Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/485/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobkyne O. T., št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., B. XXXX/XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Trenčín - Opatová, Potočná 41/109, IČO 36 857 882 proti žalovaným 1/ S. T., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX., bytom H., B. X, 3/ M. S., št. občanovi SR, nar, XX.XX.XXXX, bytom O. X, 6/ G. U., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., C. XXX/X, 7/ H. Z., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXXX/X, žalovaní 6/, 7/ zastúpení JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom so sídlom Považská Bystrica, Slovenských partizánov 1131/51, 8/ L.. F. H., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom H., L., F. XX/X, zast. JUDr. Martinom Bartkom, advokátom, JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou, obaja so sídlom Trenčín, Piaristická 6667, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15.04.2016, č. k. 27C/233/2008-333, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby vo veci samej, vo výroku II. o trovách žalovaných 1/ a 3/ a vo výroku IV. o trovách žalovaného 8/ potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách žalovaných 6/ a 7/ mení tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 6/ a 7/ náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 2.178,94 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaných 6/ a 7/.

III. Žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

IV. Žalovaní 6/ a 7/ majú voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50 %.

V. Žalovaný 8/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

VI. O výške trov odvolacieho konania žalovaných 6/, 7/ a 8/ rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom po predchádzajúcom zrušení skoršieho rozsudku zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je v 1 podielovou spoluvlastníčkou bytu špecifikovaného v žalobe (byt). Žalobu odôvodnila tvrdením, že i keď kúpnu zmluvu na kúpu bytu uzavrel výlučne žalovaný 1/ ako jej vtedajší manžel, patril byt do BSM a právny úkon, ktorým ho výlučne žalovaný 1/ previedol na žalovaného 3/ bol preto relatívne neplatný. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo ďalším tvrdením žaloby. Požadované určenie podielového spoluvlastníctva k bytu odôvodnila žalobkyňa márnym uplynutím troch rokov od zániku BSM. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje zamietavé rozhodnutie právnym posúdením podľa § 143 a záverom, že byt nepatril do BSM, pretože žalobkyňa

v konaní nepreukázala, že byt bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov. O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným žalovaným 6/ a 7/ priznal 4.357,88 eur. Žalovanému 8/ priznal 1.482,26 eur.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s právnym posúdením otázky dôkazného bremena o povahe prostriedkov (spoločné/výlučné) použitých na kúpu bytu. Podľa nej nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňu ťažilo dôkazné bremeno preukázať nadobudnutie bytu za spoločné prostriedky. Pre preukázanie právneho režimu BSM bolo podľa žalobkyne z jej strany dostatočné preukázať, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva a pokiaľ žalovaná strana tvrdila opak, teda nadobudnutie do výlučného vlastníctva, mala to preukázať.

3. Žalovaní 6/, 7/ a 8/ vo vyjadreniach k odvolaniu považovali záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní právneho režimu BSM k bytu zo strany žalobkyne za správny a žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo veci samej a v prevažnej časti trov konania potvrdiť podľa § 387 a vo výroku o trovách konania žalovaných 6/ a 7/ zmeniť podľa § 388 CSP.

5. V doterajšom priebehu konania rozhodol súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom tak, že žalobu zamietol, pretože na strane osôb v tom čase zapísaných ako vlastníci v katastri nehnuteľností (žalovaní 6/ a 7/) mal za preukázanú dobromyseľnosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným 3/ ako predávajúcim, a preferujúc ochranu dobrej viery súd prvej inštancie považoval žalovaných 6/ a 7/ za vlastníkov bytov. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uvedené rozhodnutie potvrdil a pripustil dovolanie k otázke možnosti nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka dobromyseľným kupujúcim. Najvyšší súd SR na dovolanie žalobkyne zrušil potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu a konštatoval predčasnosť uvedenej otázky, keďže sa súdy nižších stupňov vôbec nezaoberali pre vec podstatnými otázkami, či byt patril do BSM, a či išlo o relatívne neplatný právny úkon pri prevode bytu žalovaným 1/. Až po vyriešení týchto otázok prichádzalo podľa Najvyššieho súdu SR do úvahy, zaoberať sa okolnosťami prevodu na osobu aktuálne zapísanú v KN ako vlastník a dovodzovať z toho závery o danosti jej vlastníckeho práva. Následne odvolací súd z rovnakých dôvodov zrušil v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie a ten potom rozhodol napadnutým rozsudkom.

6. Ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje napadnuté zamietavé rozhodnutie na závere, že byt nepatril do BSM, pretože žalobkyňa nepreukázala jeho nadobudnutie zo spoločných prostriedkov. Odvolací súd nepovažuje tento záver za správny, pretože je v rozpore s ust. § 143 OZ, definujúcim nadobúdanie do BSM, podľa ktorého do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou nadobudnutí ďalej špecifikovaných v tomto ustanovení. Z právnej konštrukcie uvedeného ustanovenia potom vyplýva, že žalobkyňa, ktorá tvrdila, že byt patril do BSM, bola na preukázanie svojho tvrdenia povinná preukázať jedine to, že byt bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva. Táto okolnosť nebola medzi stranami sporná. Nebolo dôkaznou povinnosťou žalobkyne preukazovať, že sa pri nadobudnutí bytu nejednalo o výnimku, kedy nadobudnutie za trvania manželstva nezakladá režim BSM. Naopak, dôkaznú povinnosť k preukázaniu nadobudnutia do výlučného vlastníctva za trvania manželstva má ten, kto takúto výnimku tvrdí. Pokiaľ teda žalobkyňa preukázala, že byt bol nadobudnutý za trvania manželstva žalovaným 1/, preukázala, že patril do BSM a bolo dôkaznou povinnosťou druhej strany sporu preukázať tvrdené nadobudnutie z výlučných prostriedkov žalovaného 1/. To však bolo vylúčené pri tvrdení žalovaného 1/, že kúpnu cenu za byt svojej starej matke nikdy nezaplatil. Ak totiž nie je zaplatená kúpna cena, nemožno uvažovať o tom, že došlo k nadobudnutiu z výlučných prostriedkov. Samotná formulácia záväzku ako výlučného je v tomto smere nedostatočná a významný je faktický priebeh plnenia. Rovnako pri nadobudnutí jedným z manželov za trvania manželstva nie je v zásade významná okolnosť jeho vôle k výlučnému nadobudnutiu a významné nie je ani vnútorné presvedčenie druhého manžela o právnom režime veci, na ktoré u žalobkyne poukazovala v prvoinštančnom konaní i v odvolaní žalovaná strana. S týmito okolnosťami právo nespája následky na právny režim (BSM/výlučné vlastníctvo) a ako bolo uvedené, pre ten sú významné len okolnosti uvedené v § 143 OZ. Podľa nich potom byt do BSM účastníkov patril.

7. Ďalej bolo v zmysle názoru NS SR potrebné zaoberať sa otázkou relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.3.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim. Odvolací súd

upovedomil strany sporu, že sa touto otázkou mieni zaoberať v predvolaní na pojednávanie. Žalobkyňa a žalovaní 3/, 6/ a 7/ svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní ospravedlnili, odročenie nežiadali. Žalovanému 1/ bolo predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, preto odvolací súd pojednával v ich neprítomnosti.

8. Žalobkyňa k relatívnej neplatnosti zmluvy zo dňa 31.03.2008 uviedla, že túto voči jej účastníkom namietala tak doručením listín tohto obsahu, ako aj obsahom žaloby. Na preukázanie týchto skutočností predložila neotvorenú listovú zásielku podanú dňa 08.12.2008 (T. - S.) a neotvorenú listovú zásielku podanú dňa 16.04.2010 (Dr. Ažaltovič - S.), podací hárok zo dňa 07.12.2008 (T. -V. / C. / S. / Z.), podací lístok z 11.03.2008 (T. - Z.), podacie lístky z 23.02.2008 a doručenky k nim (T. - U. / Z.), listiny „Dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov“ z 05.12.2008 (T. - Z. / S. / U. / Z.), Uznesenie OS TN 19C/42/2008-47 a rozhodnutie KS TN o odvolaní M. S. proti nemu, listiny „Dovolanie sa neplatnosti právnych úkonov“ z 15.04.2010 (Dr. Ažaltovič - T. / S. / U. / Z.).

9. Žalovaní 6 / a 7/ vo vyjadrení k otázke relatívnej neplatnosti uviedli, že z listín predložených žalobkyňou nevyplýva doručenie námietky relatívnej neplatnosti M. S., pretože zásielky mu neboli adresované na správnu adresu. Ďalej namietali, že žaloba nie je voči nim uplatnená dôvodne, pretože určenie vlastnícke práva možno uplatniť voči osobe zapísanej ako vlastník v KN, ktorou je v súčasnosti žalovaný 8/ a nie oni. Žaloba tiež nie je podľa nich dôvodná preto, že pokiaľ dôjde po prípadnom relatívne neplatnom právnom úkone k ďalšiemu prevodu vlastníctva pred uskutočnením námietky relatívnej neplatnosti, tak ako aj v tomto prípade, nemá to dopad na vlastnícke právo ďalšieho nadobúdateľa.

10. Žalovaný 8/ vo vyjadrení k otázke relatívnej neplatnosti uviedli rovnako ako žalovaní 6/ a 7/, že z listín predložených žalobkyňou nevyplýva doručenie námietky relatívnej neplatnosti M. S., pretože zásielky mu neboli adresované na správnu adresu a stotožnil sa aj s ostatnými názormi žalovaných 6/ a 7/. Z hľadiska žalovaného 8/ však bola významná aj skutočnosť, že pri doterajšom priebehu konania, a to najmä s poukazom na rozhodnutie o dovolaní, prichádza do úvahy aplikácia vtedy platného ust. § 243d ods. 2 O.s.p., podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Pretože žalovaný 8/ nadobudol byt po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho súdu a pred jeho zrušením Najvyšším súdom SR, nemôže byť jeho vlastníctvo dotknuté novým rozhodnutím vo veci.

11. Odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením vyššie uvedených listín predložených žalobkyňou a výsluchom žalovaného 8/. Zistil, že dovolania sa neplatnosti právnych úkonov z 15.04.2010 vyhotovené a odosielané Dr. Ažaltovičom adresátom p. T., p. S., p. U. a p. Z., teda žalovaným 1/, 3/, 6/ a 7/ obsahovali dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim, a to podľa § 145 ods. 1 z dôvodu absencie súhlasu žalobkyne s nakladaním s majetkom v BSM. Vo vzťahu k žalovanému 3/, teda kupujúcemu M. S. však k uplatneniu námietky neplatnosti touto formou nedošlo, pretože uvedená listina mu nedošla (§ 45 . Nedostala sa totiž do sféry jeho dispozície, pretože bola doručovaná na adresu O. X, N.. A to nielen táto listina, ale všetky zásielky, ktoré pre M. S. prezentovala žalobkyňa. Z kúpnej zmluvy z 31.03.2008 (a po zavkladovaní vlastníckeho práva podľa nej aj z KN) je pritom zrejmé, že bydliskom M. S. nebolo mesto N., ale obec O.. Neobstojí v tomto smere obrana žalobkyne, že s adresou O. X, N. pracovali aj súdne rozhodnutia v konaní OS TN 19C/42/2008-47, v ktorom sa dokonca M. S. aj odvolal, takže mu muselo byť rozhodnutie na uvedenú adresu podľa žalobkyne doručené. Podanie odvolania zodpovedá zistenému skutkovému stavu, nie je však nevyhnutne spojené s doručením na uvedenú nesprávnu adresu a nepotvrdzuje, že M. S. mal možnosť na uvedenej bratislavskej adrese preberať písomnosti. Naopak, tak zásielka z 08.12.2008 od žalobkyne, ako aj zásielka zo 16.04.2010 od Dr. Ažaltoviča adresované na adresu O. X, BrV.tislava sa vrátili odosielateľom s poznámkou, že adresát je neznámy. Za situácie, že bratislavská adresa M. S. nebola tak zapísaná v katastri nehnuteľností, nemožno uvedené zásielky považovať za riadne doručené v zmysle § 45 OZ.

12. Súčasne odvolací súd nepovažoval za riadne uplatnenú ani námietku neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 31.03.2008 medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovaným 3/ ako kupujúcim ani formou žaloby, čo inak predstavuje prípustnú formu uplatnenia takejto námietky, ale v danom prípade obsah žaloby nezodpovedá uplatneniu námietky neplatnosti práve tohto právneho úkonu. V samotnej žalobe totiž žalobkyňa uvádza, že žalovaný 1/ bez vedomia a súhlasu žalobkyne uzavrel so žalovaným 2/ (Scenium s.r.o.) zmluvu o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2007, čo

má za následok jej neplatnosť podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 145 ods. 1 OZ, a ďalej, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho práva zo dňa 25.09.2007 a tiež všetkých na ňu nadväzujúcich právnych úkonov medzi žalovanými, na základe ktorých došlo k následnému postupnému scudzeniu bytu. Je teda zrejmé, že žalobou bol primárne namietaný právny úkon zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Týmto právnym úkonom však byt neopustil právny režim BSM. Z vykonaného dokazovania ani nevyplýva, že by boli práva podľa namietanej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zapísané do KN, a že by práve na zabezpečovací prevod nadväzovalo ďalšie scudzovanie bytu. Naopak je zrejmé, že k opusteniu právneho režimu BSM došlo až kúpnou zmluvou medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008, ktorú však nemožno považovať za nadväzujúci úkon na zabezpečovací prevod práv, a ani z tejto formulácie žaloby („na ňu nadväzujúce“) nemožno dovodiť, že žaloba obsahovala súčasne hmotnoprávny úkon námietky neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008.

13. Vzhľadom na to, že žaloba neobsahovala hmotnoprávny úkon námietky neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 podľa § 145 ods. 1 OZ, a že takáto písomná námietka nebola riadne urobená voči žalovanému 3/ z dôvodov nesprávneho adresovania, nemožno dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 považovať za preukázané. V dôsledku toho sa nejedná o neplatný právny úkon, vlastníctvo ďalších nadobúdateľov v rade po žalovanom 3/ tak bolo nadobúdané z tohto hľadiska platne a požadovanému určeniu žalobkyne za podielovú spoluvlastníčku nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie vo veci samej potvrdil ako vo výroku vecne správne, avšak z iných dôvodov.

14. Na otázku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a 3/ zo dňa 31.03.2008 sa odvolací súd zameral vychádzajúc zo zrušujúceho rozhodnutia NS SR, ktoré túto otázku považovalo za významnú pre vec hneď po otázke právneho režimu bytu. Vzhľadom na jej vyriešenie s dôsledkom zamietnutia žaloby považoval odvolací súd za nadbytočné zaoberať sa ostatnými dôvodmi pre zamietnutie žaloby uvádzanými zo strany žalovaných 6/, 7/ a 8/, (nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných 6/ a 7/ vo vzťahu k požadovanému určeniu, dopad realizácie ďalšieho prevodu pred uplatnením námietky relatívnej neplatnosti, aplikácia § 243d ods. 2 O.s.p.) i keď sa prvotne javia ako opodstatnené.

15. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, bolo vzhľadom na potvrdenie výroku vo veci samej správne, a preto potvrdené, s výnimkou náhrady trov konania žalovaných 6/ a 7/, v prípade ktorých považoval odvolací súd za dôvodnú aplikáciu ust. § 257 a zníženie náhrady trov konania úspešných žalovaných 6/ a 7/ o polovicu z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Za takéto dôvody považoval odvolací súd skutočnosť, že žalovaní 6/ a 7/ previedli byt na žalovaného 8/ zmluvou zo dňa 13.12.2011, teda v čase, kedy vedeli o podanom dovolaní proti predchádzajúcemu potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu (žalovaní 6/ a 7/ sa prostredníctvom advokáta vyjadrili k dovolaniu dňa 12.01.2011) a o podanom dovolaní sa žalovanému 8/ podľa jeho výpovede nezmienili. Takýto nekorektný postup pri prevode bytu považoval odvolací súd za jeden z dôvodov, pre ktorý žalobkyni vznikli ďalšie trovy voči žalovanému 8/, a preto jej záťaž z náhrady trov konania znížil práve na ťarchu žalovaných 6/ a 7/ o polovicu a v tomto smere zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania žalovaných 6/ a 7/.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a vo vzťahu k žalovaným 6/ a 7/ tiež podľa § 257 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným by patril nárok na plnú náhradu trov voči žalobkyni. Žalovaným 1/ a 3/ však v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal. Žalovaným 6/ a 7/ znížil odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania na 50 % z rovnakých dôvodov ako pri trovách prvoinštančného konania a plne úspešnému žalovanému 8/, na strane ktorého dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil, priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .