Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-88-2017.pdf
PDF · 74.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/88/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Buchvalda a prísediacich V. H.Ž. a I. C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. 9. 2017 v Bratislave rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
I. K., T.. X. XX. XXXX D. H., U. H. N. Č.. XXX, T., vo väzbe od 31. 3. 2017,
j e v i n n ý , ž e
obžalovaný v čase okolo 15.24 h dňa 19. 1. 2017 v Bratislave, na Komárnickej ulici č 11, lúpežne prepadol pobočku Prima banky Slovensko, a.s., tak, že vošiel do priestorov banky, pristúpil k pokladni, pričom pracovníčke pokladne I. Š. povedal: „dajte mi peniaze, rýchlo otvárajte šuplíky“, pričom v pravej ruke držal presne nezistenú krátku zbraň a v ľavej ruke držal igelitovú tašku zn. New Yorker, zlato-čiernej farby, ďalej pracovníčke povedal: „nič sa vám nestane, ak mi dáte peniaze“, následne sa otočil a namieril zbraň na ďalšiu pracovníčku banky V.. Ľ. T., tejto povedal: „nič neskúšaj“, na čo I. Š. otvorila pokladňu a z nej vybrala finančnú hotovosť vo výške 505 €, pozostávajúcu z bankoviek 7 ks v nominálnej hodnote 20 €, 12 ks v hodnote 10 € a 49 ks v nominálnej hodnote 5 €, ktorú vložila do tašky obžalovaného, a počas toho, ako mu túto finančnú hotovosť dávala do jeho tašky, obžalovaný mieril na ňu zbraň, následne po odovzdaní finančnej hotovosti obžalovanému, tento z prevádzky odišiel domov, čím takto uvedeným konaním spôsobil poškodenej Prima banke Slovensko a.s., škodu vo výške 330 € a Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., škodu vo výške 175 €, čiže obžalovaný svojim konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 505 €,
t e d a
proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 3 ods. 5 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 9 /deväť/ rokov a 6 /šesť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodeným spoločnostiam, a to:
- Prima banke Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, vo výške 330 €,
- Allianz Slovenskej poisťovni, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, vo výške 175 €.
odôvodnenie:
I.
Okresný prokurátor pre Bratislavu II podal dňa 26. 5. 2017 obžalobu na I. K. pre vyššie uvedený trestný čin /zločin/ s tým, že predseda senátu preskúmal obžalobu a zodpovedajúci listinný materiál a nezistiac žiadne prekážky, rozhodol /po predchádzajúcom rozhodnutí o ponechaní obžalovaného vo väzbe/ o nariadení termínu hlavného pojednávania, v úvode ktorého prokurátor zotrval na podanej obžalobe, vylúčil možnosť uzatvorenia dohody o vine a treste, predniesol obžalobu tak, ako bola písomne podaná s tým, že obhajca zaujal k obžalobe stanovisko v tom zmysle, že obžalovaný chce urobiť vyhlásenie o vine a následne obžalovaný, po poučení podľa zákonného ustanovenia § 34 ods. 1, 2, 3/ a § 257 ods. 2
- 8/ Tr. por., urobil vyhlásenie o uznaní viny, všetky otázky v zmysle zákonného ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. zodpovedal kladne, prokurátor navrhol predmetné vyhlásenie obžalovaného prijať, preto súd postupoval v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 ods. 8 Tr. por. a uznesením rozhodol o prijatí vyhlásenia obžalovaného a o tom, že dokazovanie ku skutkovým okolnostiam sa nevykoná a následne bola oboznámená len tá časť listinného materiálu, majúca relevantný vzťah k otázke prípadného trestnoprávneho postihu obžalovaného I. K..
II.
Na základe popísaného procesného postupu súd dospel k presvedčeniu, že k podaniu obžaloby došlo jednoznačne opodstatnene, keďže o otázke viny obžalovaného ani súd nemá nijakých pochybností, čomu nasvedčujú aj výsledky prvotného preskúmania obžaloby a zodpovedajúceho listinného materiálu, zadováženého v rámci prípravného konania, ako aj fakt, že súd bez výhrad obžalobu prijal na ďalší procesný postup, pričom ani v konaní pred súdom obžalovaný nevzniesol žiadne relevantné námietky vo vzťahu k obžalobe, urobil vyhlásenie o vine, skutok doznal i v prípravnom konaní, oľutoval svoje konanie, je teda zrejmé, že nemožno spochybňovať fakt, že predmetný skutok sa stal a že jeho páchateľom je obžalovaný I. K., ktorého úmyselným konaním došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., a to po stránke objektívnej i subjektívnej.
III.
Pri úvahách o možnom trestnoprávnom postihu obžalovaného súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák., v zmysle ktorého bolo pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadané najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, počínanie obžalovaného, zištný motív, úmyselné zavinenie /vo forme priameho úmyslu/, na existenciu poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l, n/ Tr. zák. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery, predchádzajúce odsúdenia /i pre rovnaký zločin/, doterajší spôsob života a možnosť jeho nápravy, pričom súd poukazuje aj na nasledovné faktory:
- obžalovaný I. K. spáchanie predmetného skutku doznal a urobil vyhlásenie o svojej vine,
- v rámci záverečnej reči obžalovaný I. K. opätovne zdôraznil, že ľutuje toho, čo spravil,
- na strane druhej, nie je možné opomenúť predchádzajúce opakované odsúdenia menovaného, ktorý je špeciálnym recidivistom, už odsúdeným pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
IV.
Súd dôsledne zvážil všetky okolnosti a zistené faktory a v konečnom dôsledku dospel k názoru, že v danom prípade niet pochýb o vine obžalovaného s tým, že súhrn vyššie uvedených skutočností a faktorov /vrátane celkového postoja obžalovaného/ viedol súd k presvedčeniu, že na menovaného je síce potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, avšak je možné tento trest uložiť na dolnej hranici, zvýšenej obligatórne podľa § 38 ods. 5 Tr. zák., a to so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný bol v predchádzajúcich 10-tich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin s tým, že menovaný bol zaviazaný aj k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu vo vzťahu k riadne a včas uplatneným nárokom poškodených spoločností, pričom súd je toho názoru, že takéto rozhodnutie môže v danom konkrétnom prípade viesť k dosiahnutiu svojho účelu z hľadiska požiadavky zabezpečenia tak generálnej, ako aj individuálnej prevencie tak, ako to predpokladá zákonné ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák.
S poukázaním na odôvodnenie rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s presvedčením, že znenie skutkovej vety, ako aj výroky o vine, treste a povinnosti nahradiť spôsobenú škodu plne zodpovedajú výsledkom náležitého zhodnotenia všetkých okolností predmetného prípadu, pomerov obžalovaného, jeho doterajšieho života a postoja k spáchanému skutku, ako i zhodnotenia otázky potreby zabezpečenia ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, na podpísanom súde.