Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/152/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: W.. I. T., Q.., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F.P. K. 4, G., zastúpený advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, proti žalovanému: W.. E. J., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, J., zastúpený advokátom Mgr. Ľudovítom Jendrálom, Vrbovská cesta 159, Piešťany, o zaplatenie 30.600 eur s príslušenstvom zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 30.600 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.8.2016 bola súdu doručená žaloba, ktorou žalobca žiadal, aby súd platobným rozkazom žalovaného zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 30.600 eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sa žalovaný vystavením zmenky zo dňa 2.7.2014 zaviazal zaplatiť mu 30.600 eur, ale doteraz zmenku nezaplatil. Ako dôkaz pripojil prvopis zmenky.

2. Súd žalobe vyhovel a dňa 27.1.2017 platobný rozkaz vydal. Žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že zmenka je bez uvedenia splatnosti, nebola predložená na zaplatenie do jedného roka od vystavenia, čo má za následok premlčanie nároku, a keďže bola vystavená s doložkou „bez protestu“, je premlčacia doba podľa § 70 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. jednoročná. Nárok neuznáva aj z dôvodu, že zmenka neobsahuje účet žalobcu, a teda nemal možnosť plniť zo svojej banky uvedenej na zmenke ako domicil. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

3. Nakoľko žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením, súd na základe prvej vety § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP), uznesením zo dňa 11.4.2017 platobný rozkaz zrušil.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že zmenku žalovanému na platenie opakovane predložil, ale aj v prípade, ak by prezentačnú povinnosť porušil, práva zo zmenky by nestratil, čo jednoznačne vyplýva z ustanovení čl. I. § 53 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon). Nesúhlasil ani s tvrdením, že je jeho nárok premlčaný, premlčacia doba je podľa § 70 ods. 1 zmenkového zákona trojročná a počíta sa od jedného roka po vystavení zmenky. Na tom nič nemení ani doložka „bez protestu“, lebo premlčanie podľa § 70 ods. 2 zmenkového zákona sa vzťahuje len na nepriamych dlžníkov. Neopodstatnená je aj výhrada žalovaného k chýbajúcemu účtu na zmenke, číslo bankového účtu nie je zákonom stanovenou náležitosťou zmenky.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie. Dokazovanie bolo

vykonané listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. Súd nevyhovel žiadosti žalovaného, aby mu bola poskytnutá ďalšia lehota na predloženie dôkazov, keďže nebol schopný uviesť, aké dôkazy mieni predložiť, ani aké skutočnosti nimi majú byť preukázané.

6. Z prvopisu zmenky vystavenej v Bratislave 2. júla 2014 súd zistil, že sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanému zmenkovú sumu 30.600 eur v Bratislave. Zmenka je opatrená doložkami „bez protestu“ a „nie na rad“.

7. Okrem údaju splatnosti obsahuje žalobcom predložená listina všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku. Absencia tohto údaju však nespôsobuje neplatnosť zmenky, keďže podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona pri vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie.

8. Číslo účtu remitenta nie je v zmysle čl. I. § 75 zmenkového zákona nevyhnutnou náležitosťou vlastnej zmenky. Na jej platnosť preto nemá žiaden vplyv, či takýto údaj obsahuje alebo nie. Zmenka je tzv. výplatný cenný papier a ak zo zápisov na nej nevyplýva iný spôsob platenia, je dlžník povinný vyplatiť zmenku v hotovosti. V tomto prípade je na zmenke ako domicil uvedená Tatra banka, a.s., rubrika s číslom účtu platiteľa ostala nevyplnená. Ani podľa predtlače teda nemal byť na zmenke uvedený účet žalobcu, keďže platiteľom je žalovaný.

9. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). Žalovaný ako vystaviteľ lehotu neskrátil ani nepredĺžil, preto mu bol žalobca povinný zmenku na preplatenie predložiť najneskôr do 2. júla 2015.

10. Predloženie zmenky na platenie je úkon potrebný pre zachovanie zmenkových práv. Zmeškaním lehôt stanovených na predloženie zmenky na videnie majiteľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 zmenkového zákona stráca práva proti indosantom, vystaviteľovi a všetkým ostatným osobám zmenkovo zaviazaným okrem príjemcu.

11. Zmenkový zákon v prvej časti článku I. upravuje zmenku cudziu a v druhej časti zmenku vlastnú. Osobitná úprava o vlastnej zmenke sa týka len jej obsahových náležitostí, v ostatnom sa, za podmienok uvedených v §§ 77 a 78, použijú aj pre vlastnú zmenku ustanovenia prvej časti o cudzej zmenke. Podľa čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona je vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Ak teda zmenkový zákon v prvej časti článku I. upravuje práva a povinnosti príjemcu (akceptanta), vzťahujú sa tieto ustanovenia aj na vystaviteľa vlastnej zmenky, a naopak, tie ustanovenia prvej časti, v ktorých sa hovorí o vystaviteľovi, nie sú na postavenie vystaviteľa vlastnej zmenky použiteľné. Na rozdiel od vystaviteľa cudzej zmenky je vystaviteľ vlastnej zmenky priamym dlžníkom, aj voči nemu má v zmysle čl. I. § 28 ods. 2 v spojení s § 78 ods. 1 zmenkového zákona majiteľ priamy nárok na všetko, čo môže požadovať podľa §§ 48 a 49 od príjemcu, ak zmenka nie je zaplatená.

12. Keďže zmeškaním prezentačných lehôt majiteľ práva proti príjemcovi nestráca a žalovaný je zaviazaný rovnako ako príjemca (čl. I. § 53 ods. 1 a § 78 ods. 1 zmenkového zákona), žalobca by zmenkové práva proti žalovanému nestratil ani v prípade, ak by mu do jedného roka od dátumu vystavenia zmenku na platenie nepredložil.

13. Žalovaný netvrdil, že mu zmenka nebola nikdy na platenie predložená, len namietal, že sa tak nestalo do jedného roka od dátumu vystavenia. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“, preto dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, ťaží v zmysle druhej vety čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona žalovaného. Ale nakoľko ani prípadným zmeškaním lehoty by žalobca práva nestratil, je akékoľvek dokazovanie v tomto smere nadbytočné.

14. Žalobca mal možnosť zmenku predložiť na videnie v ktorýkoľvek deň nasledujúci po dátume vystavenia a tým urobiť zmenku splatnou skôr než rok po vystavení. Keďže sa zmenka splatnou skôr nestala, počiatkom plynutia premlčacej lehoty, ktorý je v zmysle čl. I. § 70 zmenkového zákona viazaný na splatnosť zmenky, je deň nasledujúci po uplynutí jedného roka od dátumu vystavenia.

15. Pre určenie, či sa práva z vlastnej zmenky premlčiavajú v trojročnej alebo jednoročnej lehote (čl. I. § 70 ods. 1 alebo 2 zmenkového zákona), nie je podstatné, či bola zmenka vystavená s doložkou „bez protestu“. Doložka má význam len v tom, či je majiteľ povinný pre zachovanie práv vykonať protest pre neplatenie alebo nie. Rozhodujúce v oboch prípadoch je, aké postavenie má dlžník na zmenke, či je dlžníkom priamym alebo nepriamym. V jednoročnej lehote sa podľa čl. I. § 70 ods. 2 zmenkového zákona premlčiavajú len nároky majiteľa proti indosantom a vystaviteľovi (cudzej zmenky), ktorí sú nepriami dlžníci. Zmenkové nároky proti príjemcovi, ktorý je priamy dlžník, sa v zmysle čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona premlčiavajú v troch rokoch odo dňa splatnosti a na základe čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona sa v rovnakej lehote premlčiavajú aj nároky proti vystaviteľovi vlastnej zmenky.

16. V tomto prípade trojročná premlčacia lehota začala plynúť od 2.7.2015, a keďže žaloba bola súdu doručená 12.8.2016, k premlčaniu nedošlo.

17. Žalobca svoj nárok preukázal prvopisom zmenky. Ako riadny majiteľ zmenky má v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať zaplatenie zmenkovej sumy, ak zmenka nebola zaplatená. Žalovaný nepoprel, že zmenku vystavil, dokonca ani netvrdil, že by zmenku žalobcovi zaplatil. Nakoľko zmenkový záväzok nezanikol a nárok nie je premlčaný, súd žalobe vyhovel a žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 30.600 eur zaviazal.

18. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude na základe § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).