Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/236/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v sporovej veci žalobcu: BL SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 72, 949 01, IČO: 31 396 054, zastúpeného JUDr. Editou Gavorovou, advokátkou, AK JUDr. Edita Gavorová & Partneri, Lombardiniho 22B, Bratislava, proti žalovanému: Ing. U. F., CSc., bytom Bratislava, H. T. P., o vydanie vecí, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti eventuálneho petitu, kde sa žalobca domáha zaplatenia úroku z omeškania zo sumy 2 489,55 eur vo výške 9,5 % ročne od 30.01.2012 do 13.10.2014 a úroku z omeškania vo výške 4,95 % ročne od 14.10.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e . II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi účtovnú spisovú dokumentáciu navrhovateľa v špecifikácii: Výdavkový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 15.08.2000 spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01 Nitra (vtedy Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava), IČO: 3139605 v prospech E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, Humenné, prechodne M. X, Bratislava vo výške 7.836,- Sk, Bankový doklad Tatrabanka a.s., č. R.-X/XX-XXX, vklad v hotovosti zo dňa 09.08.2000 vo výške 6.802 Sk vkladateľom BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01 Nitra (vtedy Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava), IČO: 3139605 v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, Výdavkový pokladničný doklad bez čísla zo dňa 09.08.2000 spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01 Nitra (vtedy H.É. T. P., 821 05 Bratislava), IČO: 3139605 v prospech Colnica Bratislava vo výške 6.802,- Sk, Potvrdenku č. XXXXXX zo dňa 12.10.2000 organizácie Slovenské telekomuni-kácie o zaplatení čiastky 5.172,70 Sk vkladateľom BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01 Nitra (vtedy Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava), IČO: 3139605, Príjmový pokladničný doklad č. XXXXX zo dňa 25.08.2000 organizácie Globtel a.s., o zaplatení čiastky 1.391,50 Sk vkladateľom BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, 949 01 Nitra (vtedy Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava), IČO: 3139605, Účtovníctvo spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., Cabajská 4, Nitra 949 01 Nitra (vtedy Nové Záhrady III/6, 821 05 Bratislava), IČO: 3139605 vedené v počí-tačovom systéme na nosiči za obdobie 01.01.1999 až 31.12.1999 a za obdobie 01.01.2000 až 28.07.2000 a tlačené výstupy z účtovníctva za uvedené obdobia, všetko lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Žalobca sa vzájomným návrhom zo dňa 30.04.2002 v konaní vedenom pôvodne na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. XXCb/XX/XXXX, domáhal od žalovaného vydania spisovej a účtovnej dokumentácie, pričom vzájomný návrh bol vylúčený na samostatné konanie. 2) Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou žalovaného, svedkov Ing. X. Z. a Ing. X. X., čestnými prehláseniami Ing. X. Z. a Ing. Q. F. zo dňa 12.06.2007, listinami založenými do spisu stranami a zistil tento skutkový stav: 3) Žalobca zotrval na písomne podanej žalobe. 4) Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že doklady žalobcu nemá v držbe a žalobca nedoložil doklad o tom, že s týmito dokladmi disponuje. Pokiaľ ide o doklady týkajúce sa spoločnosti AES, spol. s r.o., tieto nevydá, pretože žalobca nie je v nich zmluvnou stranou a tieto doklady žiada neoprávnene. 5) Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra vyplýva, že žalovaný je od 25.07.1995 spoločníkom spoločnosti BLOCK SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Nitre, Cabajská 4, IČO: 31 396 054. V období od 07.06.1995 do 15.08.2000 vykonával v tejto spoločnosti funkciu štatutárneho orgánu

- konateľa.

6) Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 28.07.2000 vyplýva, že žalovaný bol s okamžitou platnosťou odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti. Súčasne bol do funkcie konateľa ustanovený nový konateľ Ing. X. X., ktorý prevzal doklady spoločnosti uvedené v zozname zo dňa 28.07.2000. 7) Z listín založených v spise žalobcom vyplýva, že tento opakovane vyzýval žalovaného na stretnutia, tento sa stretnutí nezúčastňoval a požadované doklady odmietol vydať. 8) Zo zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 27.05.2003 vyplýva, že žalovaný bol vyzvaný na odovzdanie spisovej agendy a účtovníctva spoločnosti za rok 2000, vrátane výstupov v elektronickej podobe. Žalovaný uviedol, že v prípade ak sa s ním dohodne, mzda, resp. odmena, tak agendu a účtovníctvo odovzdá. K odovzdaniu písomností medzi účastníkmi nedošlo. 9) Zo zoznamu dokladov nachádzajúcich sa dňa 28.07.2000 v kancelárii firmy žalobcu na R. V. Č.. XX v Bratislave vyplýva, že boli odnesené tieto doklady žalobcom. 10) Zo záznamu pre pamäť zo dňa 19.09.2000 spísaného o udalostiach a skutočnostiach po skončení valného zhromaždenia vyplýva, že došlo k súpisu agendy žalobcu za prítomnosti osôb uvedených v tomto zázname, že došlo v dňoch medzi 28.07.2000 a 31.07.2000 k výmene zámkov a o tomto bola vyhotovená dokumentácia. 11) Z čestných prehlásení Ing. X. Z. a Ing. Q. F. vyplýva priebeh udalostí, počnúc dňom konania valného zhromaždenia 28.07.2000 /piatok/, až do pondelka 31.07.2000 a skutočnosť, že žalovaný bol opakovane vyzývaný /21.08.2000, 19.09.2000, 16.10.2000, 28.11.2000, 04.06.2001, 25.06. 2002, 27.05.2003/ na odovzdanie dokladov. 12) Z výpovede svedka Ing. X. Z. pred dožiadaným súdom vyplýva, že ku dňu 28.07.2000 nebola vypracovaná inventarizácia majetku a záväzkov žalobcu. V priebehu valného zhromaždenia urobil spoločne s ďalšími osobami súpis šanónov nachádzajúcich sa v dvoch kanceláriách, ktoré mal navrhovateľ prenajaté. Z týchto dokladov zostavila neskôr audítorská kancelária účtovnú závierku k 28.07. 2000. 13) Z výpovede svedka Ing. X. X. vyplýva, že na valnom zhromaždení dňa 28.07.2000 mu bola ponúknutá funkcia konateľa, ktorú prijal. Následne bol žalovaný vyzvaný na odovzdanie agendy spoločnosti, avšak odmietol spolupracovať a následne odišiel. Po jeho odchode z VZ v priebehu dňa bol spísaný súpis veci nachádzajúcich sa v kanceláriách, boli vymenené zámky a priestory strážila súkromná bezpečnostná služba. V ten deň z účtu spoločnosti, ku ktorému mal žalovaný dispozičné právo bolo odpísaných 340.000,-Sk. V októbri 2000 požiadali o vypracovanie auditu spoločnosti. Zo správy audítora z januára 2001 zistili, že audit nie je možné vykonať vzhľadom na chýbajúce doklady patriace do účtovnej evidencie. Žalovaného požiadali o vydanie chýbajúcich dokladov, ktoré však nevydal. Niektoré z týchto dokladov sa následne objavovali pri súdnych sporoch vyvolaných buď žalobcom alebo žalovaným. 14) Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 24.06.2008 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Voči tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. 15) Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 09.11.2010 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že základným predpokladom úspechu vlastníckej žaloby na vydanie veci je preukázanie, že vlastníkom vecí, ktoré sú predmetom vydania, je žalobca a že žalovaný mu tieto veci neoprávnene zadržuje, teda že sa nachádzajú vo faktickej moci žalovaného bez toho, aby ho k tomu oprávňoval relevantný právny titul a odmieta ich vlastníkovi vydať. Súd prvej inštancie svoj právny záver o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi ním požadované veci založil na zistení, že napriek tomu, že žalovaný ako štatutárny zástupca žalobcu - konateľ zodpovedal podľa § 135 Obchodného zákonníka za riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, po jeho odvolací z funkcie konateľa s účinnosťou od 15.08.2000, nespravil ani

jeden úkon smerujúci k riadnemu odovzdaniu agendy novému konateľovi; obranu žalovaného, že veci nemá, vyhodnotil ako účelovú, s poukazom na zistenie, že nedisponuje žiadnym relevantným dokladom preukazujúcim, že požadované veci po svojom odvolaní z funkcie konateľa riadne odovzdal; keď aj správanie žalovaného po odvolaní z funkcie odôvodňuje záver, že žalovaný s vecami naďalej disponuje. Takýto právny záver súdu prvej inštancie však nemá dostatočný podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania, keďže súd prvej inštancie tieto vôbec právne nevyhodnotil, resp. nedostatočne vyhodnotil z hľadiska splnenia základných predpokladov úspešnosti vlastníckej žaloby, keď dôsledne nezisťoval, či sa žalobca stal vlastníkom všetkých ním požadovaných vecí, či mal žalovaný v skutočnosti vo faktickej držbe veci tvoriace agendu, ktorej riadne vedenie bol povinný zabezpečovať, a na základe akého právneho dôvodu. V tomto smere sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s námietkami žalovaného, že žalobca nie je vlastníkom tých písomností, u ktorých nebol zmluvnou stranou, že veci má žalovaný u seba z dôvodu, že mu patria ako druhej zmluvnej strane a že niektoré - ako neexistujúce, nie je možné vydať, resp. že sú nedostatočne identifikované z hľadiska ich nezameniteľnosti s inými vecami rovnakého druhu. V konaní súd prvej inštancie spoľahlivo ustálil jedine držbu účtovníctva žalobcu vedeného v počítačovom systéme a z toho vyplývajúcej držby tlačených výstupov z účtovníctva. 16) Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd vyzval žalobcu na špecifikáciu žalobného petitu. Poslednú zmenu žalobného petitu pripustil súd uznesením zo dňa 15.10.2014 tak, že žalobca požadoval vydať od žalovaného účtovné doklady uvedené pod bodom 1 až 34 petitu, a ak by toto vydanie nebolo možné, tak sa eventuálnym petitom domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2.489,55 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 30.01.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O predmetnom petite súd ďalej konal a rozhodoval.

17) Súd uznesením zo dňa 21.10.2015, právoplatným dňa 27.04.2016 čiastočne zastavil konanie v časti žaloby, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania tam uvedených 12-tich dokladov z dôvodu späťvzatia žalobcu. 18) Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

19) Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späť-vzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20) Podaním zo dňa 15.08.2017 vzal žalobca eventuálny petit čiastočne v časti príslušenstva späť. Preto súd so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti eventuálneho petitu zastavil. 21) Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie bolo doplnené dokazovanie vyjadreniami strán sporu, založením listín stranami sporu a prednesmi právneho zástupcu žalobcu a žalovaného na pojednávaniach, vypočutím konateľa žalobcu. Iné návrhy na dokazovanie strany sporu k meritu veci vykonať nenavrhli. Súdu sa nepodarilo zabezpečiť výsluch E.H. C. z dôvodu dlhodobého neznámeho pobytu menovanej v zahraničí. 22) Z protokolu o vykonanej investičnej inventúre a vyradení investičného majetku vyplýva, že spoločnosť AES, spol. s r.o. dňa 31.12.2004 vyradila mimo iného aj 4 kusy PC. 23) Z vyjadrenia štatutárneho zástupcu odporcu p. X. vyplýva, že keď dňa 28.07.2000 v priestoroch žalobcu na R. V. spisovali doklady, nekontrolovali obsah šanónov, iba zaznamenali označenie šanónov, pričom okrem šanónov sa tam nachádzali aj voľne ležiace dokumenty. Nakoľko sa nechceli zdržiavať, všetky šanóny aj voľne ležiace spísané dokumenty naložili do jeho auta a odviezli do Nitry. V priestoroch ostal nábytok a výpočtová technika, počítače, asi minimálne dva, do ktorých sa pokúsili vstúpiť, ale boli asi zaheslované, čo nemôže potvrdiť, ale nič z nich nevymazávali. Vzhľadom na to, že bývalý konateľ odmietol spolupracovať na odovzdávaní agendy zástupca väčšinového spoločníka sa rozhodol dať vypracovať rekonštrukciu celého účtovníctva za obdobie od 01.01.2000 do 28.07.2000. On osobne odviezol Ing. O. požadované doklady za účelom rekonštrukcie účtovníctva a to všetky šanóny, ktoré sa týkali účtovníctva za rok 2000, sám ich nepozeral. 24) Z rozsudku Krajského súdu Bratislava č.k. XCo/XXX/XXXX zo dňa 20.03.2014 vyplýva, že tento zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. XXC/XX/XXXX tak, že žalobu žalobcu zamietol. 25) Zo zápisnice z hlavného pojednávania vo veci XT/XX/XXXX vedenej na Okresnom súde Bratislava II vyplýva, že žalovaný bol oslobodený spod obžaloby. 26) Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že sa domáha voči žalovanému vydania účtovnej dokumentácie v jeho vlastníctve, ktorú mu tento neoprávnene zadržiava a ktorú mu ako bývalý konateľ žalobcu riadne neodovzdal, pričom jednotlivé účtovné doklady predkladá žalovaný v iných konaniach a je preto zrejmé, že nimi disponuje. Niektoré z predkladaných dokumentov

sú datované po odvolaní žalobcu z funkcie konateľa a nemohli mu byť ako uvádza odcudzené z kancelárie na R. V. dňa 28.07.2000. V tomto konaní žalobca žiada vydanie originálov vecí, ktoré sú jeho vlastníctvom. Taktiež poukázal na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v tom, žeby jednotlivé veci, ktoré požaduje žalobca vydať nemal, nakoľko neuviedol žeby ich zlikvidoval, alebo iný dôvod prečo ich nemá, okrem elektronického účtovníctva, kde uviedol, že bolo zlikvidované. Pre prípad nemožnosti vydania vecí žiada rozhodnúť eventuálnym petitom, ktorým sa domáha od žalovaného zaplatenia peňažnej náhrady za nevydané veci z dôvodu ich neexistencie, nemožnosti ich získať, alebo že ich žalovaný nemá a to vo výške 2.489,55 eur s príslušenstvom, ktorá suma pozostáva z nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť na rekonštrukciu účtovníctva a audítorke. Žiadal žalobe vyhovieť. 27) Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný ďalej uviedol, že je možné všeobecne uviesť, že všetkých dokladov, ktoré patria žalobcovi sa zmocnila dňa 28.07.2000 súkromná bezpečnostná služba väčšinového spoločníka žalobcu a on nikdy nedostal šancu tieto doklady odovzdať, hoci neustále žiadal, aby mu bola umožnená inventarizácia. Preto tieto doklady žalobcu nemá v držbe. V drvivej väčšine sa jedná aj o doklady spoločnosti AES spol. s r.o., kde bol konateľom a ktoré táto spoločnosť nikomu nevydá. Čo sa týka účtovníctva žalobcu uviedol, že účtovníctvo žalobcu za obdobie od 01.01.2000 do 28.07.2000 bolo vedené v jednom počítači, ktorý sa nachádzal v kancelárii na R. V. a bolo vo vlastníctve spoločnosti AES spol. s r.o. a ktorého obsah celý vymazal žalobca dňa 08.07.2000. Uvedený počítač už neexistuje, bol v roku 2004 vyradený z majetku spoločnosti AES spol. s r.o. a vyradený počítač odniesol do zberného dvora vo Vrakuni. Ďalej uviedol, že účtovníctvo bolo vyvinuté pre operačný systém DOS a neexistuje žiadna možnosť spustiť dosovský program pod windovsami, rovnako ako už neexistujú žiadne mechaniky na zápis diskety, na ktorých bolo účtovníctvo archivované. Preto ak by zmienené počítače aj existovali, neexistovala by žiadna možnosť toto účtovníctvo vydať. Nemá tlačené výstupy z účtovníctva žalobcu. Pokiaľ účtovníčka uvádzala, že pracovala v účtovníctve žalobcu, bolo to iba za jeden mesiac, kde sa podarilo obnoviť vymazané údaje, aby bolo možné podať daňové priznanie žalobcu. Poukázal na výpoveď svedka Ing. O. v konaní XC/XXX/XX, kde uviedol, že pri rekonštrukcii účtovníctva sa vychádzalo z podkladov, ktoré boli získané postupne od účtovníčky C. a že on ich priamo nepreberal, jediný sprostredkovateľ bol konateľ p. X.. Čo sa týka zmlúv o nájme nebytových priestorov uzatvorených medzi ním, jeho manželkou a žalobcom má jeden výtlačok, ktorý zostal jeho manželke. Pokiaľ ide o zdravotnícky systém Z., žalobca žiada vydať doklady ku ktorým nemá žiadne právo a kde žalobca nie je účastníkom zmluvy. Taktiež pokiaľ ide o zmluvy o právnej pomoci s Dr. D., nevie koľko ich bolo, ale všetky sa nachádzali v kancelárii žalobcu na R. V.. Nedisponuje protokolmi o daňovej kontrole, ktoré žalobca uvádza pod bodom 21-25 žaloby, kópie týchto dokladov sa mu podarilo získať zo súdneho spisu Krajského súdu v konaní XXCb/XX/XXXX. Uviedol, že doklad pod bodom XX je vo vlastníctve E. C.. Ďalej uviedol, že má doklady bod bodom 28 až 33 žaloby, ktoré sú jeho vlastníctvom. Uviedol, že bol oslobodený spod obžaloby v trestnom konaní začatom na podnet žalobcu. Taktiež opakovane uvádzal, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, falošné a zavádzajúce. Žiadal žalobu zamietnuť. 28) Podľa § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 29) Podľa § 133 ods.1,2,3 a 4 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak. Konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním. Osoba odsúdená za taký trestný čin sa môže stať konateľom najskôr po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas výkonu trestu. Obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva, stanovy ale-bo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

30) Podľa § 134 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov.

31) Podľa § 135 Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.

32) Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 33) Súd s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. 34) S poukazom na zistený skutkový stav, citované ustanovenia zákona a na zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, súd považuje žalobu žalobcu za čiastočne dôvodnú. 35) Žalobca sa vlastníckou žalobou podľa § 126 Občianskeho zákonníka domáha od žalovaného vydania vecí o ktorých tvrdí, že sú jeho vlastníctvom a že mu ich žalovaný neoprávnene zadržuje. Žalovaný namietol premlčanie nároku žalobcu na vydanie vecí v 10 ročnej premlčacej lehote. Súd k tejto námietke žalovaného uvádza, že vlastník má právo kedykoľvek žiadať vydanie veci, ktorej je vlastníkom od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje a toto jeho právo sa nepremlčuje. Preto je námietka premlčania žalovaného nedôvodná. 36) Súd sa preto ďalej zaoberal v konaní skúmaním skutočností rozhodujúcich pre posúdenie, či žalovaný skutočne disponuje, t.j. má vo svojej faktickej držbe účtovné doklady (ich originály), ktoré sú vo vlastníctve žalobcu a či tieto neoprávnene zadržuje (odmieta vydať). 37) Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný má vo faktickej držbe účtovné doklady patriace žalobcovi a to výdavkové a príjmové pokladničné doklady, bankový doklad a potvrdenie o zaplatení uvedené pod bodom 28,30 až 33 petitu. Všetky tieto účtovné podklady žalovaný prijal alebo realizoval v čase po odvolaní z funkcie konateľa, pričom v dokazovaní bolo z jeho vyjadrení (viď napr. zápisnica z 19.04.2013, zápisnica KS BA sp.zn.XXCb/XX/XXXX, vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.09.2013) preukázané, že ide o úhrady, ktoré žalovaný hradil za žalobcu a boli aj predmetom žaloby žalovaného voči žalobcovi vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žalovaný nielenže nepopieral, že tieto doklady má v držbe, ale tvrdil, že sú jeho vlastníctvom a že ich žalobcovi vydá až v súvislosti s exekúciou, ktorou bude povinný mu tieto finančné prostriedky zaplatiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že ide od počiatku o účtovné doklady žalobcu, nakoľko sú buď vystavené, alebo hradené žalobcom, pričom z hľadiska ich vlastníctva nie je rozhodujúce, kto skutočne hradil finančné obnosy tam uvedené. Navyše žalovaný tvrdil, že ich hradil ako konateľ žalobcu. Preto sú predmetné doklady vlastníctvom žalobcu. Pre úplnosť súd uvádza, že ide o doklady, ktoré tvoria účtovné podklady žalobcu a po ich zaúčtovaní v účtovníctve žalobcu sa stávajú účtovnými dokladmi. Nakoľko ich ale žalovaný neoprávnene žalobcovi zadržuje, nebolo možné ich zaúčtovanie do účtovníctva žalobcu. Súd nepovažuje za oprávnenú ani držbu predmetných dokladov zo strany žalovaného za účelom uplatnenia si týchto nárokov voči žalobcovi pre účely súdneho konania. Pre uvedené si mohol žalovaný vyhotoviť napr. overené kópie originálov týchto dokladov a originály odovzdať žalobcovi, ktorému od počiatku patria. Navyše, ak by aj držba týchto účtovných dokladov zo strany žalovaného bola z tohto dôvodu oprávnená (pre súdne konanie), tento dôvod už odpadol, nakoľko súdne konanie v tejto veci bolo právoplatne skončené, čo žalovaný nijako nespochybnil. Žalovaný sám tvrdil, že disponuje, t.j. má vo svojej faktickej moci tieto doklady, pričom ničím nepreukázal, že by originály týchto účtovných dokladov vydal žalobcovi. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené a skutočnosť, že ani žalovaný nespochybňuje, že predmetné doklady má vo faktickej držbe, uložil súd žalovanému povinnosť vydať predmetné účtovné doklady žalobcovi. 38) Súd ďalej uložil žalovanému aj povinnosť vydať žalobcovi účtovníctvo vedené v počítačovom systéme na nosiči a tlačené výstupy uvedené pod bodom žalobného petitu. Vykonaným dokazovaním má súd za preukázanú držbu predmetného účtovníctva a z toho vyplývajúcich tlačených výstupov, čo uviedol vo svojom uznesení aj odvolací súd, ktorého právnym názorom je súd prvej inštancie viazaný. V spore bolo preukázané, že z predmetných kancelárskych priestorov žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa, t.j. po 28.07.2000, odniesol techniku - počítače na ktorých bolo vedené aj účtovníctvo žalobcu v elektronickej forme. Túto skutočnosť vo svojej výpovedi (čl. XXX) na polícii uviedol aj samotný žalovaný. Túto skutočnosť potvrdila účtovníčka, ktorá pracovala u žalobcu a ktorá naďalej vykonávala účtovné operácie v elektronickom účtovníctve žalobcu v období po 04.08.2000, t.j. po svojom návrate z dovolenky, a to v sídle žalobcu, t.j. v rodinnom dome žalovaného. Argumentáciu žalovaného, že údaje z počítačov niekto dňa 28.07.2000 neoprávnene vymazal, že sa mu podarilo pracne len časť z nich obnoviť pre daňové účely, že účtovníctvo nie je už z dôvodu viacerých novelizácii operačných

systémov kompatibilné s ničím, pretože neexistuje operačný systém, ktorý by to vedel prečítať, že nie možné zohnať diskety, že samotné počítače boli vyradené a odnesené do zberného dvora a teda, že už neexistujú súd považuje v celom rozsahu za účelovú a nepreukázanú. Žalovaný síce doložil do spisu protokol o vyradení predmetných počítačov z inventarizačného majetku spoločnosťou AES spol. s r.o. zo dňa 31.12.2004, avšak toto ničím nepreukazuje neexistenciu a zlikvidovanie týchto počítačov ani dát účtovníctva žalobcu vedeného v elektronickej forme. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že počítače odniesol do zberného dvora a že ich nemá, toto súdu ničím nepreukázal. Preto je možné uzavrieť, že neexistuje žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o zlikvidovaní predmetných počítačov, alebo programov a dát v nich obsiahnutých, okrem tvrdenia samotného žalovaného. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný bol konateľom spoločnosti, ktorá počítače inventarizačne vyradila a že žalovaný bol ten, kto údajne vyradené počítače odniesol do zberného dvora, o čom neexistuje potvrdenie a to všetko v čase prebiehajúceho sporu, kde sa žalobca domáhal vydania svojho v predmetných počítačoch elektronicky vedeného účtovníctva. V neposlednom rade na tvrdenia žalovaného, že účtovníctvo nie je už z dôvodu viacerých novelizácii operačných systémov kompatibilné s ničím, pretože neexistuje operačný systém, ktorý by to vedel prečítať, že nie je možné ani dostať diskety a teda, že keby aj počítače existovali, nemohli by sa dáta prehrať súd uvádza, že je to práve žalovaný, ktorý v roku 2000 odniesol z kancelárskych priestorov na R. V. počítače, kde sa nachádzalo v elektronickej forme vedené účtovníctvo žalobcu a odvtedy mu ho nevydal. Preto ak sú tieto systémy postupom času nekompatibilné, čo však nebolo nijako objektívne, okrem tvrdenia žalovaného preukázané, spôsobil to práve žalovaný, ktorý odmieta ich vydanie od roku 2000, nakoľko v čase, keď sa na nich reálne viedlo elektronické účtovníctvo žalobcu programy zastarané zrejme neboli. Navyše toto tvrdenie žalobcu o nemožnosti preniesť dáta na nosič, ani tvrdenie, že nosič, napr. disketa, sa už nedá zaobstarať, súd vyhodnotil ako ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalovaného. Navyše po vydaní predmetného účtovníctva by už bolo vecou žalobcu (čo aj sám uvádza), ako by si zabezpečil funkčnosť softvéru a obnovenie dát. Preto súd tvrdenia žalovaného, že nedisponuje v počítači vedeným účtovníctvom žalobcu, že údaje niekto neoprávnene vymazal, že počítače, na ktorých bolo účtovníctvo vedené sú vyradené a odnesené do zberného dvora, považuje v celom rozsahu za účelové a nepreukázané. Taktiež pokiaľ ide o tlačené počítačové výstupy z účtovníctva, sám žalobca v spore uviedol, že nimi disponuje, na čo poukázal aj odvolací súd. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že žalobca žiada vydať originály, pričom on žiadnymi nedisponuje, súd v tomto kontexte poukazuje na skutočnosť, že žiadny tlačený výstup údajov vedených v programoch na počítači nie je originálom, je to iba tlačená verzia dát obsiahnutých v konkrétnom softvéri. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorý argumentácia žalovaného a ním predložený doklad o vyradení počítačov v roku 2004 nebola spôsobilá zmeniť, súd považuje žalobu žalobcu v časti, kde sa domáhal vydania účtovníctva vedeného v počítačovom systéme za obdobie roka 1999 a obdobie od 01.01.2000 - 28.07.2000 na nosiči a tlačených výstupov z tohto účtovníctva, považuje za dôvodnú a žalovanému uložil povinnosť toto účtovníctvo vydať. 37) Ďalej súd prvej inštancie v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu ustálil, že agenda žalobcu (aj za rok 1999 a 2000) sa v čase odvolania žalovaného z funkcie konateľa, t.j. ku dňu 28.07.2000, nachádzala v prenajatých kancelárskych priestoroch žalobcu na R. V., kde sedela účtovníčka žalobcu, ktorá túto skutočnosť vo svojich vyjadreniach potvrdila, keď uviedla, že sídlo spoločnosti žalobcu bolo síce na adrese H. T., avšak v dvoch kanceláriách na R. boli všetky doklady týkajúce sa žalobcu a to účtovné, mzdové, personálne, doklady týkajúce sa obchodno záväzkových vzťahov a sporov vedených žalobcom, pokladňa. Tieto doklady boli v skriniach, ktoré sa nezamykali. Boli tam aj doklady spoločnosti AES spol. s r.o. za rok 2000, predchádzajúce boli v rodinnom dome žalovaného. Túto skutočnosť ničím nespochybnil ani žalobca ani žalovaný. 38) Žalobca v konaní tvrdil, že vydania požadovaných originálov účtovných dokladov patriacich žalobcovi sa domáhajú z dôvodu, že tieto musel mať žalobca po celý čas v držbe ako konateľ žalobcu a ich vydania sa nedomáha iba z dôvodu, žeby sa ich mal žalovaný zmocniť po odvolaní z funkcie konateľa. Tvrdil, že tieto účtovné doklady sa musia nachádzať u žalovaného, keďže mu neboli žalovaným po odvolaní z funkcie konateľa odovzdané, ani žalobcom v prevádzkových priestoroch na R. V., kde bola sústredená agenda žalobcu, neboli nájdené. Nebola hlásená ani žiadna krádež, ani vytopenie týchto priestorov do odvolania žalovaného z funkcie konateľa. Žalovaný tvrdil, že požadované účtovné doklady žalobcu sa nachádzali v kancelárskych priestoroch na R. V., odkiaľ ich dňa 28.07.2000 odcudzila neznáma osoba. Poukázal aj na to, že v trestnom konaní vedenom na podnet žalobcu bol oslobodený. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v konaní nebolo žalobcom preukázané, žeby žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa z kancelárskych priestorov na R. V., kde sa nachádzala agenda žalobcu, odniesol, odcudzil, alebo sa inak zmocnil originálov konkrétnych účtovných dokladov patriacich žalobcovi, ktoré

tento požaduje vydať. Pokiaľ žalobca poukazuje na zoznam dokladov odnesených z kancelárskych priestorov na R. V. spísaný dňa 28.07.2000, tak súd považuje za potrebné uviesť, že tento súpis je v mnohých častiach značne všeobecný a nešpecifikovaný, položky sú uvedené všeobecne, napr. účtovné doklady rok 1999, zväzok I.-IV., došlé a vyšlé faktúry rok 2000 a pod. Z uvedeného nie je vôbec zrejmé, aké konkrétne účtovné doklady, aké konkrétne faktúry (číslo, suma) boli odnesené. Navyše ako vyplýva z vyjadrenia osôb, ktoré boli prítomné pri odnesení dokladov z priestorov na R. V. (svedkovia F., Z., X.) na mieste samom spravili iba súpis šanónov a až následne po odvezení týchto šanónov zisťovali ich obsah a rekonštruovalo sa účtovníctvo žalobcu (až v októbri). S poukazom na uvedené má preto súd za to, že predmetný súpis nepreukazuje aké konkrétne účtovné doklady boli obsahom žalobcom odnesených šanónov. Inventarizácia majetku spoločnosti v súvislosti so zmenou konateľa nebola vykonaná. Za takého stavu potom nie je podľa názoru súdu preukázané tvrdenie žalobcu opierajúce sa o ním spísané záznamy bez prítomnosti žalovaného, alebo nezávislých osôb, že žalovaný, ako odvolaný konateľ má tieto konkrétne žalobcom požadované originály účtovných dokladov patriace žalobcovi vo svojej faktickej držbe. Takéto skutočnosti nevyplývajú ani zo záznamu pre pamäť zo dňa 28.07.2000 a 31.07.2000. 39) Súd uvádza, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydania jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky (bod 1-6 žaloby), ktoré boli uzavreté medzi žalobcom a spoločnosťou AES, spol. s r.o., žalobca v konaní ničím nepreukázal, žeby žalovaný mal vo faktickej držbe originály týchto zmlúv patriace žalobcovi, nakoľko ničím nepreukázal, žeby tieto listiny odniesol, odcudzil, alebo sa ich nejako inak zmocnil žalovaný z priestorov na R. V., kde sa nachádzala predmetná agenda žalobcu, po svojom odvolaní z funkcie konateľa. Pokiaľ aj žalovaný disponuje výtlačkom týchto zmlúv a to titulom toho, že bol konateľom spoločnosti, ktorá bola druhou zmluvnou stranou, môže mať preto uvedené výtlačky zmlúv v oprávnenej držbe. Uvedený záver taktiež platí pre oznámenia o postúpení pohľadávok, keď žalobca nepreukázal, žeby žalovaný disponoval, t.j. mal vo svojej faktickej držbe originál týchto listín patriacich žalobcovi, aj keď niektoré z nich boli datované až po odvolaní žalovaného z funkcie konateľa. Pokiaľ ide o prípadné kópie týchto listín, sám žalobca uvádza, že sú založené v iných súdnych konaniach ,kde ich mal založiť žalovaný, čo znamená, že sú žalobcovi tieto kópie k dispozícii a má možnosť vyhotoviť si ich kópie. 40) Vyššie uvedený záver o tom, že žalobca nijako nepreukázal, žeby žalovaný mal vo faktickej držbe originály zmlúv patriacich žalobcovi, rovnako platí aj pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie zmluvy o predaji investičného majetku (bod 7), zmluvy o prenájme motorových vozidiel (bod 12), prehlásenia o zárukách (bod 13) a zmluvy o odškodnení (bod 14), kde bola zmluvnou stranou spoločnosť AES spol. s r.o., kde bol žalovaný konateľom a preto môže mať výtlačky týchto zmlúv v oprávnenej držbe, nakoľko tieto patria spoločnosti AES spol. s r.o. ako druhej zmluvnej strane. 41) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie faktúry č. XXXXXX (bod 8 žaloby), dobropisu č. XXXXX (bod 9 žaloby) a faktúry č. XXXXXXX (bod 11 žaloby), žalobca nepreukázal, že by žalovaný mal tieto doklady patriace žalobcovi vo svojej faktickej držbe ako účtovné doklady žalobcu. Pokiaľ doklady žalovaný predkladal mohol s nimi disponovať oprávnene, nakoľko boli adresované spoločnosti, v ktorej bol ko-nateľom. Navyše z vyjadrenia účtovníčky (Č.. XXX) vyplýva, že k faktúre č XXXXXX ona vystavovala po návrate z dovolenky dobropis a súčasne vystavila novú faktúru a tieto účtovné doklady boli zaúčtované s vedomosťou žalovaného do elektronického účtovníctva žalobcu. Z uvedeného ale nevyplýva skutočnosť, že tieto doklady zostali vo faktickej držbe žalovaného a nie napr. účtovníčky, ktorá s nimi fakticky disponovala, čo sama vo svojom vyjadrení potvrdila, pričom neuviedla či vôbec, a ak áno, tak komu predmetné účtovné doklady po ich zaevidovaní odovzdala do faktickej držby. 42) Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie výdavkového a pokladničného dokladu spločnosti AES. spol. s r.o. zo dňa 26.07.2000 (bod 10 žaloby), kedy bol žalovaný ešte konateľom žalobca nepreukázal, žeby si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa tento doklad ponechal a mal ho vo svojej faktickej držbe ako účtovný doklad žalobcu. Pokiaľ ho aj žalovaný predkladal mohol ním disponovať oprávnene, nakoľko patril spoločnosti v ktorej bol konateľom. 43) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie zmluvy o poskytnutí zdravotnícke-ho informačného systému Z. od spoločnosti Z. L. (bod 15 žaloby), ide o nepreukázaný nárok žalobcu. Z obsahu spisu a vyjadrenia žalované-ho vyplýva, že nejaké zmluvy s touto spoločnosťou boli, avšak nebolo preukázané, o aké konkrétne zmluvy sa jedná, kedy, s akým predmetom a medzi akými zmluvnými stranami boli uzavreté. Túto skutočnosť nepreukázal ani žalobca, požadované zmluvy s Z. v priebehu konania riadne nešpecifikoval a nie je zrejmé, čo by teda mal žalovaný žalobcovi vydať, ani či žalovaný po zániku funkcie konateľa tieto zmluvy vyňal z dokladov žalobcu, privlastnil si ich a má ich k dispozícii - držbe. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v tomto smere nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

44) Pokiaľ ide o zmluvy o poskytnutí právnej pomoci (bod 16 žaloby), žalobca nepreukázal, že by si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa tieto doklady ponechal a mal ich vo svojej faktickej držbe ako doklady žalobcu. Navyše aj z oznámenia advokátky JUDr. Z. D. zo dňa 25.09.2000 vyplýva, že pokiaľ ide o zmluvy o právnej pomoci, všetky sa musia nachádzať v spoločnosti žalobcu. Preto súd žalobu aj v tejto časti považuje za nedôvodnú. 45) Ďalej pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie zmlúv o nájme bytových a nebytových priestorov (pod bodmi 17, 18 žaloby), žalobca nepreukázal, žeby si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa originály týchto zmlúv patriacich žalobcovi ponechal a mal ich vo svojej faktickej držbe ako doklady žalobcu. Pokiaľ aj jedným originálom zmlúv disponuje, čo žalovaný nepopiera, tak ho môže oprávnene mať v držbe, nakoľko zmluvou stranou bola aj jeho vtedajšia manželka, ktorá mu originál poskytla. 46) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie pracovných zmlúv zamestnancov, dokladov o spôsobe ukončenia pracovného pomeru, prihlášky, odhlášky do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, mzdové listy uvedených zamestnancov (pod bodmi 19, 27 a 29 žaloby), žalobca nepreukázal, žeby si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa tieto listiny ponechal a mal ich vo svojej faktickej držbe ako účtovné doklady žalobcu. Pričom ako súd už uviedol pracovná a mzdová agenda žalobcu sa nachádzala v kancelárii na R. V. (viď vyjadrenie účtovníčky). Pokiaľ ide o výplatné pásky zamestnancov (bod 27 a 29 žaloby) tieto nepatria žalobcovi, ale zamestnancom a nie sú súčasťou jeho účtovných dokladov, ani inej dokumentácie. Navyše držba výplatnej pásky E. C. žalovaným mohla vyplývať aj z dôvodu jej poskytnutia žalovanému samotnou menovanou, ktorá následne pracovala v spoločnosti, kde bol konateľom. 47) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie účtovných dokladov za rok 1999 a časť roka 2000 (bod 20 žaloby), žalobca nepreukázal, že by účtovníctvo - originál v papierovej forme za rok 1999 a 2000 bolo prenesené z kancelárii žalobcu na R. V. do domu žalovaného, alebo do iného miesta, ku ktorému by mal prístup len žalovaný, alebo žeby si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa originály účtovných dokladov žalobcu za účtovný rok 1999 a časť roka 2000 ponechal a mal ich naďalej vo svojej faktickej držbe. Navyše aj zo samotného zoznamu dokladov nachádzajúcich sa dňa 28.07.2000 spísaného žalobcom vyplýva, že z priestorov na R. V. odniesli napr. účtovné doklady za rok 1999, ktoré však žiadajú vydať od žalovaného. 48) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie protokolov Daňového úradu o kontrole DPH (pod bodmi 21-25 žaloby), ide o doklady vystavené daňovým úra-dom a nie žalovaným. Žalobca nepreukázal, že by si žalovaný po odvolaní z funkcie konateľa tieto doklady ponechal a mal ich vo svojej faktickej držbe ako účtovné, resp. iné, doklady žalobcu. 49) Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vydanie daňového priznania pre DPH zo dňa 23.08.2000 (bod 26 žaloby) nie je sporné, že daňové priznanie podpísal žalova-ný a toto v jeho originály aj bolo doručené daňovému úradu. Žalobca tak má originál k dispozícii na Daňovom úrade. Prípadné fotokópie nie sú originálom, a ak si ich aj žalovaný vyhotovil pre žalobcu nemajú význam, nakoľko žiada vydať originály listín a navyše fotokópia je založená aj v súdnom spise a žalobca ju tak má k dispozícii. Žalobca nepreukázal dispozíciu originálom predmetného daňového priznania patriaceho žalobcovi, ktorý by mu mal žalovaný vydať. Naopak bolo preukázané, že originál predmetného daňového priznania bol doručený Daňovému úradu, pričom daňové priznanie vypracovala p. C.. 50) S poukazom na vyššie uvedené, súd preto žalobu na vydanie originálov účtovných dokladov patriacich žalobcovi voči žalovanému v uvedených častiach ako nedôvodnú, zamietol.

51) Súd s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania 52) Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53) Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán ne-má na náhradu trov konania právo.

54) Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

55) Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

56) Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán v spore. Žalobca bol v konaní úspešný v uplatnenej časti 6 nárokov na vydanie veci z celkovo uplatneného počtu 34 uplatnených nárokov na vydanie veci. Súd konanie v časti 12 nárokov na vydanie veci z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom zastavil. Žalobca tak procesne zavinil zastavenie kona-nia a je povinný uhradiť trovy konania protistrane. Žalobca tak bol úspešný v 6 nárokoch na vydanie veci oproti 34 uplatňovaným a 12 zastaveným nárokom žalobcu (celkom 46) na vydanie veci voči žalovanému, čo predstavuje jeho úspech 13,04 %. Úspech žalovaného potom predstavuje 86,96 % (100 % - 13,04 %). Z uvedeného vyplýva, že čistý úspech žalovaného je 73,92 % (86,96 % - 13,04 %). Avšak súd s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu preto ich náhradu v súlade so zásadou racionality nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.