Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Cob-69-2016.pdf
PDF · 97.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/69/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: JMUČTO s.r.o., Hradská 108, 821 07 Bratislava, IČO: 35 871 270 proti žalovanému: EUNITE Slovak Republic s.r.o., Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 36 682 837, zast. JUDr. Peter Belica, advokát, Konventná 9, Bratislava, v konaní o zaplatenie penále a úrokov z omeškania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 9.10.2015 v časti zaplatenia úrokov z omeškania, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 9.10.2015 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 09.10.2015 konanie v časti zaplatenia penále vo výške 30,75,- EUR zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi z istiny 771,25,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.12.2007 do zaplatenia, z istiny 3.640,98,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 26.01.2008 do zaplatenia, z istiny 395,01,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 18.03.2008 do zaplatenia, z istiny 1.343,03,- EUR úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne od 16.05.2008 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie uviedol, že súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 6.150,27,- EUR, zmluvných penále vo výške 30,75,- EUR a úrokov z omeškania.
3. Svoj návrh na začatie konania žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.01.2007 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spracovaní účtovníctva (ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby v oblasti účtovníctva, mzdovej a odvodovej agendy a ekonomického poradenstva. Žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť dohodnutú odmenu. Žalobca na základe Zmluvy poskytol žalovanému služby špecifikované vo faktúre č. 270083 zo dňa 14.11.2007, splatnej dňa 21.11.2007 na sumu 23.234,80,- Sk, t.j. 771,25,- EUR (Faktúra 1), faktúre č. 270100 zo dňa 18.01.2008, splatnej dňa 25.01.2008 na sumu 109.688,30,- Sk, t.j. 3.640,98,- EUR (Faktúra 2), faktúre č. 280008 zo dňa 14.02.2008, splatnej dňa 20.02.2008 na sumu 38.020,50,- Sk, t.j. 1.262,05,- EUR (Faktúra 3), faktúre č. 280027 zo dňa 08.04.2008, splatnej dňa 22.04.2008 na sumu 40.460,- Sk, t.j. 1.343,03,- EUR (Faktúra 4). Uvedené faktúry žalovaný nezaplatil. Na faktúru 3 žalovaný uhradil sumu vo výške 867,04,- EUR. Dlžná suma teda naďalej predstavuje sumu vo výške 6.150,27,- EUR.
4. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie penále v zmysle článku IV. bodu 4.3 vo výške 0,5%, teda vo výške sumy 30,75,- EUR. Úroky z omeškania si žalobca uplatnil z dlžných súm vo výške 413,17,- EUR za obdobie od 22.11.2007 do 24.10.2011, vo výške 1.943,26,- EUR od 26.01.2008 do 24.10.2011, vo výške 206,83,- EUR od 21.02.2008 do 24.10.2011, vo výške 670,78,- EUR od 23.04.2008 do 24.10.2011 a vo výške 14,25% ročne zo sumy 6.150,27,- EUR od 25.10.2011 až do zaplatenia. Ako dôvod žalobca uviedol, že samotná Zmluva neobsahovala osobitné dojednanie o výške úrokov z omeškania, preto si uplatňuje zákonné úroky z omeškania o 10% vyššie ako úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Keďže základná úroková sadzba NBS v období od 25.04.2007 do 28.10.2008 predstavovala 4,25%, úrok z omeškania zo všetkých dlžných súm predstavuje 14,25% .
5. Žalovaný vo svojich vyjadreniach žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr žalovanému a preto nie sú do dnešného dňa splatné. Taktiež namietal aj výšku uplatnených úrokov z omeškania, ako i skutočnosť, že žalobca služby neposkytoval včas a žalovaný ich opakovane reklamoval pre ich vadnosť.
6. Dňa 10.02.2014 súd rozhodol rozsudkom č.k. 35Cb/157/2011-171 tak, že návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 6.150,27,- EUR, zmluvných penále vo výške 30,57,- EUR a úrokov z omeškania vo výške, v akej si ich žalobca uplatnil. Zároveň zaviazal žalovaného k náhrade trov konania. Voči predmetnému rozsudku podal žalovaný dňa 09.04.2014 odvolanie, v ktorom namietal, že v konaní nebola preukázaná existencia písomne uzavretej zmluvy (ani v ústnej forme), namietal penále a tvrdil, že v konaní nie je pasívne legitimovaný v častiach služieb poskytnutých v prospech iných spoločností. Žalovaný opätovne namietal, že nebolo v konaní preukázané ani či boli predmetné faktúry doručené žalovanému.
7. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/122/2014-182 zo dňa 26.05.2015 rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.02.2014 pod č.k. 35Cb/157/2011-171 v časti výroku, ktorým bola uložená žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.150,27,- EUR potvrdil. V časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvné penále a úroky z omeškania ako i výrok o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru, že došlo k uzavretiu zmluvy ústnou formou. V časti úrokov z omeškania nebolo možné z rozhodnutia zistiť, na základe akého ustanovenia zákona boli úroky z omeškania priznané, ako súd posúdil výšku úrokovej sadzby namietanú odvolateľom a na základe čoho stanovil deň splatnosti. Odvolací súd preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8. Súd v rozsudku poukázal na ust. § 96 ods.1, ods.2, ods.3 O.s.p.
9. Súd na návrh žalobcu konanie v zmysle § 96 O.s.p. v časti zaplatenia penále vo výške 30,75,- EUR zastavil. Z tohto dôvodu predmetom konania ostal sporný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške, ktorú si uplatnil v návrhu na začatie konania dňa 24.10.2011.
10. Dňa 09.10.2015 na pojednávaní žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odôvodnil dohodou uzavretej so žalovaným, z ktorej vyplýva, že nárok bude splatný do 15-teho dňa po odovzdaní prác. Uvedené faktúry boli podľa žalobcu uplatnené v súlade s článkom 4 bod 4.1 Zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že k odovzdaniu prác z jeho strany došlo vždy najneskôr k termínu, ktorý je uvedený v jednotlivých faktúrach.
11. Súd poukázal na ust. § 269 ods.2, § 340, § 365, § 369 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka, čl. IV bod 4.1 Zmluvy, § 122 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka.
12. Z vykonaného dokazovania, ako i z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v časti, ktorá bola potvrdená odvolacím súdom, mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o spracovaní účtovníctva v ústnej forme a to v rozsahu zodpovedajúcom písomnému návrhu predloženom žalobcom. Pri dátume odovzdania prác súd vychádzal zo skutočností uvedených v jednotlivých faktúrach, nakoľko údaje v nich neboli v priebehu spolupráce strán konania namietané. Naopak z emailovej komunikácie mal za zrejmé, že faktúry boli a budú uhradené a nebol daný dôvod
pre ich neuhradenie. To znamenalo, že faktúry boli nielen doručené, ale boli aj odovzdané práce k dátumu uvedenom vo faktúrach, pretože žalovaný nenamietal a nespochybnil plnenie v nich uplatnené žalobcom. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by práce odovzdané žalobcom vôbec reklamoval.
13. Dátum splatnosti jednotlivých faktúr súd určil nasledovne: v prvom prípade f.č. 270083 boli práce odovzdané v mesiaci november 2007 (14.11.2007), dátum splatnosti dňa 15.12.2007 pripadol na sobotu, preto lehota na plnenie s poukazom na § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 17.12.2007 a nasledujúcim dňom 18.12.2007 sa žalovaný dostal do omeškania. V druhom prípade f.č. 270100 boli práce odovzdané dňa 31.12.2007, dátum splatnosti bol dňa 15.01.2008 a žalovaný sa dostal do omeškania dňom 16.01.2008. Keďže žalobca si v tomto prípade uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 26.1.2008, hoci mu vznikol nárok na ich zaplatenie už odo dňa 16.01.2008, súd viazaný návrhom žalobcu priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.640,98 € až od 26.1.2008. V treťom prípade f.č.280008 boli práce odovzdané dňa 14.02.2008, dátum splatnosti preto pripadol na 15.03.2008, čo bola sobota, preto lehota na plnenie uplynula dňa 17.12.2007 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania (dňom 18.12.2007). V štvrtom prípade f.č. 280027 boli práce odovzdané dňa 08.05.2008, dátum splatnosti pripadol na deň 15.05.2008, žalovaný sa teda dostal do omeškania dňom 16.05.2008.
14. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd postupoval v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivých odmien špecifikovaných vo faktúrach, kedy základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu sa zvýši o 10%, pričom základná úroková sadzba NBS platná v prvý deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. Z uvedeného mal súd zato, že rozhodujúcim dňom, ku ktorému je potrebné zistiť výšku základnej úrokovej sadzby NBS bude vždy deň 01.01. alebo deň 01.07. príslušného kalendárneho polroka, ktorý predchádza polroku, v ktorom k omeškaniu došlo. Ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka síce v poslednej vete uvádza, že takto určená výška úrokov z omeškania sa použije počas celého polroka, čo vedie k tendencii vykladať toto ustanovenie tak, že každého polroka omeškania by sa mala nanovo určovať a vyčíslovať výška úrokov z omeškania, ale súd mal za to, že dané ustanovenia (posledná veta) upravuje len okamih určenia úrokovej sadzby a ako často má byť úroková sadzba aktualizovaná bez toho, aby to malo význam, že aktuálny zákonný úrok musí byť prepočítavaný každý polrok.
15. K námietke žalovaného, že pri určení výšky úrokov z omeškania je potrebné aplikovať ustanovenie § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 768f Obchodného zákonníka, súd uviedol, že táto námietka bola zmätočná. Súd vychádzal z toho, že z § 768f Obchodného zákonníka je zrejmé, že ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009. V predmetnej veci nastalo omeškanie pred 15.januárom 2009, kedy súd na výšku úrokov z omeškania aplikoval ustanovenia účinné ku dňu omeškania, teda ustanovenia účinné pred dňom 15.januára 2009 a preto ustanovenie § 768f Obchodného zákonníka sa na daný prípad nevzťahuje. Zároveň súd poukázal nato, že počas trvania omeškania sa omeškanie znovu neposudzuje podľa ustanovení neskoršieho zákona, nakoľko by došlo k zakázanej retroaktivite právnych noriem.
16. Žalovaný podal voči druhému výroku rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 09.10.2015 odvolanie. V prípade úspechu žalovaný požiadal, aby mu bola priznaná aj náhrada trov konania, čím by bol dotknutý aj štvrtý výrok napadnutého rozsudku. Žalovaný má za to, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, že v konaní nebola preukázaná existencia exaktných zmluvných podmienok, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žalobcom uplatňovanej splatnosti nároku ani odovzdanie plnenia, za ktoré požaduje žalobca úhradu. Svedkyňa p. Vrtichová taktiež potvrdila existenciu nespokojnosti resp. výhrad žalovaného ku kvalite služieb poskytovaných žalobcom.
17. Žalovaný bol toho názoru, že aj výška žalovaných úrokov z omeškania je nesprávna, nakoľko je v rozpore s § 369 Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008 v spojení s § 768f Obchodného Zákonníka. Tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nikdy nenamietal správnosť a oprávnenosť falšovaných faktúr č. 1, 2 a 3, je nesprávne, nakoľko žalovaný viackrát preukázateľne reklamoval vadnosť služieb poskytnutých žalobcom žalovanému, čo vyplynulo z dokazovania v konaní.
18. Žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že sa riadne nevysporiadal s námietkami žalovaného v konaní. Žalovaný namietal v konaní nie len samotný nárok žalobcu ale tiež dohodu o zmluvných podmienkach vo všeobecnosti (nepreukázaná /listinne ani svedecky/ existencia zmluvného vzťahu a
zmluvných podmienok, o ktoré žalobca opieral svoj žalobný návrh(neexistuje písomná dohoda, ústna resp. konkludentná dohoda vôbec nie je preukázaná hodnoverne) aj so zameraním na dohodu o úrokoch z omeškania, pasívnu legitimáciu v prípade služieb poskytnutých tretím subjektom, doručenie žalovaných faktúr v súlade so zákonom a výšku úrokov z omeškania. Preto podľa žalovaného do úvahy v tomto prípade prichádza len režim zákonných úrokov z omeškania a preto 15 dňovú lehotu v zmysle článku IV bod 4. l. nepodpísaného návrhu zmluvy nemožno aplikovať, keďže nebola preukázaná existencia uzatvorenia takejto zmluvy s takýmito zmluvnými podmienkami.
19. Žalovaný poukázal na ust. § 369 ods. 2 a ods 2. písm. a) Obchodného zákonníka účinného do 31.12.2008.
20. Žalobca v konaní vôbec nepreukázal žiadnym spôsobom doručenie predmetných faktúr (označených žalobcom ako fa l, 2 a 3) žalovanému a s poukazom na uvedené žalovaný považuje nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania a určenie počiatku údajného omeškania žalovaného ako aj výšky žalovaného úroku z omeškania, teda všetko tak ako bolo žalobcom uplatnené za neopodstatnené.
21. Žalovaný je toho názoru, že návrh žalobcu v časti úrokov z omeškania je nedôvodný a preto navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 09.0.2015 v tejto časti zamietnuť.
22. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nepochybne podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie mal z e-mailovej komunikácie medzi stranami, výpovedí svedkov a reálnej spolupráce strán konania za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spracovaní účtovníctva v ústnej forme, a to v rozsahu zodpovedajúcom písomnému návrhu zo dňa 2.1.2007. V zmysle uvedeného písomného návrhu mal žalovaný uhradiť faktúry najneskôr v lehote do 15 dňa v mesiaci po odovzdaní prác. Žalobca nepovažuje za pravdivé, že by v konaní nebola preukázaná existencia dohody medzi stranami o podmienkach, za akých boli služby žalobcom poskytované. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je tiež nepochybné, že v konaní bolo žalobcom riadne preukázané dodanie prác.
23. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zároveň veľmi podrobne vysvetlil, na základe akých zákonných ustanovení a akým spôsobom určil výšku úrokov z omeškania.
24. Žalobca navrhol Krajskému súdu v Bratislave ako súdu odvolaciemu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/157/2011-194 zo dňa 09.0.2015 potvrdil ako vecne správny.
25. Žalovaný sa vyjadril ku vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, v ktorom sa v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania zo dňa 03.12.2015. Žalovaný je toho názoru, že samotný nárok žalobcu nie je riadne preukázaný, nakoľko neexistuje písomná dohoda, ústna resp. konkludentná dohoda vôbec nie je preukázaná hodnoverne aj so zameraním na dohodu o úrokoch z omeškania, pasívnu legitimáciu v prípade služieb poskytnutých tretím subjektom, doručenie žalovaných faktúr v súlade so zákonom a výšku úrokov z omeškania a preto do úvahy v tomto prípade prichádza len režim zákonných úrokov z omeškania.
26. Žalobca podľa žalovaného ani v odvolacom konaní nepreukázal žiadnym spôsobom doručenie predmetných faktúr žalovanému a z tohto dôvodu žalovaný naďalej považuje nárok žalobcu uplatňovaný v návrhu za nedôvodný v celom rozsahu.
27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania v pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 04.09.2017 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného, s vyjadrením žalobcu k odvolaniu a s duplikou žalovaného, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku v napadnutej časti odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:
29. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/122/2014 zo dňa 26.5.2015, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spracovaní účtovníctva v ústnej forme, a to v rozsahu zodpovedajúcemu písomnému návrhu zmluvy zo dňa 2.1.2007, predloženej žalobcom. Na jej základe žalobca poskytoval dohodnuté služby spracovania účtovníctva pre žalovaného, ako aj ďalšie spoločnosti, uvedené v čl. I. bod 1.1 návrhu zmluvy, a žalovaný za tieto služby aj platil dohodnutú odmenu. Dôkazom sú; výpis z knihy faktúr k 31.12.2007, z ktorého je zrejmé, že na základe dohody na obsahu zmluvy v znení písomného návrhu žalovaný v celom rozsahu uhradil faktúry č. 270017, 270024, 270037, 270043, 270048, 270053, 270057, 270062, 270070, 270079 a 270081, ďalej jednotlivé uhradené faktúry, z ktorých obsahu je zrejmé, že nimi boli fakturované služby účtovníctva pre spoločnosti podľa čl. I. bod 1.1 návrhu zmluvy, ako aj výpisy z účtu potvrdzujúce úhradu uvedených faktúr žalovaným.
30. Dôkazom, že došlo k uzavretiu zmluvy v znení návrhu je i e-mailová komunikácia žalobcu a žalovaného. Účastníci dostatočne určito vymedzili predmet svojich záväzkov, čo vyplynulo i zo svedeckých výpovedí. Svedkovia potvrdili, že žalovaný odovzdával účtovné podklady žalobcovi a žalobca spracovával účtovníctvo.
31. Námietka odvolateľa, že v konaní nebola preukázaná existencia písomnej zmluvy o spracovaní účtovníctva v znení návrhu predloženom žalobcom, t.j., že neexistuje dôkaz o jej podmienkach, je preto právne irelevantná, a to i s poukazom na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku na str. 6, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje.
32. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, je nepochybné, že záväzkom žalovaného bolo zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu podľa čl. IV., ktorá bude splatná najneskôr do 15. dňa v mesiaci po odovzdaní prác podľa čl. II. zmluvy. Žalobca tak mohol vystaviť po odovzdaní prác faktúry a pokiaľ bol žalovaný v omeškaní s ich úhradou (t.j. nesplnil svoj záväzok riadne a včas), žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania.
33. Podľa § 365 Obch. zák., účinného v čase omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
34. Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenka platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
35. Podľa ods. 2 úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku (ďalej len „doklad“), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
36. Súd prvej inštancie správne aplikoval režim zákonných úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., keďže v zmluve ich výška určená nebola. Rovnako správne vychádzal pri splatnosti úrokov z omeškania z lehoty, ktorá bola dohodnutá na splnenie peňažného záväzku (najneskôr do 15. dňa v mesiaci po odovzdaní prác). Tak ako už bolo uvedené, zmluva o spravovaní účtovníctva bola uzavretá v znení totožnom ako jej písomný návrh zo dňa 2.1.2007, čo už bolo konštatované i v
rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/122/2014. Dôvody odvolania žalovaného, že keďže nebola zmluvne dohodnutá lehota na plnenia, môže platiť len 30 dňová zákonná lehota do doručenia dokladu (faktúry) žalobcom, sú preto v celom rozsahu právne irelevantné.
37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a nepresvedčivý, pretože odôvodnenie rozsudku je podrobné, dáva jasnú odpoveď na to, čo považoval súd za preukázané a na základe akých dôkazov, ako tieto dôkazy posúdil a k akým záverom na ich základe dospel. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku s námietkami žalovaného, podrobne vysvetlil, na základe akých právnych ustanovení rozhodol a akým spôsobom určil výšku úrokov z omeškania.
38. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
43. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).