Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Er/363/2011

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Tatra-Leasing, s. r. o., so sídlom Černyševského 50, Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, proti povinnému J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. E. XXX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 040,95 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským, so sídlom Exekútorského úradu Moskovská 18, Bratislava, pod spisovou značkou Ex 956/11, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa z a m i e t a. II. Námietky povinného proti trovám exekúcie súd o d m i e t a. III. Námietky povinného proti ďalším trovám exekúcie súd z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským sa dňa 25. 03. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 956/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 2 040,95 eur s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 12. 2010, sp. zn. 9Cb/141/2010. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 028127 zo dňa 19. 04. 2011, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu 2 040,95 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne od 15. 04. 2010 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 356,43 eur a trovy exekúcie.

2. V priebehu konania predložil súdny exekútor podanie povinného označené ako žaloba - návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g), h), i) a l) a žaloba na trovy exekúcie. Povinný svoje podanie odôvodnil tým, že po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Oprávnená podala návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedla súd do omylu, použila nekalé praktiky a dopustila sa poškodzovania práv spotrebiteľa. Pohľadávka bola uhradená v plnej výške, a to dňa 20. 06. 2014 vo výške 33,84 eur, dňa 08. 08. 2014 vo výške 500,- eur a 861,85 eur, dňa 21. 08. 2014 vo výške 500,- eur, dňa 29. 09. 2014 vo výške 500,- eur, dňa 08. 10. 2014 vo výške 25,75 eur, dňa 13. 10. 2014 vo výške 500,- eur, dňa 28. 11. 2014 vo výške 500,- eur, dňa 18. 12. 2014 vo výške 500,- eur, dňa 05. 01. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 05. 02. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 12. 05. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 25. 05. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 15. 06. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 27. 07. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 13. 08. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 10. 09. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 12. 10. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 20. 11. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 21. 12. 2015 vo výške 500,- eur, dňa 13. 01. 2016 vo výške 500,- eur, dňa 20. 05. 2016 vo výške 500,- eur, dňa 04. 07. 2016 vo výške 500,- eur, dňa 22. 07. 2016 vo výške 500,- eur a dňa 23. 09. 2016 vo výške 390,- eur. Podľa povinného exekučný titul vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle ústavy dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom. Súd je povinný skúmať, či sú podmienky formálnej vykonateľnosti

skutočne splnené. Povinný sa ďalej bránil proti trovám exekúcie a príslušenstvu a uviedol, že nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie, a rovnako tak je s týmto v rozpore aj upozornenie exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov povinný navrhol, aby súd zrušil exekučný titul ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom a určil, že povinný nie je povinný platiť oprávnenému podľa rozsudku istinu s príslušenstvom, a zároveň aby súd zrušil predbežné trovy exekúcie vo výške 1 126,20 eur a ďalšie trovy exekúcie vo výške 1 488,55 eur, ktoré nemajú právne opodstatnenie a možno ich považovať za nezákonné obohatenie súdneho exekútora.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení uviedol, že od povinného bola doposiaľ vymožená v prospech oprávnenej suma 10 677,62 eur, z toho na istinu pripadá 2 040,95 eur, na trovy predchádzajúceho konania 356,43 eur, na trovy exekučného konania 143,84 eur a na úroky z omeškania 8 136,40 eur. Úhradu tejto sumy potvrdil aj samotný povinný. Povinný sa tak domáha zastavenia exekúcie až po uspokojení celej vymáhanej pohľadávky oprávneného, pričom svoje tvrdenia o porušení práv nijako nepreukázal. Pokiaľ ide o námietky proti trovám exekúcie, tieto povinný vzniesol až po uspokojení predbežných trov exekúcie vo výške 1 126,20 eur a žiada, aby boli preskúmané súdom. Tým, že exekúcia prebiehala dlhšie časové obdobie, zvyšuje sa výška vymáhanej pohľadávky a s ňou aj odmena exekútora. Trovy exekúcie boli v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené iba ako predbežné. Súdny exekútor nemôže pri vydaní upovedomenia presne vyšpecifikovať ich skutočnú výšku, nakoľko nie je možné v tomto štádiu konania presne určiť odmenu súdneho exekútora ani aké náklady vzniknú v súvislosti s výkonom exekúcie. Základom pre určenie odmeny exekútora v upovedomení o ďalších trovách exekúcie je úrok z omeškania plynúci odo dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie do zaplatenia, t. j. spolu suma 6 202,27 eur. Ďalšie trovy exekúcie tak pozostávajú zo zákonnej odmeny 20 % z tejto sumy, t. j. 1 240,45 eur a DPH, spolu 1 488,55 eur. V exekučnom konaní tak zostáva vymôcť ďalšie trovy exekúcie, ktoré vznikli po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 1 488,55 eur.

4. Oprávnená vo svojom vyjadrení uviedla, že povinný odôvodňuje svoj návrh iba domnelými tvrdeniami. Odmietla pochybné a bližšie nešpecifikované tvrdenia povinného, podľa ktorých mala podať návrh na vykonanie exekúcie bez právneho dôvodu, uviesť súd do omylu, použiť nekalé praktiky a dopustiť sa poškodzovania spotrebiteľa. Povinný sa proti exekučnému titulu mohol brániť riadnym opravným prostriedkom, čo však neurobil. Nútený výkon rozhodnutí je súčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného ústavou. Exekučný súd už pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia preskúmal materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu a poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie potvrdil legitímnosť vymáhania judikovaného nároku oprávneného. Procesná obrana povinného realizovaná po šiestich rokoch od vydania upovedomenia o začatí exekúcie vyznieva absurdne a keďže došlo k vymoženiu pohľadávky oprávnenej v celom rozsahu, je irelevantná.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

7. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podanie povinného je podľa obsahu návrhom na zastavenie exekúcie a námietkami proti trovám exekúcie a proti ďalším trovám exekúcie. Povinný po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, žiadal svojím podaním zrušenie exekučného titulu a ukončenie exekúcie a tiež aj preskúmanie trov exekúcie a ich zrušenie.

9. Povinným namietané skutočnosti týkajúce sa vecnej správnosti exekučného titulu a zákonnosti konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučný súd nemá v zásade právomoc posudzovať otázky vecnej správnosti exekučného titulu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, ani vykonať dokazovanie v tomto smere, lebo po začatí exekučného konania súd nemôže preskúmavať a posudzovať právne názory orgánu, ktorý v základnom konaní vydal exekučný titul, ani preskúmavať, či bol v konaní predchádzajúcom výkonu náležite zistený skutkový stav vecí a aké skutkové zistenia a právne závery zo skutkového stavu tento orgán vyvodil. Uvedená zásada je jedným zo základných princípov právneho štátu a jej hlavnou úlohou je dosiahnuť právnu istotu vzťahov, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ mal povinný námietky voči exekučnému titulu, prípadne voči konaniu, z ktorého vzišiel, mal možnosť tieto uplatniť v základnom súdnom konaní podaním opravných prostriedkov. Návrhom na zastavenie exekúcie tak nemožno docieliť zmenu alebo zrušenie exekučného titulu, ako sa toho domáhal povinný. Pre úplnosť súd dodáva, že povinný ani nevytýkal základnému súdnemu konaniu žiadne konkrétne nedostatky ani neuviedol, v čom mala ním tvrdená protizákonnosť, či dokonca protiústavnosť spočívať. Právnym dôvodom na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je samotný exekučný titul. Pokiaľ povinný nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, mal oprávnená právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný mal pritom v základnom súdnom konaní postavenie podnikateľa - živnostníka, ktorý nepožíva ochranu spotrebiteľských právnych noriem. Procesná obrana povinného navyše prišla až v čase, keď už uhradil celú pohľadávku oprávnenej aj s príslušenstvom, ako aj predbežné trovy exekúcie, ako to vyplýva z podania súdneho exekútora aj oprávnenej, a v konečnom dôsledku aj z podania povinného. Predmetom vymáhania je tak už iba nárok súdneho exekútora na ďalšie trovy exekúcie, pričom v exekučnom konaní je v zmysle § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu vylúčené. Nakoľko povinný neuviedol a nepreukázal žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodnili zastavenie exekúcie, ale obmedzil sa na nekonkretizované tvrdenia týkajúce sa najmä vecnej správnosti exekučného titulu, resp. zákonnosti konania, v ktorom bol tento vydaný, súd jeho návrh zamietol ako nedôvodný.

10. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.

11. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku, účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

12. Povinný svojím podaním napadol tak predbežné, ako aj ďalšie trovy súdneho exekútora. Súdny exekútor predbežne vyčísľuje trovy exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie, pričom mu zákon ukladá,

aby povinného upozornil, že ak dlh nesplní, trovy exekúcie môžu byť vyššie. Súdny exekútor v súlade s citovaným ustanovením vyčíslil predbežné trovy exekúcie v Upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 29. 04. 2011 v sume 589,20 eur, pri úhrade vymáhanej pohľadávky do 14 dní, v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu vo výške 1 126,20 eur. Upovedomenie o začatí exekúcie doručoval exekútor povinnému do vlastných rúk na jeho vtedajšiu adresu podnikania zapísanú v živnostenskom registri. Povinný si túto zásielku neprevzal, preto sa táto považovala po troch od jej vrátenia exekútorovi dňa 25. 05. 2011 za doručenú. Nakoľko povinný v zákonnej lehote nevzniesol námietky proti trovám exekúcie, sú pre neho záväzné trovy exekúcie určené exekútorom, t. j. 1 126,20 eur, ktoré už boli aj uhradené. Nakoľko povinný namietal proti trovám exekúcie až podaním odovzdaným na poštovú prepravu dňa 10. 05. 2017, súd jeho námietky proti trovám exekúcie odmietol ako oneskorene podané.

13. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, upovedomí o nich exekútor oprávneného a povinného.

14. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, proti ďalším trovám môže vzniesť u exekútora účastník konania námietky do troch dní od doručenia upovedomenia podľa odseku 1. O týchto námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach nie je prípustné odvolanie.

15. Podľa § 202 ods. 5 Exekučného poriadku, ďalšie trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok vydaním príkazu na úhradu ďalších trov exekúcie.

16. Pretože celá vymáhaná pohľadávka oprávnenej je uhradená, a povinný zaplatil aj predbežné trovy exekúcie, v predmetnej exekúcii ostáva už len vysporiadať sa s otázkou tzv. ďalších trov exekúcie. Z predloženého upovedomenia o ďalších trovách exekúcie zo dňa 20. 04. 2017 vyplýva, že súdny exekútor upovedomil účastníkov, že počas vykonávania exekúcie vznikli ďalšie trovy exekúcie vo výške 1 488,55 eur, ktoré predstavujú odmenu exekútora za vymoženie úroku z omeškania plynúceho odo dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie do zaplatenia vo výške 1 240,45 eur a daň z pridanej hodnoty. Toto upovedomenie bolo povinnému doručené dňa 02. 05. 2017 a povinný odovzdal podanie obsahujúce námietky proti ďalším trovám exekúcie na poštovú prepravu dňa 10. 05. 2017. Pretože ho exekútor poučil v upovedomení o ďalších trovách exekúcie o tom, že lehota na ich podanie je 14 dní, je potrebné tieto považovať za včas podané.

17. Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a za tento výkon patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Exekútorovi vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od okamihu, keď začne reálne vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky a jej príslušenstva od povinného. Trovy exekúcie okrem odmeny súdneho exekútora (v širšom význame slova) predstavujú aj sankciu pre povinného za to, že nerešpektoval vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu. Proti povinnému však možno viesť exekúciu iba za jeho súčasnej ochrany pred nadmerným a neopodstatneným zásahom do jeho práv. Exekúciu možno vykonať len v rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a uhradenie vynaložených trov exekúcie, pričom trovy exekúcie musia súčasne spĺňať podmienku hospodárnosti, preukázateľnosti a účelnosti.

18. V danom prípade má exekútor nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti určenú percentom z vymoženej pohľadávky podľa §§ 4 a 5 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Zároveň má nárok na zvýšenie odmeny o 20 % daň z pridanej hodnoty, nárok na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Súdny exekútor najprv upovedomuje účastníkov konania o trovách exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie, kde sú títo oboznámení o výške tzv. predbežných trov exekúcie. V prípade, ak počas vykonávania exekúcie vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor má povinnosť o nich upovedomiť účastníkov konania. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v § 202 Exekučného poriadku je dosiahnutie právnej istoty oprávneného aj povinného spočívajúcej vo vedomosti o tom, aké ďalšie trovy vznikli v priebehu vykonávania exekúcie. Pri určovaní predbežných trov exekúcie v upovedomení o začatí exekúcie ako aj pri vyčíslovaní ďalších trov exekúcie podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku vychádza súdny exekútor z legálnej definície trov exekúcie obsiahnutej v ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré sú bližšie špecifikované vo vyhláške. Aj napriek tomu, že zákon výslovne neuvádza aké náležitosti

má mať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, exekútor pri jeho vydávaní musí vychádzať z princípu preskúmateľnosti upovedomenia o ďalších trovách. Ďalšie trovy exekúcie musia byť vyčíslené tak, aby účastníci a prípadne aj exekučný súd pri rozhodovaní o námietkach proti ďalším trovám, mohli posúdiť, z čoho trovy exekúcie pozostávajú a ako vznikli.

19. V prejednávanej veci súdny exekútor podľa názoru súdu dostatočným spôsobom špecifikoval, z čoho pozostávajú ďalšie trovy exekúcie, keď ich výška je určená ako zákonná odmena vo výške 20 % z úroku z omeškania počítaného od vydania upovedomenia o začatí exekúcie do zaplatenia istiny 2 040,95 eur. Súdnemu exekútorovi síce možno vytknúť, že v upovedomení o ďalších trovách presnou sumou nevyčíslil konečnú sumu úroku z omeškania, k tejto však možno dospieť z údajov uvedených v upovedomení, kde sú aj presne rozpísané dátumy jednotlivých úhrad povinného, od ktorých sa odvíja jeho povinnosť platiť úroky z omeškania. Úroky z omeškania počítané od vydania upovedomenia o začatí exekúcie dňa 20. 04. 2017 súdny exekútor následne vyčíslil sumou 6 202,27 eur, potom jeho zákonná odmena z tejto sumy predstavuje 1 240,45 eur, t. j. tak, ako si ju exekútor uplatnil. Pretože súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu aj DPH z tejto sumy vo výške 20 %, t. j. 248,09 eur. Celkom tak ďalšie trovy exekúcie predstavujú 1 488,55 eur. Nakoľko povinný tieto trovy doposiaľ neuhradil, súd na základe uvedeného jeho námietky proti ďalším trovám exekúcie ako nedôvodné zamietol, keďže súdny exekútor správne určil ich výšku. V ďalšom konaní tak exekútor vymôže od povinného ešte ďalšie trovy exekúcie vo výške 1 488,55 eur, čím bude exekúcia ukončená (§ 60 písm. e )Exekučného poriadku).

20. Pre úplnosť súd uvádza, že nárok súdneho exekútora na daň z pridanej hodnoty vyplýva z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku a zodpovedá jeho povinnosti podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Protiústavná by bola naopak situácia, ak by mal exekútor povinnosť voči správcovi dane bez toho, aby si sám mohol účtovať túto daň. Ani skutočnosť, že exekútor v upovedomení o začatí exekúcie upozorní povinného, že trovy exekúcie môžu byť vyššie, nie je hrubým nátlakom, ale ide o povinnosť, ktorú exekútorovi ukladá ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku. Napokon súd uvádza, že situáciu, keď si exekútor účtuje trovy exekúcie „na dvakrát“, ako je tomu aj v tomto prípade, zákon priamo predvída. Súdny exekútor totiž nemôže v čase začatia exekúcie presne poznať výšku všetkých trov, ktoré v priebehu exekúcie vzniknú, pretože exekúcia môže prebiehať dlhšie časové obdobie. V danom prípade sa až do úplného zaplatenia istiny navyšoval úrok z omeškania, preto mohol exekútor až dodatočne s konečnou platnosťou vyčísliť svoju odmenu za výkon exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1 C. s. p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o námietkach proti trovám exekúcie a o námietkach proti ďalším trovám exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p.).