Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-82-2021.pdf
PDF · 128.81 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/82/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou, v spore žalobcu: U. S. H., J.. XX. XX. XXXX, P. U. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpený: občianskym združením Centrum správnej pomoci Prievidza, so sídlom 1. mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, IČO: 51876141, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka a. s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu neexistuje, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov konania voči v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
III. Z r u š u j e sa uznesenie č. k 15Csp/82/2021-49 zo dňa 25. 10. 2021 o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.09.2021 domáhal vo vzťahu k žalovanému určenia, že záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/X M. K.. Č.. XXXX/X XXXmX M. XXXX/XX XXXm2, katastrálne územie N., Q. N., H. Ú. S., v podiele 3 neexistuje a žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uviedol, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na predmetnom LV č. XXXX, H. Ú. N., Q. N., H. Ú. S., v podiele 3. Dňa 17.04.2008 uzavrel žalobca ako spoludlžník spolu so žalovaným zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na sumu vo výške 2.007.500,- Sk. Súčasťou zmluvy bola Zmluva o zriadení záložného práva č. I., ktorú podpísala t. č. ešte manželka žalobcu na úverovej zmluve ako dlžníčka S. H.. Nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX prešla do výlučného vlastníctva na žalobcu na základe kúpnej zmluvy I.-XXX/XX v podiele 1 a na základe návrhu na záznam - verejná dražba L.-XXX/XX v podiele 1. Koncom roka 2010 sa dostal žalobca do dočasných finančných problémov, ukončenie podnikateľskej činnosti na základe neuhradených faktúr zo strany odberateľov, druhotná platobná neschopnosť a z uvedených dôvodov žalovaný vyhlásil úver za mimoriadne splatný k 05.01.2011. Dňa 07.02.2013 zaslala dražobná spoločnosť žalobcovi oznámenie o začatí výkonu záložného práva s tým, že Dražobná spoločnosť a. s. zaslala žalobcovi Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 13.02.2013 a následne aj oznámenie o opakovanej dražbe č. XXX/XXXX, ktoré bolo dňa 13.01.2014. Uvedená dražba bola neúspešná. Dňa 01.10.2018 bola vykonaná opakovaná dražba, ktorá bola znovu neúspešná. Dňa 21.05.2019 zaslala dražobná spoločnosť žalobcovi výzvy na vykonanie ohodnotenia nehnuteľnosti, následne zaslala Znalecký posudok č. XXX, oznámenie o dražbe č. XXX z r. 2019, notársku zápisnicu č. XXX/XXXX, oznámenie o opakovanej dražbe č. XXX z r. 2019, notársku zápisnicu č. XXX/XXXX. Všetky dražby boli neúspešné, nakoľko nikto nezložil dražobnú zábezpeku. Dňa 13.09.2021 zaslala
Dražobná spoločnosť U9 so sídlom v Bratislave list - výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľnosti. Žalobca má dôvodné obavy, že túto nehnuteľnosť predá v dražbe skôr, ako súd rozhodne o určení neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva a vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam. V ďalšom žalobca vzniesol námietku premlčania záložného práva, kde uviedol, že po premlčaní záložného práva sa žalobca môže na súde úspešne domáhať určenia neexistencie záložného práva, premlčaniu podlieha aj záložné právo, čo vyplýva z ustanovenia § 100 ods. 2 OZ a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Z existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) žalobca uviedol, že naliehavosť vyplýva z toho, že súčasný stav vyvoláva stav neistoty, právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Žalobca má za to, že žalovaný dňa 05.01.2011 vyhlásil úver za mimoriadne splatný a podľa ustanovenia § 103 OZ začala tým dňom zročnosti nesplnenej splátky, t. j. minimálne dňom 25.12.2010 objektívna trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 25.12.2013. Žalobca má za to, že ku dňu 25.12.2013 došlo k premlčaniu pohľadávky a ku dňu 26.12.2013 došlo aj k premlčaniu záložného práva. Záložné právo je ku dňu podania tohto žalobného návrhu premlčané. Zároveň v predmetnej žalobe žiadal, aby súd dočasne upravil pomery strán sporu a vydal neodkladné opatrenie, ktorým by bol žalovaný povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXXX. Uznesením č. k. 15Csp/82/2021-49 zo dňa 25.10.2021 súd nariadil neodkladné opatrenie na základe návrhu žalobcu.
2. Podaním doručeným súdu dňa 22.12.2021 ( č. l. 57 a nasl. spisu) sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že považuje žalobný návrh za bezpredmetný, poukázal na to, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný chce za každú cenu vykonať záložné právo a neponúkol žiadnu reštrukturalizáciu, odklad splátok, ani nič podobné, žalovaný považuje za klamlivé, nakoľko na listinnom dôkaze predloženom samotným žalobcom a to oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.02.2013 je uvedené nasledovné: „Z poverenia banky sme oprávnení Vás upozorniť, že od realizácie dražby môže banka upustiť a prehodnotiť realizáciu dražby, ak Vám banka schváli splatenie Vášho dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára.“ Žiadosť o mimoriadny splátkový kalendár do dnešného dňa žalovaný neeviduje. Takisto neeviduje snahu žalobcu znížiť si svoj záväzok voči žalobcovi uhrádzaním akýchkoľvek splátok v rámci jeho možností. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom premlčania záložného práva, tu považuje žalovaný za bezpredmetné. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať prvýkrát. Záložné právo sa však nikdy nekončí skôr, než ním zabezpečená pohľadávka. K výkonu záložného práva pristúpil žalovaný 07.02.2013, teda v čase, keď záložné právo nemohlo byť premlčané, nakoľko záložné právo sa mohlo prvý krát vykonať najskôr dňa 05.11.2011. Žalovaný ponechal žalobcovi lehotu viac ako 2 roky medzi zosplatnením úveru a výkonom záložného práva na to, aby vzniknutú situáciu vyriešil, bezvýsledne.
3. Podaním doručeným súdu 07.01.2022 (č. l. 67 spisu) žalobca sa vyjadroval k vyjadreniu žalovaného a poukázal na to, že žalovaný uvádza, že dňa 07.02.2013 pristúpila dražobná spoločnosť k výkonu záložného práva. Žalobca má za to, že výkon záložného práva mal oznámiť sám žalovaný, nie dražobná spoločnosť. Trval na tom, že pohľadávka a aj záložné právo je premlčané v objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovenia § 101 OZ.
4. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 09.03.2022, na ktorom si na základe návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadal od žalovaného, kedy doručil žalobcovi oznámenie o výkone záložného práva, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a doložil o tom aj listinné dôkazy.
5. Podaním doručeným súdu dňa 30.03.2022 (č. l. 98 spisu) sa žalovaný vyjadril, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky pod reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX bol zo strany žalovaného ako veriteľa zosplatnený dňa 09.11.2010, o čom žalovaný upovedomil žalobcu, resp. oboch spoludlžníkov písomne výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.11.2010. Žalobca, resp. ani jeden zo spoludlžníkov neprevzal písomnosť v odbernej lehote. Ako dôkaz doložil do konania výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.11.2010 (č. l. 102 spisu) a potvrdenie o neprevzatí zásielky v odbernej lehote (č. l. 103 spisu). Zároveň žalovaný na základe výzvy súdu a návrhu na doplnenie dokazovania doložil do konania aj doručenku o prevzatí oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.02.2013, ako aj dodatok č. 1 k rámcovej zmluve o vykonaní dražieb, vrátane plnomocenstva pre dražobníka, aj k zasielaniu oznámenia o výkone
záložného práva. Zároveň do konania doložil ďalší listinný dôkaz a to pokus o zmier zo dňa 05.08.2010, v zmysle ktorého žalovaný vyzval žalobcu, resp. oboch spoludlžníkov k zaplateniu dlžnej sumy po lehote splatnosti a upozornil ich na možnosť predčasného jednorazového splatenia úverov (č. l. 109 - 110 spisu).
6. Súd po preštudovaní predmetných listinných dôkazov zistil, že tieto listiny sa vzťahovali na inú Zmluvu o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 26.06.2008 a predmetom konania je však Zmluva o poskytnutí flexihypotéky pod reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 17.04.2008. Z tohto dôvodu súd si vyžiadal opätovne od žalovaného listiny týkajúce sa úverovej zmluvy, ktorá je predmetom konania, resp. určenie neexistencie záložného práva, ktorým bola zabezpečená pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaný si tieto povinnosti splnil podaním doručeným súdu dňa 16.05.2022 ( č. l. 128 spisu) a doložil listiny týkajúce sa zmluvy o poskytnutí flexihypotéky, ktorá je predmetom tohto konania, vychádzajúc zo žaloby podanej žalobcom.
7. Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2022 ( č. l. 148) zástupca žalobcu doložil do konania vyjadrenie a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň 25.05.2022 z pracovných dôvodov a súhlasom s pojednávaním v ich neprítomnosti. Poukázal na to, že zotrváva na doterajších vyjadreniach, má za to, že k premlčaniu záložného práva došlo tri roky aj jeden deň od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čiže dňa 15.06.2014. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobca má za to, že žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom slúži potrebám praktického života a vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci. Žalobca má za to, že žalovaný dodnes nepodal žalobu na plnenie, takže z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba uplynula v zákonom objektívnej premlčacej dobe. Konanie o výkone záložného práva formou dobrovoľnej dražby nie je konaním pred súdom, či príslušným orgánom. Toto konanie je konaním súkromnou spoločnosťou bez akejkoľvek predbežnej súdnej kontroly. Žalovaný sa mal domáhať žalobou na súd prvej inštancie o plnenie pohľadávky vyplývajúcej z mimoriadnej splatnosti úveru a následne po nesplnení záväzku pokračovať v exekučnom konaní, príp. prípadne exekučnou dražbou. K tomuto však nikdy nedošlo. Z tohto dôvodu žiada žalobca, aby bolo žalobe vyhovené.
8. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 OZ Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa § 151c ods. 3 OZ Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 151d ods. 1 OZ Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201> Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151e ods. 2 OZ Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon3c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201> neustanovuje inak. Podľa § 151j ods. 1, 2 OZ Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona,3e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201> alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20191201> ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Podľa § 151l ods. 1, 4 OZ Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Podľa § 151md ods. 1 OZ Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom, h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. Podľa § 151md ods. 2 OZ Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Podľa § 100 ods. 1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 111 OZ Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 112 OZ Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách Podmienky a údaje, ktoré dražobník v oznámení o dražbe uviedol, nie je možné dodatočne meniť. Ak dôjde k zmenám v rozsahu práv a povinností viaznucich na predmete dražby a s ním spojených alebo stavu, v ktorom sa predmet dražby nachádza; dražobník je povinný vyhotoviť a pripojiť dodatok k zverejneniu oznámenia o dražbe bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o zmenách dozvedel. Ak notárovi uvedenému v oznámení o dražbe bráni prekážka v účasti na dražbe, v oznámení o dražbe je možné dodatočne zmeniť údaj o notárovi.
Podľa § 19 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise, výsluchom žalobcu a dospel k týmto skutkovým zisteniam:
10. Z výpisu LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je vlastníkom a to rodinného domu súp. č. XXXX, na parc. registra „C“, parc. č. XXXX/X, ďalej pozemkov parcely reg. „C“, parc. č. XXXX/X, o výmere 115m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/XX, o výmere 693 m2, ostatná plocha a to v podiele 3. V podiele 1 je ďalším spoluvlastníkom Z. E. (č. l. 12 spisu).
11. Súd mal v konaní zistené, že žalobcom a jeho bývalou manželkou S. H. Ľ. boli vo vzťahu k žalovanému uzavreté dve zmluvy o poskytnutí flexihypotéky s tým, že prvá zmluva o poskytnutí flexihypotéky mala registračné číslo XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX a bola uzavretá na poskytnutie hypotéky vo výške 2.007.500,- Sk. Súčasťou tejto zmluvy bola Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, ktorá bola odvkladovaná, vklad bol povolený 24.04.2008 pod I. (č. l. 21 spisu) a táto bola uzavretá rovnako 17.04.2008. Súčasťou zmluvy o flexihypotéke bola aj amortizačná tabuľka, ktorú do konania doložil žalobca (č. l. 25 spisu). Práve z predmetnej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky si uplatňoval nárok na určenie neexistencie záložného práva, ktoré bolo zriadené ako súčasť zmluvy o poskytnutí flexihypotéky zo dňa 17.04.2008. Zrejme omylom, resp. bez znalosti veci žalobca aj napriek tomu, že bol zastúpený Centrom správnej pomoci, občianskym združením, ktorá sa zaoberá ochranou spotrebiteľa, doložil do konania aj listiny týkajúce sa druhej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky. Išlo o zmluvu taktiež uzavretú medzi žalobcom, jeho bývalou manželkou a žalovaným, ale s reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 18.06.2008 a k nej uzavretú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, kde vklad bolo povolený 18.06.2008 pod I. a táto bola uzavretá 18.06.2008. Avšak predmetná zmluva o poskytnutí flexihypotéky sa týkala poskytnutia úveru vo výške 1.100.000,- Sk. Žalobca sa však domáhal svojho nároku z titulu prvej zmluvy o flexihypotéke, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver do výšky 2.007.500,- Sk. Súd na ozrejmenie skutkových tvrdení doplnil dokazovanie doložením listinných dôkazov týkajúce sa aj druhej zmluvy o flexihypotéke. Avšak konštatuje, že žalobca svoj nárok odôvodňoval od prvej zmluvy o poskytnutí flexihypotéky. Z tohto dôvodu sa listinnými dôkazmi týkajúcimi sa druhej zmluvy už v ďalšom nezaoberal.
12. Predmetom konania bolo určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu zapísané na X. XXXX v podiele 3. Záložne právo vzniklo na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky reg. č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 17.04.2008. Žalobca poukázal na to, že sa dostal koncom roka 2010 do dočasných finančných problémov, ukončil podnikateľskú činnosť na základe neuhradených faktúr, z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Žalobca sa domáhal neexistencie záložného práva v dôsledku jeho premlčania, tvrdil, že predmetný úver mal byť vyhlásený za mimoriadne splatný dňom 05.01.2011, t. j. dňa 05.01.2011 začala plynúť trojročná premlčacia doba, takže ku dňu 05.01.2014 došlo k premlčaniu pohľadávky. Podľa žalobcu, ak sa premlčuje pohľadávka, sa premlčuje aj záložné právo, ktoré sa nepremlčuje skôr ako pohľadávka samotná ( č. l. 93 spisu), na preukázanie týchto tvrdení do konania nedoložil žiadne dôkazy.
13. Žalovaný listinným dôkazom - pokusom o zmier zo dňa 05.08.2010 preukázal súdu, že žalobca a jeho bývalá manželka ( dlžníci ) bol vyzvaný žalovaným na úhradu dlžnej pohľadávky banky práve z titulu hypotekárneho úveru poskytnutého na základe zmluvy o poskytnutí flexihypotéky pod reg. č. XXX/ XXXXXX/XX-XXX/XXX (č. l. 134 spisu) s tým, že táto zásielka sa vrátila žalovanému ako neprevzatá zo strany žalobcu, ako aj jeho bývalej manželky (č. l. 134, 135 spisu). Súd mal ďalej preukázané, že žalovaný vyzval dlžníkov S. H. Ľ. a žalobcu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom a to výzvou zo dňa 09.11.2010 v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy. To znamená, že dňom 09.11.2010 bol úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy zosplatnený, o čom žalovaný upovedomil žalobcu, resp. obidvoch spoludlžníkov písomne výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 09.11.2010 ( č. l. 136). Žalobca, resp. ani jeden zo spoludlžníkov predmetnú písomnosť neprevzal v odbernej lehote. To znamená že tvrdenia, ktoré žalobca uvádzal v podanej žalobe a v priebehu celého konania, že úver má byť vyhlásený
za mimoriadne splatný dňa 05.01.2011 neboli preukázané. Žalobca rovnako nepreukázal, ani to, že malo dôjsť k premlčaniu pohľadávky ku dňu 25.12.2013 a ku dňu 26.12.2013 malo dôjsť k premlčaniu záložného práva, kde tieto dátumy, alebo prečo vychádzal z týchto dátumov žalobca súdu nepreukázal.
14. Súd vychádzal z listín, ktoré do konania doložil žalovaný a na základe nich bolo preukázané, že úver poskytnutý na základe zmluvy bol zosplatnený dňa 09.11.2010, keďže si žalobca spolu s bývalou manželkou neplnili zmluvné povinnosti, bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Ak mali byť naplnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru vyplývajúce z ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti pre nesplnenie splátky splatnej najneskôr dňa 23.07.2010. Žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť dňa 09.11.2010 a nemohlo tak dôjsť pre inú neskoršiu splátku, nakoľko splatnosť jednotlivých splátok bola dojednaná v zmysle amortizačnej tabuľky (č. l. 25, 26 spisu). V súlade s ustanovením § 103 OZ všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti práve tejto nesplnenej splátky (23.07.2010). Vyhlásením predčasnej splatnosti začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú došlo k tomuto vyhláseniu, a to aj pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala. Medzi stranami bolo nesporné, že pohľadávka zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky nebola priznaná rozhodnutím súdu, ani písomne uznaná žalobcom a jeho bývalou manželkou. Potom premlčacia doba peňažnej pohľadávky uplynula dňa 23.07.2013. Premlčanie zabezpečenej pohľadávky má však význam len pre plynutie premlčacej doby záložného práva. Pre samotný výkon záložného práva je uplynutie premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky bezpredmetné, nakoľko záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia so zálohou aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 09.11.2010, až týmto dňom vzniklo právo na uspokojenie zaistenej pohľadávky za zálohu a začala plynúť premlčacia doba záložného práva, potom premlčacia doba záložného práva by mala uplynúť dňa 09.11.2013. Avšak súd považuje námietky žalobcu ohľadom premlčania záložného práva za bezpredmetné, nakoľko záložné právo sa premlčuje, ako už bolo uvedené vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo prvýkrát vykonať. K výkonu záložného práva preukázateľne pristúpil žalovaný 07.02.2013, teda v čase, keď záložné právo nemohlo byť premlčané, nakoľko záložné právo sa mohlo prvýkrát vykonať najskôr dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. dňom 09.11.2010. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 07.02.2013 dražobník - Dražobná spoločnosť a. s. so sídlom Gunduličova 3, 811 05 Bratislava, IČO: 35849703 v mene žalovaného VÚB a. s. splnomocnený k tomuto úkonu na základe osobitného plnomocenstva oznámil písomne žalobcovi výkon záložného práva listinou označenou ako oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 07.02.2013 ( č. l. 104). Uvedené oznámenie si žalobca prevzal dňa 11.02.2013 ( č. l. 105 spisu). V oznámení o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcovi oznámené, že záložný veriteľ Všeobecná úverová banka a. s. začína s výkonom záložného práva, ktorým má byť zabezpečená pohľadávka, ktorá vznikla na základe úverovej zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 30.04.2008, podľa názoru súdu išlo o preklep, malo byť zo dňa 17.04.2008. Súd mal preukázané, že Dražobná spoločnosť a. s. bola splnomocnená k tomuto úkonu na základe osobitného plnomocenstva v zmysle Dodatku č. 1 k Rámcovej zmluve o vykonávaní dražieb zo dňa 08.03.2006 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou bankou a. s. a Dražobnou spoločnosťou a. s. (č. l. 106, 107, 108 spisu). Týmto oznámením bolo preukázané, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva predajom zálohu formou dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z. uzavretím zmluvy o vykonávaní dražieb zo dňa 08.03.2006, keďže dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom. Túto skutočnosť (začatie výkonu záložného práva) bol povinný oznámiť žalobcom a zároveň aj príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu vyznačí v katastri nehnuteľností ( viď LV č.XXXX, č. l. 12) .
15. V ďalšom bolo preukázané skutkovými tvrdeniami uvádzanými zo strany žalobcu, ktoré neboli rozporované žalovaným, že Dražobná spoločnosť a. s. zaslala žalobcovi znalecký posudok 8/2013 zo dňa 13.02.2013 a následne oznámenie aj o opakovanej dražbe č. 939/2013, ktoré bolo dňa 13.01.2014 a uvedená dražba bola neúspešná. Dňa 01.10.2018 mala byť vykonaná opakovaná dražba znovu neúspešná a dňa 21.05.2019 zaslala dražobná spoločnosť žalobcovi výzvy na vykonanie ohodnotenia nehnuteľností, znalecký posudok, oznámenie o dražbe, oznámenie o opakovanej dražbe a na otázku zápisnicu. Všetky dražby boli neúspešné, nakoľko nikto nezložil dražobnú zábezpeku. To, že došlo k pokračovaniu dražby, o tom svedčí aj posledný list zo dňa 13.09.2021, kde opätovne dražobná spoločnosť ( pri ktorej došlo len k zmene obchodného mena na U9) zaslala výzvu na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky a ohodnotenia nehnuteľností.
Čo sa týka ďalších listín, ktoré do konania doložil žalobca, nesúviseli s predmetom sporu, súd mal za to, notárske zápisnica J. (č. l. 32 spisu) sa netýka danej veci.
16. Inštitút premlčania slúži k tomu, aby veriteľ, alebo iná osoba, ktorej svedčí subjektívne právo pristupovali k výkonu svojho práva včas, alebo po uplynutí času stanoveného pre výkon nároku, sa poskytuje dlžníkovi právo vzniesť námietku premlčania. Dôvodným uplatnením tejto námietky síce právo nezaniká, avšak stráca spôsobilosť byť súdne, alebo inak mocensky vykonateľné. Po uplatnení námietky premlčania právo pretrváva len vo forme tzv. naturálnej obligácie, ktorá nie je vynútiteľná, avšak uspokojenie premlčaného práva nezakladá bezdôvodné obohatenie. Inštitút premlčania je v tomto zmysle právnym prostriedkom obrany dlžník proti tomu, aby nebol vystavený po časovo neobmedzenú dobu i s prihliadnutím k tomu, že s uplynutím dlhšej doby sú spravidla spojené neistota a pochybnosti o právnom postavení účastníkov právneho vzťahu, nebezpečiu vymáhania svojich dlhov a iných právnych povinností.
17. Ostatné listiny preukazujú, že žalovaný realizoval výkon záložného práva. Záložné právo teda nie je premlčané a bolo vykonaných niekoľko opakovaných dražieb, avšak boli vykonané opakované dražby vo vzťahu k predmetu zálohu z dôvodu, že boli predchádzajúce neúspešné s tým, že posledná výzva na umožnenie vykonania znaleckej obhliadky bola zo dňa 13.09.2021. Bolo preukázané, že začal výkon záložného práva, žalovaný pokračoval v ňom. Na základe uvedeného teda súd mal za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná, preto ju zamietol.
18. Pre úplnosť súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018 a zverejnené aj v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdu SR 7/2021 pod R 89/2021 body 14.2., 14.3.. v spojení s bodmi 102. až 109. rozsudku OS citujem: „.............došlo asi k nepochopeniu obsahu rozhodnutí okresného a krajského súdu i právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že uplatnenie si práva u dražobníka nespôsobuje spočívanie premlčacej doby, spochybňuje to celý mechanizmus výkonu záložného práva prostredníctvom platného a účinného zákona o dobrovoľných dražbách. Ak by, ako to tvrdia dovolatelia, bolo nevyhnutné z opatrnosti podávať riadnu žalobu na plnenie, stal by sa celý inštitút zbytočným, keďže by sa bolo treba aj tak obrátiť na súd. Toto ale určite nebolo zámerom zákonodarcu, čo možno predpokladať už len zo skutočnosti, že zákon o dobrovoľných dražbách je stále súčasťou právneho poriadku. Účelom tohto zákona je práve odbremenenie súdu a poskytnutie možnosti záložným veriteľom domôcť sa vymáhanej pohľadávky zabezpečenej záložným právom zriadeným so súhlasom dlžníka, efektívne priamym výkonom práva. V tomto dovolací súd odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu. Dobrovoľná dražba je inštitút upravený platným a účinným zákonom, ktorý nebol zodpovedajúcim ústavným spôsobom zrušený, jeho účinnosť nebola pozastavená, ani inak formálne spochybnená. Preto Najvyšší súd SR ako garant zákonnosti v štáte je povinný jeho ustanovenia rešpektovať a rozhodovať v súlade s platným a účinným právom. Podľa názoru dovolacieho súdu sa súd prvej inštancie aj dovolací, odvolací súd dostatočne vysporiadali s problematikou premlčania výkonu záložného práva (body 102. až 109. rozsudku okresného súdu, bod 38. rozsudku krajského súdu) .... ...... ako vyplýva z ustanovenia 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť, alebo domáhať sa uspokojenia so zálohou aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Podľa § 100 ods. 2 OZ posledná veta záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Je preto relevantné sledovanie premlčania výkonu záložného práva....“ .......podľa § 112 OZ ak si veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde, alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa § 151j ods. 1 OZ sa výkon záložného práva za účelom uspokojenia veriteľa môže realizovať spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, alebo domáhaním sa uspokojenia predania zálohu podľa osobitných zákonov, napr. zák. č. 233/1995 Z. z. o exekúcii a exekučnej činnosti. V prípade, ak si veriteľ zvolí ako spôsob realizácie výkonu záložného práva predaj zálohu v rámci dobrovoľnej dražby podľa zák. č. 527/2002 Z. z., tak v tomto prípade si výkon záložného práva veriteľ neuplatňuje na súde, či inom príslušnom orgáne a následne nepokračuje v takto začatom konaní u tohto orgánu, aby si tak zabezpečil neplynutie premlčacej lehoty. To však neznamená, že by po zastavení plynutia premlčacej lehoty na výkon tohto záložného práva nebolo možné dosiahnuť. Je potrebné ustanovenie § 112 OZ vykladať cez analógiu legis vyplývajúcu z § 853 ods. 1 OZ a síce tak, že veriteľ dosiahne prerušenie plynutia tejto premlčacej
lehoty, pokiaľ v tejto lehote uplatní zákonný postup na predaj zálohu v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 527/2002 Z. z. a teda začne dobrovoľnú dražbu na predaj zálohu a v tejto aj riadne pokračuje...“.
19. Podľa ustanovenia § 335 ods. 1 sa neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta, alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenia o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá, alebo zamietnutá, alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platia ustanovenia § 335 primerane. V konaní sp. zn. 15Csp/82/2021 súd nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalovanému. Súd vo výroku rozsudku žalobu žalobcu zamietol, a preto aplikoval ustanovenia § 335 a 336 CSP a keďže žaloba bola zamietnutá, zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení č. k. 15Csp/82/2021-49 zo dňa 25.10.2021 v celom rozsahu.
20 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd postupoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán sporu vo veci a žalovanému, keďže mal plný úspech vo veci, priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. V zmysle § 262 ods. 2 CSP bude súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodovať o výške priznanej náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.