Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/66/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: CASSOFIN, a.s., so sídlom Letná 27, Košice, IČO: 00188867, v zastúpení JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom, Boženy Němcovej 24, 040 01 Košice, proti žalovanej v 1. rade: F., v 2. rade: F. obe zastúpené JUDr. Marcelom Kandríkom, advokátom, so sídlom: Greššova 7, 080 01 Prešov, o zaplatenie 920,- Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaná v 1. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 460,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 460,- Eur od 10.11.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná v 2. rade j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 460,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 460,- Eur od 14.11.2015 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej konkrétnej výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2.2.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalované v 1. a v 2. rade za obdobie 1.2.2013 do 1.2.2015 každá uhradiť mu sumu 460,- Eur (spolu 920,- Eur) s 5,05% úrokom z omeškanie ročne, každá zo sumy 460,- Eur od 1.2.2015 až do zaplatenia. Žiadal aj náhradu trov konania.

2. Žalobca tvrdil v žalobe nasledovné skutočnosti: Žalované v 1. a v 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami stavby - garáže súp. č. XXXX na parcele č.., katastrálne územie Q. zapísanej na Okresnom úrade Košice, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXXX v podiele každá 1 k celku. Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. XXXX je evidovaná na liste vlastníctve č. XXX,. kat. územie Q., z ktorej vyplýva skutočnosť, že vlastníkom pozemku pod garážou, parc. Reg. „C“ č. XXXX/X vo výmere 18 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, ako prístupová plocha do garáže parc. reg. „C“ č. 2673/3 vo výmere 10 m2 (celková výmera pozemku 252 m2 zastavané plochy a nádvoria) je žalobca. Žalobca nadobudol nehnuteľnosti - pozemky spolu s iným majetkom v súlade so zakladateľskou listinou Fondu národného majetku a notárskou zápisnicou zo dňa 13.4.1992 Z., ktorou bola založená spoločnosť Stavoprojekting a.s. Košice a do ktorej bol vložený majetok štátneho podniku Stavoprojekt Košice. V roku 1992 bol pod položkou v.z. XXX/XX katastrom nehnuteľnosti vyznačený zápis nehnuteľnosti na základe uvedených listín na LV č. XXX.. Žalované v 1. a v 2. rade zapísali garáž bez pozemku, ktorej sú vlastníkmi v katastri nehnuteľnosti až v roku 1997. V roku 2012 žalobca vyzval žalované na riešenie stavu, že užívajú pozemok žalobcu, formou nájomnej

zmluvy, ktorý návrh tieto zamietli, nesúhlasili s výškou nájomného a odmietli platiť nájom. Žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou za obdobie od 1.2.2011 do 1.2.2013 v celkovej výške 920,- Eur s príslušenstvom, ktorý spor je vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 38C/303/2013. V tomto konaní žalobca si už uplatňuje bezdôvodného obohatenie za ďalšie obdobie a to 1.2.2013 do 1.2.2015, kedy k obohateniu vlastníka stavby na cudzom pozemku dochádza už z titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá oprávnenému stavbu - garáž užívať. Žalobca pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z trhových cien prenájmu v danej lokalite a zo zmlúv, ktoré má uzavreté žalobca ako nájomca s Mestom Košice na prenájom pozemkov. Zároveň žalobca vychádza zo stanoviska realitnej kancelárie CENTURY 21, Realitné centrum Košice, s.r.o., ktoré stanovilo cenu za prenájom pozemkov v lokalite, kde sa nachádzajú pozemky, ktoré vlastní žalobca, pričom plocha zastavaná garážou cena nájmu je a 20,- Eur / m2/rok x 18 m2 = 360,- Eur/rok a prístupová plocha cena nájmu 10,- Eur/m2/rok x 10 m2 = 100,- Eur/rok, spolu cena 460,- Eur/rok x 2 roky (24mesiacov) = 920,- Eur. Zároveň si žalobca voči žalovaným uplatňuje úrok z omeškania od 1.2.2015 vo výške 5,05% ročne zo sumy 920,- Eur od 1.2.2015 do zaplatenia.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. Severné Mesto, Výpis z listu vlastníctva č. XXX k.ú. Severné Mesto, Nájomná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.10.2011, Rozhodnutie Mesta Košice B.o dňa 14.2.2013 o vyrubení dane za užívanie verejného priestranstva, Stanovisko všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zo dňa 30.1.2015.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a vyjadreniach, ako aj návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalované v 1. a v 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 1.12.2015, kedy uviedli, že nárok žalobcu popierajú. Z listín, ktorými disponujú, vyplýva, že stavba bola postavená na základe rozhodnutia o prípustnosti stavby zo dňa 9.9.1967. Rozhodnutie o trvalom užívaní bolo vydané OBNV A. dňa 12.2.1975, stavba bola realizovaná v súlade s vtedy účinnými stavebnými predpismi. Garáž bola postavená so súhlasom vtedajšieho štátneho podniku Stavoprojekt Košice, súhlas vyplýva z predloženého záznamu zo dňa 23.9.1967, ako aj odpisu záznamu zo dňa 4.5.1967 o dohode o podmienkach výstavby garáží, na obsah ktorého odkazuje aj nižšie zmienené územné rozhodnutie Útvaru hlavného architekta Mesta Košice. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom ku dňu 13.4.1992, kedy vznikla spoločnosť Stavoprojekting a.s. Košice (dnes žalobca), s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa aj iné práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom. Z odpisu záznamu o dohode prevedenej dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967 vyplýva, že právny predchodca a stavebníci garáží dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli. V tejto súvislosti je logické tento súhlas vnímať aj v kontexte s prístupovou cestou k uvedeným garážam. Navyše je zrejmé, že daný súhlas nebol obmedzený žiadnym časovým údajom. Žalobca už v iných konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Košice I potvrdil, že súhlas na zriadení garáží na svojom pozemku jeho právny predchodca udelil. Nastala tak situácia, kedy bola zriadená oprávnená stavba na pozemku skôr ako sám žalobca získal k predmetnému pozemku vlastníctvo na základe privatizačného projektu vedomý si existencie garáží, na ktorých zriadenie dal jeho právny predchodca súhlas a ktorým nie je a nebol časovo obmedzený. Jedinou podmienkou, ktorá bola dohodnutá, ktorú pôvodný vlastník pozemku si vymienil, bolo dodržanie vzdialenosti medzi plotom a garážami, preto nemožno podľa žalovaných požadovať od nich vydanie akéhokoľvek bezdôvodného obohatenia, ak platný právny dôvod určujúci podmienky užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu od počiatku existuje a sám žalobca, resp. jeho právny predchodca ho založil a tento stavbou účastníkmi právneho vzťahu bez všetkého akceptovaný po dobu 45 rokov od roku 1967 do roku 2012. Žaloba žalobcu je vo svojom základe žalobou vlastníckou, nakoľko si uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho práva. Právny vzťah medzi žalobcom a oprávnenou stavbou vo vlastníctve žalovaných je založený na rovnosti všetkých foriem vlastníctva a vyplýva z Ústavy a Listiny základných práv a slobôd. Žalobca nemá mať ako vlastník pozemku viac práv ako žalovaní, ktorí sú vlastníkmi stavby zriadenej so zákonom a disponujú tak stavebnoprávnym titulom ako titulom občianskoprávnym na časovo obmedzenú dobu. Žalobcovi nevyplýva zo žiadneho hmotnoprávneho ustanovenia právneho poriadku, aby sa domáhal akejkoľvek platby za užívanie pozemku žalovaným, ak dal na to predtým časovo neobmedzený súhlas. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že titulom na užívanie pozemku musí byť nájomná zmluva, ale iný pomenovaný dvojstranový zmluvný typ. Pokiaľ bola stavba stavebníkom zriadená na cudzom pozemku oprávnene na základe konkrétneho zákonného ustanovenia so súhlasom vlastníka pozemku, pričom nebolo vlastníctvo (existencia stavby) výslovne časovo alebo vecne obmedzené, nemožno žiadať

primeranú náhradu za užívanie pozemku v prípade, ak boli medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby dohodnuté podmienky existencie stavby na cudzom pozemku. Pokiaľ vzniklo stavebníkovi právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo zo strany vlastníka pozemku časovo, alebo inak vecne obmedzené trvá oprávnenie umiestnenia stavby na cudzom pozemku zásadne po celú dobu životnosti stavby. Právnym titulom pre užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu bol práve jeho písomný súhlas s výstavbou garáží na pozemkoch, kde vymedzil podmienky, za ktorých súhlasí s touto výstavbou. V tomto súhlase nežiadal žiadnu peňažnú alebo inú náhradu a preto podľa žalovaných nie je možné v súčasnosti automaticky odvodiť povinnosť žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je viac ako po 45tich rokoch od udeleného súhlasu a po 21 rokoch od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku súčasným žalobcom za šikanóznu a v rozpore s dobrými mravmi. Táto žaloba má byť len nástrojom obmedzovania žalovanými dobromyseľne nadobudnutých a desiatky rokov rešpektovaných práv zo strany žalobcu, aj právneho predchodcu žalobcu. Cieľom žalobcu je v pravidelných časových intervaloch vymáhať od žalovaných platby za užívanie pozemkov do momentu, kedy samotné vlastníctvo žalovaných nadobudnuté v dobrej viere a v súlade so zákonom prestane mať pre žalované akýkoľvek hospodársky význam a stratí svoje opodstatnenie do tej miery, že jediný, ktorý bude ochotný tieto stavby prevziať, bude samotný žalobca za cenu, ktorá bude naoktrojovaná vlastníkom pozemku. S poukazom na § 107 ods. 1, 2 žalované podali z opatrnosti aj námietku premlčania práv žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože podľa žalovaných právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniká každým dňom, kedy vlastník stavby užíva pozemok pod stavbou, ale právo na strane žalobcu mohlo vzniknúť najskôr nadobudnutím vlastníckeho práva, nakoľko premlčaniu nepodliehajú jednotlivé čiastkové plnenia vyplývajúce z bezdôvodného obohatenia, ale právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celok a to z hľadiska vzniku podmienok pre plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. V uvedenom podaní žalované žiadali prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 38C/303/2013.

6. Žalované v 1. a v 2. rade na preukázanie svojich tvrdení predložili a označili nasledovné dôkazy: Záznam zo dňa 23.9.1967, List Útvaru hlavného architekta Mesta Košice, Územné rozhodnutie o boxových garážach zo dňa 6.9.1967, Záznam zo dňa 4.5.1967, Rozhodnutie Mestského národného výboru - odboru výstavby v Košiciach o prípustnosti stavby č.: Výst. - X.XXX/XXXX-Go zo dňa 9.9.1967.

7. Žalované v 1. a v 2. rade použili nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v ich vyjadrení, ako aj návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania.

8. Uznesením č.k. 35C/66/2015-44 zo dňa 27.4.2016 súd konanie neprerušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.9.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.7.2016 č.k. 5Co/337/2016-58.

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, pripojeným rozsudkom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 38C/303/2013, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I. sp.zn. 40C/287/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Dňa 13.4.1992 Fond národného majetku Slovenskej republiky SR založil podľa § 28 ods.1 zákona č. XX/XXXX. Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby akciovú spoločnosť Stavoprojekting a.s. (v súčasnosti CASSOFIN, a.s. (žalobca)), so sídlom v Košiciach, Letná č.27 a zároveň boli schválené stanovy spoločnosti.

11. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.., okres Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie: Q. evidovanej na katastrálnej mape pod parcelným číslom XXXX/X a výmere 18m2 zastavané plochy a nádvoria titulom zápis -v.z.369/92.

12. Žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami (každá po 1-ici) nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice-Sever, katastrálne územie : Q. ako stavba - radová garáž súpisné číslo XXXX postavenej na parcele č.XXXX/X (pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 1004 je evidovaný na liste vlastníctva č.XXX) titulom zápisu garáže I., darovacou zmluvou V..

13. V Zázname o dohode prevedenej na Stavoprojekte Košice zo dňa 3.5.1967 sa uvádza, že bola plánovaná výstavba súkromných garáží najmä pre pracovníkov Hutného projektu, Rudného projektu a garáží pre KIÚ a spol..

14. Dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-ÚHA bolo Útvarom hlavného architekta Mesta Košice vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby 9 boxových garáží na Letnej ulici (na voľnom priestranstve medzi KPÚ a 95 b.j.) podľa projektu vypracovaného architektom členom SSA. V rozhodnutí sa uvádza, že toto rozhodnutie nezbavuje investora zákonných povinností ako je vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby podľa zákona č.87/1958 Z.z., získanie vlastníctva pozemkov.

15. Mestský národný výbor - odbor výstavby v Košiciach dňa 9.9.1967 pod č. Výst. -X.XXX/XXXX- Go rozhodol o prípustnosti stavby - garáže pre osobné motorové vozidlo 1 box č.30 z pevného stavebného materiálu v radovom prevedení na Letnej ulici s prispôsobením architektonického vzhľadu podľa projektovej dokumentácie schválenej ÚHA Košice dňa 7.2.1967 pre investora Ing. Karol Grülling.

16. Ako vyplýva zo Záznamu spísaného dňa 23.9.1967 na Stavoprojekte Košice, Stavoprojekt vyjadril súhlas s výstavbou garáží medzi budovami Stavoprojektu a 95 b.j. pokiaľ medzi garážami a plotom u 95 bytových jednotiek ostane priestor. Tento záznam bol podkladom pre MsNV k uvoľneniu blokovaných stavebných povolení pre výstavbu garáží na Letnej ulici.

17. Dňa 24.9.1997 Mestská časť Košice- Sever, Miestny úrad vydal potvrdenie o pridelení súpisného čísla XXXX/3 pre garáž nachádzajúcu sa na parcele č. XXXX/X katastrálne územie Košice-Sever na ulici Němcovej, ktorej vlastníkom je D. a manželka F.. Na základe prideleného súpisného čísla bol na Okresnom úrade Košice II, katastrálnom odbore vykonaný záznam k nehnuteľnosti garáž na parcele č.XXXX/X v katastrálnom území Košice- Sever.

18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 40C/287/2013 súd oboznámil s výpoveďou tam vypočutého svedka Ing. Júliusa Kminiaka, z ktorej zistil, že sa právny predchodca žalobcu dohodol so stavebníkmi garáží na podmienkach výstavby. Svedok vypovedal, že užívanie týchto garáží bolo bezproblémové.

19. Z listu ekonomického námestníka Stavoprojektu zo dňa 4.4.1977 adresovaného Mestskému národnému výboru, finančnému odboru s názvom „Majetkoprávne usporiadanie pozemku - súkromné garáže v areáli organizácie“ pod č. X/XX/EN/PO súd zistil, že Stavoprojekt zaslal zoznamy garáží: a) na pozemkoch parcele Stavoprojektu Košice, Švermova 27 na parcelách č. XXXX a XXXX, b) na Letnej ulici mimo pozemku ich organizácie. K bodu a) bolo poznamenané, že s majiteľmi - užívateľmi súkromných garáží majú uzavreté platné nájomné zmluvy resp. zotrvávajú na neukončené vo výstavbe a po ich obnovvení rsp. doplnení ich predložia podľa užívateľov parciel. Na ďalšej strane v zozname figuruje pod č. 17 D..

20. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

21. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

24. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

25. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

26. Podľa ustanovenia § 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

28. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom parcely č. XXXX/X vo výmere 18m2 a takisto aj pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere 10m2 (prístupová cesta ku garáži) a že žalované v l. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníčkami garáže súpisné číslo XXXX. stojacej na pozemku žalobcu (parcelné číslo XXXX/X) v katastrálnom území Q.. V konaní ďalej bolo potvrdené a nesporné, že žalované žiadnu úhradu za užívanie pozemku patriaceho žalobcovi neplatia, naopak tvrdili, že tam stojacia garáž bola postavená v súlade so stavebným povolením a so súhlasom pôvodného vlastníka týchto pozemkov. Na základe toho sa domnievajú, že toto im zakladá vlastnícke právo k týmto pozemkom. Z predmetného konania ďalej vyplynulo, že žalované v l. a 2. rade pozemky žalobcu užívajú. Žalobca žiada od žalovaných vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od 1.2.2013 do 1.2.2015, kedy žalované užívali nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a takto získali majetkový prospekt, ktorý zodpovedá sume obvyklého nájmu.

31. Žalované v 1. a 2. rade mali a majú nepochybnú vedomosť o tom, že nie sú vlastníčkami pozemku, na ktorých predmetná nehnuteľnosť stojí, a to: 1/ od roku 1967 - z územného rozhodnutia o umiestnení stavby 9 boxových garáží na Letnej ulici zo dňa 6.9.1967 pod č.XXXX/XXXX-ÚHA, v ktorom boli žalované, resp. u žalovanej v 1.rade jej právny predchodca ako investor boli upovedomení o tom, ich toto rozhodnutie nezbavuje povinnosti získania vlastníctva pozemku, 2/ v roku 1997 - zo zápisu na liste vlastníctva č.XXXXX, okres A. pre katastrálne územie Q., ktorý je verejnou a voľne prístupnou listinou o tom, že právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba XXXX je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXX., z ktorého vyplýva, že vlastníkom pozemku je žalobca, 3/ v roku 1999 - z obsahu darovacej zmluvy a rozsahu jej predmetu, ktorá bola na list vlastníctva č.12919, okres Košice I, obec Košice - Sever pre katastrálne územie Severné Mesto zapísaná pod V-2559/99, 4/ v roku 1999 - zo zápisu súpisného čísla garáže na list vlastníctva č.XXXXX, okres Košice I, obec Košice - Sever pre katastrálne územie Severné Mesto zapísaná pod V., 5/ v roku 2012 ich žalobca vyzval na jednanie o užívaní pozemku.

32. Je teda nesporné, že žalované po celý čas najskôr od roku 1967, keď bolo vydané územné rozhodnutie č. XXXX/XXXX-ÚHA, vedeli o tom, že im pozemok parc.č.XXXX/X na LV č.XXX nepatrí, ale že je vo výlučnom vlastníctve žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, pretože ako stavebníci boli takto upozornení, že toto rozhodnutie ich nezbavuje povinnosti získania vlastníctva pozemkov a podobne.

33. Záznam o dohode zo dňa 3.5.1967 v spojení so záznamom zo dňa 23.9.1967, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu a stavebníci garáží si dohodli podmienky, pri splnení ktorých Stavoprojekt

Košice vyjadril súhlas s výstavbou garáží vo svojom areáli, je nutné vnímať v kontexte s prístupovou cestou, avšak nie je takým právnym titulom, ktorý by nahrádzal dohodu o vzdaní sa nároku na úhradu obvyklého nájomného titulom bezdôvodného obohatenia. Ani skutočnosť, že právny predchodca žalobcu či žalobca do nich po dlhú dobu 45 rokov nepožadoval náhradu za užívanie svojho pozemku ešte neznamená, že sa žalobca automaticky vzdal tohto nároku resp. ho stratil. Bolo a je len na jeho vôli, či si takúto náhradu voči stavebníkom garáží uplatní alebo nie.

34. List so zoznamom majiteľov garáží síce uvádza meno D., avšak tento zoznam nie je dôkazom, že nájomná zmluva bola naozaj uzatvorená, nakoľko zoznam obsahoval mená stavebníkov tak s uzatvorenými nájomnými zmluvami ako aj mená stavebníkov, s ktorými nájomné zmluvy mali byť ešte len uzavreté v budúcnosti. Keďže pri mene D. nie je presne definované, či je alebo nie je zmluva uzatvorená, nemožno tento dôkaz považovať za smerodajný a preukazujúci existenciu nájomnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a právnym predchodcom žalovaných.

35. K námietke premlčania súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko pri nároku z bezdôvodného obohatenia vzniká nárok osobitne za každý deň užívania a preto aj začiatok premlčacej doby sa posudzuje osobitne za každý deň. Z toho dôvodu súd neposúdil nárok žalobcu ako premlčaný, nakoľko bol uplatnený v zákonnej 2-ročnej subjektívnej lehote ako aj v 3-ročnej objektívnej lehote.

36. Výkon subjektívnych občianskych práv nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy.

37. K námietke žalovaných, že je to voči dobrým mravom požadovať platenie nájmu žalobcovi, pretože stavba- garáž bola postavená so súhlasom pôvodného vlastníka a teda nie je neoprávnenou stavbou súd uvádza, že táto je rovnako nedôvodná, pretože naopak, bezdôvodné obmedzovanie vlastníckeho práva nemôže v spoločnosti požívať ochranu, obmedzenie vlastníckeho práva môže byť vykonané len v súlade so zákonom a len za úhradu ako to vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky čl.20 ods. 4 a príslušných zákonných ustanovení. V opačnom prípade vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor osoby, ktorá pozemok bez právneho titulu užíva, ako je tomu aj v tomto prejednávanom prípade. Preto súd uznal nárok žalobcu za dôvodný a uznal, že žalované sú povinné zaplatiť žalobcovi sumu vzniknutú z ich bezdôvodného obohatenia užívaním pozemku žalobcu bez právneho titulu.

38. Výška bezdôvodného obohatenia žalovaných je u každej 460,- Eur, spolu 920,- Eur a je to suma, za ktorú by žalobca reálne prenajal sporné pozemky iným osobám, s ktorou sa súd stotožnil aj s ohľadom na skutočnosť, že bola stanovená na základe referencie od realitnej kancelárie o priemernej hodnoty nájmu v danom regióne Mestom Košice, ako aj skutočnosťou, že žalované výšku žalovanej sumy v konaní nenamietali (namietali dôvodnosť nároku).

39. Nakoľko sa žalované preukázateľne dostali do omeškania so zaplatením žalovanej sumy, vznikol žalobcovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania a to dňom nasledujúcim po doručení žaloby - u žalovanej v 1. rade dňa 9.11.2015, u žalovanej v 2. rade dňa 13.11.2015, a preto súd priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho, t.j. u žalovanej v 1. rade od 10.11.2015 a u žalovanej v 2. rade od 14.11.2015, ku ktorým dátumom bola výška úrokov z omeškania bola 5,05 % ročne, pretože sadzba ECB k týmto dňom bola 0,05%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,05% ročne. V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

40. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

41. Súd nepristúpil k vykonaniu dôkazu - výsluchu D., nakoľko by sa jednalo o opakované vykonanie dôkazu, ktoré súd nepovažoval za hospodárne a účelné ako aj vzhľadom k tomu, že súd vykonal daný dôkaz doslovným prečítaním predmetnej výpovede zo spisu OS KE I sp.zn. 40C/287/2013. Advokát žalovaných namietal, že výpoveď daného svedka na pojednávaní v tomto konaní nebola dostatočne

zaznamenaná v zápisnici z pojednávania. Súd mal za to, že údajnú nedostatočnú protokoláciu výpovede mal advokát žalovaných namietať priamo v tamtom konaní.

42. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o konkrétnej výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).