Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-28-2017.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/28/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletého E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: K. X., bytom K., Q. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 21 a K. X., bytom K., B. XXX/XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Potočná 650/135B, IČO: 36 857 882, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 26. januára 2017, č. k. 31P/110/2016-120, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. E. zo sumy 220 eur mesačne na sumu 270 eur mesačne, ktoré výživné mu určil platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2016. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017 vo výške 250 eur súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám matky dieťaťa v mesačných splátkach po 30 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto rozhodnutím súd v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.04.2013, č. k. 34P/353/2012-193. Zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo u účastníkov konania k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Súd konštatoval, že k najvýraznejšej zmene došlo na strane maloletého E., ktorý začal navštevovať stredný typ školy, má zvýšené náklady so zdravotným stavom, so záujmovou činnosťou a taktiež tým, že navštevuje súkromnú školu. Maloletý sa blíži veku dospelosti, s čím sú nepochybne spojené zvýšené finančné výdavky. Súd mal preukázané, že otec sa aj naturálnou formou a peňažnými plneniami podieľa na starostlivosti o maloletého na báze dobrovoľnosti, čo matka ani nepoprela. S prihliadnutím na vek dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti na strane otca, súd zvýšil výživné na maloletého o 50 eur s tým, že otec pred súdom uviedol, že na báze dobrovoľnosti bude naďalej synovi poskytovať isté plnenia, či už v naturálnej forme zakupovaním vecí, alebo finančnými prostriedkami. Súd pritom vychádzal z príjmu matky, ktorá je na invalidnom dôchodku a poberá tento vo výške 101,90 eur, pričom si brigádne privyrobí 114 eur mesačne, pričom má matka ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére P., na ktorú jej otec hradí výživné 50 eur mesačne. U otca dieťaťa súd vychádzal z toho, že u spoločnosti Max LIFE, s.r.o. si otec vypláca odmenu konateľa a v spoločnosti Max DRIVE, s.r.o. má zisk
vo výške 700 eur mesačne. Otec má aj vyživovaciu povinnosť k mal. M. X.. Určené výživné súd považoval za daného stavu za primerané, pričom matkou navrhované výživné vo výške 350 eur súd nepovažoval za adekvátne aj s poukazom na ponechanie priestoru na prípadné zvyšovanie výšky vyživovacej povinnosti do budúcnosti. Výživné súd zvýšil odo dňa zmeny pomerov, teda odo dňa, kedy maloletý nastúpil na stredný typ školy. Pokiaľ ide o zročné výživné, súd toto určil vo výške 250 eur a povolil ho za použitia ustanovenia § 232 ods. 4 CSP otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 52 a § 58 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na 320 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Namietala, že súd pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je toho názoru, že súd nesprávne zhodnotil odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti otca dieťaťa. Poukázala na to, že otec má vo vlastníctve nehnuteľnosť - byt, ktorý ako sám uviedol minimálne rok nevyužíva, možno teda predpokladať, že otec maloletého má veľmi dobré finančné zázemie, ak byt osobne nevyužíva a ani neprenajíma tretím osobám a tak prichádza o ďalší príjem. Podľa jej názoru otec takto zmenšuje svoj majetok, resp. príjem a tým aj ovplyvňuje výšku výživného, ktoré by bol schopný platiť. Ona vynakladá nemalé úsilie, aby maloletému zabezpečila vzdelanie a umožnila mu študovať školu, ktorú si vybral a zároveň ho podporila v jeho záujmoch. Napriek tomu, že je na invalidnom dôchodku a má vážne zdravotné problémy, snaží sa okrem poberania invalidného dôchodku zabezpečiť aj ďalší príjem, aby mohla syna podporovať. Otec dieťaťa svoj príjem za rok 2016 dôveryhodne nezdokladoval a výška príjmu za rok 2015 je diskutabilná, keďže otec dieťaťa je podnikateľ a nemožno iba prihliadať na daňové priznania, ktoré sú mnohokrát výsledkom daňovej optimalizácie. Aj vzhľadom na skutočnosť, že v roku 2015 sa zvýšil počet jeho zamestnancov v spoločnosti Max DRIVE, s.r.o., pričom v r. 2015 v spoločnosti Max LIFE, s.r.o. zostal počet zamestnancov nezmenený a vzhľadom aj na rozširovanie podnikateľských aktivít možno vyvodiť, že životná úroveň otca je vysoká a túto by mal zdieľať aj jeho syn. Ona na rozdiel otca dieťaťa nepovažuje výdavky maloletého súvisiace so záujmovou činnosťou za neprimerané. Snaží sa maloletého podporovať v zmysluplnej činnosti namiesto toho, aby sa niekde pofľakoval, v čom by ho mal podporovať aj otec dieťaťa a nie ho brzdiť s poukazom na finančné možnosti. Je toho názoru, že reálne schopnosti a možnosti otca umožňujú zvýšenie výživného na maloletého na sumu 320 eur mesačne.
3. K podanému odvolaniu matky maloletého dieťaťa sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a pre prípad zmeny rozsudku navrhol určiť vyživovaciu povinnosť na maloletého tak, aby zodpovedala jeho osobným možnostiam a majetkovým pomerom, a to na sumu 250 eur mesačne. Poukázal na to, že pokiaľ matka v odvolaní zdôrazňuje, že umožnila maloletému študovať školu, ktorú si vybral a zároveň ho podporuje v jeho záujmoch, ako je zrejmé z jeho výsluchu, on s výberom daného typu školy pre maloletého nesúhlasil, a to s poukazom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na využitie daného typu školy v budúcnosti pre maloletého. V spojitosti s týmto ho trápi myšlienka ďalšieho pôsobenia maloletého na športovom gymnáziu, keď už v prvom roku jeho štúdia u neho prepukli závažné zdravotné problémy pohybového ústrojenstva. Vo vzťahu k hodnoteniu oprávnenosti výdavkov na potreby maloletého, najmä s poukazom na strednú školu neštátneho charakteru a vysoko nákladové záujmové činnosti tvrdí, že tieto výdavky vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov nie je možné považovať za oprávnené. On si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, ktorú si starostlivo plní aj nad svoj rámec, avšak aktuálne nevie maloletému poskytnúť vyššiu životnú úroveň. Zabezpečuje maloletému rovnakú životnú úroveň ako má on sám, ak nie aj vyššiu. Pokiaľ ide o plnenie výživného relutárnou formou, sumu výživného určeného poslednou úpravou je podľa jeho majetkových a osobných pomerov možné zvýšiť maximálne o 30 eur mesačne. Ďalej uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že byt, ktorý ma vo vlastníctve, neprenajímal. Ešte v r. 2015 tento byt prenajímal, avšak od posledného nájomníka sa mu tento byt nepodarilo prenajať zodpovednému nájomcovi, aj keď túto snahu vyvíjal. K vyslovenému podozreniu matky maloletej nad daňovou optimalizáciou jeho príjmov nie je schopný nič uviesť, keďže nie je možné žiadnym iným spôsobom preukázať, verifikovať jeho príjmovú a výdavkovú zložku pri podnikaní tak, aby jej bez pochýb uverila aj matka maloletého. Pokiaľ ide o navýšenie počtu zamestnancov v spoločnostiach, na pojednávaní zrozumiteľne objasnil, že sa jednalo o prechod zamestnancov z jednej spoločnosti do druhej v súlade s nastoleným podnikateľským plánom pre ďalšie roky. Je zrejmé, že realizácia nových podnikateľských nápadov, rozširovania či zmeny portfólia sa v zásade neodvíja od ziskovosti firmy; práve zväčša subjekt takto podstupuje podnikateľské riziko s cieľom
dosiahnuť finančnú prosperitu v očakávaní niekoľkých nasledujúcich rokov. Záver uvádzaný matkou dieťaťa v odvolaní v tom, že ak má otec maloletého dieťaťa ďalšiu firmu, resp. viac zamestnancov, tak má vyššie príjmy, bez akéhokoľvek ďalšieho preukázania dôvodnosti tohto záveru je predčasný a v tomto prípade aj nesprávny.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky maloletého dieťaťa písomne nevyjadril.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní matkou maloletého dieťaťa vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Matka v odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje, pričom na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného, alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ustanovení § 62 Zákona o rodine. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného zmení.
8. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému E. v r. 2013 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, najvýraznejšie u maloletého E..
9. Pri porovnaní pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 26.04.2013, č. k. 34P/353/2012-193, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca z 200 eur na 220 eur mesačne bolo zistené, že v tom čase bol maloletý žiakom 6. ročníka základnej školy, mal 12 rokov. V súčasnosti má maloletý 15 rokov, navštevuje súkromné športové gymnázium, s čím má zvýšené výdavky. Zaplatil zápisné 135 eur na štyri roky, hradí školné 35 eur mesačne, hradí cestové asi 50 eur mesačne, za tréningové vstupy mesačne 23 eur, zápisné do klubu zaplatil 100 eur. V súvislosti s alergiou uhradil 17 eur, za lieky dopláca asi 30 eur štvrťročne. Matka maloletého v čase posledného rozhodovania o výživnom žila v spoločnej domácnosti s maloletým, jej priateľom a maloletou dcérou P., pochádzajúcou z partnerského vzťahu. Bola na materskej dovolenke a poberala materské dávky 196 eur mesačne a prídavky na dve deti v sume 46,20 eur. V súčasnosti je matka na invalidnom dôchodku, ktorý poberá vo výške 101,90 eur, pracuje brigádne na základe dohody ako kaderníčka a mesačne takto zarobí asi 114 eur. Poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Matka žije s maloletým, dcérou P. a priateľom v prenajatom trojizbovom byte, za ktorý hradí náklady 290 eur. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj jej stará matka, ktorá prispieva na domácnosť 100 eur mesačne. Na maloletú matka poberá výživné 50 eur mesačne a priateľ sa podieľa na nákladoch, súvisiacich s bývaním sumou 150 eur mesačne. Otec maloletého v čase posledného rozhodovania o výživnom býval v jeden a pol izbovom byte, kde náklady predstavovali 120 eur mesačne. Okrem mal. E. má vyživovaciu povinnosť k dcére M. (nar. XXXX), bol jediným spoločníkom a konateľom obchodných spoločností Max LIFE, s.r.o. a Max DRIVE, s.r.o.. Podľa daňových priznaní za r. 2011 spoločnosť Max LIFE dosiahla súčet výnosov 47.416,54 eur, súčet nákladov 51.423,75 eur. Jej výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 4.007,21 eur a spoločnosť dosiahla daňovú stratu 874,94 eur. Spoločnosť Max DRIVE dosiahla súčet výnosov 38.878 eur, súčet nákladov 37.722,71 eur, jej výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 1.155,29 eur a jej základ dane predstavoval 1.482,74 eur. Za r. 2012 spoločnosť Max LIFE dosiahla súčet výnosov 43.897,21 eur, súčet nákladov 42.897,44 eur, jej výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 999,77 eur a jej základ dane bol 1.357,96 eur. Spoločnosť
Max Drive, s.r.o. za rok 2012 dosiahla súčet výnosov 36.887,50 eur, súčet nákladov 35.435,14 eur, jej výsledok hospodárenia pred zdanením predstavoval 1.452,36 eur a jej základ dane predstavoval 1.589,39 eur. V súčasnosti otec žije s družkou v jej rodinnom dome, na domácnosť prispieva 150 eur mesačne, nehospodári však s ňou a stravuje sa sám. Otec má naďalej vyživovaciu povinnosť k mal. M. a je stále jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Max LIFE, s.r.o. Z tejto má účtovný zisk 3.233,05 eur. V tejto spoločnosti nemá príjem, pretože si vypláca odmenu konateľa. V priemere dosahuje podnikateľský zisk 702,50 eur (súčet výnosov 57.587,52 eur, súčet nákladov 54.354,47 eur, výsledok hospodárenia pred zdanením 3.233,05 eur, základ dane 4.666,05 eur). Druhá spoločnosť otca spoločnosť Max DRIVE, s.r.o. dosiahla za rok 2015 súčet výnosov 41.264,84 eur, súčet nákladov na hospodársku činnosť 38.145,85 eur a jej výsledok hospodárenia pred zdanením je 3.118,99 eur, základ dane predstavoval 4.247,54 eur. Otec vlastní jeden a pol izbový byt, ktorý v súčasnosti neprenajíma a náklady na tento byt predstavujú 80 eur mesačne. 10. V danom prípade je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, a to najmä na strane maloletého E. v súvislosti s jeho nástupom na stredný typ školy so športovým zameraním, s jeho vyšším vekom a fyzickým dospievaním, a teda s nárastom nákladov na jeho komplexnú výživu. K zmene pomerov došlo aj na strane rodičov maloletého, keď matka bola v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je invalidnou dôchodkyňou a privyrába si formou brigády, avšak iba v minimálnej sume. K čiastočnému zvýšeniu príjmu došlo aj u otca maloletého dieťaťa, ktorý sa podieľa na výžive maloletého nielen pravidelným platením výživného, ale aj dobrovoľne vo forme či už naturálnej alebo rôznymi ďalšími peňažnými plneniami. Tvrdenia matky maloletého, že otec má podstatne vyšší príjem, resp. podstatne vyššiu životnú úroveň ako bolo v konaní preukázané, matka žiadnymi dôkazmi nepreukázala. V danom prípade matkou tvrdený podnikateľský úspech a zvýšenú tvorbu zisku nepreukazuje ani navýšenie počtu zamestnancov v jednej zo spoločností otca. Berúc v úvahu všetky skutočnosti, záver súdu prvej inštancie o tom, že otec dieťaťa je schopný z takto zistených príjmov a majetkových pomerov platiť výživné na maloletého E. v sume 270 eur mesačne, bol správny. Rozhodnutie o zvýšení výživného od predchádzajúcej úpravy o 50 eur mesačne považoval aj odvolací súd za primerané. Vzhľadom na uvedené je potom nedôvodná námietka matky maloletého dieťaťa, že výživné malo byť zo strany otca zvýšené na sumu 320 eur mesačne, keď jednoznačne pomery otca takéto zvýšenie výživného neodôvodňujú.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu podľa § 370 a nasl. CMP.