Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Cb/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom, v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Brno, Zábrdovice, Příkop 843/3, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanému: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad D. XX, o zaplatenie zmenkového príslušenstva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1 648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 324 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, zákonného 6% ročného úroku zo sumy 1.648 eur od 08.10.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,49 eura a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 19.02.2009 na zmenkovú sumu 1.648 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 25.07.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená dňa 19.02.2009 (dátum vystavenia) na sumu 1.648 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 25.07.2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 1.324 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu" indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

2. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 07.10.2014, č. k. 3Cb/15/2014-26 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 324 eur, 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.648 eur od 08.10.2009 do 15.07.2010, čo predstavuje sumu 76,39 eura, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 324 eur od 16.7.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 5,49 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V tejto časti nadobudol rozsudok právoplatnosť dňa 30.12.2014.

3. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, a to v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania zmenkového úroku 0,25% denne zo zmenkovej sumy. Zároveň súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

4. Proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal žalobca včas odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28.10.2015 č. k. 16Cob/85/2015-59 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti o výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Rozhodol tak z dôvodu, že súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup vyplývajúci z § 120 Občianskeho súdneho poriadku, keď nepoučil účastníkov o dôkaznej povinnosti. Súd pripojil listiny nad rámec účastníkmi navrhnutých dôkazov bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto dokazovanie mieni vykonať, a následne pred tým, než bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok, vykonal dokazovanie. Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd nariadil súdu prvého stupňa odstrániť vady konania spočívajúce v procesnom postupe a rozhodnúť a riadne odôvodniť rozhodnutie aj o trovách konania.

5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne späť. V konaní si naďalej uplatňuje len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne.

6. Súd následne vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 3Cb/15/2014-70 zo dňa 05.05.2016, ktorým žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1.648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia zamietol. Zároveň súd konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak že, žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti dňa 26.07.2016. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16Cob/197/2016-93 zo dňa 28.10.2016. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1.648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie a na nové rozhodnutie. Odvolací súd zdôraznil potrebu zadováženia listinných dôkazov do spisu (zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru ako súčasť zmluvy o úvere, ktorú uzavrela spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovaným) a následne po vykonaní dokazovania nanovo rozhodnúť vo veci. Súd prvej inštancie sa tiež vysporiada so skutočnosťou, či sa jedná o spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 3601629.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň navrhol, aby súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný, ktorý si neprevzal zásielku v odbernej lehote.

8. Súd vec prejednal len v takom rozsahu, v akom o nej doposiaľ nebolo právoplatne meritórne rozhodnuté. To znamená, že predmetom konania ostalo už len zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 1.648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia a rozhodnutie o trovách konania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, a to: žaloba čl. 1, Plnomocenstvo čl. 4, Zmenka čl. 5, Úradný záznam o prevzatí zmenky súdom čl. 9, Tlačivo C čl. 11, Rozsudok OS Partizánske čl. 26, Odvolanie čl. 28, Uznesenie KS TN čl. 59, Čiastočné späťvzatie žaloby čl. 63, Rozsudok OS Partizánske čl. 70, Odvolanie čl. 72, Uznesenie KS TN čl. 93, Obsah pripojeného spisu 2Er/203/2010, a z neho najmä Zmluva o úvere na čl. 5 pripojeného spisu a Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru ako súčasť Zmluvy o úvere na čl. 6 pripojeného spisu. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

10. Žalobca je indosatár zmenky vystavenej v Partizánskom dňa 19.02.2009 na zmenkovú sumu 1.648 eur, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť pri predložení na rad pôvodného zmenkového veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave sumu 1.648 eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 25.07.2009. Miesto splatnosti zmenky je v sídle pôvodného zmenkového veriteľa. Na zmenke sú doložky „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým bola zmenka prevedená pôvodným zmenkovým veriteľom ako indosantom na žalobcu ako indosatára. Žalobca vo svojej odpovedi na žiadosť súdu uviedol, že sa domáha majetkových práv zo zmenky, nie z pohľadávky.

11. Súdu je z jeho činnosti známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ uzatvára veľké množstvo spotrebiteľských zmlúv o úvere, ktoré sú zabezpečené blankozmenkami vystavenými spotrebiteľmi na rad veriteľa. V týchto zmenkách je ustanovený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25% ročne).

12. Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len „ZZŠ“), v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

13. Podľa čl. I. § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

14. Podľa čl. I. § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

15. Podľa čl. I § 10 ods. 1 ZZŠ, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

16. Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom). 17. Podľa čl. I. § 17 ods. 1, ods. 2 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. 18. Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 19. Podľa čl. I. § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

20. Podľa čl. 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 21. Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá citovaného Nariadenia Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. 22. Podľa § 4 ods. 6, 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 19.02.2009 (s poukazom na § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.), v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

23. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 27. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

29. Podľa § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 30. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

31. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

32. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. V zmysle čl. 19 Nariadenia sa konanie riadi procesným právom slovenským, preto nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie uznesením.

34. Následne sa súd zaoberal vecnými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o tej časti predmetu konania, ktorá ostala jeho predmetom po rozhodnutí krajského súdu. Súd spor žalobcu a žalovaného klasifikoval ako spotrebiteľský spor v zmysle § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Súd preto postupoval podľa § 295 a vykonal aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, nakoľko mal súd za to, že je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

35. Na základe uvedeného preto súd vykonal dokazovanie aj oboznámením zmluvy o úvere č. 3601629 zo dňa 19.02.2009, plnenie z ktorej bolo zabezpečené zmenkou, a tiež Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“).

36. Zmluva o úvere č. 3601629 zo dňa 19.02.2009 bola uzavretá spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. so žalovaným za účelom poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 900 eur, pričom dlžník (žalovaný) sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 424 eur, t. j. celkovo mal zaplatiť sumu 1.324 eur v 4-och mesačných splátkach po 331 eur počnúc dňom 20.04.2009. Podľa predmetnej zmluvy bol úver veriteľom poskytnutý dlžníkovi na výkon „podnikania“, čo mal žalovaný ako dlžník potvrdiť svojim podpisom. Súčasťou Zmluvy o úvere sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v rámci ktorých veriteľ a dlžník v bode 17 uzavreli dohodu o vyplnení zmenky, tzn. na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Veriteľ vyplnil dňa 03.10.2009 zmenku žalovaného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.648 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 25.07.2009 so zmenkovým úrokom 0,25% denne. Zmenka bola indosovaná spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na žalobcu.

37. Súd nespochybňuje, že zmenkové právo je založené na formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto formálnosť nesmie v nijakom prípade spôsobovať bezdôvodnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech jednej strany, v tomto prípade majiteľa zmenky. Takisto súd nespochybňuje, že je založené na autonómnej vôli subjektov zmenkového práva, avšak aj tu je potrebné dbať na ochranu práv účastníkov právneho vzťahu vyplývajúcu z iných skutočností (z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, z verejného záujmu a pod.). Zmenka môže byť uplatnená medzi subjektmi, ktoré zo svojej povahy nie sú subjektmi rovnými. Takým prípadom môže byť aj vystavenie zmenky spotrebiteľom ako zabezpečovacieho prostriedku na zabezpečenie svojho záväzku voči veriteľovi - dodávateľovi. Je potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa.

38. V posudzovanej veci súd dospel k názoru, že žalovaný uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. s tým, že jeho záväzok bol zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola neskôr indosovaná na žalobcu. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v právnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je poskytovanie úverov. Žalovaný je síce v zmluve o úvere označený IČO-m a miestom podnikania, avšak zmluvu podpísal len ako fyzická osoba. Uvedené tvrdenie vyplýva i z výpovede žalovaného zo dňa 10.07.2012, ktorá sa nachádza v pripojenom spise sp. zn. 2Er/203/2010. Z výpovede žalovaného bolo zistené, že v období uzavretia zmluvy s oprávneným vykonával žalovaný podnikanie na základe živnostenského oprávnenia, avšak zmluvu neuzatváral ako živnostník, pričom finančné prostriedky získané od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. nepoužil na výkon podnikania, ani ich nezahrnul do účtovníctva. Uvedené finančné prostriedky použil pre účely zabezpečenia rodiny, nakoľko v tom období práce súvisiace s podnikaním nevykonával. S poukazom na ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, nakoľko dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania, je na veriteľovi. Navyše, súd ma z vlastnej činnosti za preukázané, že veriteľ v mnohých prípadoch predkladá fyzickým osobám na podpis úverové zmluvy, v ktorých je vopred zaškrtnuté, že tieto osoby si berú úver na výkon povolania, podnikania alebo zamestnania. V skutočnosti je však účel poskytnutia úveru iný. Žalobca však žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak nepredložil, a teda v posudzovanom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Vzhľadom k subjektom uzatvárajúcim zmluvu mal súd nepochybne za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

39. Na základe preskúmania zmluvy o úvere č. 3601629 zo dňa 19.02.2009 a VPPÚ súd dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je ako celok koncipovaná v hrubom nepomere medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to nie len v zabezpečovacích prostriedkoch ako sú zmluvné pokuty,

blankozmenka a tiež všeobecné podmienky, ktoré sú výlučné stavané v prospech veriteľa. Možno preto skonštatovať, že samotný obsah ako aj účel zmluvy sa priečia dobrým mravom a sú tiež v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čím spôsobujú jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto nemohlo žalobcovi ako veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy, čo skonštatoval i Najvyšší súd SR v rozhodnutí č. 4Obo 161/2007 zo dňa 06.05.2008.

40. Z vlastnej činnosti je súdu známe, že indosácia blankozmeniek vystavených spotrebiteľmi na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. na žalobcu nie je pre pôvodného zmenkového veriteľa výnimočná, čo vyplýva z množstva žalobcom podaných žalôb. Táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o skutočnom účele indosácie zmenky. Došlo ňou totiž k významnej ujme na právach spotrebiteľa, ktorý nemohol až do 22.12.2015 vznášať kauzálne námietky týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. voči novému majiteľovi zmenky. Pritom dojednanie zmenkového úroku vo výške takmer 100% ročne je okolnosťou, ktorú by dlžník - spotrebiteľ mohol voči veriteľovi - dodávateľovi namietať. Takýmto spôsobom mohol veriteľ v spotrebiteľských právnych vzťahoch obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a fakticky znemožniť spotrebiteľovi brániť sa proti neprijateľným (nekalým) podmienkam v spotrebiteľských zmluvách, ak si voči spotrebiteľovi vymieni zabezpečenie plnenia zo zmlúv zmenkou, čo súd považuje za neprípustné.

41. Právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky v bode 17 VPPÚ, ktorej obsah a ani znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatná. Hoci použitie zmenky ako uhradzovacieho aj zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo zákonom zakázané s účinnosťou až od 01.01.2011, to neznamená, že v spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno zmluvné dojednania o použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmenke bol na základe dohody o vyplnení zapísaný zmenkový úrok 0,25% denne zo sumy vyplnenej do zmenky, čo súd považuje za rozporné s dobrými mravmi a za dojednanie vychádzajúce z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko ani toto dojednanie nemohol žalovaný nijakým spôsobom ovplyvniť a jedná sa iba o čisto jednostranný úkon veriteľa vychádzajúci z bodu 17 VPPÚ. Zmenkový úrok vo výške 91,25% ročne súd považuje za taký, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciou sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania. Zákonný úrok z omeškania v čase začatia úročenia zmenky bol vo výške 9% ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne. Takýto úrok je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti a je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Za takýchto okolností vôbec nevzniklo žalobcovi ako remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, nakoľko neexistencia dohody o vyplnení spôsobuje takéto právne následky.

42. Výkon takého právneho úkonu, hoci v súlade s právom, ktorý by bol zároveň (na podklade iného právneho predpisu) úkonom protiprávnym, nemôže požívať ochranu súdu (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nie je možné akceptovať výlučne formalistický výklad práva, ak by sa takým spôsobom odôvodňovala zrejmá nespravodlivosť. Zmenkové právo pre svoju formálnosť neumožňovalo poskytnúť účastníkovi právneho vzťahu takú ochranu, ktorá by mu patrila podľa iných právnych predpisov (na ochranu spotrebiteľa). Táto formálnosť je potom ľahko zneužiteľná na dosiahnutie nedôvodného zisku podnikateľského subjektu, ktorý sa stane majiteľom zabezpečovacej zmenky vystavenej spotrebiteľom. Na základe ustanovení o ochrane spotrebiteľa by mu takýto zisk nepatril (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka), na základe zmenkového práva by však nebolo možné ani len posúdiť, či mu taký zisk patrí alebo nie a súd by mu ho musel priznať. Podľa názoru súdu je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, Zákon o spotrebiteľských úveroch, Zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). Je zrejmé, že tieto skutočnosti si uvedomil aj zákonodarca, keď zákonom č. 438/2015 Z.z. novelizoval ustanovenia predpisov zmenkového práva.

43. Zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne je podľa názoru súdu dojednaný neplatne (pre rozpor s dobrými mravmi i pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka), a keďže ide o neplatnosť absolútnu, súd na ňu prihliadol ex offo.

44. Absolútna neplatnosť dopadá na celé dojednanie zmenkového úroku, na právny vzťah strán sporu pôsobí ex tunc (od počiatku) a nie je možné konvalidovať ju tým, že žalobca si uplatní plnenie len časť tohto (neplatného) dojednania. Skutočnosť, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmenkového úroku 0,19% denne späť a v tejto časti bolo konanie zastavené, nekonvaliduje neplatnosť dojednania zmenkového úroku 0,25% denne. Toto dojednanie je neplatné v celom rozsahu, preto nie je možné žalobcovi priznať ani znížený zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.

45. Podľa § 225 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že žalobca ako aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia istiny 324 eur, úroku 76,39 eura, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny 5,49 eura a žalovaný čo do zaplatenia 0,25% denného úroku zo zmenkovej sumy 1 648 eur od 25.07.2009 do 15.07.2010, zo sumy 324 eur od 16.07.2010 do zaplatenia. Súd preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.