Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Csp-49-2016.pdf
PDF · 73.62 KB
Case nature
Subarea
18Csp/49/2016
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35831154 so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava zast.: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanému: M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, XXX XX T.-H., toho času W. XXXX/XX, byt č. XX, XXX XX C., Q. republika o zaplatenie 4 532,15 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje, že vo veci nemá právomoc. Konanie zastavuje. Vracia žalobcovi krátený súdny poplatok vo výške 264,80 EUR, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., IČO: 36631124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáha voči žalovanému zaplatenia 4 532,15 EUR s príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, ktorú so žalovaným uzavrel právny predchodca žalobcu dňa 21.07.2013. 2. Predmetom konania je pohľadávka žalobcu proti žalovanému vyplývajúca zo zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným ako fyzickou osobou a právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom, ktorá tak má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom preukázanie okolností popierajúcich zjavný spotrebiteľský charakter tohto právneho vzťahu zaťažuje v konaní žalobcu. 3. Po začatí konania súd zistil, že žalovaný má bydlisko v Českej republike, na adrese W. XXXX/XX, byt č. XX, XXX XX C., kde žalovaný dňa 31.07.2017 prevzal poštovú zásielku doručovanú súdom obsahujúcu žalobu s prílohami a výzvu, aby sa žalovaný k žalobe vyjadril písomne v lehote 10 dní. 4. K riadne doručenej žalobe sa žalovaný nijako nevyjadril. 5. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 6. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 7. Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. 8. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. 9. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 10. Podľa článku 19 Nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou:
1. dojednanou po vzniku sporu; 2. ktorá umožňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo 3. dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu. 11. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24. 12. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. 13. Pretože konanie vo veci začalo po 10.01.2015, právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom (v tomto súdnom konaní cudzí prvok je zastúpený tým, že žalovaný, ktorý je spotrebiteľom, sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde mu bola dourčená žaloba) je potrebné posudzovať podľa Nariadenia a to podľa článku 18 a 19 Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy a uvedené ustanovenie ukladá žalobcovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný spotrebiteľ bydlisko. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Q. republiku ako i Slovenskú republiku, a to počnúc od 10.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor typovo zo zmluvy o pôžičke od pôžičkovej spoločnosti, ktorá je typickým vzťahom spotrebiteľským, pričom žalovaný nebol v zmluve identifikovaný ako podnikateľ. 14. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný svoje faktické bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvalo, na území Slovenskej republiky nemá, ale býva v Českej republike, kde bola žalovanému doručená žaloba. Súd teda zistil, že žalovaný sa trvalo zdržiava v Českej republike, kde trvalo býva a kde aj prevzal súdom doručovanú zásielku. 15. Na to, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je súd povinný v zmysle § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania, za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienka právomoci súdu. 16. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej príslušnosti (právomoci) smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia súd štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko. Tento princíp (byť žalovaný pred vhodným súdom) je článkom 18 ods. 2 nariadenia posilnený tak, že v sporoch so spotrebiteľských zmlúv majú obligatórnu príslušnosť súdy štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 17. Žalovaný je spotrebiteľom a v takom prípade sa právomoc súdov konať neposudzuje podľa pravidiel o všeobecnej právomoci podľa článku 4 ods. 1 nariadenia, ale podľa pravidiel o obligatórnej právomoci podľa článku 18 a 19 nariadenia, na základe ktorých právomoc konať o žalobe majú súdy Českej republiky, keďže súd zistil, že žalovaný ako spotrebiteľ už v čase začatia tohto súdneho konania mal bydlisko v Českej republike. Za tohto stavu by tunajší súd mal právomoc vo veci konať iba podľa článku 26 ods. 1 nariadenia t.j. ak by sa žalovaný konania zúčastnil. Žalovaný sa však k riadne doručenej žalobe na výzvu súdu v určenej lehote ani doposiaľ nijako nevyjadril a teda konania vo veci sa žalovaný nezúčastnil v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia. Právomoc súdov SR (a príslušnosť tunajšieho súdu) preto na ustanoveniach nariadenia založiť nemožno. 18. Vzhľadom na neodstrániteľný nedostatok podmienok konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 19. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Českej republike, kde je bydlisko žalovaného. 20. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, žalobca má nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku 271,50 EUR zo žaloby, kráteného o 6,70 EUR, t.j. vo výške 264,80 EUR. Súd preto krátený súdny poplatok vrátil podľa uvedených zákonných ustanovení žalobcovi. Súdny poplatok vráti žalobcovi spoločnosť Slovenská pošta a.s. ako prevádzkovateľ systému (§ 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb.).
21. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. Žalobca podaním žaloby, na ktorej prejednanie súd nemá právomoc, procesne zavinil zastavenie konania a preto by mal súd podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku priznať náhradu trov konania protistrane, t.j. žalovanému. 24. V konaní však bol žalovaný doposiaľ úplne nečinný, konania sa nezúčastnil. Žiadne trovy konania žalovanému nevznikli, nakoľko ak aj v súvislosti s konaním nejaké prostriedky vynaložil, tieto vzhľadom na jeho úplnú procesnú nečinnosť nemohli byť vynaložené účelne (pri posudzovaní účelnosti v súvislosti s konaním) a preto sa nejedná o trovy konania (§ 251 Civilného sporového poriadku). 25. Súd preto s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania (čl. 17 Civilného sporového poriadku) vzhliadol v nepochybne nulovej výške trov konania žalovaného dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý žalovanému náhradu trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal a tým predišiel zbytočnému predĺženiu konania o postup podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti druhému a štvrtému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Proti prvému a tretiemu výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.