Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu BOTH, s. r. o., so sídlom Lidér Tejed 37, Povoda, IČO: 36242861, zastúpeného spoločnosťou Benkóczki, Baláž - advokáti, s. r. o., so sídlom 29. augusta 36A, Bratislava, IČO: 35 917 148, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100201927/2021 zo dňa 04.02.2021, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100201927/2021 zo dňa 04.02.2021 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.

Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 04.02.2021, ktorým žalovaný nevyhovel jeho odvolaniu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 447216/2020 zo dňa 28.09.2020, ktorým mu bol podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený rozdiel dane v sume 3 766,46 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 na základe neuznania odpočítania dane z ceny dodávok ( zámočnícke produkty) dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o.

2.

Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov, bolo vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci a skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia, je v rozpore as administratívnymi spismi. Rozhodnutie považuje za arbitrárne, pričom podľa žalobcu predstavuje iba prepis záverov daňového úradu a nedáva žiadne relevantné odpovede na námietky uvedené v odvolaní. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy v súvislosti so spornými faktúrami, ktoré by právne a relevantným spôsobom vyvrátili pochybnosti správcu dane, že zdaniteľné obchody uvedené na sporných faktúrach boli uskutočnené dodávateľom, ktorý je uvedený na týchto faktúrach.

3.

Podľa názoru žalobcu je rozhodnutie žalovaného prejavom svojvôle a arbitrárnosti. Žalovaný sa nekriticky bez náležitého skúmania stotožnil s nesprávnymi skutkovými závermi prvostupňového správneho orgánu.

4.

K tvrdeniu žalovaného, že pri daňovej kontrole nebolo preukázané, či predložené faktúry od uvedeného dodávateľa sú zaúčtované v jeho účtovníctve, či má riadne zaúčtované aj doklady o obstaraní tovaru alebo služby, a teda či k riadnemu dodaniu fakturovaných tovarov aj skutočne došlo, žalobca uvádzal, že daňovému úradu predložil daňové priznania a kontrolné výkazy dodávateľa DREVOSTYL s.r.o., z ktorých je zrejmé, že dodávateľ o týchto faktúrach riadne účtoval, a teda mal ich zahrnuté v účtovníctve a riadne z nich odviedol daň. Nad rámec uvedeného, pán A., ako bývalý konateľ spoločnosti DREVOSTYL, s.r.o. potvrdil vystavenie faktúr, taktiež dodanie tovaru, tiež potvrdil prijatie platieb, ku ktorým boli vydané potvrdenia ERP, čím osvedčil reálnosť vykonaných obchodov. Všetky uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenie žalovaného o tom, že nebolo preukázané, že dodávateľ DREVOSTYL, s.r.o. o týchto faktúrach účtoval.

5.

K tvrdeniu žalovaného, že odberateľsko-dodávateľské vzťahy neviedli k ozrejmeniu celej transakcie, keď vyjadrenia zúčastnených osôb sú len tvrdením o uskutočnení obchodnej transakcie bez predloženia dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia, žalobca uvádzal, že zdokladoval celú transakciu so svojím dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o., počnúc doložením zmluvy, príslušných faktúr, dokladov o úhrade ceny za dodanie tovaru, predložením kontrolných výkazov a daňových priznaní dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., teda predložením relevantných listinných dôkazov, ktoré podporil výpoveďou svedka B., ktorý ako svedok potvrdil spoluprácu medzi žalobcom a dodávateľom, tiež výpoveďou svedka A., ktorý potvrdil spoluprácu, dodávky tovaru, prijatie platieb, popísal spôsob prepravy tovaru k žalobcovi, označil motorové vozidlo, ktorým bola doprava tovaru vykonaná, označil osobu šoféra (pán C.), ako aj výpoveďou svedka C., ktorý vykonal prepravu tovaru, ozrejmil svoj vzťah s pánom A. a vysvetlil, ako bola preprava tovaru vykonaná. Daňový úrad ani žalovaný tieto dôkazy relevantným spôsobom nespochybnili ani ich hodnovernosť nevyvrátili. Nie je teda pravdou, že vyjadrenia zúčastnených osôb sú len vyjadreniami bez predloženia potvrdzujúcich dôkazov.

6.

K tvrdeniu žalovaného vo vzťahu rozloženia dôkazného bremena, ktorý námietky žalobcu v tomto smere považuje za irelevantné, nakoľko podľa jeho názoru nestačí iba predloženie listinných dôkazov, pretože formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu, teda, že predmet fakturácie, skutočne dodal dodávateľ deklarovaný na sporných faktúrach, žalobca uvádzal, že tomuto tvrdeniu vo vzťahu k ostatným tvrdeniam žalovaného o tom, že žalobca nepredložil listinné dôkazy, chýba zjavná logika, resp. odporuje si s ostatnými tvrdeniami žalovaného. Na jednej strane žalovaný uvádza, že mu absentujú potvrdzujúce dôkazy, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobcu, resp. svedkov (A., C., B.) a na druhej strane uvádza, že mu nestačí, ak žalobca predloží formálne len listinné dôkazy, ale potrebuje, aby „formálna deklarácia predložených dokladov musí mať aj povahu faktu“. Z jazykového hľadiska je síce sotva zrejmé, čo chcel žalovaný týmto jazykovým zvratom povedať, na druhej strane sa pri použití značnej dávky domýšľavosti dá dospieť k záveru, že žalovaný opätovne, len iným jazykovým zvratom, zrejme spochybňuje reálnosť samotného dodania tovaru. V danom kontexte sa táto argumentácia žalovaného javí ako nepreskúmateľná. Je povinnosťou žalovaného odôvodniť svoje rozhodnutie rozumným, logickým, preskúmateľným a pochopiteľným spôsobom. Rozhodne nie je úlohou žalobcu šifrovať inotaje napadnutého rozhodnutia, aby sa dozvedel dôvody, pre ktoré žalovaný jeho odvolacie argumenty odmietol a potvrdil nezákonné rozhodnutie daňového úradu. Žalobca k danej argumentácii dodáva, že dostatočným spôsobom ozrejmil a vydokladoval nielen dodanie tovaru od dodávateľa, a to nielen doložením zmluvy, faktúr, platbami za tovar, ale aj výpoveďami svedkov B., A. a C., ale dôkladne preukázal aj jeho ďalšie použitie pre svojich odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o.. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobcom predložené doklady a v daňovej kontrole vyrubovacom konaní vykonané dôkazy „nemajú povahu faktu“, práve naopak, celá séria priamych aj nepriamych dôkazov potvrdzuje reálnosť dodaného plnenia.

7.

Podľa žalobcu nemožno opomenúť skutočnosť, že daňový subjekt sám vlastnou iniciatívou, potom ako daňový úrad v Protokole zámerne zamlčal vedomosť o existencii informácie o výkazoch spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. na DPH v rozhodnom období, doložil daňové priznania a výkazy DPH z daného obdobia, daňový úrad už v podstate nemal inú možnosť ako „vyjsť s pravdou von“ a potvrdiť informáciu o tom, že spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. všetky faktúry voči spoločnosti BOTH s.r.o. riadne a včas

zahrnula do príslušného daňového priznania ako aj do výkazov DPH a DPH z daných obchodov riadne odviedla do štátneho rozpočtu.

8.

Za daného stavu je podľa žalobcu nanajvýš dôležité posúdenie miery a rozsahu dôkazného bremena akým v danom prípade žalovaný a daňový úrad zaťažuje daňový subjekt. Žalobca má za to, že v danom prípade žalovaný a daňový úrad významne prekročili rozumnú mieru toho, čo možno v intenciách daňového poriadku od daňového subjektu spravodlivo požadovať v rámci naplnenia jeho dôkaznej povinnosti. Dôkazné bremeno daňového subjektu nespočíva v povinnosti daňového subjektu preukázať akúkoľvek skutočnosť alebo predložiť akýkoľvek dôkaz, ktorý si daňový úrad predstavuje. Hranice povinnosti daňového subjektu uniesť dôkazné bremeno končia tam, kde začína povinnosť dôkazného bremena daňového úradu.

9.

Žalobca poukazoval na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 25.03.2005 (publ. Pod č. 599/2005), dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt.

10.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. daňový subjekt predložením všetkých relevantných dokladov maximálne vyčerpal svoje dôkazné bremeno a nemožno na jeho ťarchu od neho spravodlivo považovať, aby u určitých dodávateľov mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Skutočnosti vymedzené v a v tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Pokiaľ daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania.

11.

V súvislosti s vyjadrením žalovaného, že práce vykonané daňovým subjektom, spracovaním tovaru od dodávateľa, v prospech odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o. nepreukazujú, že tovar bol pôvodne nadobudnutý od dodávateľa DREVOSTYL, s.r.o., má žalobca za to, že sa jedná o vyjadrenie, ktoré má rovnako prázdnu hodnotu, ako celé napadnuté rozhodnutie. Žalovaný zjavne vytrháva z kontextu čokoľvek, čo mu zapadá do jeho vopred vytýčeného zámeru, ktorým je neuznanie uplatneného nároku na odpočet dane žalobcom. Pokiaľ sa žalobca vyjadroval vo vzťahu k ďalšiemu spracovaniu dodaného materiálu a jeho použitiu pre zákazky v prospech odberateľov TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o., snažil sa vzhľadom na nezmyselné pochybnosti a fabulácie daňového úradu preukázať reálnosť a skutočnú existenciu dodaného tovaru, jeho ekonomickú využiteľnosť a opodstatnenosť. Žalobca tieto doklady doložil v mesiaci február 2018 na základe výslovnej výzvy daňového úradu, a to pre účely overenia, že daňový subjekt reálne od DREVOSTYL s.r.o. nadobudol zámočnícke predmety, ktoré následne použil na vlastnú činnosť, ktorej obchodným následkom bola fakturácia voči vlastným zákazníkom. Skutočnosť, že tovar mu bol dodaný dodávateľom v zmysle predložených faktúr žalobca preukázal ďalšími dôkazmi, a to doložením zmluvy, faktúr, platbami za tovar, ale aj výpoveďami svedkov B., A. a C., predložením daňových priznaní a KV dodávateľa.

12.

K preprave tovaru žalobca argumentoval, že od samého počiatku bolo deklarované jej vykonanie vozidlom A. D. E. : B., a to buď pánom C. alebo pánom A.. K predmetnému vozidlu bola zadovážená potrebná dokumentácia. Bol preukázaný vzťah pána C. k predmetnému vozidlu. Svedok vysvetlil a popísal spôsob prepravy, objasnil vzťah s pánom A.. Výpoveď svedka C. nebola nijakým spôsobom

spochybnená ani vyvrátená. Nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti žalovaný jeho výpoveď neakceptuje. Je tiež zrejmé, že vzhľadom na svedkom uvádzané skutočnosti, ako aj 4-ročný odstup času, tento nemá a ani nemal žiadne listinné dôkazy o preprave tovaru. Žalobca má za to, že daňový úrad, resp. žalovaný nemôžu bez konkrétneho dôkazu, ktorý by vyvracal alebo spochybňoval dôveryhodnosť svedka, resp. jeho výpovede, tvrdiť že tento dôkaz nepotvrdzuje reálne uskutočnenie prepravy.

13.

Žalobca namietal, že v danom prípade sa žalovaný uchýlil k postupu, že bez akéhokoľvek konkrétneho dôkazu iba neguje tvrdenia žalobcu a spochybňuje jednotlivé dôkazy, a to bez akéhokoľvek dôkazu, ktorým by svoj postup obhájil a preukázal.

14.

V nadväznosti na uvedené dal do pozornosti, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Napriek tomu žalobca doložil daňovému úradu daňové priznania a KV dodávateľa, hoci si ich daňový úrad mohol zaobstarať sám. V konečnom dôsledku je daná situácia o to vážnejšia, že daňový úrad si tieto dôkazy aj zabezpečil, avšak bez odôvodnenia existenciu týchto dôkazov zamlčoval, a to až do momentu, kým tieto dôkazy, ktoré potvrdzujú tvrdenia žalobcu, nepredložil sám žalobca.

15.

Žalobca vyjadril názor, že daňové úrady ako orgány verejnej moci sa nemôžu správať zištne, účelovo a vypočítavo, nemôžu a nemali by zamlčovať určité dôkazy len preto, že z nich vyplýva priaznivá skutočnosť pre daňový subjekt. Práve naopak, sú povinné postupovať zákonne a objektívne, čo sa v danom prípade zjavne nedialo. Je otázne či charakter a intenzita takéhoto konania nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Žalobca poukazuje na skutočnosť, že touto námietkou žalobcu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberá a zakrýva nezákonný postup daňového úradu.

16.

Taktiež podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Ak u správcu dane vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania dodávateľa daňového subjektu, na túto skutočnosť daňový subjekt nemá vplyv. Daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená alebo sa táto evidencia stane neskôr z akéhokoľvek dôvodu nedostupná. Napriek tomu, daňový subjekt doložil daňovému úradu doklady preukazujúce, že dodávateľ predmetné plnenia zahrnul do daňových priznaní, do kontrolných výkazov a odviedol z nich daň.

17.

Hotovostný spôsob platby podľa žalobcu je a bol zákonným spôsobom úhrady faktúry. Žalobca ani dodávateľ vykonaním úhrad uvedeným spôsobom neporušili žiaden právny predpis. Doklad z ERP má rovnakú dôkaznú silu ako výpis z peňažného účtu, oba predstavujú doklad o úhrade. Z argumentácie žalovaného nie je zrejmé, v čom je úhrada v hotovosti iná ako úhrada bankovým prevodom, tiež nie je zrejmé, prečo by akýkoľvek daňový subjekt nemohol svoje, hoci aj všetky, úhrady vykonávať v hotovosti, samozrejme v rámci určených zákonných limitov. Hodnotiť postup žalobcu ako „nanajvýš neobvyklý“ znamená, že žalovaný potom generálne upodozrieva všetky prevádzky ktoré akceptujú platby v hotovosti ako subjekty, ktoré vykonávajú nejakú nekalú protispoločenskú činnosť.

18.

Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom žalovaného, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na odpočet dane z faktúr spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. V tomto smere žalobca poukazoval na viaceré skutočnosti, na ktoré už poukazoval aj počas daňovej kontroly :

- daňový subjekt v plnom rozsahu spolupracoval počas celej daňovej kontroly s daňovým úradom a poskytol mu všetku potrebnú súčinnosť vrátane doloženia všetkých požadovaných podkladov a dokumentov a nikdy nemaril alebo iným spôsobom nebránil vo výkone daňovej kontroly,

- daňový subjekt doložil všetky potrebné doklady k preukázaniu ním uplatneného nároku, a to najmä doložením faktúr, dodacích listov, doloženia dokladov k preprave tovaru a pod.,

- spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. prostredníctvom konateľa F. A. potvrdila, nielen písomne ale aj osobne pri výsluchu F. A. ako svedka, dodanie všetkého tovaru tak, ako bol tento uvedený na predmetných dodacích faktúrach,

- svedok F. A. hodnoverne vysvetlil objektívnu nemožnosť doloženia účtovných dokladov, a to z dôvodu, že účtovníctvo spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. bolo zaistené policajnými orgánmi a ako následne vyplynulo, toto bol neskôr vydané tretej osobe, teda nie F. A.,

- svedok G. H. B. vo svojej výpovedi potvrdil reálnosť preverovaných obchodov ako aj spoluprácu daňového subjektu so spoločnosťou DREVOSTYL s.r.o.,

- súčasťou dôkazného materiálu sú aj kontrolné výkazy a daňové priznania spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. z rozhodného obdobia, z ktorých je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že spoločnosť DREVOSTYL s.r.o. zahrnula v daňovom priznaní a príslušných kontrolných výkazoch všetky zdaniteľné plnenia uskutočnené vo vzťahu k daňovému subjektu, z čoho je zrejmé, že tieto plnenia aj zjavne reálne vykonala, resp. zo strany daňového úradu nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť spochybnil a už vôbec nie vyvrátil,

- svedok C. výslovne uviedol, že vykonal prepravu tovaru, a že túto prepravu vykonával bezodplatne, nakoľko si tak ponižoval dlh voči p. A. (konateľovi spoločnosti DREVOSTYL s.r.o.). Je zrejmé, že v danom smere k predmetnej preprave z uvedených dôvodov p. C. nevystavoval p. A. alebo jeho spoločnosti žiadne faktúry alebo iné doklady. Svedok C. ako nezávislá a nestranná osoba s odstupom 4 rokov popísal priebeh prepravy, odkiaľ približne prepravu vykonával a kde preprava končila. Nevedel si spomenúť na detaily, avšak vzhľadom na časový odstup 4 rokov ani nemožno po svedkovi rozumne žiadať, aby si pamätal detaily jednotlivých ciest a vykonaných prepráv.

19.

Vo vzťahu k odpovediam, ktoré správca dane obdržal z dôvodu dopytov na spoločnosť Dangeta s.r.o., resp. jej konateľku, mal žalobca za to, že uvedené skutočnosti nemôžu byť dávané na ťarchu žalobcu nakoľko tento uvedené skutočnosti nemohol a ani nevedel ovplyvniť, pričom takéto skutočnosti nie sú súčasťou dôkazného bremena daňového subjektu. Ak by sa mala aplikovať „logika“ záverov správcu dane a žalovaného týkajúca sa zistení ohľadom spoločnosti Dangeta s.r.o., v prípade, ak nie sú dostupné u dodávateľa služby doklady, a to bez ohľadu na dôvod (strata, likvidácia dokladov po uplynutí zákonnej lehoty na archiváciu, krádež a pod.), bola by takáto skutočnosť bez akéhokoľvek právneho dôvodu dávaná na ťarchu kontrolovaného daňového subjektu. Takýto výklad, resp. aplikácia zákonných ustanovení, najmä daňového poriadku je absolútne neprijateľná.

20.

Žalobca namietal aj ďalší nedostatok daňového konania, ktorému žalovaný nevenoval žiadnu pozornosť, a ktorý sa týka informácií a dokumentácie od spoločností TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o. Túto dokumentáciu daňový úrad v prvom pôvodnom rozhodnutí vôbec neuvádzal, nijako sa k nej nevyjadroval ani ju nehodnotil, a v podstate ju zatajoval, hoci si tento dôkaz daňový úrad vyžiadal. Daňový subjekt túto skutočnosť napádal už v prvotnom odvolaní v rámci daňového konania. Po vydaní zrušujúceho rozhodnutia nadriadeným orgánom, daňový úrad v ďalšom rozhodnutí zmieňuje dožiadania vo vzťahu ku spoločnostiam TRAMAT s.r.o. a HPS SK s.r.o., ktoré potvrdili spoluprácu so spoločnosťou daňového subjektu, a ktorú dovtedy daňový úrad zrejme účelovo neuvádzal práve z dôvodu, že tieto dôkazy potvrdzovali tvrdenia žalobcu.

21.

Žalobca poukazoval aj na skutočnosť, že prvotné zrušujúce rozhodnutie žalovaného vytýkalo daňovému úradu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom daňový úrad vyhodnocoval jednotlivé skutočnosti vo vzťahu predmetu konania, o čom ktoré skutkové zistenie svedčí, aké závery vyvodzoval z jednotlivých čiastkových dokazovaní a z akých podkladov a akými úvahami sa riadil, a teda že jeho rozhodnutie nereflektuje na stanovené v § 63 ods. 5 daňového poriadku. Následne žalovaný vytýkal daňovému úradu, že musí dokazovanie vykonávať v súlade so zákonom, až následne môže a musí tieto dôkazy vyhodnotiť a vyvodiť z nich logické a presvedčivé závery. Daňový úrad sa týmito pokynmi nadriadeného orgánu vôbec neriadil. Je zrejmé, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vytýkané vady neboli vôbec odstránené.

22.

Pokiaľ žalovaný oslabuje resp. bagatelizuje výsledky kontrolných výkazov a daňových priznaní dodávateľa, žalovaný zároveň nevysvetlil aká by bola motivácia spoločnosti DREVOSTYL s.r.o. uvádzať do daňových priznaní a kontrolných výkazov plnenia, ktoré vlastne ani nevykonala. Napadnuté rozhodnutie nedáva odpovede na mnohé závažné otázky a zároveň obsahuje ničím nepodložené tvrdenia o skutočnostiach, ktoré nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Celé napadnuté rozhodnutie sa nesie v duchu nepodložených pochybností, ktorých vyslovenie má stačiť na spochybnenie a následné odopretie nároku žalobcu na odpočet dane.

23.

Žalovaný sa podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho zásadnej námietke, ktorá spočíva v nezákonnom procesnom postupe daňového úradu pri výkone kontroly. Daňový úrad postupoval pri výkone kontroly, najmä pri vykonávaní dokazovania nezákonným spôsobom, keď pre účely vlastného dokazovania použil viaceré poznatky a informácie získané v súvislosti s iným konaním. Jedná sa o tvrdenia v súvislosti so zdravotným stavom pána A., ktoré daňový úrad, ktorému toto pochybenie vytkol aj nadriadený orgán, už v ďalšom rozhodnutí uvádzal ako zistenia z výpovede pána A., ktorú však bližšie nešpecifikuje, a teda sa opäť jedná o zneužívanie informácií získaných z iných nepovolených zdrojov. Takýto postup daňového úradu bol nezákonný a spôsobuje tak nezákonnosť samotného Protokolu o daňovej kontrole ako aj napadnutého rozhodnutia, ktoré z protokolu vychádza, nakoľko závery v ňom prezentované sa opierajú aj o tieto skutočnosti. Daňový úrad je povinný vykonávať dokazovanie v súlade so zákonom a nie svojvoľne.

24.

Uvedený záver potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 03.07.2012, podľa ktorého poznatky získané z daňového konania u iného subjektu môže správca dane ako dôkaz použiť len vtedy, ak by vyplývali zo záverov Protokolu o výsledku daňovej kontroly vo veci, v ktorej bol svedok vypočutý......a ak danú zápisnicu o výsluchu svedka zrealizovanú v inej daňovej veci použili ako dôkaz v tejto veci, postupovali v rozpore s , keďže ako dôkaz mohli použiť len protokol o výsledku daňovej kontroly vykonávanej u iného subjektu.

25.

V danom smere podľa žalobcu postup daňového úradu a žalovaného vykazujú zjavné znaky svojvôle. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať, pričom uvedené sa vzťahuje aj na judikatúru ESD.

26.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení vo veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že v procese správy daní, ako aj v samotnom daňovom konaní, nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, čo znamená, že daňový subjekt je povinný preukazovať vierohodnosť svojich tvrdení, v tomto prípade oprávnenosť uplatnenia odpočítania dane hodnovernými dôkaznými prostriedkami. Daňové doklady - faktúry, zmluva, doklady o úhrade a iných listinných dokladov, sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a kompletnosť preukazuje daňový subjekt. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný prekročili rozumnú mieru toho, čo možno v intenciách daňového poriadku od daňového subjektu spravodlivo požadovať v rámci naplnenia jeho dôkaznej povinnosti.

27.

Základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru alebo služby je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tohto tovaru alebo služby. V riešenom prípade bola táto skutočnosť správcom dane spochybnená, a to nielen výpoveďami pána A., G. H. B. a pána C., ale aj neunesením

dôkazného bremena samotného žalobcu. Žalovaný zotrváva na názore, že žalobca v predmetnom konaní nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru tak, ako to deklarujú sporné faktúry, a preto prvostupňový orgán postupoval správne, keď mu odpočítanie dane neuznal.

28.

K argumentom žalobcu týkajúcim sa daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty a kontrolných výkazov DPH podaných deklarovaným dodávateľom žalovaný uvádzal, že majú len deklaratórnu funkciu a samotné podanie/predloženie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak, ako je v nich uvedené. Formálne splnenie ustanovení hmotnoprávnych predpisov predložením zákonom požadovaných dokladov je na preukázanie uplatnenia práva na odpočítanie dane nepostačujúce. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Preto prvostupňový orgán preveroval, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Výsledky dokazovania spochybnili dodanie tovaru tak, ako deklarujú listinné doklady.

29.

Pán A. sa v súvislosti s dodaním tovaru vyjadril len v tom zmysle, že sa na žalobcu nakontaktoval cez pána B., ktorý nosil osobne objednávky. Nakládka aj doprava tovaru bola organizovaná pánom A. osobne, niečo vozil pán C., pri vykládke boli konatelia žalobcu. Faktúry boli uhradené v hotovosti osobne pánom I. na základe dokladu z ERP. Žalobca podal rovnaké vyjadrenie pred prvostupňovým orgánom ako pán A.. Pán A. nevedel predložiť žiadne doklady o nadobudnutí tovaru (pretože doklady nevlastní) a nepamätá si, od koho tovar nadobudol. Pán G. B. tvrdenia žalobcu a pána A. ústne potvrdil, pričom uviedol, že nemal uzatvorenú zmluvu o poskytnutí služby ani mu nebola poskytnutá odmena za sprostredkovanie obchodu. Pán C. pred správcom dane v súvislosti s poskytnutím prepravy tovaru a zapožičania vozidla uviedol, že tieto služby vykonával bezodplatne, pretože si týmto spôsobom znižoval dlh u p. A.. Žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam však nepredložil (napr. doklady o započítavaní pohľadávky), ani, v nadväznosti na tvrdenie pána A., že preprava tovaru bola zahrnutá v cene tovaru, žiadne podklady na určenie ceny prepravy. Uvedené má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u deklarovaného priameho dodávateľa a následne vzniku práva na odpočítanie dane u žalobcu.

30.

Je zrejmé, že žalobca nemá oprávnenia, ktoré zo zákona prináležia daňovým orgánom a teda nemôže sledovať výrobné a obstarávacie procesy svojich dodávateľov a ani ich povinné evidencie, avšak v priebehu daňovej kontroly správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ku ktorým by nemal oprávnenie, nepožadoval zabezpečenie výsluchu svedkov, znaleckého dokazovania, zistenie pobytu a ani zaistenie prítomnosti iných subjektov, t. j. nevyžadoval od žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia.

31.

K čestnému vyhláseniu p. C. žalovaný, tak ako v žalovanom rozhodnutí uvádzal, že čestné prehlásenie nie je dôkazom o tom, že preprava tovaru bola vykonaná. Aj keď v ustanovení § 24 ods. 4 daňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje.

32.

Čestné prehlásenie môže podľa žalovaného nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné prehlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku), preto predloženie čestných prehlásení je v daňovom konaní právne irelevantné.

33.

Žalovaný nezhodnotil hotovostné platy ako nanajvýš neobvyklé, tak ako tvrdí žalobca. Za nanajvýš neobvyklé žalovaný označil situáciu, kedy daňový subjekt, resp. akýkoľvek podnikateľský subjekt v

priebehu jedného mesiaca vykoná platby v hotovosti v takom objeme, v akom boli vystavené sporné faktúry - v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2016 v celkovej sume 22 598,76 Eur. Fakturované sumy sporných faktúr boli v každom jednom prípade, resp. každej spornej faktúre do 5 000,00 EUR ( o obmedzení platieb v hotovosti, ktorý zakazuje vykonávať platby v hotovosti prevyšujúce sumu 5 000 eur, ak je odovzdávajúcim alebo preberajúcim platby právnická osoba).

34.

V kontexte týchto skutočností sa preto žalobca tvrdeným vykonaním úhrad v hotovosti sám zbavil možnosti dokladovania tejto okolnosti z hľadiska dôkaznej sily preukaznejším výpisom z peňažného ústavu, resp. potvrdením peňažného ústavu, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie reálne poskytnuté bolo, resp. či bolo poskytnuté v deklarovanom rozsahu a dodávateľom uvedeným na doklade.

35.

Podľa o DPH predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 69 ods. 5 zákona o DPH každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Podľa zákona číslo (daňového poriadku ) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 63 ods. 2 daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

36.

Súd prejednal vec v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného ( ), ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, pričom žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby, oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

37.

Žalobca v konaní uvádzal, že jeho nárok na odpočet dane bol preukázaný predloženými listinnými dôkazmi aj výpoveďami svedkov a závery žalovaného, ktoré vychádzajú z tendenčného posudzovania zistených skutočností, preto nemajú opodstatnenie. V súvislosti s podmienkami neuznania nadmerného odpočtu poukazoval na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vyslovený v jeho rozhodnutí sp. zn. a v ďalších, ktoré reflektujú na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej podmienkou nepriznania je zistenie, že došlo k podvodnému konaniu a že daňový subjekt mal o takomto konaní vedomosť, čo v danom prípade preukázané nebolo. Za účelové považoval tvrdenia

daňových orgánov o zdravotnom stave pána A. z dôvodu, že tieto sa týkajú jeho stavu v čase výsluchu, a nie v čase realizácie predmetných obchodov.

38.

Žalovaný v konaní namietal, že žalobcom uvádzaná judikatúra sa týka podvodného konania na inom stupni dodávateľského reťazca, pričom v tomto prípade neboli podmienky uplatnenia odpočtu dane splnené z dôvodu nepreukázania dodania tovaru deklarovaným dodávateľom. Žalovaný vyhodnocoval, že k realizácii obchodu malo dôjsť cez osobu pána B., a že tento rovnako ako tvrdený prepravca p. C. iba ústne obchody potvrdil, z ich strany neboli predložené žiadne listinné dôkazy, prepravca tvrdil, že výkonom prepravy vyrovnával svoj záväzok voči pánovi A., ktorý niečo také ani nespomenul, a pokiaľ sa sám mal na preprave podieľať, vzhľadom na jeho zdravotný stav to prepravu tovaru taktiež spochybňuje.

39.

Podľa zistenia súdu, tunajší súd v konaní totožných účastníkov vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100201703/2021 zo dňa 04.02.2021, týkajúceho sa výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2016, za prakticky totožných skutkových okolností i argumentácie účastníkov ako v tomto konaní, rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.05.2022 žalobou napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a obdobne v skutkovo a právne podobnej veci tunajší súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.05.2022 (išlo o zdaňovacie obdobie august 2016) zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

40.

V odôvodnení rozsudku 14 sa súd vysporiadal s argumentáciou účastníkov konania a konštatoval najmä obsahové nedostatky žalobou napadnutého rozhodnutia vedúce k záveru o dôvodnosti žaloby a nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

41.

Pretože súd v tomto konaní nezistil dôvod na odklon od záverov prijatých pri prejednaní veci v konaní sp. zn. a s dôvodmi rozhodnutia zo dňa 05.05.2022 sa stotožnil, na tieto dôvody v zmysle v celom rozsahu odkazuje bez potreby opakovať ich na tomto mieste.

42.

Spôsob odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov naznačuje, že správne orgány nerozlišovali medzi nedodaním tovaru žalobcovi a nedodaním tovaru žalobcovi práve tvrdeným dodávateľom DREVOSTYL, s.r.o. (žalovaný sa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so závermi prvostupňového správneho orgánu o nepreukázaní dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, závery prvostupňového orgánu vo vzťahu k existencii materiálneho plnenia však neboli jednoznačné, keď tento napr. na strane 20 rozhodnutia uvádza, že ani výpoveďou svedka A. nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, pôvod tovaru a jeho fyzická existencia), z čoho je potrebné vyvodzovať, že žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku, ktoré sa primerane vzťahuje aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

43.

Nedostatky rozhodnutia správneho orgánu súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa ako nepreskúmateľného pre nedostatok dôvodov a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie (súd vzhľadom na kompetencie žalovaného pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť rozhodnutie Daňového úradu Trnava zo dňa 28.09.2020), v ktorom správny orgán po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke existencie materiálneho plnenia jednoznačný a dostatočne odôvodnený záver, a v súvislosti s ním aj stanovisko k dôvodnosti či nedôvodnosti odpočítania dane zohľadňujúce judikatúru Súdneho dvora Európskej únie

i právny názor súdu prezentovaný v tomto rozhodnutí, resp. v rozhodnutí, na ktoré v obsahu tohto rozhodnutia odkazuje.

44.

O náhrade trov v konaní úspešného žalobcu rozhodol súd podľa s tým, že podľa o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

45.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok ( ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).