Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_1T-6-2016.pdf
PDF · 151.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/6/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Davidom Lindtnerom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por.
súd obžalovaného
L. U. G. A. N. J. T. J., nar. XX.XX.XXXX v Q., trv. bytom Q., W. Č.. XXXX/XX, na slobode,
oslobodzuje,
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 1Pv 332/2015 zo dňa 27.01.2016, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 11.04.2015 v čase asi o 10.25 hod. v obci Malinovo po Bratislavskej ulici v smere od obce Most pri Bratislave viedla vodička vo výcviku Ľ. G. spolu s inštruktorom autoškoly - obvineným L. U. osobné motorové vozidlo Škoda Fábia, EČV: Q.-XXXJD, ktoré je určené a prispôsobené na výcvik vodičov vo výcviku, pričom vodička v zácviku oproti rodinnému domu s popisným číslom X, na pokyn obvineného, zišla z pravého jazdného pruhu na autobusovú zastávku, kde s vozidlom zastavila a následne na pokyn obvineného vykonala G. s vozidlom otáčací manéver o 180 ° stupňov, tak aby mohla pokračovať v jazde na obec Most pri Bratislave, pričom pri vojdení na vozovku nereagovala na motocykel idúci v pravom jazdnom pruhu po Bratislavskej ulici v smere na obec Tomášov v dôsledku čoho, došlo ku zrážke vozidiel. Pri dopravnej nehode poškodený P. S. utrpel zranenia - podvrtnutie oboch ramenných kĺbov viac vľavo, pomliaždenie a odreninu pravého stehna, pomliaždenie ľavého predkolenia, pomliaždenie a odreninu pravého kolena s priemernou dobou liečenia 14 až 15 dní v zmysle znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo U.. L.. T. C., K.. Obvinený L. U., ako inštruktor autoškoly so špeciálnou povinnosťou v zmysle § 7 zákona č. 8/2009 Z. z. / inštruktor autoškoly pri vykonávaní výcviku na vedenie motorového vozidla má povinnosti vodiča motorového vozidla /svojím konaním porušil dôležitú povinnosť, ktorú mu ukladá zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a to porušením ustanovenia § 22 ods. 1 s poukazom na § 19, § 23 ods. 5 Z. z. o cestnej premávke /povinnosť pri otáčaní neohroziť vodiča idúceho za ním, povinnosť vodiča vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo od chodníka, neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky/,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci a po uplatnení si nároku na náhradu škody zo strany poškodených subjektov v zmysle § 256 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že poškodených s ich nárokmi na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa, nakoľko súd vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaný sa mal skutku, ktorý mu je kladený za vinu, dopustiť v čase, kedy plnil pracovné úlohy ako inštruktor autoškoly - zamestnanec podnikateľského subjektu D. Q. - J. J.. V zmysle ustálenej judikatúry /primerane R 29/69-II, R 14/62, R 11/75/, s poukazom na ustanovenie § 420 ods. 2 Obč. zák., nárok na náhradu škody, spôsobenej pracovníkom tretej osobe alebo organizácii zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh /v tomto prípade malo dôjsť zo strany obvineného k zavinenému porušeniu ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke/ alebo v priamej súvislosti s ním, si mohol nárok na náhradu škody v adhéznom konaní voči obžalovanému uplatniť iba podnikateľský subjekt D. Q. - J. J., s ktorým bol obžalovaný v čase skutku v pracovnom pomere. Poškodenej tretej osobe /poškodený P. S. a pošk. Sociálna poisťovňa/ nárok na náhradu škody voči takémuto obžalovanému - zamestnancovi plniaceho v čase dopravnej nehody pracovné úlohy, neprináleží, pričom poškodení môžu svoje nároky uplatňovať iba voči podnikateľského subjektu D. Q. - J. J., kde bol obžalovaný v rozhodnom čase zamestnaný. Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného L. U. v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. o tom, že je nevinný, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkyne, v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a znalecký posudok znalca odboru cestnej dopravy. Na záver sa súd oboznámil s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania. Následne súd po zrušení jeho rozsudku zo dňa 20.09.2016 Krajským súdom Bratislava na základe odvolania podaného prokurátorom, na hlavnom pojednávaní konanom v rámci svojej povinnosti vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, vykonal výsluch znalca z odboru cestnej dopravy I.. I. Š., ktorého znalecký posudok po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa splnomocnený zástupca poškodeného predložil na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu Bratislava a tiež výsluch znalca z odboru cestnej dopravy I.. T. B., ktorý vo veci vypracoval prvý znalecký posudok. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako vo svojom primárnom rozhodnutí, ktoré ho viedli k opätovnému oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil, nie je trestným činom.
Obžalovaný L. U. vo svojej výpovedi na hlavom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať. Z uvedeného dôvodu súd na návrh prokurátora podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania kedy k veci uviedol, že v rozhodnom čase vykonával ako inštruktor autoškoly kondičnú jazdu na vozidle Škoda Fabia so žiačkou autoškoly Ľ. G.. Obaja boli pripútaní bezpečnostným pásom, vozidlo autoškoly bolo riadne vyznačené ako Autoškola a z diaľky veľmi dobre viditeľné. Počasie bolo slnečné, vozovka suchá. Po príchode do obce Malinovo zistil, že je tam uzávierka, preto vodičke povedal, že sa otočia a pôjdu naspäť inou cestou. Vodička pomaly zastavila pri pravom okraji vozovky pri zástavke autobusov, zastavili kúsok od chodníka, nie úplne pri chodníku. Stáli na vozovke, ktorá bola rozšírená vpravo. Keď stáli, vodičke povedal, že by sa mali otočiť na jeden krát, nech pomaly vytočí kolesá vľavo. Vozidlo stálo, keď vodička vytočila kolesá vľavo. Povedal jej, aby sa presvedčila, či nejde za nimi nejaké vozidlo. Oproti nejazdilo žiadne vozidlo. Vodička sa pozrela cez vonkajšie spätné zrkadlo a aj otočila hlavu dozadu. Následne sa on otočil hlavou dozadu. Nevideli žiadne vozidlo. Potom vodičke povedal, že môže začať s otáčaním. Vodička nato zapla ľavú smerovku, zaradila prvý rýchlostný stupeň a znovu sa pozrela do spätného zrkadla a on znovu otočil hlavu dozadu, nakoľko príprava otáčania trvala vodičke určitý čas. Vtedy videl niekoľko desiatok metrov za ich vozidlom prichádzať motocykel, ktorý jazdil v pravej časti vozovky. Motocykel bol dosť ďaleko, aby bezpečne vykonali otáčanie a aby ho neohrozili. Povedal vodičke, aby sa pohla, začali sa pomaly otáčať, aby si kontrolovala smer otáčania, aby sa otočili na jeden krát. Vodička sa plynule pomaly pohla, nakoľko už mali vytočené kolesá, išli rýchlosťou kráčajúcej osoby. S vozidlom boli už niekde za stredovou čiarou v protismere zošikma smerom von z obce, kedy začul piskot pneumatík. Vtedy zbadal z ľavej strany, že sa na nich rúti motocykel, ktorý išiel smerom do obce. Vodička hneď zabrzdila a hneď aj stáli. Potom videl, ako sa motocykel položil na ľavý bok a šúchal sa po stredovej čiare smerom k nim a narazil do zadnej časti ich vozidla. V momente nárazu boli s vozidlom úplne za stredovou čiarou v protismernom pruhu, ešte mierne zošikma. Po náraze z vozidla vystúpil, na zemi videl ležať dve osoby s prilbou, obaja boli pri vedomí. Hneď zavolal linku 112 a oznamoval nehodu. Žiačka miesto nehody nafotila, motorku aj vozidlo. Vodiča motocykla neohrozili.
Svedok- poškodený P. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný odstavil motorové vozidlo na zakázanej strane zastávky a okrem toho je 7 metrov od tej zastávky odbočovací pruh do dediny, kde sa mohli otočiť. Keď sa blížil k inkriminovanému miestu, videl, že tam nejaké auto stojí, ale nevenoval tomu žiadnu pozornosť, nakoľko nemal zapnuté výstražné svetlá ani smerovku. Keď boli asi 10-15 metrov od vozidla, postrehol smerové svetlo doľava. Pomyslel si, že „dúfam, že sa nechce asi pohnúť“ , ale táto myšlienka ani neprešla a vozidlo sa pohlo. Následne na to začal brzdiť a nakoľko išiel po pravej strane v svojom smere, tak sa vyklonil k stredovej čiare, pretože sa chcel vyhnúť kolízii. K nehode došlo v priebehu pár sekúnd, nestihol ani zatrúbiť. Podľa fotodokumentácie vidno, že je tam brzdná dráha po jeho motorke. To znamená, že reagoval okamžite, ale nedalo sa tejto zrážke vyhnúť. Išiel maximálne rýchlosťou 50 km/hod., pretože sa nemali kam ponáhľať, bolo pekne a cestu si vychutnávali. Je vyučený automechanik, takže vodičský preukaz na motorku má od svojich 18 rokov. Túto motorku mal pred nehodou asi 10 rokov. Okrem tejto motorky má aj turistickú motorku, takže na tejto som chodil len občas. Je bývalý vodič z povolania a mám odjazdených množstvo kilometrov. Motorka je chopper. Najčastejší spôsobom jazdy vo všeobecnosti na týchto motorkách je pohodový. Nevie si vysvetliť ako došlo k tejto nehode, pretože vozidlá autoškoly sú vybavené brzdovými pedálmi aj na mieste inštruktora autoškoly a nechápe ako si dvaja ľudia nevšimnú, že ide motorka, navyše keď sa jedná o motorku, ktorá vydáva špecifický hluk. Tá motorka je veľmi hlasná. Na motorke mal aj zapnuté automatické stretávacie svetlá. Hneď po naštartovaní motorky sa zapnú svetlá. Dodnes trpí psychickými následkami ale účastníčkou nehody bola aj jeho manželka, ktorá v dôsledku nehody utrpela zranenia chrbtice, na ktorú sa podrobila operácii a čaká ju druhá operácia. On bol v marci operovaný na pravé rameno, čaká ho operácia druhého ramena. Bolo to v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Jeho zranenie súdny znalec podcenil, keď konštatoval, že jeho zranenie si vyžaduje 10-15 dní, pritom on marodoval cca 6 týždňov. Nakoľko je živiteľom celej rodiny, musel prerušiť PN-ku a predčasne sa vrátiť do práce. Osvedčenie o evidencie motocykla mu bolo zadržané preto, že na ňom nemal platnú STK. Túto skutočnosť si pred použitím motocykla ani neuvedomil, nakoľko má aj druhú motorku. Nevie ako dlho mal prepadnutú STK na uvedenom motocykli. Predtým na tejto motorke robil STK a prešla bez závad. To auto tam stálo, bral to tak, že je tam odstavené, nevedel, že sa jedná o vozidlo autoškoly, pretože bolo odparkované na kraji a on sa venoval vozovke a riadeniu motorky. Nikto nevystupoval, ani nikto nenastupoval. Jeho prvá reakcia potom, ako zbadal manéver vozidla bola, že okamžite začal brzdiť a vytočil riadidlá motorky k stredu vozovky. Nepamätá si to úplne presne, je to už veľmi dávno. Najprv sa snažil prekážke vyhnúť, v danej chvíli reagoval tak, ako sa dalo. Motorové vozidlo autoškoly stálo rovno pri okraji. Vozidlo vyhodilo smerovku a on čakal, či sa pohne. Jeho logika je taká, že keď zbadal smerovku vozidla, prešiel k stredovej čiare a keď videl, že sa pohlo, tak začal brzdiť. Brzdil ručnou brzdou a boli to stotiny sekundy tak ani nestihol brzdiť nožnou brzdou. Na motorke sa bežne brzdí ručnou brzdou a dobrzdieva sa nožnou brzdou. Motorky Choper ABS nemajú. Motorka sa šmýkala niekoľko metrov. Snažil sa motorku položiť na zem, pretože keby narazil do toho auta predkom, tak dnes tu už nie je. Motorka narazila do zadných ľavých dverí vozidla, on bol vymrštený a narazil prilbou do dverí.
Svedkyňa Ľ. G., išli po tej ceste v dedine a odstavili na kraji cesty, bolo to za hranicou vyznačeného pruhu s tým, že jej bolo povedané, že sa otočia o 180 stupňov. Najprv jej pán inštruktor povedal, ako sa to robí, dáme smerovku, vytočíme kolesá doľava, otočíme sa dozadu, skontrolujeme si všetky zrkadielka. Pán inštruktor si tiež skontroloval všetky zrkadielka. Ona sa pozerala do zrkadielka, potom sa otočila, pozrela sa a to isté urobil aj inštruktor. Inštruktor sa tiež otočil hlavou. Pamätá si to tak, že v tom spätnom zrkadielku nikoho nevidela a preto sa začali pomaly otáčať. Pred odbočovacím manévrom samozrejme vyhodila smerovku. Keď už boli v tej druhej časti cesty, teda smer na Bratislavu, tak do nich narazili. Narazili do časti auta zo strany vodiča dozadu motorového vozidla. Zabrzdili, pán inštruktor vystúpil z auta a išiel skontrolovať tých ľudí, či sú v poriadku. Následne tam prišli ďalší ľudia z tej dediny, začali mu tiež pomáhať a potom niekto zavolal záchranku. Tú motorku si vôbec nevšimla, všimla si ju až v momente keď do nich narazila. Na otázku prokurátora, aby svedkyňa odstránila rozpor vo svojej výpovedi z prípravného konania, kde uviedla že „ako som sa otáčala a ako som už bola na ceste, tak som zrazu zaregistrovala cca 5-6 metrov od nás, ako od obce Most pri Bratislave smerom na Tomášov, ide vo svojom jazdnom pruhu nejaká motorka a ide rovno na nás, pričom akou rýchlosťou išiel uviesť neviem“, svedkyňa uviedla, že ten rozpor bude spôsobený tým, že už je to dávno a vtedy to mala čerstvejšie v pamäti. Nepamätá si, či sa do nárazu s inštruktorom o motorke rozprávali. Stáli tam dosť dlho na to, aby jej pán inštruktor vysvetlil, čo budú robiť. S inštruktorom som predtým absolvovala jednu alebo dve jazdy. Viditeľnosť bola dobrá, bolo slnečné počasie.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru dopravy I.. T. B., ktorý súd so súhlasom strán na hlavnom pojednávaní oboznámil jeho prečítaním, vyplynuli nasledovné skutočnosti:
- počiatočná jazdy rýchlosť motocykla bola v rozsahu 54,9 - 67,1 km/h,
- rýchlosť pohybu motocykla tesne pred stretom s vozidlom bola v rozsahu 26,0 - 31,7 km/h,
- vodič motocykla začal reagovať na vozidlo Škoda v okamihu, keď sa motocykel nachádzal vo vzdialenosti cca 51 metrov od VBM smerom do obce Most pri Bratislave,
- motocykel stratil stabilitu, keď sa nachádzal vo vzdialenosti cca. 21,7 metra od VBM smerom do obce Most pri Bratislave, v dôsledku toho, že pred stretom s vozidlom začal vodič motocykla brzdiť prednou brzdou, následne padol motocykel na ľavú stranu a do miesta stretu s vozidlom sa dostal šúchaním sa po povrchu vozovky,
- technika jazdy vodiča motocykla nebola z technického hľadiska správna, pretože vodič motocykla začal na vozidlo reagovať z technického hľadiska síce včas, ale nesprávnym spôsobom pri riešení vzniknutej situácie, čo malo za následok stratu stability motocykla a následne jeho pád na povrch vozovky,
- druhým nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča motocykla bola počiatočná rýchlosť jazdy motocykla, ktorá bola vyššia oko dovolená rýchlosť v danom úseku (50 km/h),
- v čase dopravnej nehody nebol motocykel spôsobilý na premávku na pozemných komunikáciách, pretože neabsolvoval pravidelnú kontrolu technického stavu na stanici technickej kontroly,
- za predpokladu, že počiatočná rýchlosť jazdy motocykla by bola rovná maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku (50 km/h), vodička počas zaraďovania do jazdného pruhu neohrozila vodiča motocykla jazdiaceho v tomto pruhu, teda vodič motocykla mohol nenáhlou zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy dopravnej nehode zabrániť,
- pri skutočnej počiatočnej rýchlosti jazdy motocykla v rozsahu 54,9 - 67,1 km/h, ktorá bola vyššia ako maximálne dovolená rýchlosť v danom úseku (50 km/h) vodička počas zaraďovania do jazdného pruhu ohrozila vodiča motocykla jazdiaceho v tomto pruhu, teda vodič motocykla nemohol nenáhlou zmenou rýchlosti alebo smeru jazdy dopravnej nehode zabrániť,
- ak mala vodička vozidla povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklistu je vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť na uvedenom úseku, potom príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocykla v súčinnosti s nesprávnou technikou jazdy vodičky vozidla (vodička ohrozila motocyklistu),
- ak nemala vodička vozidla povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklistu je vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť na uvedenom úseku, potom príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodiča motocykla. V tomto prípade vodička motocyklistu neohrozila. Súd ďalej na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán vykonal dôkaz prečítaním znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odvetvia chrurgie U.. L.. T. C., K.., z ktorého vyplynulo, že:
- zdravotný stav poškodeného nebol v čase vzniku ochorenia celkom optimálny a dosť podstatne sa líšil od tzv. fyziologického normálu pacienta vo veku 59 rok, avšak nie v príčinnej súvislosti so vznikom zranení ani s jeho následkami,
- vzniknuté zranenie zo súdnoznaleckého hľadiska neodporuje mechanizmu vzniku nárazom motocyklistu do prekážky a pádom,
- pre zranenie, ktoré znalec u poškodeného považuje za preukázané, je priemerná a primeraná doba celkového liečenia u pacienta vo veku poškodeného pri optimálnom priebehu liečenia cca. 14-15 dní, práceneschopnosť závisí od pracovného zaradenia, do všetkých manuálnych pracovných zaradení je potrebná obvykle maximálne cca. 10-12 dní, pri ťažkej manuálnej práci vrátane rehabilitácie cca. 15 dní,
- práceneschopnosť od 13.04.2015 do dňa vypracovania znaleckého posudku dňa 23.05.2015 považuje znalec zatiaľ za zraneniu neprimeranú a biologicky neodôvodnenú,
- z medicínskeho hľadiska išlo o úraz ľahkého charakteru.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
- záznam ODI Senec o dopravnej nehode, z ktorého vyplýva, že dopravná nehoda sa stala na rovnom úseku na mieste prerušovanej stredovej čiary, za denného svetla bez zníženej viditeľnosti vplyvom poveternostných podmienok na úseku v obci s rýchlostným limitom 50 km/hod, na suchom neznečistenom povrchu vozovky,
- fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že motorové vozidlo sa nachádza v protismernom pruhu za stredovou čiarou,
- zápisy o dychovej skúške deklarujúce, že obžalovaný, žiačka autoškoly ani poškodený pred dopravnou nehodou nepožili alkoholické nápoje,
- evidenčná karta vodiča z ktorej vyplýva, že obžalovaný je držiteľom všetkých vodičských oprávnení, prvé vodičské oprávnenie mu bolo udelené dňa 25.03.1977 a doposiaľ nebol nikdy prejednávaný pre priestupok a nebol ani účastníkom dopravnej nehody.
Po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 20.09.2016 Krajským súdom Bratislava na základe odvolania podaného prokurátorom, na hlavnom pojednávaní konanom súd súc viazaný povinnosťou vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, vykonal výsluch znalca z odboru cestnej dopravy I.. I. Š. a tiež výsluch znalca z odboru cestnej dopravy I.. T. B..
Znalec I.. I. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa svojho znaleckého posudku sa v plnej miere pridržiava. Nehodový dej riešil v dvoch alternatívach z toho dôvodu, že nie je presne známe, akou rýchlosťou a akou technikou jazdy sa vozidlo Autoškoly v daných miestach a v danom čase na vozovke otáčalo. Ním vypracovaná prvá alternatíva sa približuje k tvrdeniu osádky vozidla autoškoly, ktorí tvrdili, že sa na vozovke otáčali pomaly - v podstate krokom. Druhá alternatíva znázorňuje priebeh nehody pri predpokladanom štandardnom spôsobe otáčania sa na vozovke a táto alternatíva je zároveň blízka alternatíve, ktorú vo svojom znaleckom posudku vypracoval aj I.. B.. Z prvej alternatívy vyplývajú závery, že vodič motocykla použil pri priebehu dopravnej nehody nesprávnu techniku jazdy a teda technickou príčinou tejto dopravnej nehody bolo jeho konanie. Vozidlo autoškoly mu v tejto alternatíve nevytvorilo ani náhlu prekážku, a jeho vodička vo funkcii žiačka autoškoly mu dala zákonným spôsobom prednosť v jazde. V rámci druhej alternatívy boli technickou príčinou dopravnej nehody dve pochybenia a síce pochybenie vodiča motocykla pri jeho nesprávnom spôsobe brzdenia a pochybenie inštruktora autoškoly, ktorý svojim konaním vytvoril na vozovke kolíznu situáciu tak, že za istých okolností voči motocykla nemal možnosť nehode zabrániť, resp. bolo v tejto alternatíve výpočtami zistené, že aj vodička - žiačka autoškoly a jej inštruktor mali možnosť nehode zabrániť správnym konaním, t.j. včasným zastavením vozidla autoškoly ešte pred vjazdom do jazdného pruhu vozovky a teda do jazdnej dráhy prichádzajúceho motocykla. Z technického hľadiska nie je možné jednoznačne technicky preukázať, že predmetnú dopravnú nehodu spôsobil výlučne a nesporne iba inštruktor vozidla autoškoly. Výpočty majú svoju toleranciu presnosti, resp. nepresnosti. Jeho výpočty na rozdiel od I.. B. realizoval z hľadiska výpočtového podstatne komplikovanejším spôsobom, pretože riešil celý priebeh nehody v kinetickom modeli, do predného výpočtu za použitia troch viac telesových systémov. Takýto výpočet je mimoriadne komplikovaný, ale dáva celkový prehľad o priebehu nehodového deja. V prípade, že použil pre riešenie nehodového deja pre brzdenia motocykla zhodnú hodnotu spomalenia ako znalec I.. B., mal kolízny motocykel na počiatku nehodového deja rýchlosť cca 50 km/h. Ak zváži toleranciu presnosti výpočtu, potom pri oboch alternatívach ním prezentovaných priebehov nehody, bola rýchlosť jazdy motocykla na počiatku nehodového deja v rozmedzí cca. 47,5 až 55 km/h. Ak by pre brzdenie motocykla počas nehodového deja nepoužil tú hodnotu spomalenia ako I.. B., ale tú, ktorá vychádza z jeho výpočtu a ak by zobral pre brzdenie iba predným kolesom 70% z hodnoty z maximálne dosiahnuteľného spomalenia, potom by použil hodnotu 4,8 m/sek.2, a nie 5,7, ako bolo v posudku I.. B.. V prípade aplikácie takejto hodnoty spomalenia by bola rýchlosť pohybu motocykla na začiatku nehodového deja samozrejme ešte nižšia a nebolo by teda v okolí rýchlosť 50 km/h, ale v okolí cca 47 km/h.
Znalec I.. T. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo svojom znaleckom posudku vypracoval priebeh dopravnej nehody s takými závermi, ktoré sú takmer totožné s alternatívou č. 2, ktorú má vypracovanú I.. Š. vo svojom znaleckom posudku. V danom prípade existujú aj iné možné priebehy dopravnej nehody a týchto iných možností je nespočetne veľa, ale ani tieto iné priebehy dopravnej nehody by nemali na závery jeho znaleckého posudku, pokiaľ sa to týka hodnotenia techniky jazdy jednotlivých účastníkov žiaden vplyv. Za predpokladu, že vodič motocykla by v okamihu v ktorom v skutočne začal pri priebehu dopr. nehody brzdiť, brzdil prednou aj zadnou brzdou až do konečnej polohy, t.j. nespadol by s motocyklom, potom by bezpečne, pred koridorom otáčania sa vozidla zastavil. Pokiaľ poškodený vo svojej výpovedi tvrdí, že úmyselne za účelom zabránenia kolízii s motorovým vozidlom položil motorku na zem, nepovažuje takéto konanie z technického hľadiska v tomto konkrétnom prípade za technicky správny spôsob, pretože už na základe zanechanej brzdnej stopy mohol vodič motocyklu pri brzdení zistiť a uvedomiť si, či na danú vzdialenosť vie zastaviť. Navyše vodič na motocykli nebol sám a spolujazdkyňa takúto reakciu nemohla očakávať. Nehovoriac o tom, že za správny spôsob jazdy považuje to, že mal začať brzdiť oboma brzdami. Zdôrazňuje, že otázka brzdného spomalenia nie je jediným dôvodom ustálenia počiatočnej rýchlosti motocykla a pokiaľ by bola použitá nižšia hodnota, t.j. hodnota na spodnej hranici možného rozpätia, potom by bola počiatočná rýchlosť motocyklu nižšia. Počiatočná rýchlosť motocykla však nie je primárnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Použitá hodnota maximálne dosiahnuteľného brzdného spomalenia je len jeden z faktorov, ktorý má vplyv na výpočet dosiahnutej rýchlosti motocykla. Druhým faktorom je úbytok rýchlosti zmarený deformačnou prácou pri náraze motocykla do vozidla a v porovnaní so znaleckým posudkom I.. Š. má tento parameter tiež vplyv na výpočet počiatočnej rýchlosti. Tento parameter sa určuje veľmi obtiažne, existuje relatívne málo vzoriek pre daný typ poškodenia motocykla a preto je odporúčané tolerančné pole pri určovaní rýchlosti motocykla plus, mínus 10% - ktoré použil. Ak by vzal do úvahy všetky okolnosti, ktoré by vedel upraviť smerom dole, potom by dospel výpočtom určite k nižšej počiatočnej rýchlosti, ktorá by sa priblížila k rýchlosti 50 km/h, ale len zo strany vyššej rýchlosti, teda by nebola pod 50 km/h, alebo na hranici. Nedá sa vylúčiť, že sa motocykel pohyboval na začiatku deja rýchlosťou 50 km/h. Pri analýze nehodového deja nikdy nešiel na hranicu minimálnej hodnoty rozpätia dosiahnutého brzdného spomalenia a pri určovaní rýchlosti sa snaží odhadnúť túto hodnotu cca v strednej úrovni z hľadiska rozsahu poškodenia motocykla. Za predpokladu, že počiatočná rýchlosť motocyklu bola na úrovni maximálne povolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku, t.j. 50 km/h pri polovičnom brzdnom spomalení by motocykel pred koridorom otáčania sa vozidla škoda zastavil za predpokladu, že by začal brzdiť v mieste, v ktorom pri skutočnom priebehu nehodového deja brzdiť začal a za predpokladu, že by brzdil do polohy zastavenia, t.j. že by počas brzdenia motocykla nepadol. Pri tejto alternatíve nedošlo k ohrozeniu motocyklu vozidlom autoškoly. Nevidí žiaden dôvod, aby sa na danom mieste vozidlo autoškoly nemohlo otáčať za danej situácie v rozhodnom čase. Označenie vozidla autoškola priamo určuje účastníkom premávky, aby dbali na zvýšenú opatrnosť. Pri jeho alternatíve „C“ nedošlo k vytvoreniu kolíznej situácie. Vo vzdialenosti cca 3,5 metra pred koridorom otáčania vozidla autoškoly by došlo k zastaveniu motocykla pri polovičnom brzdnom spomalení, pričom za tohto predpokladu sa vozidlo autoškoly nachádzalo celé v protismernom jazdnom pruhu smerom do obce Ivanka pri Dunaji.
Vyhodnotením obsahu vyššie uvedených výpovedí znalcov z odboru cestná doprava na hlavnom pojednávaní súd dospel z záveru, že tieto nie sú pre možnosť meritórneho rozhodnutia vzájomne rozporné v takom rozsahu, ktorý by vyžadoval pribratie Ústavu súdneho inžinierstva Žilina za účelom vypracovania „kontrolného“ znaleckého posudku. Obaja znalci totiž zhodne pripustili a nevylúčili v danom prípade existenciu takej alternatívy priebehu skutkového deja, pri ktorej príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla.
Vzhľadom na uvedené, na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por., dospel opätovne k nasledovným skutkovým a právnym záverom, ktoré vo vzťahu k otázke zavinenia obžalovaného nie sú spôsobilé ovplyvniť ani doplňujúce zistenia znaleckého posudku znalca I.. Š.: Ku skutku:
Súd v súvislosti so skutkovým dejom po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich dostupných dôkazov dospel k záveru, že nie je možné /tak ako pri väčšine dopravných nehôd/ ani v tomto prípade jednoznačne ustáliť jeho priebeh, nakoľko nie je možné objektívne zopakovať rovnakú situáciu, ktorá bezprostredne dopravnej nehode predchádzala. Súčasne je však potrebné konštatovať, že existencia priebehu skutkového deja tak, ako ho uviedol obžalovaný, potvrdila ho svedkyňa G. a súčasne v zásadných okolnostiach korešpondoval aj so závermi znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, nebola nijakým z produkovaných dôkazov vyvrátená. Keďže zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd svoje rozhodnutie oprel o fakty, ktoré sú jednoznačné a nepochybné, a nie len v rovine pravdepodobnosti, hypotéz a špekulácií, súd musel obligatórne v zmysle zásady „in dubio pro reo“ vychádzať pri svojom rozhodnutí zo skutkových okolností pre obžalovaného najpriaznivejších. Vyhodnotením jednotlivých produkovaných dôkazov na hlavnom pojednávaní mohol preto súd jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť nasledovné okolnosti predmetnej dopravnej nehody:
- obžalovaný ako inštruktor autoškoly /ako subjekt zodpovedný za konanie žiačky autoškoly, keďže v zmysle § 7 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke má povinnosti vodiča motorového vozidla/ sa bezprostredne pred stretom s motocyklom vizuálne presvedčil, či vodička môže vykonať otáčací manéver, pred týmto vodičku poučil o podmienkach otáčania a následne sa o možnosti vykonania manévru presvedčila vodička. Túto kontrolu možnosti vykonať otáčanie vodička na základe pokynu obžalovaného urobila dvakrát, prvý krát pred tým, ako vytočila kolesá stojaceho vozidla a druhý krát potom, ako vyhodila smerovku a s vozidlom sa pohla. Obžalovaný postupoval v súlade s ustanovením § 19, § 22 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pretože pred vykonaním otáčania opakovanou kontrolou vozovky dbal na zvýšenú opatrnosť a zabezpečil, aby vodička dala pred otáčaním znamenie o zmene smeru jazdy,
- poškodený viedol motocykel /uplatnením zásady „in dubio pro reo“ pre obžalovaného priaznivejšou/ rýchlosťou 67,1 km/h, teda rýchlosťou o 34,2 % vyššou ako bola najvyššia dovolená rýchlosť v obci s rýchlostným limitom 50 km/hod, čím porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Pokiaľ aj súd pripustí alternatívu, že počiatočná rýchlosť motocykla bola na úrovni maximálne povolenej rýchlosti jazdy v uvedenom úseku, t.j. 50 km/h, nedošlo by k ohrozeniu motocykla vozidlom autoškoly pri správnej technike jazdy poškodeného /brzdenie a absencia pádu/ a motocykel by pred koridorom otáčania sa vozidla škoda zastavil,
- poškodený vodič motocykla začal na vozidlo reagovať síce včas, ale nesprávnou technikou brzdenia prednou brzdou, čo malo za následok stratu stability motocykla a jeho pád na povrch vozovky,
- zo samotnej výpovede poškodeného, ktorý na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa blížil k inkriminovanému miestu, videl, že tam nejaké auto stojí, ale nevenoval tomu žiadnu pozornosť, nakoľko nemalo zapnuté výstražné svetlá ani smerovku, možno vzhľadom na všetky zistené okolnosti /najmä skutočnosť, že z fotodokumentácie je zrejmé, že vozidlo autoškoly je výraznej modrej farby, zo všetkých strán polepené nápismi autoškola a na streche sa nachádza plastový transparent o veľkosti cca. 30x15 cm s červeným nápisom autoškola na bielom pozadí/ konštatovať, že poškodený v rozhodnom čase nesledoval situáciu v cestnej premávke a nebral ohľad na označené výcvikové vozidlo autoškoly, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c), písm. d),
- poškodený viedol motocykel v rozhodnom čase nespôsobilý na premávku na pozemných komunikáciách, pretože neabsolvoval pravidelnú kontrolu technického stavu na stanici technickej kontroly. Týmto poškodený porušil povinnosti vodiča vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, v zmysle ktorého je vodič povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke, a zákaz stanovený zákonom č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, v zmysle ktorého prevádzkovateľ vozidla nesmie v premávke na pozemných komunikáciách prevádzkovať vozidlo, ktoré nemá platné osvedčenie o technickej kontrole. Uvedené porušenie dopravných predpisov nemožno vyhodnocovať, z dôvodu nevykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní v tomto smere /v rámci zásady kontradiktórnosti konania skúmanie tejto okolnosti nenavrhla žiadna zo strán/, v rámci okolností, či predmetný motocykel mal technické nedostatky, ktoré mohli mať na priebeh dopravnej nehody vplyv, súd ho však uvádza v kontexte výpočtu porušení predpisov na úseku dopravy, ktorých sa poškodený pred a počas nehodového deja dopustil, čo má význam z hľadiska hodnotenia závažnosti konania obžalovaného.
Ako to vyplýva z vyššie uvedených skutkových zistení, obžalovaný /bez vyhodnocovania možnosti aplikácie princípu obmedzenej opatrnosti ako aj jednotlivých skutkovo-právnych alternatív, ktorým sa súd venuje nižšie/, neporušil žiadne zákonné ustanovenia na úseku dopravy. Pokiaľ prokuratúra okrem iného tvrdí, že obžalovaný „v prvom rade porušil povinnosť uvedenú v ust. § 25 ods. 1 písm. f) zákona o cestnej premávke, keď s vozidlom zastavil a stál na zastávke vozidla pravidelnej verejnej dopravy“, je potrebné konštatovať, že pokiaľ by k takémuto porušeniu zákona aj došlo, čo na hlavnom pojednávaní preukázané jednoznačne nebolo, je táto skutočnosť vo vzťahu k otázke rozsahu zavinenia obžalovaného absolútne irelevantná, pretože ju s okolnosťami vzniku a priebehu dopravnej nehody nespája žiadna príčinná súvislosť. Na strane druhej súd ustálil, že poškodený v tomto smere zlyhal viac krát /nesprávna technika jazdy - brzdenia, nedostatočný ohľad na vozidlo autoškoly, formálna nespôsobilosť motocykla na prevádzku v cestnej premávke, a v niektorých potenciálne možných alternatívach priebehu skutkového deja aj nedovolená rýchlosť/.
Ku právnej kvalifikácii:
I. princíp obmedzenej dôvery v doprave
Tento princíp, rešpektovaný vo všetkých štátoch Európy a vyspelých štátoch sveta vo všeobecnosti znamená, že sa vodič pri prevádzke vozidla na pozemných komunikáciách môže spoliehať na to, že ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržiavať pravidlá cestnej premávky, vyplývajúce z príslušných zákonov. Tento princíp sa neuplatňuje iba vo výnimočných prípadoch, napr. tam, kde zo situácie vyplýva povinnosť zvýšiť opatrnosť /zvýšený pohyb detí, starších osôb, zvierat na komunikácii/. V danom prejednávanom prípade sa však o takúto situáciu nejedná, resp. jedná, ale iba z pohľadu poškodeného, a preto súd uvádza nasledovné právne úvahy:
1) V zmysle § 22 zák. 4. 8/2009 Z. z. nesmie vodič pri odbočovaní ohroziť vodiča idúceho za ním. Pojem „neohroziť“ znamená počínať si tak, aby inému účastníkovi premávky nevzniklo žiadne nebezpečenstvo. Pojem „neobmedziť“ pritom znamená konať tak, aby účastník premávky inému účastníkovi neprekážal / z dôvodu zachovania plynulosti premávky/. Zo znaleckého posudku vyplýva, že z technického hľadiska neohroziť znamená konať tak, aby vodič neprinútil druhého účastníka náhle zmeniť rýchlosť a smer jazdy. Náhlou zmenou smeru alebo rýchlosti jazdy sa pritom rozumie taká zmena, pri ktorej vodič brzdí vozidlo maximálnym dosiahnuteľným brzdným spomalením. Ak účastník cestnej premávky, ktorý sa otáča, neohrozí vodiča idúceho za ním, teda neprinúti ho zmeniť náhle smer alebo rýchlosť jazdy, potom ho iba obmedzí a prinúti zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy nenáhle. Z technického hľadiska sa nenáhla zmena nesmie uskutočniť so spomalením presahujúcim polovicu maximálne dosiahnuteľného brzdného spomalenia. Aplikujúc uvedené, znalec vo svojom posudku jednoznačne uviedol pri alternatíve A), že pri počiatočnej rýchlosti jazdy motocykla v rozsahu 54,9 - 67,1 km/h, začiatku reakcie vodiča motocykla vo vzdialenosti cca 51 metrov od VBM , tak ako pri skutočnom priebehu nehodového deja a následným brzdením motocykla maximálnym brzdným spomalením vzhľadom na povrch vozovky, by k stretu motocykla s vozidlom nebolo došlo. Pri tejto alternatíve brzdenia motocykla /teda maximálne dosiahnuteľným brzdením, za predpokladu správnej techniky brzdenia/ možno hovoriť o ohrození vodiča motocykla motorovým vozidlom, avšak k nehode by nedošlo. Je však dôležité zdôrazniť, že k nehode za týchto okolností by nedošlo iba za predpokladu správnej techniky brzdenia vodiča motocykla, pretože príčinou pádu motorky bolo práve brzdenie ručnou brzdou a zranenia poškodeného vznikli tak pádom z motorky ako aj nárazom do motorového vozidla. Túto alternatívu však možno z úvah vylúčiť, pretože obsahuje dve hypotézy - brzdenie inak ako pri skutočnom priebehu nehody a nehodu bez následku. Pri alternatíve B) znalec uviedol, že pri počiatočnej rýchlosti jazdy motocykla v rozsahu 54,9 - 67,1 km/ h, začiatku reakcie vodiča motocykla vo vzdialenosti cca 51 metrov od VBM , tak ako pri skutočnom priebehu nehodového deja a následným brzdením motocykla brzdným spomalením rovnajúcim sa jednej polovici maximálne dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky, by k stretu motocykla s vozidlom došlo. Pri tejto alternatíve možno hovoriť ohrození vodiča motocykla motorovým vozidlom, pretože na to, aby sa kolízii vyhol, by musel vodič motocykla zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy náhle. Táto alternatíva je aplikovateľná na daný prípad, avšak z hľadiska hodnotenia zavinenia obžalovaného je tu potrebné vziať do úvahy nie nevýznamné prekročenie dovolenej rýchlosti a nesprávnu techniku brzdenia poškodeného. Pri alternatíve C) znalec uviedol, že pri počiatočnej rýchlosti jazdy motocykla v rozsahu 47,5 - 52,5 km/ h, teda rýchlosti jazdy rovnajúcej sa maximálnej dovolenej rýchlosti, začiatku reakcie vodiča motocykla vo vzdialenosti cca 51 metrov od VBM, tak ako pri skutočnom priebehu nehodového deja a následným brzdením motocykla brzdným spomalením rovnajúcim sa jednej polovici maximálne dosiahnuteľného brzdného spomalenia vzhľadom na povrch vozovky, by k stretu motocykla s vozidlom nebolo došlo. Pri tejto alternatíve teda k ohrozeniu vodiča motocykla otáčacím manévrom vozidla nedošlo. Z tejto alternatívy, rovnako hypotetickej, keďže skutočná rýchlosť motocykla bola vyššia ako dovolená, je nepochybné, že pokiaľ by poškodený v rozhodnom čase dodržal zákonom dovolenú rýchlosť v obci /a brzdil by technicky správne/, ku kolízii by nebolo došlo.
Na podklade vyššie uvedeného možno konštatovať nasledovné:
- konanie obžalovaného možno pokryť jeho zavinením iba v prípade, že mal povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklistu je vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť na uvedenom úseku, resp. pokiaľ bola rýchlosť motocykla na úrovni maximálne dovolenej rýchlosti povinnosť predpokladať potenciálnu nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla. Založením takejto povinnosti obžalovaného by bola potom príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska nesprávna technika jazdy vodičky vozidla
- obžalovaného, keďže vodička motocyklistu ohrozila, za súčasnej nesprávnej techniky jazdy vodiča motocykla /vysoká rýchlosť, technika brzdenia/,
- pokiaľ však obžalovaný nemal povinnosť predpokladať, že rýchlosť jazdy motocyklistu je vyššia ako maximálna dovolená rýchlosť na uvedenom úseku, resp. pokiaľ bola rýchlosť motocykla na úrovni maximálne dovolenej rýchlosti povinnosť predpokladať potenciálnu nesprávnu techniku jazdy vodiča motocykla, potom príčinou dopravnej nehody bola z technického hľadiska výlučne nesprávna technika jazdy vodiča motocyklu, pretože vodička - obžalovaný motocyklistu neohrozil, iba obmedzil /obmedzenie účastníka cestnej premávky nie je protiprávnym konaním/. V takomto prípade u obžalovaného absentuje zavinenie. Poškodený nielen že pri jazde na motocykli v rozhodnom čase nezachoval povinnú mieru opatrnosti vyplývajúcu zo zákonných ustanovení pravidiel cestnej premávky porušením vyššie uvedených zákonných ustanovení na úseku dopravy, ale nezachoval vzhľadom k okolnostiam a miestu, kde k dopravnej nehode došlo ani individuálnu mieru opatrnosti nad mieru stanovenú zákonom, keďže v danom mieste, nakoľko sa jednalo o obec, mohol a zároveň mal predpokladať zvýšenú možnosť kolízie /napr. prítomnosť detí, starších osôb, stavebných a poľnohospodárskych strojov a pod./ o to viac, keď sa v danom prípade v obci na krajnici nachádzalo označené vozidlo autoškoly, a tomu mal preto prispôsobiť svoju jazdu. Poškodený bol povinný viesť motocykel maximálne rýchlosťou dovolenou a súčasne primeranou okolnostiam, ktoré mu ako vodičovi mali a museli byť známe /vošiel do obce a nepochybne musel vidieť vozidlo autoškoly stojace na krajnici a z tohto dôvodu mal zvýšiť opatrnosť ohľadom na označené výcvikové vozidlo autoškoly/, a prípadne aj rýchlosťou nižšou ako maximálne dovolenou a obžalovaný sa mohol spoliehať, že poškodený nepôjde v obci vyššou ako maximálne dovolenou rýchlosťou, resp. mohol dokonca legitímne predpokladať a spoliehať sa, že vzhľadom k tomu, že sa jednalo o vozidlo autoškoly, poškodený s ohľadom túto okolnosť zvýši svoju individuálnu opatrnosť nad rámec zákonnej a prispôsobí tomu svoju rýchlosť. V tomto smere nie je bez významu ani skutočnosť, zvyšujúca nebezpečnosť konania poškodeného ako účastníka cestnej premávky, že sa jedná podľa jeho vyjadrenia o bývalého vodiča z povolania, u ktorého by malo byť ovládanie všetkých pravidiel ako aj nuáns /tu ide práve o skúsenosti a individuálnu mieru opatrnosti, ktoré možno od neho oprávnene požadovať/ cestnej premávky samozrejmosťou.
Na tomto mieste súd uvádza, že vyššie uvedené dve alternatívy zavinenia nie sú iba otázkou právneho posúdenia z hľadiska aplikácie princípu obmedzenej dôvery v doprave, ale v nemenšej miere aj otázkou hodnotového postoja súdu. Súd po vykonaní dokazovania v danej veci zastáva právny názor, že od obžalovaného za daných zistených okolností nemožno žiadať, aby pri jeho inak správnej technike jazdy predvídal, že vodič motocykla poruší pravidlá cestnej premávky /a to zásadným spôsobom alternatívne s poukazom na významné prekročenie rýchlosti obci, nesprávnu techniku brzdenia a súčasne nezvýšenie opatrnosti z dôvodu prítomnosti vozidla autoškoly, ktoré vo vzájomnom súvise možno hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti/. Obžalovaný nepochybne očakával, a podľa názoru súdu očakávať mohol, že vodič motocykla v obci dodrží dovolenú rýchlosť, resp. túto primerane zníži v obci vzhľadom na okolnosti /vozidlo autoškoly/ aj pod rýchlosť maximálne dovolenú za súčasne správnej techniky jazdy a preto umožnil žiačke autoškoly vstup na vozovku. Znalec I.. B. totiž potvrdil, že odhad obžalovaného bol správny, pretože pri dodržaní dovolenej rýchlosti poškodeným a správnou technikou brzdenia by ku kolízii nebolo došlo. Od obžalovaného nemožno spravodlivo žiadať /jedine neprípustným prepínaním trestnej represie/, aby za situácie, kedy pri jazde v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou neporušil žiadne dopravné predpisy, predpokladal porušenie dopravných predpisov cestnej premávky poškodeným a aby tomu ešte viac prispôsobil inak správnu techniku svojej jazdy. Obžalovaný bol od poškodeného oprávnený očakávať dodržiavanie dopravných predpisov a naopak práve poškodený nemôže očakávať, že vodiči zvýšia svoju opatrnosť aj nad rámec okolností, ktoré sú povinní a vzhľadom na okolnosti schopní predvídať, pokiaľ im to sám poškodený znemožní porušením pravidiel cestnej premávky /primerane R NS ČR 45/2005, R NS SSR 7Tz 96/80/. Aj z hľadiska hodnotového súd vyjadruje hlboké vnútorné presvedčenie, že vyššie uvedený právny záver je správny, pokiaľ je normou právneho štátu rovnosť práv a povinností. Je nepochybné, že pokiaľ by všetci účastníci premávky na pozemných komunikáciách rovnako dodržiavali zákonné ustanovenia upravujúce vzťahy v doprave /a na tom treba zásadne trvať, pretože „každý si je strojcom vlastného šťastia“/, k dopravným nehodám by dochádzalo podstatne menej a najmä s ďaleko menej závažnými následkami. Je totiž neprijateľné, aby boli v právnom štáte kriminalizované osoby za situácie ako je táto iba z dôvodu, že zhodou nešťastných okolností došlo k poškodeniu zdravia vodiča motocykla, čo automaticky v prípravnom konaní viedlo k založeniu jeho procesného postavenia poškodeného. Ako hypotézu súvisiacu so častým prepínaním trestnej represie a zneužívaním trestného práva na „liečenie všetkých neduhov spoločnosti“, ktoré je v slovenskom právnom prostredí smutným faktom, je na tomto mieste dôležité uviesť, že pokiaľ by za totožných skutkových okolností, ako je tomu v danom prípade, došlo k poškodeniu zdravia obžalovaného alebo vodičky autoškoly a nie vodiča motocykla, orgány činné v trestnom konaní by obrátili „procesné garde“ a na lavici obžalovaného by sa z dôvodu vyššie uvedených porušení dopravných predpisov nepochybne ocitol práve súčasný poškodený. V tejto hypotéze podľa názoru súdu spočíva celá absurdnosť predmetného trestného stíhania obžalovaného /v procesnom štádiu po tom, ako bol na hlavnom pojednávaní obžalobou predložený znalecký posudok z odboru dopravy, ktorý podľa názoru súdu zavinenie obžalovaného jednoznačne vylúčil a dokonca po tom, ako znalec I.. Š. vo svojom znaleckom posudku pripustil alternatívu, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla/.
Súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že v skutku obžalovaného absentuje protiprávnosť jeho konania, pretože za zistených okolností neporušil žiadne ustanovenie zákona o cestnej premávke. Konanie obžalovaného neobsahuje prvok zavinenia a to ani vo forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko obžalovaný nevedel a vzhľadom na okolnosti, ktoré nehode predchádzali a ktoré vyhodnotil a svoje osobné pomery /ako skúsený vodič autoškoly/ ani vedieť nemal a nemohol, že za daných okolností otáčacím manévrom môže spôsobiť kolíziu s následkom zranenia osoby. Súd uzatvára, že pri niektorých z potenciálnych alternatív priebehu skutkového deja zodpovednosť za zavinenie nehody nesie poškodený vodič motocykla, nakoľko ako to z vykonaných dôkazov vyplýva, obžalovaný na danom mieste a za daných okolností nemohol a nebol ani povinný počítať s jeho potenciálne závažným porušením pravidiel cestnej premávky /rýchlosť, nedbanie na vozidlo autoškoly za súčasnej nesprávnej techniky brzdenia/, čím vytvoril primárne nebezpečnú situáciu pre seba ako aj nebezpečenstvo pre iných účastníkov cestnej premávky.
2) Na tomto mieste je dôležité zdôrazniť, že súd by obžalovaného spod obžaloby oslobodil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom aj v prípade, že by dospel k záveru, že obžalovaný mal za daných okolností povinnosť predpokladať /čo by bolo podľa názoru súdu v rozpore s princípom obmedzenej dôvery v doprave/, že poškodený môže pri jazde nerešpektovať zákonné ustanovenia o povolenej rýchlosti a zvýšenej opatrnosti k označeným vozidlám a bol tomu povinný prispôsobiť svoje správanie pri jazde vozidlom, a to z nasledovných dôvodov:
- obžaloba skutok obžalovaného kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. K uvedenému súd vo všeobecnosti uvádza, že pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu sa vyžaduje, aby zavinenie páchateľa, v danom prípade vo forme nedbanlivosti, zahŕňalo všetky znaky objektívnej stránky trestného činu, teda protiprávne konanie a v jeho príčinnej súvislosti vzniknutý trestnoprávne relevantný následok. Pre naplnenie obligatórnych pojmových znakov predmetnej skutkovej podstaty je teda potrebné, aby nedbanlivosť páchateľa /vo vedomej alebo nevedomej forme/ spočívajúca vo vedení motorového vozidla spôsobom, ktorým dôjde k porušeniu ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke /v tomto prípade by sa jednalo o ohrozenie vodiča motocykla idúceho za vozidlom obžalovaného podľa § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 cit. zákona/, bola v priamej príčinnej súvislosti s trestnoprávne relevantným následkom, ktorým je ublíženie na zdraví poškodenej osobe a súčasne kumulatívne, aby sa z hľadiska závažnosti jednalo o také konanie, ktoré možno kvalifikovať ako porušenie dôležitej povinnosti uloženú zákonom.
- súd v danej veci nemal pochybnosti o tom, že zranenia, ktoré poškodený pri dopravnej nehode utrpel, mali povahu ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., nakoľko ako to vyplynulo z produkovaných listinných dôkazov a znaleckého posudku, u poškodeného si spôsobené zranenie objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie a ošetrenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený jeho obvyklý spôsob života,
- pokiaľ by aj súd dospel k záveru /vylúčením alternatív priebehu skutkového deja svedčiacich v prospech obžalovaného/, že obžalovaný ohrozil motocyklistu, v dôsledku čoho došlo k nehode, musel by na podklade vykonaného dokazovania súčasne konštatovať vysokú mieru spoluzavinenia poškodeného na dopravnej nehode a jej následkoch, nakoľko kým obžalovanému by bolo kladené za vinu porušenie jedného ustanovenia zákona o cestnej premávke, poškodený nehodu spoluzavinil niekoľkonásobným porušením, dokonca potenciálne v prípade prekročenia rýchlosti podľa názoru súdu závažným, zákonných predpisov na úseku dopravy. Tento nepochybný fakt má mimoriadny význam z hľadiska vyhodnotenia existencie pojmového znaku porušenia dôležitej povinnosti ustanovenej zákonom, teda či konanie obžalovaného bolo vzhľadom na všetky okolnosti z materiálneho hľadiska tak závažné, že ho za porušenie dôležitej povinnosti vôbec považovať možno,
- vychádzajúc z vyššie uvedeného skutok, ktorý je obvinenému kladený za vinu, podľa názoru súdu nie je možné kvalifikovať v zmysle § 158 Tr. zák., pre absenciu obligatórneho kvalifikačného znaku uvedenej skutkovej podstaty, teda „porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona“, nakoľko porušenie ustanovenia porušeniu ustanovenia § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v danom konkrétnom prípade vzhľadom na mimoriadne vysoké spoluzavinenie poškodeného, nemožno považovať za porušenie dôležitej povinnosti tak, ako to mal pri koncipovaní uvedenej skutkovej podstaty zákonodarca namysli. Je zrejmé, že nie je možné v každom porušení dopravného predpisu mechanicky vzhliadať porušenie dôležitej povinnosti. Zákon chcel bezpochyby postihnúť týmto prísnejším ustanovením tých páchateľov - vodičov, ktorí pri prevádzke motorových vozidiel hrubým spôsobom porušujú dopravné predpisy napr. tým, že jazdia obzvlášť rýchlo a svojou nezodpovednou a riskantnou jazdou alebo po požití alkoholu ohrozujú bezpečnosť účastníkov cestnej premávky. V prípade pripustenia iného výkladu by zrejme došlo k paradoxnej situácii, kedy by konanie každého vinníka dopravnej nehody s následkami ujmy na zdraví, bolo kvalifikované ako trestný čin. Podľa názoru súdu možno za porušenie dôležitej povinnosti považovať len porušenie takej povinnosti, ktorej porušenie za danej situácie máva spravidla za následok nebezpečenstvo pre ľudský život, kde teda môže ľahko dôjsť k tomuto následku. Pri takom správaní vodiča, ako tomu bolo v danom prípade u obžalovaného, k závažným následkom dochádza iba výnimočne, a to najmä pri zhode viacerých negatívnych činiteľov spolupodieľajúcich sa na vzniku následku /v danom prípade potenciálne neprimeraná rýchlosť motocykla v obci, nevenovanie pozornosti vozidlu autoškoly a nesprávna technika brzdenia vodiča motocykla/. Súd všetky tieto okolnosti považuje za významné z hľadiska zníženia miery zavinenia obvineného /pokiaľ by ho konštatoval/ v rámci hodnotenia závažnosti jeho konania. Pokiaľ by súd pripustil, že obžalovaný mal povinnosť predpokladať možné porušenie dopravných predpisov poškodeným a tomu prispôsobiť jazdu, a teda že poškodeného ohrozil, nemožno hovoriť o porušení jeho povinnosti v cestnej premávke vedome, úmyselne a hrubo, ale jednoznačne by išlo iba o nie závažnú nedbanlivosť v situácii vyvolanej jeho domnienkou vyplývajúcou z dlhoročných bohatých vodičských skúseností bez akejkoľvek účasti na dopravnej nehode a zhodou nepriaznivých okolností a preto v danej veci nemožno u neho konštatovať existenciu kvalifikačného znaku porušenia dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona /k vyššie uvedenému primerane napr. R NS ČSR 8 Tz 30/62, R NS ČSR 9 Tz 11/66, R NS ČSR 6 Tz 37/78, R NS ČSR 11 Tz 9/78/.
Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy súd uzatvára, že aj pri pripustení záveru o ohrození motocyklistu konaním obžalovaného by súd dospel k záveru, že skutok, ktorý je obžalovanému obžalobou kladený za vinu sa síce stal, dopustil sa ho obžalovaný, avšak pre absenciu obligatórneho pojmového znaku „porušenia dôležitej povinnosti“ skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák., by tento skutok nebolo možné kvalifikovať ako trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III na Krajský súd v Bratislave.