Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-159-2021.pdf
PDF · 131.07 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/159/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/X, XXX XX Q., právne zastúpeného Mgr. Rastislavom Otrubom, advokátom, so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo spisu: KaZA/11587/2021, ČRZ: 88449/2021 zo dňa 23.08.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Žilina, Číslo spisu KaZA/11587/2021, ČRZ: 88449/2021 vydané dňa 23. augusta 2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina (ďalej ako správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci Číslo spisu: KaZA/11587/2021, ČRZ: 88449/2021 zo dňa 23.08.2021 (ďalej ako rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) nepriznal Bc. B. W., rod. W., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, XXX XX Q. nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky č. 1100308/1/144749/2015 zo dňa 01. apríla 2015. Žalovaný na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 28.05.2021 mu bola doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo forme listu v právnej veci o preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy č. 1100308/1/144749/2015 zo dňa 01.04.2015 vedenej aktuálne na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 20S/94/2015. Žalovaný poukázal na aplikovanú právnu úpravu podľa § 3 ods. 1, § 4 písm. i), § 6, § 6a zákona č. 327/2005 Z. z. Skonštatoval, že v prípade žiadateľa bolo potrebné vziať do úvahy príjem ďalšej spoločne posudzovanej osoby, a to manželky pani X. W., nar. XX. F. XXXX. Žalovaný podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia má vedomosť zo žiadosti žalobcu evidovanej žalovaným pod Číslom spisu: KaZA/28040/2018, že žiadateľ má syna W. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol ako nezaopatrené dieťa posudzovaný so žiadateľom. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V ďalšom texte odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný opisuje úkony realizované žalovaným v súvislosti s preverovaním podmienok priznania žalobcom žiadanej právnej pomoci a podklady, z ktorých vychádzal pri posudzovaní žiadosti. Vo vzťahu k podmienke materiálnej núdze vychádzal zo započítateľného príjmu žalobcu ako žiadateľa a jeho manželky, ktorý presahoval 1,4-násobok sumy životného minima pre plnoleté fyzické osoby t.j. sumu 519,- Eur a tiež 1,6-násobok sumy životného minima pre dve plnoleté fyzické osoby t.j. sumu 593,- Eur, nielen v mesiaci podania žiadosti, teda v mesiaci júl 2021, ale aj počas celého posudzovaného obdobia. Započítateľný príjem žalobcu v mesiaci podania žiadosti bol vo výške 1.402,60 Eur a presahoval 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č.
601/2003 Z. z. o životnom minime t.j. sumu 593,- Eur platnú od 01. júla 2021, ktorá predstavuje (strana 5 odôvodnenia rozhodnutia žalovaného - poznámka správneho súdu) hornú hranicu príjmu materiálnej núdze pre dve plnoleté fyzické osoby o 809,60 Eur. Na základe uvedeného a skutočnosti, že vo veci, s ktorou sa žiadateľ na centrum obrátil, nebola splnená podmienka materiálnej núdze, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, má centrum za to, že nie je nevyhnutne potrebné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, hodnoty sporu a či si vie využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom. Centrum sa tak nezaoberalo splnením ďalších podmienok. Ďalej žalovaný poukázal na úpravu podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Skonštatoval, že predmetná úprava dáva centru možnosť takúto právnu pomoc poskytnúť, nejedná sa o povinnosť. Zákon č. 327/2005 Z. z. centru zveril, aby sám v rámci voľnej úvahy rozhodol poskytnutí právnej pomoci v tých prípadoch, kde je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Pod primeranými okolnosťami s ohľadom na všeobecnú formuláciu zákonného ustanovenia možno podľa dostupnej judikatúry, podľa záverov žalovaného rozumieť to, že ide o taký právny stav, ktorý by mal byť posudzovaný s osobitným zreteľom a hodný osobitnej ochrany zákonom. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe centra sa za okolnosti primerané žiadanej právnej pomoci považujú také okolnosti alebo skutkový stav, s ohľadom na príjmovú situáciu žiadateľa, ktoré nasvedčujú tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci a to, či už bez finančnej spoluúčasti alebo s ňou, malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa. Žalovaný posúdil príjmovú situáciu žalobcu a zároveň sa zaoberal povahou a okolnosťami sporu, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky materiálnej núdze. Následne žalovaný identifikuje podklady, ktoré za účelom preukázania svojich výdavkov a výdavkov spoločne posudzovanej osoby predložil žalobca, všetko za účelom posúdenia celkovej sociálnej situácie žalobcu. Na základe vyhodnotenia dokladov a údajov o príjme žiadateľa a spoločne posudzovanej osoby dospel žalovaný k jednoznačnému záveru, podľa ktorého vzhľadom na celkovú sociálnu situáciu žalobcu a jeho príjem neexistujú také okolnosti na strane žiadateľa, ktoré by odôvodňovali poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Tomuto záveru predchádza podrobné zhodnotenie dokladov o výdavkoch žalobcu a výdavkoch spoločne posudzovanej osoby. Ďalej sa žalovaný zaoberal povahou sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci za účelom posúdenia, či v danej veci existujú také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci napriek nesplneniu podmienky stavu materiálnej núdze. Zdôraznil, že účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, pričom použitie ustanovenia § 6b ods. 2 tohto právneho predpisu je možné aplikovať len vo výnimočných situáciách. Identifikoval predmet sporu žiadateľa, ktorým je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorým bol žiadateľovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008. Predmetný spor súvisí teda s podnikateľskou činnosťou žalobcu v roku 2008 a v tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že podnikateľ si musí byť vedomý rizika, ktoré podnikanie zahŕňa a tiež možnosti prípadných súdnych sporov s podnikaním súvisiacich, a preto predmetný spor, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou žalobcu, pri zohľadnení sociálnej situácie žalobcu nie je možné považovať za prípad, na ktorý je možné aplikovať úpravu podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Poukázal na záver podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 10Sžo 3/2016 zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná znášať ho sama. Tiež poukázal na obdobné závery podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/136/2017. Zároveň žalovaný uviedol, že nie je možné nepoukázať aj na to, že aj keby bol žalobca ako žiadateľ povinný po skončení súdneho konania zaplatiť vyrubený rozdiel dane a nebolo by v možnostiach žalobcu túto daň uhradiť, v prípadnom exekučnom konaní mu nebude hroziť strata obydlia (čo by bolo možné považovať za závažnú ujmu vo vzťahu k žiadateľovi), nakoľko nehnuteľnosť, ktorú užíva na bývanie je vo vlastníctve jeho manželky a táto nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda by nemohla byť postihnutá prípadným exekučným konaním, vedeným proti žiadateľovi. Žalovaný skonštatoval, že má za to, že neposkytnutím právnej pomoci zo strany žalovaného nie je obmedzené právo žiadateľa na súdnu ochranu, keďže žiadateľ si môže sám zvoliť advokáta mimo centrum, pričom z podaní žalobcu ako žiadateľa vyplýva, že túto možnosť aj v minulosti využíval. V danej veci podľa záverov žalovaného nejde o prípad, kedy by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žalobcu ako žiadateľa. Žalovaný uzatvoril, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci v zmysle úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Podľa poučenia nie je
proti rozhodnutiu žalovaného možné podať opravný prostriedok, ale je možné podať do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia správnu žalobu na príslušnom krajskom súde.
2. Podaním zo dňa 16.09.2021 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, na odôvodnenie ktorej vymedzil nasledovné žalobné body: · Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je vo vzťahu k úprave podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. zrejmé na základe akých skutočností žalovaný dospel k záveru, podľa ktorého u žalobcu neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Žalobca nebol vyzvaný na preukazovanie dôvodnosti aplikácie úpravy § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný odôvodnil neposkytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou len poukazom na finančnú situáciu žalobcu a jeho manželky. Žalovaný neskúmal, či u žalobcu existujú osobitné dôvody podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., čo je účelom úpravy § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. V tejto časti poukázal žalobca na zákon č. 332/2011 Z. z., podľa ktorej právnej úpravy centrá právnej pomoci v prípade dôvodov hodných osobitnej ochrany a potreby prístupu ku spravodlivosti právnu pomoc poskytnú aj fyzickým osobám, ktoré nespĺňajú podmienku materiálnej núdze. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žiadosť žalobcu nebola postúpená Rade ani riaditeľovi centra podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorí môžu posúdiť, či sa v konkrétnom prípade nejedná o vec hodnú osobitného zreteľa. Podľa usmernenia centra právnej pomoci č. 2015/2 zo dňa 15.06.2015 žalovaný pri zvažovaní aplikácie úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. posudzuje dve kumulatívne usporiadané podmienky, a to skutočný príjem žiadateľa a povahu sporu, v ktorom žiadateľ žiada priznať právnu pomoc. Povahu sporu vyhodnotil žalovaný len stroho opísaním skutkového stavu veci, konania v ktorom žalobca žiada právnu pomoc. K záveru, podľa ktorého nie je možné úpravu podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. v danej veci aplikovať, žalovaný uviedol, že tento nie je náležite odôvodnený. · Žalobca v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 všetko Správneho poriadku. Namietal, že posudzovanie splnenia podmienok podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je v rozhodnutí žalovaného nepreskúmateľné pre absenciu zákonných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia žalovaného podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v prípade, ak zdôvodnenie žalovaného pozostáva z jednoduchého konštatovania o nesplnení podmienok, pričom takéto odôvodnenie porušuje právo žalobcu na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný len citoval, ale nevyložil úpravu podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. pokiaľ ide o „primeranosť žiadanej právnej pomoci“. · Žalovaný úplne opomenul skúmať, či nie je možné aplikovať úpravu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v tejto súvislosti žalobca v správnej žalobe poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 6Sžk/20/2020 a sp. zn. 6Sžk/4/2020. · Rozhodnutie žalovaného neobsahuje poučenie o tom, že je možné proti nemu podať odvolanie, a to na riaditeľa centra právnej pomoci ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s článkom 5 ods. 5 Štatútu centra právnej pomoci, podľa § 1 ods. 1, 2, § 53, § 59 ods. 2, 3 Správneho poriadku, čo žalovaný považuje za závažný procesný nedostatok. · Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to žalobcu a jeho manželky bolo zrušené, pričom žalobca v tejto časti poukázal na to, že ako prílohu podania správnej žaloby predkladá rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý o uvedenom rozhodol (správny súd konštatuje, že tento rozsudok prílohou správnej žaloby nebol - poznámka správneho súdu). Žalobca namieta, že uvedená zásadná skutočnosť na podstatný vplyv i na posudzovanie majetkových pomerov žalobcu.
3. Podaním zo dňa 02.12.2021 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Uviedol, že k aplikácii ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. pristupuje žalovaný iba vtedy, ak existujú na strane žiadateľa také skutočnosti, ktoré by už na prvý pohľad preukazovali, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a zároveň by to bolo primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Za účelom zistenia okolností primeraných žiadanej právnej pomoci slúži žalovanému vyhodnotenie skutkového stavu veci, v ktorej žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a zároveň vyhodnotenie celkovej príjmovej a sociálnej situácie žiadateľa. Námietka žalobcu, že nebol vyzvaný zo strany žalovaného na preukázanie dôvodnosti aplikácie úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je nedôvodná. Túto právnu úpravu aplikuje žalovaný iba v situácii, ak zo spisu a z dokladov zo strany žiadateľa vyplýva, že sú splnené predpoklady k jeho aplikácii. V danom prípade bolo zrejmé, že nejde o prípad, kedy by bolo odôvodnené, aby žalovaný k aplikácii tohto zákonného ustanovenia pristúpil, čo aj žalovaný dostatočne odôvodnil. Žalovaný preto ani nevyzýval žalobcu na preukázanie dôvodnosti uplatnenia uvedeného ustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný mal po doložení dokladov k príjmovej stránke žalobcu a dokladov k jeho právnemu sporu
dostatočný prehľad o jeho situácii, ktorú vedel na základe svojej správnej úvahy riadne vyhodnotiť. Žalovaný poukázal na to, že žalobca mal u žalovaného vedených sedem správnych konaní o nároku na poskytnutie právnej pomoci, a teda žalobca dostatočne pozná postup žalovaného pri rozhodovaní o nároku žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci. V nadväznosti na úpravu podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku žalovaný skonštatoval, že pokiaľ mal žalobca dôkazy, ktoré chcel predložiť na podporu aplikácie úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., nielen že tak mohol urobiť, ale mal povinnosť tak urobiť sám bez vyzvania zo strany žalovaného. Námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s aplikáciou úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je nedôvodná. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí dostatočne zaoberal skutkovým stavom veci, opísal skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a tiež vyhodnotil všetky podklady, na základe ktorých dospel k záveru, že v prípade žalobcu nejde o prípad, ktorý by odôvodňoval použitie úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje riadne vyhodnotenie celkovej sociálnej situácie žalobcu, ktorú žalovaný skúmal nielen s ohľadom na príjem žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby (manželky), ale aj s ohľadom na jeho výdavky. Žalovaný zobral do úvahy sociálny status žalobcu, ktorý je spoločníkom vo viacerých právnických osobách. Riadne vyhodnotil aplikáciu úpravy § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. aj s ohľadom na povahu sporu, v ktorom požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný tiež poukázal na to, že právna vec žalobcu nie je takou vecou, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť vážnu ujmu žalobcovi, či už na jeho právach alebo jeho živote, a to s ohľadom na to, že sa nejedná o prípad, kedy by žalobcovi hrozila strata obydlia. Poskytovanie právnej pomoci zo strany žalovaného je viazané v prvom rade na splnenie podmienky materiálnej núdze. Iba v prípade, ak by boli naplnené predpoklady, že ide o takú vážnu vec, akou je napríklad hrozba straty obydlia, až vtedy by bolo možné uvažovať o tom, či je možné priznať právnu pomoc aj napriek tomu, že žiadateľ nespĺňa zákonné kritériá, nenachádza sa v stave materiálnej núdze. Celkový obraz o situácii žiadateľa by však musel dať výpoveď o tom, že neposkytnutie právnej pomoci žiadateľovi by mu spôsobilo vážnu ujmu na jeho živote, zdraví alebo na jeho právach. Celkový obraz o situácii žalobcu však takúto výpoveď nedal, preto žalovaný má za to, že neposkytnutie právnej pomoci žalobcovi nespôsobí vážnu ujmu a správne úvahy vedúce k tomuto záveru aj riadne konkretizoval. Námietka žalobcu o nepreskúmaní prípadnej aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je nedôvodná. Žalovaný nemá zákonnú povinnosť vyhodnocovať nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci aj s ohľadom na toto ustanovenie. Účelom zákona č. 327/2005 Z. z. je zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. V prípade žalobcu ide o fyzickú osobu, ktorá podniká (je spoločníkom a konateľom vo viacerých obchodných spoločnostiach), avšak žalobca nie je právnickou osobou. Taktiež treba poukázať na to, že žalobca ani nebol na žalovaného odkázaný zo strany súdu. Pokiaľ ide o žalobcom označené rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10.09.2020 a sp. zn. 6Sžk/4/2020 zo dňa 04.11.2020, ide o rozhodnutia, ktorými bol žalovaný zaviazaný iba v daných správnych konaniach. Teda pokiaľ ide o nárok žalobcu vedený u žalovaného pod č. KaZA/28040/2018 a č. KaZA/12029/2017. Žalovaný nie je povinný uplatňovať rovnaký postup aj v iných správnych konaniach o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľom. Žalovaný riadne poučil žalobcu o podaní opravného prostriedku tak, že proti rozhodnutiu žalovaného nie je možné podať opravný prostriedok, nakoľko túto možnosť zákon č. 327/2005 Z. z. nepripúšťa. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 53 Správneho poriadku a § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Zdôraznil, že zákon č. 327/2005 Z. z. je v prípade rozhodovania o nároku na poskytnutie právnej pomoci lex specialis vo vzťahu k správnemu poriadku, a preto má prednosť ustanovenie o nemožnosti podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci pred ustanovením § 53 Správneho poriadku. Podľa názoru žalovaného je irelevantné, že bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho manželky bolo zrušené rozhodnutím súdu. Na účely posudzovania príjmovej situácie žalobcu táto skutočnosť nemá žiaden vplyv. Spolu s príjmom žalobcu bolo potrebné posúdiť aj príjem jeho manželky, nakoľko je jeho spoločne posudzovanou osobou pre účely vyhodnotenia podmienky materiálnej núdze žalobcu, tak ako to vyplýva z úpravy § 4 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a následne z úpravy § 3 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Žalovaný vyhodnotil príjmovú situáciu žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby (manželky) na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení. Majetkovú situáciu a majetkové pomery žalobcu žalovaný nevyhodnocoval, nakoľko dospel k záveru, že nie je nevyhnutne potrebné, aby žalovaný zaujal stanovisko k tomu, či si vie žalobca zabezpečiť využívanie právnych služieb svojim majetkom, keďže nesplnil podmienku, že sa nenachádza v stave materiálnej
núdze. Žalovaný ale má vedomosť o tom, že žalobca nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku a jeho manželka je vlastníčkou nehnuteľného majetku. Informáciu o nehnuteľnom majetku manželky žalobcu však žalovaný použil iba v tom smere, aby zistil, či manželka žalobcu disponuje príjmom z prenájmu tohto nehnuteľného majetku. Príjem z prenájmu majetku by následne predstavoval započítateľný príjem manželky žalobcu, ktorý by sa následne spoločne posudzoval s príjmom žalobcu.
4. Žalobca k vyjadreniu sa žalovaného k žalobe repliku nepodal.
5. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, pričom vychádzal z viazanosti rozsahom a dôvodmi správnej žaloby podľa § 183 SSP. Skonštatoval, že námietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k úprave podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. je dôvodná v nadväznosti na čo podľa § 191 ods. 1 písm. d), ods. 4 SSP rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie. Vo veci rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 25.05.2022 správny súd vyhlásil verejne rozsudok vo veci.
6. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 46 Zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) - ďalej len správny poriadok: Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3, 4 správneho poriadku: Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. - ďalej len zákon č. 327/2005 Z. z.: Na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.: Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.: Ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.
7. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť podania žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, ktorá bola Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina, ktorá
bola doručená dňa 15.07.2021, skutočnosť vymedzenia predmetu konania Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100308/1/144749/2015 zo dňa 01.04.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č. 9501401/5/1119375/2013 zo dňa 25.03.2013, ktorým správca dane vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 13.648,91 Eur. Súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu je súbor dokladov predložených žalobcom k žiadosti o priznanie právnej pomoci vo vzťahu k jeho príjmovej a majetkovej situácii žalobcu a podkladov získaných pre potreby vyhodnotenia príjmov a majetkovej situácie žalobcu ako žiadateľa zo strany žalovaného, vrátane vyhodnotenia príjmov a majetkovej situácie žalobcu ako žiadateľa spolu s posudzovanými osobami v nárokovom konaní.
8. Ťažiskovou žalobnou námietkou žalobcu bola námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu posudzovaniu splnenia podmienok podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. pre poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Správny súd poukazuje na vnútorný rozpor v odôvodnení žalobných bodov žalobcu pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, keď na jednej strane žalovanému vytýka neuvedenie úvah, ktorými sa riadil, na druhej strane nesúhlasí s hodnotením žalovaného o tom, že celková sociálna situácia žalobcu a jeho manželky a ani povaha sporu neodôvodňujú poskytnutie právnej pomoci s finančnou spoluúčasťou. Správny súd musí konštatovať, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný len jednoducho konštatoval záver o nesplnení zákonných podmienok, nezodpovedá tomu, ako správny súd vyhodnotil presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia v tejto časti. Je nepochybné, že žalovaný v závere zhrnul svoje úvahy a konštatoval, že vzhľadom na celkovú príjmovu, majetkovú a sociálnu situáciu žiadateľa a jeho spoločne posudzovaných osôb, po zvážení povahy sporu má za to, že žiadateľ nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. Tomuto záveru však predchádzalo dostatočné zhodnotenie a presvedčivé, logické vlastné úvahy žalovaného ku kritériám pre fakultatívne priznanie nároku na právnu pomoc, z ktorých žalovaný vyvodil, podľa správneho súdu správny a tým zákonný záver, a to že v danej veci sa nejedná o prípad, keby by neposkytnutie právnej pomoci malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. Uvedené vylučuje úspech námietky žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie nedostatočne zdôvodnené. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe na svoju obranu vo vzťahu k tejto žalobnej námietke uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje riadne vyhodnotenie celkovej sociálnej situácie žalobcu, ktorú žalovaný skúmal nielen s ohľadom na príjem žalobcu a jeho spoločne posudzovanej osoby (manželky), ale aj s ohľadom na jeho výdavky. Taktiež žalovaný zobral do úvahy sociálny status žalobcu (spoločník vo viacerých právnických osobách). Žalovaný riadne vyhodnotil aplikáciu ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. aj s ohľadom na povahu sporu, v ktorom požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci. Po vyhodnotení dokladov v spise bolo zrejmé, že žalobca žiada o právnu pomoc v spore o preskúmanie rozhodnutia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008, čo súviselo s jeho podnikateľskou činnosťou. Žalovaný dostatočne zrozumiteľne a určito v napádanom rozhodnutí odôvodnil, že pri posudzovaní aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/3/2016 zo dňa 30. marca 2016, v ktorom bol vyslovený názor, podľa ktorého podnikateľské riziko nemožno prenášať na štát, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná ho znášať sama. Žalovaný taktiež poukázal na to, že právna vec žalobcu nie je takou vecou, v ktorej by neposkytnutie právnej pomoci mohlo spôsobiť vážnu ujmu žalobcovi, či už na jeho právach alebo na jeho živote, a to s ohľadom na to, že nejde o prípad, kedy by žalobcovi hrozila strata obydlia. Práve takéto okolnosti (hrozba straty obydlia) by boli prípadom, ktorý by bolo možné posúdiť ako stav, ktorý by bol odôvodňujúci pre aplikáciu ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. Uvedené však nebol prípad žalobcu, čo žalovaný aj riadne zdôvodnil. Správny súd v tejto časti musel konštatovať úspech tejto obrany žalovaného, pretože plne zodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu, a naopak účelovosť námietky žalobcu podporenú aj jej vnútornou rozpornosťou, na ktorú poukázal správny súd v úvode tohto hodnotenia. Žalobcom namietané nedostatočné odôvodnenie vo vzťahu k podmienkam podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. taktiež z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva.
9. Žalobcom namietaná skutočnosť, že žalovaný nepristúpil k výkladu právnej normy § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. neobstojí. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyložil neurčitý právny pojem „primeranosť okolnostiam žiadanej právnej pomoci“ s poukazom na dostupnú judikatúru a rozhodovaciu prax centra, podľa ktorej sa za okolnosti primerané žiadnej právnej pomoci považujú také okolnosti
alebo skutkový stav s ohľadom na príjmovú situáciu žiadateľa a povahu sporu, aby neposkytnutie právnej pomoci nemalo vážne následky a/alebo nespôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví a právach žiadateľa. Podľa správneho súdu žalobca dostal v napadnutom rozhodnutí jednoznačnú odpoveď, podľa akých kritérií žalovaný posudzuje takéto mimoriadne priznanie nároku na právnu pomoc u žiadateľov, ktorých príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu pri priznanie nároku na právnu pomoc. Správny súd zdôrazňuje, že v prípade aplikácie podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. ide o rozhodovanie, v ktorom je relevantné použitie neurčitého právneho pojmu - primeranosť v spojení s charakterom rozhodovania - možno priznať, teda žiadateľ nemá automaticky právny nárok na priznanie právnej pomoci. Správny súd v tejto časti zvýrazňuje zákonom predpokladané a žalovaným z medzí a hľadísk zákona nevybočujúce správne uváženie žalovaného. Oproti rozhodovaniu o priznaní nároku podľa § 6 a § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. je miera voľného uváženia žalovaného väčšia. Žalovaný však nemôže rozhodovať ani v taktom prípade svojvoľne a správne zvolil postup podľa vopred stanovených kritérií, rovnakých pre všetkých žiadateľov.
10. Vo vzťahu k námietke žalobu o nevydaní výzvy na preukázanie dôvodnosti aplikácie úpravy podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. sa správny súd stotožnil s obranou žalovaného, ktorý uviedol, že po doložení dokladov k príjmovej stránke žalobcu a dokladov k jeho právnemu sporu mal dostatočný prehľad o jeho situácii, ktorú vedel na základe svojej správnej úvahy riadne vyhodnotiť, a preto vyzývanie žalobcu na dokladanie jeho ďalších vyjadrení k dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. by z pohľadu žalovaného bolo iba predlžovaním správneho konania bez akejkoľvek nevyhnutnosti. Správny súd uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Mal v zhode so žalovaným za to, že postup žalovaného, kedy tento aplikuje ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. iba v situácii, ak zo spisu a dokladov zo strany žiadateľa vyplýva, že sú splnené predpoklady k jeho aplikácii, je správny a zodpovedá účelu zákona. O povahe sporu, ako druhom kritériu primeranosti podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., si žalovaný vie urobiť úsudok v zásade sám, výzva taktiež nie je potrebná. Správny súd v tejto časti poznamenáva, že žalobca ani netvrdil, akú konkrétnu skutočnosť vo vzťahu k podmienkam aplikácie § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z by na základe takejto hypoteticky uskutočnenej výzvy chcel ozrejmiť, a preto takáto námietka nemohla spochybniť zákonný procesný postup žalovaného.
11. Vo vzťahu k námietke o absencii posudzovania statusu žalobcu v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. a následnej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, musel správny súd skonštatovať úspech tejto námietky žalobcu. Správny súd primárne uvádza, že sa stotožnil s obranou žalovaného, podľa ktorej žalovaný nemá zákonnú povinnosť vyhodnocovať nárok žiadateľa na poskytnutie právnej pomoci podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, a to s ohľadom na účel zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je zabezpečiť poskytovanie právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, ako aj s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z., z ktorej vyplýva, že podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. možno výnimočne rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci aj osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci. Musí pri tom byť však splnená podmienka, že ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, ktorá nepatrí do pôsobnosti žalovaného, ale poskytnutie právnej pomoci v tejto veci je celospoločensky žiadúce (ako príklad možno uviesť situáciu, ktorá sa týka únosov maloletých detí do krajín, v ktorých nie je možné právnu pomoc zabezpečiť na základe bilaterálnych alebo multilaterálnych zmlúv). Aj podľa názoru správneho súdu je uvedené ustanovenie potrebné vykladať tak, že sa uplatní v prípade, ak určitá agenda (okruh právnych vzťahov) nepatrí vôbec do pôsobnosti žalovaného alebo o poskytnutie právnej pomoci žiada osoba, ktorá nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci absolútne - napr. právnická osoba alebo osoba, ktorú odkáže súd na centrum s ohľadom na špecifické okolnosti (vec hodná osobitnej ochrany a potreba zabezpečenia prístupu k spravodlivosti). Správny súd však nemohol opomenúť základný princíp konania pred správnym súdom, a to spravodlivé a účinné poskytnutie súdnej ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s § 2 ods. 1 SSP v spojení s čl. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok). Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Žalobca poukázal na dve rozhodnutia najvyššej súdnej autority - Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10.09.2020 a sp. zn. 6Sžk/4/2020 zo dňa 04.11.2020), ktoré sa zaoberali povinnosťou žalovaného vyhodnocovať v konaní podľa zákona č. 327/2005 Z.z. status žalobcu nielen v rozsahu ustanovenia § 6b ods. 2 citovaného zákona, ale aj v intenciách úpravy podľa § 5b ods. 6 tohto zákona. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6Sžk/4/2020 zo dňa 04.11.2020, odsek 30., 31. uviedol, že zastáva názor, že tiež v prípade „zákonnej výnimky“ reprezentovanej možnosťou poskytnúť právnu pomoc podľa §5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., musí byť s cieľom vyhnúť sa akejkoľvek ľubovôli a tiež v záujme dosiahnutia vydávania preskúmateľných rozhodnutí rozhodnutie žalovaného aspoň v minimálne miere odôvodnené. Pokiaľ krajský súd v napadnutom rozsudku výslovne konštatuje, že nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa preskúmavaním splnenia podmienok v zmysle § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. u kasačného sťažovateľa napriek tomu, že krajský súd mal preukázateľne vedomosť o existencii rozhodnutia najvyššieho sudu, v ktorom bola súdu prvého stupňa a žalovanému vytknutá vada rozhodnutia, spočívajúca v absencii posúdenia žiadosti žiadateľa o právnu pomoc aj z dôvodu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., nepovažoval predmetný postup z hľadísk na preskúmanie žiadosti za kogentný (kasačný súd k rovnakému záveru dospel aj v rozhodnutí sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10. septembra 2020). Správny súd teda s poukazom na vyššie uvedený princíp rozhodovania, ktorý je konkrétnym rozvedením všeobecného princípu právnej istoty, ako imanentnej súčasti právneho štátu, nemohol priznať úspech obrane žalovaného, podľa ktorej rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžk/20/2020 zo dňa 10. septembra 2020 a sp. zn. 6Sžk/4/2020 zo dňa 04. novembra 2020, sú rozhodnutia, ktorými bol žalovaný viazaný iba v daných správnych konaniach (konanie o nároku žalobcu vedeného žalovaným číslo KaZA/28040/2018 a číslo KaZA/12029/2017). Tak ako správne súdy, aj žalovaný je povinný uplatňovať rovnaký postup aj v iných správnych konaniach o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľom (v danom prípade totožným žiadateľom, čo správny súd zvýrazňuje vo vzťahu k vyššie citovaným záverom podľa rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžk/4/2020 zo dňa 04. novembra 2020) za rovnakých lebo obdobných podmienok. Ak sa žalovaný domnieva, že právny názor v konkrétnej veci nie je použiteľný na danú vec, je povinný odklon presvedčivo odôvodniť.
12. Správny súd s ohľadom na skonštatovaný dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného len pre úplnosť odôvodnenia a v rozsahu, ktorý je daný skutkovým a právnym stavom rozhodným pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podľa úpravy vyplývajúcej z § 135 ods. 1 SSP poznamenáva, že námietku podľa ktorej rozhodnutie žalovaného neobsahuje poučenie o tom, že je možné proti nemu podať odvolanie, a to na riaditeľa centra právnej pomoci ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s článkom 5 ods. 5 Štatútu centra právnej pomoci, podľa § 1 ods. 1, 2, § 53, § 59 ods. 2, 3 správneho poriadku, čo žalovaný považuje za závažný procesný nedostatok, hodnotí ako nedôvodnú, nakoľko poučenie uvedené v rozhodnutí žalovaného je v celom rozsahu a obsahu súladné s úpravou podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Taktiež ako nedôvodnú hodnotí správny súd námietku žalobcu, podľa ktorej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a to žalobcu a jeho manželky bolo zrušené, pričom žalobca v tejto časti poukázal na to, že ako prílohu podania správnej žaloby predkladá rozsudok Okresného súdu Žilina, ktorý o uvedenom rozhodol a namietal, že uvedená zásadná skutočnosť má podstatný vplyv i na posudzovanie majetkových pomerov žalobcu. Správny súd v tejto časti poukazuje na dostatočné a zákonné vysporiadanie s uvedenou otázkou zo strany žalovaného, s ktorým sa stotožňuje a zároveň poznamenáva, že súčasťou príloh správnej žaloby ani obsahu pripojeného administratívneho spisu nebolo rozhodnutie, na ktoré sa žalobca v tejto časti odvolával.
13. Po vrátení veci žalovaný odstráni vytýkaný nedostatok napadnutého rozhodnutia spočívajúci v absencii aj minimálnej miery odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k vyhodnocovaniu statusu žalobcu aj podľa úpravy § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. V prípade, že sa domnieva, že takúto povinnosť nemá, je povinný to náležite právne odôvodniť vrátane náležitého a dostatočného odôvodnenia postupu s ohľadom na úpravu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorá zveruje oprávnenie rozhodovať podľa tohto zákonného ustanovenia riaditeľovi centra po predchádzajúcom stanovisku rady centra, všetko v súlade s úpravou podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v spojení s § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
14. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
15. Žalobe bolo vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorému súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.
16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.