Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-162-2016.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/162/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudcom JUDr. Romanom Farkašom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2017 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaná
G. M., nar. XX.XX. XXXX v Bratislave, trvale bytom Z. XX,
s a u z n á v a v i n n o u, ž e
napriek tomu, že jej z ustanovenia § 62 zákona o rodine č 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry G. M., D.. XX.XX.XXXX a výška tejto povinnosti jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 17P 143/2007 zo dňa 10.10.2007 právoplatným a vykonateľným dňa 3.12.2007, sumou 1.000,-Sk ( 33,19,-€ ) mesačne počnúc dňom 16.4. 2007, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky F. W., trvale bytom Bratislava Z. XX, svoju vyživovaciu povinnosť si vôbec neplnila od mesiaca júl 2012 až doposiaľ, pričom v období od 15.1:2014 do 2.9.2014 bola vo výkone trestu odňatia slobody, kde nahlásila svoju vyživovaciu povinnosť na mal G., čím za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 1.360,70,-€ a skutku sa dopustila napriek tomu, že bola trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava iI sp. zn. 1T 83/2012 zo dňa 13.07.2012 právoplatným dňa 16.11.2012 za takýto čin odsúdená
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená.
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona Za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 14 /štrnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr. zák. sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 02.09.2016 bola Okresnému súdu Bratislava II doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava II na obvinenú G. M., nar. XX.XX. XXXX v Bratislave, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní vydal samosudca Okresného súdu Bratislava II dňa 01.11.2016 pod č. k. 3T/162/2016-62 trestný rozkaz, ktorým obvinenú uznal vinnou v zmysle podanej obžaloby a uložil jej trest.
Proti trestnému rozkazu podala obvinená včas odpor.
Na deň 12.09.2017 nariadil súd na prejednanie trestnej veci obžalovanej G. M. hlavné pojednávanie. Obžalovaná zobrala termín hlavného pojednávania na vedomie dňa 28.08.2017 pri výsluchu pred samosudcom po predvedení obžalovanej po vydaní príkazu na zatknutie samosudcom, kde uviedla, že v prípade, ak sa nedostaví súhlasí a výslovne žiada, aby sa všetky ďalšie pojednávania vykonávali v jej neprítomnosti. Obžalovaná sa na hlavné pojednávanie napriek vyššie uvedenej skutočnosti nedostavila, svoju neprítomnosť obžalovaná podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa 11.09.2017 ospravedlnila tým, že sa nemôže zúčastniť hlavného pojednávania, nakoľko mala vážny úraz nohy, je PN pričom súd neakceptoval takéto ospravedlnenie obžalovanej, nakoľko v spise zároveň absentuje vyjadrenie lekára, že by zdravotné ťažkosti menovanej boli takého charakteru, že by sa nemohla zúčastniť súdneho pojednávania. Obžalovaná bola o možnosti vykonania hlavného pojednávania v jej neprítomnosti riadne poučená, preto súd pojednával v jej neprítomnosti, pričom s ohľadom na osobu obžalovanej, jej vyhýbanie sa trestnému stíhaniu, výsledky jej výsluchu po zrealizovaní príkazu na zatknutie a na doterajšie skúsenosti s jej prístupom k trestnému konaniu bol súd toho názoru, že vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej za uvedených okolností nepredstavuje „kontumačné“ konanie a rozhodovanie.
Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním výpovede obžalovanej G. M. z prípravného konania, prečítaní výpovede poškodenej F. W. z prípravného konania, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po dôkladnom vyhodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súd ustálil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaná G. M. v prípravnom konaní vypovedala, že si je vedomá toho, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči svoje maloletej dcére G. M., D.. XX.XX.XXXX a to od mesiaca júl 2012 do dnešného dňa, pričom uviedla, že si je vedomá, že má prispievať na jej výživu vo výške 33,19 EUR mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám F.U. W., D.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava, Z. XX. Obžalovaná na otázku vyšetrovateľa uviedla, že vyživovaciu povinnosť si neplnila z dôvodu nedostatku financií, nakoľko je dlhodobá nezamestnaná, ďalej uviedla, že s maloletou býva na Z. XX, inú vyživovaciu povinnosť určenú nemá, v súčasnosti nemá žiaden príjem, nie je zamestnaná, pričom v minulosti bola evidovaná v evidencii nezamestnaných. Obžalovaná uviedla, že svoj skutok ľutuje a bude sa snažiť, aby sa to už neopakovalo a bude sa snažiť svoj dlh vyrovnať čo najskôr a v plnej výške.
Svedkyňa - poškodená F. W. v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaná si riadne a včas neplní vyživovaciu povinnosť na maloletú G. M., nar. XX.XX.XXXX tak, ako jej to bolo určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 17P/143/2007-26 zo dňa 10.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2007 a vykonateľnosť dňa 06.12.2007. Na základe predmetného rozsudku bola obžalovaná zaviazaná prispievať na výživu maloletej G. M. mesačne sumou 1.000 Sk, vždy do 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky. Taktiež jej bola určená povinnosť uhradiť zročné výživné vo výške 5.500 Sk za obdobie od až 16.04.2007 do 30.09.2007 v splátkach, po 250 Sk mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od októbra 2007. Poškodená ďalej uviedla, že na obžalovanú už podala jedno trestné oznámenie za neplnenie vyživovacej povinnosti s tým, že obžalovaná bola za tento trestný čin odsúdená a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/83/2012 zo dňa 13.07.2012, za čo jej súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s tým, že ju prepustili po ôsmich mesiacoch na podmienku. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaná si aj napriek tomu jej zo zákona danú vyživovaciu povinnosť neplní a to aj napriek tomu, že za tento trestný čin bola uznaná vinnou, teda hoci v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bola za takýto trestný čin odsúdená, si vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj naďalej neplní z čoho vyplýva, že od vydania trestného rozkazu obžalovaná nezaplatila do dnešného dňa čiastku 1.493,55 EUR. Poškodená ďalej uviedla, že obžalovaná si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní od júla 2012, pričom jej opätovne vznikol dlh na výživnom od mesiaca júl do dnešného dňa. Obžalovaná je v kontakte s maloletou iba ak sa k nim príde najesť a umyť s tým, že čo sa týka výdavkov na maloletú, tieto hradí všetky poškodená, pričom náhradné výživne od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nepoberala a ani nepoberá.
Súd sa na hlavnom pojednávaní taktiež oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a to najmä výpočtom výživného, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 17P/143/2007-26 zo dňa 10.10.2007, trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, č. k. 1T/83/2012, rodným listom a potvrdením o návšteve školy maloletej, správou o povesti obžalovanej, správami na obžalovanú a odpisom registra trestov.
Na základe tohto vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovanej G. M. jednoznačne preukázanú. V prípravnom konaní spáchanie skutku v plnom rozsahu priznala a jeho spáchanie oľutovala. Zo spáchania skutku je okrem vlastnej výpovede usvedčená aj výpoveďou svedkyne poškodenej F. W.. Obžalovaná svojím konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona, nakoľko najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom tento čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bola v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdená. Úmyselné neplnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému dieťaťu predstavuje čin veľkej spoločenskej nebezpečnosti, keďže rodič dieťaťa neplnením tejto svojej zákonnej povinnosti ohrozuje zabezpečenie sústavnej a dôslednej starostlivosti o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa ako jednej z primárnych rodičovských povinností.
Obžalovaná bola celkovo dvakrát súdne trestaná, pričom v jednom prípade sa na ňu hľadí ako na netrestanú. Naposledy bola uznaná vinnou trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/83/2012 zo dňa 13.10.2012, právoplatným dňa 16.11.2012 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, pričom jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovanej, na jej doterajší spôsob života, na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jej nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala), a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák. (bola už za trestný čin odsúdená). Týmto je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako aj s ohľadom na osobu obžalovanej a doterajší spôsob života /špeciálna recidíva/ má súd za to, že na splnenie výchovného a preventívneho účelu je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bola vo výkone trestu odňatia slobody. Súd má za to, že takto uložený trest postačí na nápravu a prevýchovu obžalovanej, ako aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde