Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-195-2015.pdf
PDF · 92.22 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/195/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu Z. H. H., Š. XX, H., proti žalovaným: 1./ PKB invest s.r.o., so sídlom Jilemnického 4, Prešov, IČO: 36 461 733, 2./ J. S. - Z. Ú. H., F. E. X, H., žalovaný v 2./ rade právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, Hlavná 137, Prešov, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. U r č u j e , že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. A. obec R. Q. zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade Poprad odbor katastrálny a to pozemkov parc. reg. B. parc. č. XXX/XX o výmere 5305 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 783 m2 - zastavané plochy a nádvoria.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 24.04.2015 žalobca žiadal, aby súd určil, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. A. obec R. Q. zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov parc. P. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 783 m2 a parc. P. XXX/ XX - ostatné plochy vo výmere 5305 m2. Žalobu podal v zmysle § 35 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, keď pri nadobudnutí vlastníctva k predmetným pozemkom boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Dňa 02.02.2009 medzi prevodcom Slovenská republika - Obvodný úrad v Prešove a žalovaným v 1./ rade bola uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom. Pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného predpisu a to ustanovenia § 62 ods. 1, 19 ods. 1, 19 ods. 2a zákona 543/2002 Z.z., keď predmetné pozemky sa nachádzajú v treťom stupni ochrany národného parku, pričom pre tretí stupeň ochrany v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy platil zákaz prevodu vlastníckeho práva k pozemkom. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby žalobca videl v potrebe odstránenia nezákonného stavu.
2. Žalovaný v 1./ rade sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalovaný v 2./ rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že pred uzavretím predmetnej zmluvy medzi Slovenskou republikou - Obvodný úrad Prešov a žalovaným v 1./ rade dňa 02.02.2009 Obvodný úrad Prešov ako dočasný správca majetku štátu vyžiadal stanovisko Krajského úradu životného prostredia v Prešove k určeniu stupňa ochrany predmetných nehnuteľností. Na základe predmetného stanoviska z 01.09.2009 Ministerstvo financií udelilo súhlas kúpnou zmluvou.
4. Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalovaný v 1./ rade, u ktorého súd mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, neúčasť ospravedlnil právny zástupca žalovaného v 1./ rade,
nežiadal pojednávanie odročiť. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1./ rade.
5. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Poukázal na dôvody uvedené v podanej žalobe. Podľa vyjadrenia správy Tatranského národného parku z 31.03.2015, predmetné pozemky sa nachádzajú v treťom stupni ochrany na území národného parku. Uviedol, že pri prevode vlastníckeho práva k predmetným pozemkom došlo k porušeniu zákona, preto ide o absolútne neplatný právny úkon.
6. Právny zástupca žalovaného v 1./ rade so žalobou nesúhlasil. Poukazoval na neurčitosť právnej úpravy upravujúcej právne vzťahy, keď je problém zistiť ohraničenie tretieho pásma ochrany národného parku. Uviedol, že osobitosť prípadu spočíva aj v tom, že štát prostredníctvom právnych predpisov na jednej strane vymedzil konkrétne správanie sa a nedodržanie sankcionuje absolútnou neplatnosťou právnej úpravy, na druhej strane právne predpisy sú neurčité a adresátom právnych noriem nemôžu byť zrejmé.
7. Zástupkyňa žalovaného v 2./ rade na pojednávaní so žalobou nesúhlasila, priklonila sa k právnemu názoru žalovaného v 1./ rade. Poukázala na vyjadrenie správy TANAP-u, ktorú predložil žalobca, ktorá je v zjavnom rozpore s listom vlastníctva, na ktorom v poznámke nie je uvedené, že predmetné pozemky sa nachádzajú v treťom stupni ochrany národného parku. Uviedla, že do dnešného dňa nie je schválená zonácia Tatranského národného parku. Namietala pasívnu legitimáciu žalovaného v 2./ rade v konaní, keď Slovenská republika vystupuje jednak v pozícii žalobcu a jednak v pozícii žalovaného v 2./ rade.
8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom z 02.02.2016, ktorým určil, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. A. obec R. Q. zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade Poprad odbor katastrálny a to pozemkov parc. reg. B. parc. č. XXX/XX o výmere 5305 m2 - ostatné plochy, parc. č. XXX/XX o výmere 783 m2 - zastavané plochy a nádvoria; žalobcovi náhradu trov konania nepriznal; žalovaného v 1./ rade zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku 99,50 eur. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1./ rade. Odvolací súd uznesením z 24.04.2017 zrušil rozsudok prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
10. Pojednávania po rozhodnutí odvolacieho súdu sa nezúčastnil žalovaný v 1./ rade, neúčasť neospravedlnil, v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1./ rade.
11. Zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval. Uviedol, že po doplnení dokazovania sa skutkový ani právny stav nezmenil. Poukázal na vyjadrenie Okresného úradu Prešov.
12. Zástupkyňa žalovaného v 2./ rade na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť, poukázala na doterajšie vyjadrenia.
13. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v 1./ rade, zástupkyne žalovaného v 2./ rade, listinnými dôkazmi: listom vlastníctva č. XXX, kúpnou zmluvou z 02.02.2009, vyjadrením správy TANAP-u z 31.03.2015, žiadosťou Obvodného úradu Prešov z 31.03.2009, vyjadrením Krajského úradu životného prostredia v Prešove z 01.04.2009, vyjadrením Okresného úradu Prešov z 30.06.2017 a ostatnými listinnými dôkazmi, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
14. V predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd určil, že Slovenská republika je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Q. A. obec R. Q. zapísaných na LV č. XXX pozemkov parc. P. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 783 m2, parc. P. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 5305 m2.
15. Prostredníctvom zmluvy z 02.02.2009 Slovenská republika - Obvodný úrad Prešov previedla vlastnícke právo na žalovaného v 1./ rade k predmetným nehnuteľnostiam za kúpnu cenu 118.502,29
eur. Z listu vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade Poprad súd zistil, že výlučným vlastníkom pozemkov parcely reg. B. parc. č. XXX/XX, XXX/XX je žalovaný v 2./ rade. V časti listu vlastníctva poznámky je uvedené „bez zápisu“.
16. Z vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky správy Tatranského národného parku z 31.03.2015 súd zistil, že sporné parcely sa nachádzajú vo vlastnom území Tatranského národného parku, kde platí tretí stupeň ochrany prírody. Parcely sú súčasťou Tatranského národného parku od jeho vzniku v roku 1949. Kategorizáciou chránených území a stupňov ochrany prírody 1 až 5 zaviedol a definoval zákon 287/1994 účinný od 01.01.1995. V zmysle zákona bol pre územie národného parku pridelený tretí stupeň ochrany.
17. Z vyjadrenia Krajského úradu životného prostredia v Prešove z 01.04.2009 súd zistil, že predmetný orgán na dopyt Obvodného úradu Prešov oznámil, že pre územie národného parku je toho času spracovávaný návrh zonácia národného parku. Zóny bude schvaľovať vláda Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom podľa zásad pre vypracovanie zonácie národného parku, kde zastavané územia tatranských osád mali byť súčasťou zóny D, ktorej zodpovedá druhý stupeň ochrany podľa zákona 543/2002 Z.z.
18. Z vyjadrenia Okresného úradu Prešov z 30.06.2017 súd zistil, že na území TANAP-u nie sú zatiaľ vyhlásené zóny. Návrh zonácie TANPAP-u t. č. vypracováva Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa TANAP-u a návrh zonácie TANAP-u nebol Okresnému úradu doposiaľ doručený, pretože jeho vypracovanie ešte nie je ukončené. Pozemky parcela P.-B. č. XXX/XX a parcela P.-B. č. XXX/XX k. ú. Q. A. sú súčasťou územia TANAP-u. Na území TANAP-u v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p. platí t. č. 3. stupeň územnej ochrany. TANP a jeho ochranné pásmo boli vyhlásené Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park (účinnosť od 01.03.2003).
19. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 35 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 19 ods. 1 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za národný park.
23. Podľa § 19 ods. 2 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).
24. Podľa § 62 ods. 1 zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté práva fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii.
25. Po vykonaní dokazovania v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel opätovne k záveru, že žaloba je dôvodná.
26. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe žalobca preukázal tým, že bez kladného rozhodnutia vo veci žalobca nedocieli zmenu osoby vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na príslušnom liste vlastníctva.
27. Aktívne legitimovaným v konaní je žalobca v súlade s ust. § 35 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, keď predmetom sporu je určenie vlastníctva a pri nadobudnutí vlastníctva boli porušené ustanovenia zákona.
28. V konaní súd sa ako prejudiciálnou otázkou zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy z 02.02.2009.
29. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že kúpna zmluva z 02.02.2009 je absolútne neplatný právny úkon uzatvorený v rozpore so zákonom.
30. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy 02.02.2009 bolo podľa § 62 ods. 1 zákona 543/2002 Z.z. zakázané previesť vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany na iné osoby. Vychádzajú z ust. § 19 ods. 2 zákona 543/2002 Z.z. na území národného parku v zásade platí tretí stupeň ochrany.
31. Je nesporné, že pozemky, ktorých prevod bol predmetom kúpnej zmluvy z 02.02.2009 sa nachádzajú v k. ú. Q. A. a podľa Správy Tatranského národného parku, ktorá spadá pod Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky sa pozemky nachádzajú vo vlastnom území TANAP-u od jeho vzniku v roku 1949. Územiu národného parku bol pridelený tretí stupeň ochrany. Predmetom kúpnej zmluvy z 02.02.2009 boli pozemky nachádzajúce sa v treťom stupni ochrany, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s ust. § 62 ods. 1 zákona 543/2002 Z.z. je preto kúpna zmluva z 02.02.2009 absolútne neplatný právny úkon.
32. Sporným v konaní bolo zaradenie daných pozemkov do daného stupňa ochrany. Súd je názoru, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska. Stanovisko štátnej ochrany prírody SR Správy TANAP-u z 31.03.2015 je stanoviskom oprávneného orgánu, ktorý konštatoval dotknutým pozemkom priradenie tretieho stupňa ochrany.
33. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd vyzval strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Z doplneného vyjadrenia Okresného úradu Prešov vyplynulo, že na území TANAP-u ne sú zatiaľ vyhlásené zóny. Návrh zonácie TANAP-u t. č. vypracováva Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, doposiaľ nebolo jeho vypracovanie ukončené. Okresný úrad Prešov potvrdil, že pozemky parcela P.-B. č. XXX/XX a parcela P.-B. č. XXX/XX k. ú. Q. A. sú súčasťou územia TANAP. Na území TANAP v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v z.n.p. platí t. č. 3. stupeň územnej ochrany. TANAP a jeho ochranné pásmo boli vyhlásené Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z.z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park (účinnosť od 01.03.2003).
34. Z uvedených listinných dôkazov opätovne vyplynulo, že návrh zonácie TANAP-u ani doposiaľ vypracovaný nie je. Podľa názoru súdu i keby návrh zonácie TANAP-u bol vypracovaný, uvedené nemá vplyv na právne posúdenie veci. Pre posúdenie platnosti kúpnej zmluvy je podstatné zaradenie daných pozemkov do toho-ktorého stupňa ochrany prírody ku dňu 02.02.2009 - deň uzavretia kúpnej zmluvy bez ohľadu na zaradenie do toho-ktorého stupňa ochrany prírody v budúcnosti.
35. Pokiaľ žalovaní v 1./ a 2./ rade poukazovali na vyjadrenie Krajského úradu životného prostredia v Prešove z 01.04.2009 je potrebné uviesť, že vyjadrenie poukazuje iba na spracovávanie návrhu zonácie národných parkov, podľa ktorej pozemky by mali byť súčasťou zóny D zodpovedajúcej druhému stupňu ochrany. Nejde o stanovisko k aktuálnemu (k 02.02.2009) priradeniu daných pozemkov do toho-ktorého stupňa ochrany prírody. Až po schválení návrhu zonácie parku bude záväzné zaradenie pozemku do určitého stupňa ochrany. V tomto smere preto neobstojí ochrana žalovaných v 1./ a 2./ rade. Taktiež na zaradenie pozemku do určitého stupňa ochrany prírody nemá vplyv, či daná skutočnosť v súlade s Katastrálnym zákonom bola zaznamenaná ako poznámka na príslušnom liste vlastníctva.
36. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného v 2./ rade o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2./ rade v konaní, keď žalobu podal Okresný prokurátor v tom čase titulom § 35 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaný v 2./ rade v konaní vystupuje na žalovanej strane z dôvodu, že bol zmluvnou stranou pri uzatváraní kúpnej zmluvy z 02.02.2009.
37. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, úspešnému žalobcovi náhradu trov konania neprizval, keď žalobcovi trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.