú miestne nepríslušné. Žalobca tvrdil, že zákon v žiadnom ustanovení neupravuje, že subjekt, ktorému bolo na jeho žiadosť zrušené povolenie na zriadenie STK v jednom okrese, nemôže byť subjektom, ktorému bude udelené nové povolenie na zriadenie STK v inom okrese. Úprava podľa § 138 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. jasne uvádza, že ako schvaľovací orgán vystupuje okresný úrad a nie viaceré okresné úrady. · Žalobca poukázal na úpravu podľa § 2 ods. 4, § 83 ods. 9 a § 138 písm. a) všetko zákona č. 106/2018 Z. z. Uviedol, že podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. schvaľovací orgán je „ktorýkoľvek“ schvaľovací orgán na území SR. Ak spoločnosť požiada o zrušenie povolenia a schvaľovací orgán takejto žiadosti vyhovie a zruší povolenie podľa § 83 ods. 5 písm. a) až c) zákona č. 106/2018 Z. z., z uvedeného vyplýva, že spoločnosť už nie je držiteľom povolenia a aj keď podá nový návrh na tom istom schvaľovacom orgáne nie je držiteľom, maximálne je bývalým držiteľom a schvaľovací orgán nemal novú žiadosť zamietnuť. Iné je pokiaľ by vypršala platnosť udeleného povolenia na zriadenie STK. · Schvaľovací orgán - Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy nikdy podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. nezrušil žiadne povolenie žalobcu na povolenie a zriadenie STK. · Žalobca poukázal na záver žalovaného, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa opieralo o jednoznačne preukázané fakty a to, že žalobca požiadal o zrušenie povolenia na zriadenie STK v Trenčíne vydaného dňa 27.04.2018 a Okresný úrad Trenčín jeho žiadosti vyhovel a zrušil vydané povolenie na zriadenie STK v Trenčíne rozhodnutím o zrušení zo dňa 22.04.2020. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že podľa usmernenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky ustanovenie § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. je možné uplatniť len ak sa o zrušení povolenia na zriadenie STK dozvedia všetky schvaľovacie orgány. Tiež žalobca poukázal na postup žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorý požiadal o výklad k aplikácii úpravy § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. práve Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré podalo stanovisko k tejto žiadosti a vysvetlilo kto je schvaľovací orgán, ako aj to, že má pri posudzovaní návrhu o udelenie nového povolenia skúmať, či nenastali okolnosti, ktoré by bránili vydaniu nového povolenia a medzi ne patrí aj úprava § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. · Žalobca uviedol, že podal žiadosť o povolenie na zriadenie STK podľa úpravy § 83 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z.z., a teda sa nejedná o „nové povolenie“ (nové povolenie sa vždy viaže k nejakému starému zrušenému povoleniu). · Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že na konanie podľa zákona č. 106/2018 Z. z. sa podľa úpravy § 157 ods. 1 tohto právneho predpisu vzťahuje Správny
poriadok, a teda aj ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že podkladom jeho rozhodnutia bolo i vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2021. Podľa záverov tohto vyjadrenia jedným z obmedzení v oblasti podnikania - činnosti technickej, emisnej kontroly a kontroly originality je to, že pokiaľ bolo nejakej osobe zrušené povolenie tak, akékoľvek nové povolenie sa jej už neudelí a návrh na nové povolenie sa zamietne. S týmto záverom žalovaného žalobca nesúhlasí. Zároveň žalobca poukázal v tejto časti na závery žalovaného, podľa ktorých účelom úpravy podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. je, aby osoba, ktorá dobrovoľne požiadala o povolenie zriadenia stanice technickej kontroly, emisnej kontroly alebo pracoviska originality, ak nie je z akýchkoľvek dôvodov schopná zriadiť toto pracovisko počas platnosti povolenia, neblokovala miesto v sieti plánovaných staníc na území Slovenskej republiky. Keď schvaľovací orgán zistil, že žalobcovi bolo zrušené povolenie u Okresného úradu Trenčín podľa § 83 ods. 9 prvá veta zákona č. 106/2018 Z. z., už nemal dôvod zisťovať, či návrh obsahoval všetky predpísané požiadavky. · Žalobca namietal, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je vágne, je nepreskúmateľné pre neurčitosť a právne neisté bez opory v zákone. · Žalobca uviedol, že trvá na podanom odvolaní. · Žalobca vyjadril nesúhlas s vyložením záverov vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 15.02.2021, ako ich učinil žalovaný a uviedol, že žalovaný tieto závery vyložil svojvoľne, dospel k nesprávnemu právnemu záveru a nesprávne vyložil vôľu zákonodarcu. · Žalobca uviedol, že závery žalovaného podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia sú v rozpore s dôvodovou správou a zámerom zákonodarcu pokiaľ žalovaný konštatuje, že jedným z obmedzení je, že pokiaľ bolo nejakej osobe zrušené povolenie, tak akékoľvek nové povolenie jej už udelené nebude a návrh na nové povolenie bude zamietnutý. · Žalobca namietal, že žalovaný nezistil správne skutkový stav. · Žalobca poukázal na záver žalovaného podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia, podľa ktorého: „Ako ďalej vyplýva z vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 podnikanie v oblasti prevádzkovania stanice technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly a pracovísk originality nie je obyčajným podnikaním, ale ide o podnikanie v zmysle osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 106/2018 Z. z. Právnická literatúra dokonca uvádza, že činnosť technickej kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality je výkon verejnej moci. Žalobca v správnej žalobe vyjadril názor, podľa ktorého nie je možné s týmto záverom žalovaného súhlasiť, pretože si vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré nie je právne záväzné vyložil svojvoľne a na základe nesprávneho posúdenia dospel k nesprávnemu záveru, nesprávne vyložil vôľu zákonodarcu, keďže svojim rozhodnutím poškodil práva žalobcu na získanie oprávnenia v zmysle zákona č. 106/2018 Z. z. Žalobca poukázal v tejto časti na rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 15.10.2015 sp. zn. C-168/14, podľa záverov ktorého článok 51 prvý odsek zmluvy o fungovaní Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že činnosti staníc technickej kontroly vozidiel, akými sú činnosti upravené právnou úpravou spornou vo veci samej, nepredstavujú výkon verejnej moci v zmysle tohto ustanovenia bez ohľadu na to, že prevádzkovatelia týchto staníc majú právomoc zakázať prevádzku vozidla, ak sa pri jeho kontrole zistia bezpečnostné nedostatky, ktoré môžu znamenať bezpečnostné nebezpečenstvo. Žalobca zdôraznil, že články a právne názory v právnickej literatúre nie sú právne záväzné.
4. Podaním zo dňa 07.12.2021 sa k veci vyjadril žalovaný. Poukázal na závery rozhodnutia žalovaného, na ktorých trvá s vyústením do záveru, podľa ktorého rozhodol vo veci v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 106/2018 Z.z. a Správneho poriadku. Bolo dostatočne preukázané, že v zmysle ustanovenia § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. nie je možné návrhu žalobcu na udelenie povolenia na zriadenie STK vyhovieť a takýto návrh musí schvaľovací orgán zamietnuť. V zhode so závermi, ktoré sú vymedzené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného uvedený záver vo vyjadrení sa k žalobe zopakoval žalovaný aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Doplnil, že Ministerstvo dopravy a výstavby SR je gestor zákona a ako taký je oprávnený podať výklad zákona resp. jeho jednotlivých ustanovení, ak sa jedná o rozhodovanie vo veci podľa konkrétneho právneho predpisu. V nadväznosti na vyjadrenie sa Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 k aplikácii § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. žalovaný skonštatoval, že schvaľovacím orgánom príslušným na konanie vo veci povoľovania zriadenia STK je okresný úrad v sídle kraja. V úprave § 83 ods. 9 tretia veta zákona č. 106/2018 Z. z. nie je špecifikované, že by schvaľovací orgán návrh zamietol výlučne v prípade, ak by išlo o ten istý schvaľovací orgán, ktorý podľa prvej vety § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. zrušil zriaďovacie
povolenie vydané navrhovateľovi v jeho územnom obvode. Akýkoľvek schvaľovací orgán je povinný skúmať a overiť pri posudzovaní nového návrhu na udelenie povolenia na zriadenie STK nielen úplnosť návrhu v zmysle úpravy § 83 ods. 2 zákona č. 106/2018 Z. z., ale najmä skutočnosť, či nenastali okolnosti, ktoré by bránili vydaniu nového povolenia, a teda či nebolo už vydané rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie STK tomuto držiteľovi povolenia na jeho žiadosť tak, ako je uvedené v ustanovení § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. Závery vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 si žalovaný nevyložil svojvoľne.
5. Podaním zo dňa 04.01.2022 učinil žalobca repliku, a to po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby. Zopakoval skutočnosti vymedzené už v správnej žalobe a doplnil poukaz na skutočnosť, že dňa 27.10.2021 bol Národnou radou SR novelizovaný zákon č. 106/2018 Z.z. Sporný § 83 označeného právneho predpisu bol taktiež novelizovaný napríklad tým, že samotné Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky má pri podaní návrhu navrhovateľom (žiadosti) o vydanie povolenia na zriadenie stacionárnej technickej kontroly nad rámec siete, nové povinnosti k predmetnému konaniu. Tiež poukázal na žalobcom zistené skutočnosti, o ktorých žalovaný súd neinformoval, ktoré citoval vo svojej replike a ktoré sa týkajú obsadenia pracovných pozícií konkrétnymi osobami a ukončenie ich pôsobenia na týchto pozíciách, tak ako je konkrétnejšie identifikované v texte repliky, vrátane opisu komunikácie a identifikovania názorov označených osôb. V tejto časti žalobca zhrňujúco konštatuje, že je pravdepodobne len veľká zhoda náhod, že ľudia ktorí mali zásadný vplyv na konanie žalobcu na pracoviskách „správneho orgánu“, či Ministerstva dopravy a výstavby SR už nepracujú.
6. Žalovaný k replike žalobcu dupliku nepodal.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu podľa § 177 a nasl. SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP), pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 SSP. Skonštatoval, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch dôvodné nie sú a v nadväznosti na to, podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby. Vo veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 25.05.2022 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného
- ďalej len zákon č. 106/2018 Z. z.: Ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.
Podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z.: Schvaľovací orgán zruší povolenie podľa odseku 5 písm. a) až c), ak držiteľ povolenia v čase jeho platnosti požiada o zrušenie povolenia. Proti rozhodnutiu o zrušení povolenia sa nemožno odvolať. Ak držiteľ povolenia podá návrh na udelenie nového povolenia, schvaľovací orgán návrh zamietne.
Podľa § 47 ods. 3 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok: V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku: Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
9. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť existencie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného tak, ako sú pokiaľ ide o podstatný obsah uvedené v predchádzajúcom odôvodnení rozsudku. Ďalej je súčasťou pripojeného administratívneho spisu návrh žalobcu na udelenie povolenia na zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly zo dňa 21.10.2020 doručený Okresnému úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a PK dňa 21.10.2020. Rozhodnutím č. k.: 14940/2020/SCDPK/29928 zo dňa 06.04.2020 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štátny dopravný úrad rozhodlo tak, že vydalo povolenie zriadenia stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete pre žalobcu s tým, že stacionárna stanica technickej kontroly sa môže zriadiť v okrese Bytča a povolenie je platné tri mesiace od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je projektový zámer na zriadenie STK technická časť žalobcu v celom jeho obsahu. V pripojenom administratívnom spise sa ďalej nachádza rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. k.: 17878/2018/SCDPK/40354 zo dňa 31.05.2018, ktorým bolo vydané povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete pre žalobcu s tým, že stacionárna stanica technickej kontroly sa môže zriadiť v okrese Nové Mesto nad Váhom a povolenie je platné tri mesiace od nadobudnutia právoplatnosti. V pripojenom administratívnom spise je ďalej rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. k.: OU-TN-OCDPK-2020/015768-002/KRA zo dňa 22.04.2020, ktorým bolo rozhodnuté podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. o zrušení povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly č. k.: OU-TN-OCDPK/2018/013902-002/KOV zo dňa 27.04.2018 vydaného oprávnenej osobe - žalobcovi. V pripojenom administratívnom spise je usmernenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 04.05.2020 vo veci zrušenia povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly, ako aj vyjadrenie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 15.02.2021 - žiadosť o usmernenie k § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z.
10. Pokiaľ žalobca okrem iného namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného tvrdiac, že toto rozhodnutie je neurčité, právne neisté, bez opory v zákone a je vágne, vyhodnocoval správny súd primárne túto námietku žalobcu posudzujúc, či odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spĺňa atribút preskúmateľnosti. Správny súd v tejto časti poznamenáva, že vo všeobecnej rovne platí, že len v prípade, ak rozhodnutie správneho orgánu spĺňa kvalitatívne a kvantitatívne parametre preskúmateľnosti, a teda je vo vzťahu k nemu daný atribút preskúmateľnosti, môže správny súd pristúpiť v podstate svojej činnosti, a teda k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a k posúdeniu súladu alebo rozporu preskúmavaného rozhodnutia s príslušnou právnou úpravou v nadväznosti na vymedzené žalobné body. Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré atribút preskúmateľnosti nespĺňa, týmto primárne neumožňuje účastníkovi administratívneho konania náležite sformulovať svoje námietky voči rozhodnutiu a taktiež nevytvára dostatočný priestor ani pre správny súd podrobiť takéto rozhodnutie vecnému prieskumu zákonnosti. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu vo všeobecnej rovine pri jeho naplnení predstavuje dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Správny súd posudzuje zákonnosť postupov a rozhodnutí správnych orgánov, pričom úlohou správneho súdu nie je nahrádzať svojim postupom a rozhodnutím činnosť správnych orgánov. V nadväznosti na to pokiaľ v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu chýbajú dôvody spĺňajúce požiadavku individuálneho a presvedčivého zdôvodnenia prijatých záverov pri vysporiadaní sa s tvrdeniami účastníkov konania, trpí rozhodnutie správneho orgánu nedostatkom, ktorý zakladá dôvod jeho zrušenia pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Len náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je spôsobilé presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu a zákonnosti samotného prijatého rozhodnutia. Len odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu spĺňajúce takúto kvalitu odôvodnenia zároveň umožňuje naplnenie kontrolnej funkcie, ktorá patrí správnemu súdu pri prieskume zákonnosti takéhoto rozhodnutia. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri
posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija v. Španielsko alebo vo veci Hiro Balani v. Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo IV. ÚS 115/03). V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej činnosti žalovaného.
11. Správny súd sa oboznámil s odôvodnením rozhodnutia žalovaného a konštatuje, že toto atribút preskúmateľnosti spĺňa v súlade s úpravou § 47 ods. 3 Správneho poriadku aplikovanou pri vyhodnocovaní vznesenej námietky nepreskúmateľnosti i vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného na základe úpravy § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. Rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné a vymedzuje dostatočné dôvody, a tým je správnym súdom vyhodnotené ako preskúmateľné. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného dostatočne vymedzuje skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, uvádza úvahy ktorými bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, vymedzuje ako použil správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov a ako sa vysporiadal s návrhmi účastníkov i námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Osobitne s ohľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím odvolacieho orgánu správny súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie odvolacieho orgánu dostatočne vymedzeným odôvodnením reaguje na všetky relevantné odvolacie námietky žalobcu. Odôvodneniu rozhodnutia žalovaného nie je možné vytknúť ani neurčitosť či nezrozumiteľnosť zakladajúcu jeho nepreskúmateľnosť.
12. Po vyhodnotení námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného ako nedôvodnej pristúpil správny súd k hodnoteniu námietky nesprávneho právneho posúdenia veci správnymi orgánmi. V tejto časti vychádzal správny súd zo skutkového stavu zisteného tak, ako vyplýva z obsahu pripojeného administratívneho spisu k rozhodnému momentu v nadväznosti na úpravu podľa § 135 ods. 1 SSP a záverov rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktoré pokiaľ ide o identifikáciu povolení na zriadenie STK a rozhodnutia o zrušení povolenia na zriadenie STK tak, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, neboli ako také namietané ani spochybnené a existencia ktorých vyplýva aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu v rozsahu ako je konštatované vo vyššie uvedenom odôvodnení. Správny súd konštatuje, že pre aplikáciu úpravy § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z. pri právnom posúdení predmetnej veci boli z hľadiska skutkových východísk rozhodujúce nasledujúce skutočnosti:
- Vydanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín - povolenia na zriadenie STK v okrese Trenčín podľa § 38 ods. 9 zákona č. 725/2004 Z. z. na základe žiadosti o udelenie takéhoto povolenia podanej žalobcom dňa 06.04.2018, ktoré rozhodnutie je zo dňa 27.04.2018 a ide o rozhodnutie č. k.: OU- TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV a právoplatnosť nadobudlo dňa 27.04.2018, pričom bolo vydané s obmedzenou platnosťou, a to na dva roky od dátumu právoplatnosti, teda do 27.04.2020.
- Zrušenie povolenia na zriadenie STK č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV rozhodnutím Okresného úrad Trenčín podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. č. k.: OU-TN- OCDPK-2020/015768-002/KRA na základe žiadosti účastníka konania - žalobcu, podanej pred uplynutím platnosti zrušeného rozhodnutia, a to konkrétne 20.04.2020 ako vyplýva z pripojeného administratívneho spisu.
- Podanie žiadosti žalobcu o udelenie povolenia na zriadenie STK, o ktorej žiadosti bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s dňom podania tejto žiadosti 21.10.2020. Správny súd pri vymedzení uvedených rozhodných skutkových okolností podotýka, že skutočnosti spojené s povoleniami vydanými pre žalobcu nad rámec existujúcej siete pre zriadenie STK v okrese Nové Mesto nad Váhom a v okrese Bytča, tak ako sú identifikované vo vyššie uvedenom odôvodnení nie sú pre právne posúdenie predmetnej veci rozhodné, a to primárne z toho dôvodu, že tieto povolenia zanikli uplynutím času, na ktorý boli vystavené a nie na základe úkonu - žiadosti žalobcu ako držiteľa povolenia pred uplynutím ich platnosti ako predpokladá správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným aplikovaná úprava § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca namietal, že pri podaní žiadosti o udelenie
povolenia, o ktorej rozhodoval správny orgán prvého stupňa, teda o žiadosti žalobcu podanej dňa 21.10.2020 Okresnému úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a PK ako schvaľovaciemu orgánu už žalobca nemal status držiteľa povolenia, pretože jeho povolenie vydané Okresným úradom Trenčín č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV bolo zrušené na žiadosť žalobcu pred uplynutím jeho platnosti Okresným úradom Trenčín pod č. k. OU-TN-OCDPK-2020/015768-002/KRA, správny súd túto námietku hodnotí ako nedôvodnú. V prvom rade v tejto časti správny súd poukazuje na skutočnosť vyplývajúcu nesporne z obsahu pripojeného administratívneho spisu, kedy rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly bolo vydané pod č.k. OU-TN-OCDPK-2020/015768-002/KRA Okresným úradom Trenčín dňa 22.04.2020, a teda v čase podania žiadosti, o ktorej rozhodoval správny orgán prvého stupňa - k 21.10.2020 už žalobca skutočne držiteľom povolenia na zriadenie STK na základe rozhodnutia vydaného Okresným úradom v Trenčíne č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/ KOV nebol. Zároveň však pri závere o nedôvodnosti uvedenej námietky žalobcu správny súd vychádza zo znenia úpravy § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z., ktorú považuje za potrebné vykladať tak, že držiteľom podľa tretej vety tohto zákonného ustanovenia je ten istý subjekt, ktorý podal žiadosť o zrušenie povolenia pred uplynutím lehoty jeho platnosti v zmysle prvej vety úpravy § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z. Pokiaľ by úmyslom zákonodarcu bolo podľa § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z. okruh subjektov, na ktoré dopadá úprava § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z. vymedziť tak, ako to činí žalobca, vyjadril by tento úmysel inou, takémuto úmyslu zodpovedajúcou formuláciou, čo naplnené nie je. Zároveň správny súd dodáva, že vyššie uvedené konštatovanie výkladu § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z., v zmysle ktorého držiteľom podľa tohto ustanovenia sa rozumie držiteľ v zmysle § 83 ods. 9 veta prvá, z ktorého výkladu správne a zákonne vychádzali i správny orgán prvého stupňa a žalovaný pri právnom posúdení predmetnej veci podľa § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z., zodpovedá i účelu tohto ustanovenia tak, ako tento vyplýva z vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR v zmysle listu tohto orgánu, ktorý je obsiahnutý v pripojenom administratívnom spise (list Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 15.02.2021 č. 14952/2021/SCDPK/18976), na ktorý poukázali vo svojich rozhodnutiach i správne orgány. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti na uvedené vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Pre úplnosť odôvodnenia v tejto časti správny súd uvádza, že záver o správnom právnom posúdení veci správnymi orgánmi vychádza zo samotného znenia právnej úpravy podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z. z., a to nezávisle na obsahu vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z 15.02.2021. Toto vyjadrenie však správnosť právneho posúdenia veci správnymi orgánmi podporuje a je možné ho vnímať v rovine záväznosti podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 3255/2006 zo dňa 25.09.2007, podľa ktorých: Podľa ustálenej právnej teórie a praxe sa metodické opatrenia a návody zaraďujú do kategórie vnútorných predpisov slúžiacich ku konkretizácii alebo výkladu všeobecne záväzných predpisov vyššej právnej sily t.j. predovšetkým zákonov a vyhlášok za splnenia požiadavky, že nevybočujú z medzí daných všeobecne záväznými predpismi tzn. že nemôžu byť s týmito predpismi v rozpore. Vzhľadom k tomu, že tieto predpisy vydáva orgán odvodzujúci túto právomoc zo svojho nadriadeného postavenia voči ostatným účastníkom v rámci svojho rezortu, majú tieto predpisy charakter doplňujúcich interných predpisov bez všeobecne záväzného charakteru (porovnaj napríklad: Hendrich, D. a kol.: Správní právo, obecná část, šieste vydání 2006, C.H.Beck, Praha 2006, s. 189 a nasl.).
13. Zo záverov, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku vychádzal správny súd i pri konštatovaní nedôvodnosti námietok žalobcu, podľa ktorých nebolo na mieste, aby správny orgán prvého stupňa ako schvaľovací orgán zohľadnil rozhodnutie iného schvaľovacieho orgánu a že Okresný úrad Žilina nikdy žiadne povolenie žalobcu podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. nezrušil. Pri tomto závere považuje správny súd za potrebné naviac poukázať na úpravu podľa § 135 ods. 3 zákona č. 106/2018 Z. z., podľa ktorej schvaľovacím orgánom je okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad. I z uvedeného vyplýva, že aplikácia úpravy podľa § 83 ods. 9 veta tretia zákona č. 106/2018 Z. z. prichádza do úvahy v prípade rozhodnutia, ktoréhokoľvek schvaľovacieho orgánu podľa § 83 ods. 9 veta prvá tohto právneho predpisu.
14. Vzhľadom na jednoznačne zadefinované skutkové východiská rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, predstavované predovšetkým rozhodnutím o zrušení prvého povolenia pre žalobcu na zriadenie STK č. k.: OU-TN-OCDPK-2018/013902-002/KOV pred uplynutím jeho platnosti rozhodnutím Okresného úradu Trenčín podľa § 83 ods. 9 zákona č. 106/2018 Z.z. č. k.: OU-TN- OCDPK-2020/015768-002/KRA, správny súd v zhode so závermi správnych orgánov nevzhliada dôvod pre skúmanie podmienok podľa § 83 ods. 1 písm. a) bod 1. až 8. zákona č. 106/2018 Z. z., ani pre vyhodnocovanie týchto podmienok a ani pre záver o potrebe vykonávania ďalších úkonov správnych
orgánov za účelom zistenia skutkového stavu potrebného na riadne posúdenie veci. V nadväznosti na to nie je možné skonštatovať porušenie úpravy podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. Zistenie skutkového stavu v danej veci bolo dostatočné pre riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ svojho rozhodnutia má oporu v pripojenom administratívnom spise.
15. Vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku je vyporiadaním námietok žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Repliku v tejto veci učinil žalobca po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby, v nadväznosti na čo nebol daný priestor pre vyhodnocovanie ako novej, až v replike uvedenej argumentácie žalobcu ohľadom v replike vymedzenej legislatívnej zmeny a identifikácie skutočností, ktoré boli žalobcom zistené a o ktorých žalovaný neinformoval súd. Napriek uplatneniu týchto tvrdení až v replike, správny súd na základe oboznámenia sa s touto časťou repliky konštatuje aj absenciu vecnej relevancie týchto tvrdení žalobcu, a teda nedôvodnosť tejto argumentácie. Osobitne zdôrazňuje skutočnosť vyhodnocovania námietok obsiahnutých v žalobných bodoch správnej žaloby k relevantnému momentu podľa § 135 ods. 1 Správneho poriadku, teda vychádzajúc zo skutkového a i právneho stavu k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného.
16. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe uviedol, že trvá na odvolaní v tejto časti je potrebné skonštatovať nedôvodnosť takejto námietky žalobcu, predstavovanej len všeobecným, paušálnym odkazom na úkon odvolania žalobcu v administratívnom konaní, bez premietnutia jeho obsahu a konkretizácie v rámci takto vznesenej námietky v obsahu správnej žaloby. V tejto časti poukazuje správny súd na procesnú povinnosť žalobcu podľa úpravy vyplývajúcej z § 182 ods. 1, písm. e) SSP, v zmysle ktorej je procesnou povinnosťou žalobcu podávajúceho všeobecnú správnu žalobu vymedziť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav správne, správny súd poznamenáva, že skutkové zistenia môžu byť buď nedostatočné alebo dostatočné pre riadne posúdenie veci (dostatočné ako tomu bolo v predjednávanej veci). Správnym alebo nesprávnym môže byť jedine záver vyvodený zo skutkového stavu v súvislosti s aplikáciou konkrétnej právnej normy pri právnom posúdení veci. Túto námietku preto hodnotí správny súd ako zmätočnú, a tým i nedôvodnú.
17. Argumentáciu žalobcu viažuca sa k záverom rozsudku Súdneho dvora EÚ C-168/2014 vyhodnocuje správny súd ako irelevantnú pre rozhodnutie predmetnej veci v administratívnom konaní a následne posúdenie vymedzených žalobných bodov, a to ťažiskovo s ohľadom na závery správneho súdu konštatované v bode 14.
18. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
19. Žaloba bola zamietnutá, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalovaný. V nadväznosti na to súd žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Náhrada trov konania nebola priznaná ani žalovanému na základe aplikácie § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní nesplnenia podmienok pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na
krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.