Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-512-2016.pdf
PDF · 96.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/512/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: U.. B. Z., nar. XX. X.XXXX, bydlisko S. XX, XXX XX G., zastúpenej: JUDr. Iveta Majlingová, advokátka so sídlom Pohraničná 7, 945 01 Komárno, proti žalovanému: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko Y. XXXX/X, XXX XX G., zastúpenému: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 7. decembra 2015 č.k. 8C/313/2013-137, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 16. februára 2016 č.k. 8C/313/2013-144, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu z a m i e t a .
II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patrí záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2012 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 5.430,39 eura, záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2013 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 3.250,83 eura, záväzok z čerpania finančných prostriedkov z kreditnej karty American Express č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 2.400 eur, záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2011 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 6.454,24 eura. Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2012 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXXX/ XXXX so zostatkom vo výške 5.430,39 eura, záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2013 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 3.250,83 eura, záväzok z čerpania finančných prostriedkov z kreditnej karty American Express č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 2.400 eur a uložil jej povinnosť tieto záväzky splácať výlučne sama až do ich úplného zaplatenia. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2011 uzatvorenej s VÚB a.s. č. úverového účtu XXXXXXXXX/XXXX. so zostatkom vo výške 6.454,24 eura a uložil mu povinnosť tento záväzok splácať výlučne sám až do jeho úplného zaplatenia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu finančného vyrovnania sumu 2.313,49 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 143, § 149 ods. 1, § 150, § 37 ods. 1, § 39 , § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Skúmal platnosť dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 20.05.2013 a dospel k záveru, že táto dohoda je absolútne neplatná v dôsledku absencie základných náležitostí, ktorými sú určitosť, zrozumiteľnosť, slobodná vôľa a pre rozpor s dobrými mravmi. Konštatoval, že dohoda nebola uzavretá v zmysle zásad § 150 Občianskeho zákonníka, hoci uznal, že od týchto zásad bolo možné sa odkloniť. Poukázal, že dohoda neobsahuje dôvod, prečo žalobkyňa prebrala záväzky o 8.505 eur vyššie ako žalovaný a naviac bola povinná vyplatiť žalovanému z titulu vzájomného vyporiadania sumu 10.000 eur. Konštatoval, že v tejto časti považoval dohodu za neurčitú, nejasnú, nezrozumiteľnú, preto podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú. Absenciu slobodnej vôle žalobkyne videl v tom, že dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatváraná v čase, keď si bol žalovaný vedomý závažného zdravotného stavu žalobkyne v štádiu liečby. Poukázal na svedecké výpovede, z ktorých mal preukázané, že bola v čase podpisu dohody pod psychickým tlakom. Mala vážne obavy, že stratí možnosť, aby jej bolo maloleté dieťa na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti v prípade, ak dohodu nepodpíše. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, Je v rozpore s uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania, aby účastník dohody, ktorý prevzal menej, bol ešte povinný vyplácať druhému účastníkovi dohody finančnú protihodnotu. Na základe uvedeného pristúpil k vyporiadaniu BSM. Vyhodnotil, že predmet BSM netvorili všetky položky uvedené v dohode o vyporiadaní BSM, preto určil, čo tvorí predmet BSM a tento predmet vyporiadal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmet zaniknutého BSM účastníkov konania tvorili len pasíva, a to záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 02.11.2012, uzavretej s VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 5.430,39 eura, záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 03.01.2013, uzavretej s VÚB a.s., č. úverového účtu XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom vo výške 3.250,83 eura, záväzok z čerpania finančných prostriedkov z kreditnej karty American C., č. XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 2.400 eur, záväzok z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2011, uzavretej s VÚB a.s., č. úverového účtu XXXXXXXXX/ XXXX so zostatkom vo výške 6.454,24 eura. Konštatoval, že do zaniknutého BSM nepatrili splátky leasingu za osobné motorové vozidlo Kia ceed vo výške 12.750 eur. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetom BSM sú len pasíva v celkovej výške 17.535,46 eura. V zmysle zásad § 150 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov by bol povinný prevziať pasíva vo výške 8.767,73 eura. Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal pasíva v hodnote 11.081,22 eura a do výlučného vlastníctva žalovaného pasíva v hodnote 6.454,24 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný dostal pasíva o 2.313,49 eura nižšie než je jeho podiel z BSM, uložil mu povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.313,49 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.
2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že žalobu zamietne. Dôvodil, že k vyporiadaniu BSM dohodu došlo ako následok rozvodu manželstva strán sporu. Pravosť podpisov na dohode, ktorými potvrdili, že si dohodu prečítali a uzavreli ju podľa slobodnej vôle, určite, vážne a zrozumiteľne a nie v tiesni alebo za jednostranne nevýhodných podmienok, bola osvedčená pred notárkou JUDr. E.. Obaja boli zastúpení právnymi zástupkyňami, ktoré boli v konaní vypočuté. S ich výpoveďami sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Namietal, že zmluvné strany nie sú povinné uviesť do znenia právneho úkonu dôvod, prečo ho uzavreli s konkrétnym obsahom, preto nie je možné posudzovať takú dohodu za neplatnú. Tvrdil, že z obsahu dohody je zrejmé, ktorý z účastníkov preberá ktorý dlh a ktorý z účastníkov je povinný vyplatiť druhému akú sumu, preto je vôľa účastníkov vyjadrená určito. Vychádzajúc z obsahu znenia dohody mu nebolo zrejmé, že by po jazykovej stránke bola dohoda nezrozumiteľná. Namietal aj voči záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého na strane žalobkyne pri uzavretí dohody o vyporiadaní BSM absentovala slobodná vôľa, v dôsledku jej závažného zdravotného stavu v štádiu liečby. Poukázal na skutočnosť, že medzi stranami sporu boli uzavreté dve dohody, prvá rodičovská dohoda v rámci rozvodového konania, druhá dohoda o vyporiadaní BSM. V čase podpisovania dohody o vyporiadaní BSM už bolo právoplatne rozhodnuté o starostlivosti syna, preto je nelogická argumentácia, že u žalobkyne absentovala slobodná vôľa zo strachu, že jej syn nebude zverený do osobnej starostlivosti. Namietal, že dohoda po obsahovej stránke neodporuje dobrým mravom a poukázal na judikatúru, ktorá v disparite podielov nevidí žiadny dôvod platnosti dohody.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplývalo, že žalovaný pôvodne žiadal zveriť ich maloleté dieťa do svojej osobnej starostlivosti a od toho ustúpil keď súhlasila s uzavretím dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva. Z toho je zrejmé, že bola pod tlakom a mala obavy, že žalovaný jej zdravotný stav využije a získa do opatery spoločné dieťa.
4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil stranám sporu povinnosť zaplatiť na jeho účet sumu 526 eur ako súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 15 dní od právoplatnosti. Aplikoval ustanovenie § 2 ods.1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a podľa položky 6 sadzobníka súdnych poplatkov vyrúbil súdny poplatok vo výške 3 % z predmetu konania, nakoľko konanie skončilo rozsudkom. Vychádzal pritom z hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva, ktorá predstavovala sumu 17.535,46 eura. Obe strany spory zaviazal zaplatiť vypočítaný súdny poplatok spoločne a nerozdielne.
5. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil jeho predčasnosťou a nezákonnosťou. Poukázal na odvolanie, ktoré podal voči rozhodnutiu vo veci samej. Namietal, že súdny poplatok za vyporiadanie sa vyrubuje až po právoplatnom skončení konania o vyporiadanie BSM.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňajú náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalovaného sú dôvodné. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
12. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, zrušeného rozvodom ich manželstva. Medzi stranami nebolo sporné, že po rozvode manželstva uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Žalobkyňa tvrdila, že predmetná dohoda je neplatná, nakoľko z nej vyplývajúce podiely nie sú rovnaké. Uzavrela ju v tiesni a za nevýhodných podmienok. Pri jej uzatváraní bola uvedená do omylu, že preberá pohľadávky. V skutočnosti ju dohoda zaväzovala prevziať záväzky. V priebehu konania tvrdila, že v čase uzavretia dohody bola pod vplyvom liekov, ktoré užívala po návrate z hospitalizácie v psychiatrickej liečebni v januári 2013. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že dohoda je absolútne neplatná v dôsledku absencie základných náležitostí, ktorými sú určitosť, zrozumiteľnosť, slobodná vôľa a pre rozpor s dobrými mravmi. Pritom konštatoval, že dohoda nebola uzavretá v zmysle zásad § 150
Občianskeho zákonníka, neobsahuje dôvod, prečo žalobkyňa prebrala vyššie záväzky ako žalovaný a ešte sa zaviazala vyplatiť žalovanému z titulu vzájomného vyporiadania sumu 10.000 eur, a žalobkyňa ju uzavrela pod psychickým tlakom v štádiu liečby jej závažného zdravotného stavu.
14. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
15. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
16. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ustanovenia § 149 Občianskeho zákonníka na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise. Zo zopakovaného dokazovania mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 17. apríla 2013 č.k. 9P 7/2013-64, právoplatným dňa 07.05.2013 a vykonateľným 16.05.2013 bolo manželstvo strán sporu rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda. Dňa 20.05.2013 strany sporu uzavreli dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom bolo vyporiadanie záväzkov strán sporu vzniknutých za trvania ich manželstva a špecifikovaných v článku I. dohody.
17. Občiansky zákonník preferuje vypriadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva môžu medzi sebou platne uzavrieť rozvedení manželia a až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Ustanovenie § 149 OZ ani iné zákonné ustanovenie nebráni manželom, aby v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadali aj tie majetkové práva a vzťahy (najmä spoločné pohľadávky a dlhy), ktoré síce do tohto spoluvlastníctva nepatria, ktoré však vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom (pozri R 42/1972).
18. „Je potrebné rešpektovať vôľu strán, ktoré sú ochotné uzavrieť dohodu týkajúcu sa aj vyporiadania jednotlivých vecí, resp. časti majetku patriaceho do BSM, a to bez ohľadu na zásady uvedené v § 150 Občianskeho zákonníka. Tieto sa totiž použijú v prípade, keď medzi účastníkmi k dohode nedôjde a je podaný návrh na vyporiadanie BSM súdom, ako i v prípade, keď účastníci sa v uzatvorenej dohode uvedenými zásadami riadia a nedohodnú sa inak. Uvedené ustanovenie sa však neuplatní v prípade, keď sa účastníci dohodnú inak. Občiansky zákonník, pripúšťajúc dohodu a umožňujúc účastníkom dohodnúť sa o vyporiadaní BSM, tak umožňuje odchýliť sa od ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je totiž BSM vyporiadávané dohodou, uplatňuje sa pri jej uzatváraní dispozitívna voľnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Preto dohoda o vyporiadaní BSM, ktorou i prípadne jeden z účastníkov nadobudne podstatne menší podiel, prípadne nenadobudne nič, ani dohoda, ktorá sa netýka celého majetku, ktorý bol v BSM, nie je neplatná pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka. Vychádza sa totiž z vôle účastníkov ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 Občianskeho zákonníka.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. augusta 2013 sp.zn. 4Cdo 147/2011)
19. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec z hľadiska zisteného skutkového stavu, zákonných ustanovení a vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nevyplývajú skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretá stranami sporu dňa 20.05.2013 je neplatná podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, a podľa § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu rozporu z dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (č.l. 6) vyplýva, že obsahuje špecifikáciu záväzkov strán sporu, dohodu bývalých manželov o tom, ktoré zo záväzkov preberá žalobkyňa a ktoré žalovaný. Zároveň obsahuje záväzok žalobkyne vyplatiť žalovanému titulom vyporiadania konkrétnu sumu ako i lehotu jej splatnosti. Z obsahu dohody tak potom vyplýva záver, že záväzky jej účastníkov sú určené dostatočne určito a zrozumiteľne. Skutočnosť, že dohoda nebola uzavretá v súlade so zásadami stanovenými v § 150 Občianskeho zákonníka, ani skutočnosť, že v nej nie je uvedený dôvod dohodnutého spôsobu vyporiadania, nespôsobuje jej neplatnosť ani z hľadiska určitosti a zrozumiteľnosti, ani z hľadiska rozporu zo zákonom. Záver súdu prvej inštancie o tom, že zdravotný stav žalobkyne jej neumožňoval uzatvoriť platnú dohodu o vyporiadaní BSM, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na výsledky dokazovania pred súdom prvej
inštancie, z ktorých jednoznačne vyplýva, že návrh predmetnej dohody spisovala právna zástupkyňa žalobkyne, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi žalobkyňa a jej právna zástupkyňa. Preto tvrdenie žalobkyne, že bola uvedená do omylu a nevedela, čo preberá, odvolací súd považoval za účelové. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa považovala dohodu o vyporiadaní BSM strán sporu za neplatnú len preto, že sa jej s odstupom času javila nevýhodná, keďže podľa nej mali pripadnúť žalovanému nižšie záväzky ako jej a vznikol jej záväzok vyplatiť žalovanému vyporiadanie. Až v priebehu konania začala tvrdiť, že uzavretie dohody jej nedovoľoval vplyv liekov, ktoré užívala. S uvedeným tvrdením žalobkyne sa odvolací súd nestotožňuje. Vplyv liekov by totiž mal vplyv na všetky právne úkony žalobkyne uzavreté v predmetnom období, nielen na dohodu o vyporiadaní BSM, ale aj na rodičovskú dohodu uzavretú v konaní o rozvod manželstva strán sporu, a na kúpnu zmluvu, keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa mala záujem sa rýchlo rozviesť a vyporiadať BSM z dôvodu plánovanej kúpy bytu do svojho výlučného vlastníctva. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalobkyňa po ukončení hospitalizácie v januári 2013 bola pod vplyvom liekov nespôsobilá na právne úkony vykonané v máji 2013.
20. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá stranami sporu dňa 20.05.2013 je platným právnym úkonom, ktorým si bývalí manželia vyporiadali záväzky, ktoré im vznikli v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Keďže týmto právnym úkonom došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol. Napadnuté uznesenie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) zrušil, nakoľko po zamietnutí žaloby stratilo svoje opodstatnenie keďže dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli.
21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).